AGROJAS SLUŽBY s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/496/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120258666
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Piačeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120258666.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Z.. G. C., B..K.., H.. X.X.XXXX, R. C.
D. XXXX/XX, XXX XX T., v zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299 so
sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: AGROJAS SLUŽBY s.r.o., IČO: 36055051,
trvale bytom Predajná č. 482, 976 63 Predajná, o vymoženie 754,43 Eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Ulianková, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Námestie SNP 30,
960 01 Zvolen, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2020 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 754,43 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XX/XXXX, zo dňa 28.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 02.03.2019.

2. Poverením zo dňa 19.03.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Lucia Ulianková, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Námestie SNP 30, 960 01 Zvolen,
pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s
prílohami (upovedomenie o začatí exekúcie, elektronickú doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí
exekúcie zo dňa 30.03.2020, zmluvu o nájme nebytových priestorov, Výzvu na úhradu dlho zo dňa
18.10.2018, emailová výzva na zaplatenie pohľadávky, výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 02.10.2017). Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 30.03.2020 podal návrh
na zastavenie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňom 14.04.2020. Súd z predložených dôkazov
zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.

4. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že s exekúciou nesúhlasí a preto v zákonnej lehote podal návrh
na zastavenie exekúcie. Povinný namieta skutočnosť, že v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, je daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. V predmetnej exekúcii si
oprávnený voči povinnému uplatnil a vymáha sumu 754,43 Eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania vo
výške 0,5 % z neuhradenej sumy nájomného za každý deň omeškania podľa čl. III bod 5. Nájomnej
zmluvy uzavretej medzi oprávneným na strane prenajímateľa a povinným na strane nájomcu (viď.
príloha). Výška vymáhaného úroku z omeškania predstavuje ročne 182,5 %. Vymáhaná pohľadávka
vyplývajúca z dojednaného úroku z omeškania nemôže požívať zákonnú ochranu, výkon takéhoto
práva by bol v príkrom rozpore nielen so zásadou poctivého obchodného styku, v rozpore s dobrými
mravmi, ale predovšetkým v rozpore so základnými zásadami verejného poriadku Slovenskej republiky,
nakoľko sa tu v podstate jedná o vymáhanie úroku z omeškania niekoľkonásobne prevyšujúceho obvyklý
alebo zákonný úrok z omeškania. Oprávnený je presvedčený, že vzhľadom na doteraz uvedené sú



tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto podáva návrh na zastavenie
predmetnej exekúcie podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku (Zák. č. 233/1995 Z. z.). Voči
nezákonnému exekučnému titulu sa povinný nemohol v základnom (vyhľadávacom) sporovom konaní
účinne brániť, nakoľko konateľ povinného sa nachádzal dlhodobo v zahraničí. Exekučný titul povinný
preto ani nemohol prevziať. S poukazom na vyššie uvedené povinný týmto v zmysle ust. 61 k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku (Zák. č. 233/1995 Z. z.) navrhuje, aby exekučný súd predmetnú exekúciu
v celom rozsahu zastavil.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie právneho zástupcu
oprávneného, ktorý uvádza, že: „Dňa 14.07.2016 bola medzi oprávnenou a povinným uzatvorená
Zmluva o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva o nájme“). Podľa ustanovenia čl. III. bod 5.
Zmluvy o nájme v prípade, že sa nájomca oneskorí s úhradou nájomného a služieb o viac ako 10
dní, sú prenajímatelia oprávnení účtovať nájomcovi úrok z omeškania vo výške 0,5% z neuhradenej
sumy za každý deň omeškania. Podľa ustanovenia čl. VI. bod 5. Zmluvy o nájme zmluvné strany
prehlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle a bez nátlaku, s plnou vážnosťou a
spôsobilosťou na právne úkony, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu zmluvu
vlastnoručne podpísali. Dôkaz: Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.07.2016 Zmluvu o
nájme povinný ukončil výpoveďou nájomnej zmluvy v súlade s Čl. VI., bod 1, písm. d) výpoveďou
doručenou prenajímateľovi dňa 02.10.2017, t. z., že nájomná zmluva zanikla uplynutím 3 mesačnej
výpovednej lehoty uplynutím dňa 31.01.2018. Dôkaz: výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 02.10.2017. Oprávnená ku dňu ukončenia nájomného vzťahu s povinným, t. j. ku dňu 31.01.2018,
evidovala voči povinnému pohľadávku vo výške 754,43 Eur predstavujúce neuhradené, zmluvne
dohodnuté úroky z omeškania podľa Čl. III, bod 5 Zmluvy o nájme. Právny zástupca oprávnenej v
záujme mimosúdneho vyriešenia sporu zaslal povinnému „Výzvu na úhradu dlhu“ zo dňa 18.10.2018, v
ktorej bol povinný vyzvaný na úhradu sumy vo výške 754,43 Eur a ktorú povinný neprevzal v odbernej
lehote. Dôkaz: „Výzvu na úhradu dlhu“ zo dňa 18.10.2018 s fotokópiou nedoručenej obálky. Nakoľko
povinný žiadnym spôsobom nereagoval na Výzvu oprávnenej na úhradu pohľadávky vo výške 754,43
Eur, pristúpila oprávnená k vymáhaniu neuhradenej pohľadávky súdnou cestou. Dňa 28.01.2019 vydal
Okresný súd Banská Bystrica Platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XX/XXXX (ďalej len „platobný rozkaz“),
právoplatný a vykonateľný dňa 02.03.2019, ktorým bol povinný zaviazaný k úhrade sumy vo výške
754,43 Eur spolu s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 14.02.2019. Voči
predmetnému platobnému rozkazu povinný nepodal v zákonnej lehote odpor. Dôkaz: doručenka k
Platobnému rozkazu - AGROJAS SLUŽBY, s.r.o. Keďže ani po vyše roku nedošlo zo strany povinného k
dobrovoľnej úhrade dlžnej čiastky podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, pristúpila
oprávnená k nútenému výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora a dňa 10.03.2020
podala Návrh na vykonanie exekúcie. Vo svojom Podaní povinný prezentuje názor, podľa ktorého bol
vymáhaný nárok zo strany oprávnenej vo výške 754,43 Eur (predstavujúci úrok z omeškania vo výške
0,5% z neuhradenej sumy nájomného za každý deň omeškania podľa čl. III. bod 5 Zmluvy o nájme)
dojednaný v príkrom rozpore zo zásadou poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi, pričom
takto dojednané úroky z omeškania nemôžu požívať zákonnú ochranu. S vyššie uvedeným názorom
povinného oprávnená nesúhlasí a poukazuje na ustanovenie čl. VII. bod 5. Zmluvy o nájme, podľa
ktorého: „Zmluvné strany prehlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle a bez nátlaku,
s plnou vážnosťou a spôsobilosťou na právne úkony, zmluvu si precitali, jej obsahu porozumeli a
na znak súhlasu zmluvu vlastnoručne podpísali.“ S poukazom na vyššie uvedené je tak zrejmé, že
povinný už v čase podpisu Zmluvy o nájme bol uzrozumený s čl. III. bod 5 Zmluvy o nájme, poznal
obsah tohto ustanovenia, pričom dobrovoľne, slobodne, bez nátlaku a s plnou vážnosťou akceptoval
dohodnutý úrok z omeškania. V prípade, ak bol povinný toho názoru, že zmluvne dohodnutý úrok z
omeškania sa prieči dobrým mravom, prípadne zásade poctivého obchodného styku mohol túto výhradu
vzniesť už v čase uzatvárania zmluvného vzťahu s oprávnenou, čo však neurobil a Zmluvu o nájme
aj s dohodnutým úrokom z omeškania uzatvoril, zmluvné dojednania teda akceptoval. Prípadne nemal
povinný akceptovať predložený návrh Zmluvy o nájme, ak bol aj v tom čase rovnakého názoru ako v
dnešnej dobe, že dohodnutý úrok z omeškania sa prieči dobrým mravom, prípadne zásade poctivého
obchodného styku, ale nestalo sa tak a povinný návrh Zmluvy o nájme akceptoval. Povinný rovnako
mohol rozpor s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku uplatniť prostredníctvom odporu
voči platobnému rozkazu, čo však neurobil, odpor vôbec nepodal. Okrem iného povinný žiadnym
spôsobom vo svojom Podaní nepreukázal rozpor dohodnutého úroku z omeškania s dobrými mravmi,
či so zásadou poctivého obchodného styku. Nie je to oprávnená, ktorá údajne koná v rozpore s
dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, ale je to práve povinný, ktorý tak koná, čo



