PRIMACHOV, s.r.o.v likvidácii


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/82/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899907
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010899907.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: GAZDA SLOVAKIA, spol. s r.o., so
sídlom Bažantia 1126/7, Gabčíkovo, IČO: 34 144 803, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Belu
Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti odporcom: 1. PRIMACHOV, s r.o., so sídlom Horná 41, Banská
Bystrica, IČO: 36 055 115, 2. PERUL, s r.o., so sídlom Majerská cesta 65, Banská Bystrica, IČO: 36 048
542, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Kašuba, spol. s r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica,
IČO: 36 859 095, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a o
nahradenie vyhlásenia vôle odporcu v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy s navrhovateľom, o odvolaní
odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. novembra 2009,
č.k. 10C/113/2004-562, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh v celom rozsahu z a
m i e t a.

O trovách konania na súde prvého stupňa a odvolacieho konania odvolací súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, ktorú dňa 27.11.2003 uzatvorili odporca v 1. rade a odporca v 2. rade je neplatná a
taktiež nahradil vyhlásenie vôle odporcu v 1. rade, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom kúpnu
zmluvu, podľa ktorej odporca v 1. rade predáva navrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané Správou katastra
v Dunajskej Strede pre k. ú. v C. na LV č. XXXX (predtým na LV č. XXXX), na LV č. XXXX (predtým
na LV. č. XXXX), nehnuteľnosti nezavedené do katastra nehnuteľností, umiestnené v k.ú. C., tak ako
sú nehnuteľnosti presne špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia do jeho výlučného vlastníctva
za dohodnutú kúpnu cenu 195.844,12 eur (t.j. 5,900.000,- Sk) za podmienok v tejto kúpnej zmluve
uvedených v znení predloženom navrhovateľom s návrhom podaným na Okresný súd v Dunajskej
Strede 24.11.2003, ktorá zmluva sa stáva prílohou tohto rozsudku, a zároveň zaviazal odporcov v 1. a
2. rade zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.392,16 eur titulom právneho zastúpenia
a vo výške 16,60 eur titulom súdneho poplatku za návrh do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 80 ods.1
písm. c), § 161 ods. 3 O.s.p., ust. § 39 ,§ 50a ods.1,2,3, § 588, § 37 ods.1, § 40 ods.1, § 46 ods.1
Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ má v tomto konaní naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 27.11.2003,
nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade túto zmluvu uzavreli v čase, kedy sa už navrhovateľ týmto návrhom
domáhal nahradenia vyhlásenia vôle odporcu v 1. rade na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu
ide o protiprávne konanie, keďže predmetom tejto zmluvy sú tie isté veci, ktoré majú byť predmetom



budúcej kúpnej zmluvy, čo sa prieči dobrým mravom. Touto zmluvou sa stalo právne postavenie
navrhovateľa neisté a bez určenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo
dňa 27.11.2003 je právo navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy s odporcom v 1. rade ohrozené, keď
pritom poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 3Co/67/2008, Najvyššieho súdu SR
pod sp.zn. 8SžO/17/2007 a Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 31Odo/495/2006. Zabezpečovací prevod
práva, vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, je určený na zabezpečenie pohľadávky.
Platí to aj pri zmluvách uzavretých pred 1.1.2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu
(§ 553 OZ v znení do 31.12.2007). Poukázal na to, že obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané
a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Zákon
nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (Zmluva o pôžičke, dodatky č. 1, 2,
3, Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, Vyhlásenie o nesplnení záväzku zo Zmluvy o pôžičke)
avšak tieto zmluvy treba posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, t.j. čo týmito zmluvami sa mienilo
dosiahnuť. Súd prvého stupňa skonštatoval, že týmito zmluvami sa v podstate mohlo dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému
nehnuteľnému majetku na poskytovateľa pôžičky, aby sa obišli iní dlžníkovi veritelia, alebo účastníci
právnych úkonov popri dlžníkovi, ktorí by sa inak mohli z tohto majetku uspokojiť, alebo, čo je práve tento
prípad, aby sa mohol navrhovateľ ako kupujúci domáhať i súdnou cestou uzavretia kúpnej zmluvy s
odporcom v 1. rade ako predávajúcim, čo by bolo vylúčené, ak by odporca v 1. rade vlastníkom predmetu
kúpy nebol. I keď Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 37
OZ slobodne, určite a zrozumiteľne, nebola uzavretá vážne, nakoľko sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje, respektíve existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Z uvedeného
dôvodu, keďže chýba vážnosť vôle, nemohla byť Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
27.11.2003 uzavretá platne a v zmysle ustanovenia § 39 OZ obchádza zákon a prieči sa dobrým
mravom, preto súd určil, že táto zmluva je neplatná. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
17.3.2003 vyplýva, že odporca v 1. rade sa zaviazal odpredať navrhovateľovi do 30.5.2003 nehnuteľnosti
zapísané Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Dunajská Streda na LV č. XXXX, teraz č.
XXXX, ako i nehnuteľnosti do katastra nezavedené za dohodnutú kúpnu cenu 5.900.000,- Sk/195844,12
eur. Na vznik kúpnej zmluvy v prípade nehnuteľnosti v písomnej forme v zmysle § 40 ods. 1, § 46
ods. 1 Občianskeho zákonníka treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu,
obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Podstatné náležitosti
budúca kúpna zmluva v článkoch I. a II. bod 1 obsahuje, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne uzavretá.
Napriek záväzku odporcu v 1. rade, že do 30.5.2003 navrhovateľovi odpredá predmetné nehnuteľnosti,
k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo. V prípade, že do doby dohodnutej Zmluvy o budúcej zmluve
nebude budúca zmluva uzavretá, môže sa oprávnený subjekt do jedného roka domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to, že súd
nemôže pri rozhodovaní o nahradení vyhlásenia vôle v zmysle ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p. nič na
podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby dojednanie
o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy boli neurčité a boli napravované výkladom prejavu
vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. V danom prípade podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy
sú určité a zrozumiteľné, keďže článok I. Zmluvy obsahuje predmet prevodu vlastníctva - nehnuteľnosti,
identifikovateľné podľa LV č. XXXX (v súčasnosti č. XXXX) zhodne s ustanovením § 30 ods. 4, § 42 ods.
2 písm. c / zákona č. 162/1995 Z.z., článok II. bod 1 zmluvy obsahuje dohodnutú kúpnu cenu 5.900.000,-
Sk/ 195.844,12 eur, čím bola splnená základná zákonná požiadavka, aby boli predmet prevodu
vlastníctva a jeho cena dojednané priamo v zmluve. Pokiaľ ide o posúdenie odstúpenia od Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve zo strany odporcu v 1. rade dňa 27.11.2003, vykonaným dokazovaním, najmä
výsluchom vlastníkov poľnohospodárskej pôdy z rôznych kútov štátu sa nepreukázalo tvrdenie odporcov
o nedostatku potrebnej súčinnosti navrhovateľa pri vymeriavaní poľnohospodárskych pozemkov o
uzatváraní nových nájomných zmlúv medzi navrhovateľom s vlastníkmi pozemkov a objasnil sa zložitý
proces tvorby pasportizačných protokolov. Dôvody odstúpenia tak nemohli obstáť a preto Zmluva o
budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá platne. K aplikácii ustanovenia § 50a ods. 3 OZ o zániku záväzku,
pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva zo strany odporcov uzavrela, čo do námietky vývoja cien na trhu s
nehnuteľnosťami majúc na zreteli odstup šiestich rokov súd prvého stupňa uviedol, že zmena pomerov
- okolností by musela byť závažná, podstatná a relatívne trvalá, a teda výrazne sa prejavujúca, napríklad
pretrvávajúcim zvýšeným dopytom po poľnohospodárskych účelových budovách a zariadeniach, ako sú
maštale, kôlne, sklady, atď., ktorý však súd v regióne nezaznamenal. Návrh kúpnej zmluvy bol pripojený