sa dá odvodiť najmä z jeho konania / nekonania v minulosti (neplatenie dohodnutého nájomného v
zmysle Zmluvy o nájme, neprevzatie Výzvy na úhradu dlhu zo dňa 18.10.2018 v odbernej lehote,
nerešpektovanie súdneho rozhodnutia - Platobného rozkazu, neuhradenie svojho záväzku ani po
uplynutí kalendárneho roka odo dňa 02.03.2019, teda od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti
Platobného rozkazu). Ak povinný tvrdí, že dohodnutý úrok z omeškania sa prieči dobrým mravom,
prípadne zásade poctivého obchodného styku je v danom prípade bremeno dokazovania tvrdených
skutočnosti (tzv. dôkazná povinnosť) práve na strane povinného. Nedodržanie dôkaznej povinnosti má
za následok neunesenie dôkazného bremena. Povinnému teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a
pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je
dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej, čo v danom prípad znamená zamietnutie
návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo strany konajúceho súdu. Povinný je toho názoru, že
exekučný titul je nezákonný, nakoľko sa voči Platobnému rozkazu nemohol brániť z dôvodu, že konateľ
povinného sa nachádzal v zahraničí a nemohol sa s Platobným rozkazom oboznámiť. Podľa ustanovenia
§ 32 zákona č. 5/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e- Governmente“) a súvisiacich procesnoprávnych
predpisov (Civilný sporový poriadok), ak súd zašle platobný rozkaz so žalobou žalovanému (v tomto
prípade povinnému) do aktivovanej elektronickej schránky do vlastných rúk a adresát si v úložnej
15-dňovej lehote túto úradnú elektronickú správu neprečíta (predpokladom jej prečítania je odoslanie
elektronickej doručenky súdu), márnym uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty sa táto elektronická úradná
správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel. Vzhľadom na uvedené tak neobstojí tvrdenie povinného, že platobný rozkaz je
nezákonným exekučným titulom len z dôvodu dlhodobého pobytu konateľa povinného v zahraničí. Na
okraj oprávnená dodáva, že povinný, resp. konateľ povinného mohol splnomocniť aj inú (tretiu) osobu na
preberanie úradných zásielok z elektronickej schránky určenej na doručovanie úradných zásielok, či inak
zabezpečiť včasné oboznámenie konateľa povinného s obsahom doručovaných listín do tejto schránky.“
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje oprávnená námietky povinného uvedené v predmetnom Podaní
za nedôvodné, pričom má za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady podľa ustanovenia §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie súdom a žiada exekučný súd, aby
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len („Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.



12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

15. V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a zistil, že exekučné
konanie sa začalo dňa 10.03.2020 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia
začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.03.2020, na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali
dôvodne.

16. V zmysle námietok povinného je dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie dôvod, že v
predmetnej exekúcii si oprávnený voči povinnému uplatnil a vymáha sumu 754,43 Eur, ktorá predstavuje
úrok z omeškania vo výške 0,5 % z neuhradenej sumy nájomného za každý deň omeškania podľa
čl. III bod 5. Nájomnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným na strane prenajímateľa a povinným na
strane nájomcu. Povinný tvrdí, že výška vymáhaného úroku z omeškania predstavuje ročne 182,5 %.
Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré boli predmetom dokazovania v základnom konaní, na
ktoré poukazuje povinný prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno,
nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. S ohľadom na tvrdenie
súd uvádza, že exekučný súd nesmie prihliadať na tieto skutočnosti, nakoľko z časového hľadiska
ide o okolnosti, ktoré svojím charakterom mali byť uplatnené v prvostupňovom - základnom sporovom
konaní, t. j. predchádzali vzniku exekučného titulu. Exekučný súd je plne viazaný právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.1.2019. Pokiaľ mal povinný
výhrady voči právu priznanému exekučným titulom, tieto mohol uplatniť a skutočnosti, ktoré predložil
exekučnému súdu v tejto fáze t.j. „vo fáze exekúcie“ mal reflektovať podaním opravného prostriedku
proti predmetnému exekučnému titulu v základnom konaní t.j. v konaní vo veci samej. Relevancia výhrad
sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Návrh na
zastavenie exekúcie nepredstavuje opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by podľa
názoru exekučného súdu nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v
základnom konaní. Povinný v základnom konaní nepodal prostriedok procesnej obrany, počas sporu
ostal pasívny, nepodal voči Platobnému rozkazu odpor a tým spôsobil vykonateľnosť exekučného
titulu, na základe ktorého si oprávnený „uplatňuje svoj nárok“. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie
je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní
sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo



„neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia, (porovnaj Uznesenie Ústavného súdu SR z 3.5.
2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31 alebo Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. 9. 2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016
alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Návrh na zastavenie je procesný
prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti
exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti
exekučnému titulu. Z pripojeného spisu z Okresného súdu Banská Bystrica - z upomínacieho oddelenia
si tunajší súd pripojil spis sp. zn. XXUp/XX/XXXX a zistil, že povinný proti predmetnému exekučnému
titulu nepodal opravný prostriedok - odpor.

17. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd
doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

18. Podľa §111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ako „ZoUK“ ), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a
žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými
žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

20. Podľa § 9 ods. 2 ZoUK žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný
dokument podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 9 ods. 4 ZoUK, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111
ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému
nepoužijú.

22. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e- Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

23. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronicky
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
24. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente, prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku
prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.

25. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola
potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je
preukázaný opak.

26. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je
adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných nik, dňom, hodinou, minútou a sekundou
uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá
skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

27. K ďalšej námietke povinného, že: „exekučný titul je nezákonný, nakoľko sa voči Platobnému rozkazu
nemohol brániť z dôvodu, že konateľ povinného sa nachádzal v zahraničí“ súd dodáva, že tunajší
súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Povinný namietal
predovšetkým doručenie exekučného titulu. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti,



preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v
štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012). Súd preto nahliadol do
súdneho spisu XXUp/XX/XXXX, z ktorého mal za preukázané, že Platobný rozkaz spolu s prílohami,
bol doručovaný povinnému do aktívnej elektronickej schránky. Predmetný exekučný titul bol vydaný
podľa zákona o upomínacom konaní. V zmysle uvedeného ustanovenia sa platobný rozkaz a jeho
prílohy doručujú žalobcovi a žalovanému ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
Uvedeným osobitným predpisom je zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Súd pre úplnosť dodáva,
že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim upravený v § 29 a
nasledujúcich zákona o e-Governmente. Tento spôsob komunikácie plne nahrádza klasický spôsob
doručovania dokumentov v listinnej podobe. Právna úprava zákona o-Governmente s účinnosťou od
1. novembra 2017 umožňuje súdu doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk elektronicky
aj s využitím tzv. náhradného doručenia. Ďalej zo spisu taktiež vyplýva, že platobný rozkaz spolu
s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 29.1.2019. Tieto dokumenty boli
povinnému k dispozícii počas 15 dní, ktorá začala plynúť nasledujúci po dni, keď bola správa prijatá
do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že obsah elektronickej zásielky je adresátovi
(povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa,
považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke
alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr, a to aj vtedy ak sa
adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu uplynutiu lehoty na doručenie
Platobného rozkazu s prílohou dňa 14.02.2019 o 02:38 hod. bola správa úspešne doručená, čím sa
elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že Platobný
rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím
súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, právoplatný a vykonateľný. Súd ešte na záver
dodáva, že povinný mohol splnomocniť tretiu osobu na preberanie úradných zásielok z elektronickej
schránky, kým sa zdržiaval v zahraničí, nakoľko nevenoval schránke bližšiu pozornosť, čím povinný sám
seba vystavil do možného rizika, že sa včas nedozvie o doručení akýchkoľvek zásielok.

28. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného
na zastavenie exekúcie v súlade s predloženými dôkazmi a ustanoveniami Exekučného poriadku
konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal
existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom
pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 611 ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.
29. Povinný ani oprávnený si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto
o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.