k žalobe, nachádza sa na čísle listu 18, 19 spisu a je súčasťou tohto rozsudku vo forme prílohy. Vo veci
mal procesný úspech navrhovateľ, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 spojený s § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatenie
súdny poplatok za návrh 16,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.392,16 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali riadne odvolanie odporcovia v 1.
a 2. rade s návrhom, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a
priznal odporcom náhradu trov prvostupňového, ako aj náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvody
podaného odvolania uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V doplnení odôvodnenia svojho odvolania zo dňa 14.2.2011
odporcovia uviedli, že súd prvého stupňa nevykonal mnohé listinné dôkazy, ktoré v konaní pred súdom
prvého stupňa predložili a navrhli vykonať odporcovia. Jedná sa najmä o listiny, doručené súdu prvého
stupňa ako prílohy podaním zo dňa 13.1.2009 (listy č. 437 a nasledujúce súdneho spisu) a zo dňa
20.10.2009 (listy č. 540 a nasledujúce súdneho spisu), ktoré listiny nie sú vôbec uvedené v odôvodnení
predmetného rozsudku súdu prvého stupňa ako listinné dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vyhodnocoval
a v odôvodnení predmetného rozsudku nie sú spomenuté a ani nie je uvedené, prečo k nim súd
prvého stupňa neprihliadol. Tieto listiny sú dôležité jednak na zistenie všetkých okolností uzavretia
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi odporcami a jednak na zistenie toho, že
vzhľadom na text predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, najmä s ohľadom na jej ustanovenie,
uvedené v článku IV. ods. 8 a v článku IV. ods. 9 odporcovi v 1. rade povinnosť uzavrieť kúpnu
zmluvu s navrhovateľom ani nevznikla, nakoľko navrhovateľ si nesplnil voči odporcovi v 1. rade všetky
povinnosti, uvedené v článku IV. ods. 1 - 7 predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a mal/má
zároveň voči odporcovi v 1. rade aj iné nesplnené záväzky. Ďalej v konaní došlo k vade v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., respektíve konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok nie je vzhľadom na skutkové
tvrdenia odporcov a ich právnu argumentáciu, uvádzanú v konaní na súde prvého stupňa písomne
aj na pojednávaniach dostatočne, respektíve nijako súdom prvého stupňa odôvodnené. Súd prvého
stupňa sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal zásadnou námietkou odporcov spočívajúcou v tom,
že znenie kúpnej zmluvy navrhnuté navrhovateľom a pripojené k rozsudku, najmä jej článku II. ods.
2, nie je vôbec v súlade so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, pričom ide o veľmi podstatnú otázku
spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, čoho následkom musí byť len zamietnutie návrhu na začatie konania
v celom rozsahu, keď súd prvého stupňa nemôže navrhovateľom navrhnuté znenie kúpnej zmluvy
meniť vo výroku svojho rozhodnutia. Ďalej sa súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal
ďalšou zásadnou námietkou spočívajúcou v tom, že nárok navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy
v čase podania návrhu na začatie konania ešte nevznikol, čoho dôkazom je aj Notárska zápisnica
N31/2005, NZ5772/2005, napísaná dňa 9.2.2005 na Notárskom úrade JUDr. Viery Kalinovej (č. listu
437 a nasledujúce v spise). Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že došlo k
jednostrannému započítaniu pohľadávok odporcu v 1. rade voči pohľadávke navrhovateľa, a to najmä v
kontexte so znením článku II. ods. 2 kúpnej zmluvy (príloha č. 4 podania odporcov z 12.1.2009 č. listu
437 a nasledujúce v spise). Odôvodnenie záveru súdu prvého stupňa ohľadom nemožnosti aplikácie §
50a ods. 3 OZ o zániku záväzku z dôvodu podstatnej zmeny pomerov nie je vôbec dostatočné, a teda
je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vzťah medzi dvoma žalobnými návrhmi v
tomto konaní, najmä pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na nahradenie
prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a s tým súvisiaci postup a rozsah dokazovania a následne nesprávne
právne posúdil otázku platnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva len s odkazom
na porušenie dobrých mravov a nevážnosť vôle (čo sa mimochodom vzájomne vylučuje).

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcov sa vyjadril podaním zo dňa 24.11.2011.
Uviedol s poukazom na článok III. ods. 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17.3.2003, článok IV ods.
6 citovanej zmluvy a článok IV ods. 7 citovanej zmluvy, že v súlade s týmito zmluvnými ustanoveniami
vystavil dňa 25.3.2003 pre odporcu v 1. rade faktúru č. 26 za predaj hnuteľných vecí podľa kúpnej
zmluvy z 30.10.2012 na sumu 5.900.000 Sk vrátane DPH, splatnú 30.5.2002, lebo podľa článku IV



ods. 7 Zmluvy o budúcej zmluve si mali účastníci zmluvného vzťahu vzájomné záväzky usporiadať
vzájomným započítaním a dovtedy podľa článku II. citovanej zmluvy mal navrhovateľ odporcovi v
1. rade predať nehnuteľnosti navrhovateľovi v k.ú. C. za dohodnutú kúpnu cenu 5.900.000,-Sk.. K
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve nedošlo a odporca v 1. rade
nezaplatil ani za predaj hnuteľných vecí podľa Kúpnej zmluvy z 30.10.2002 a vystavenej faktúry č. 26
z 25.3.2003 dohodnutú kúpnu cenu 5.900.000,- Sk. V kúpnej zmluve o predaji nehnuteľností je preto
stále aktuálne zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny vo výške 5.900.000,- Sk započítaním vzájomných
pohľadávok. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 27.11.2003 im odporca v 1. rade písomne oznámil, že
odstúpil od Budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2003, s ktorým odstúpením navrhovateľ nesúhlasil, o
čom písomne informoval odporcu v 1. rade listom zo dňa 3.12.2003. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ išlo
o splnenie všetkých podmienok a povinností navrhovateľa, vyplývajúcich zo Zmluvy o budúcej zmluve,
tie boli predmetom rozsiahleho dokazovania v konaní na súde prvého stupňa, a preto zotrváva na
svojom názore, že odstúpenie od tejto zmluvy zo strany odporcu je neplatné a bolo vykonané účelovo, s
cieľom vyhnúť sa jeho záväzku na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že k zániku
záväzku v zmysle ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nedošlo, lebo
nedošlo k žiadnej takej okolnosti, ktorá by odôvodňovala zmenu do takej miery, že by nebolo možné
spravodlivo požadovať, aby sa uzatvorila riadna zmluva. Navrhovateľ taktiež opakovane poukázal na
všetky doterajšie vyjadrenia, v ktorých zdôrazňoval, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva bola len účelová, lebo odporca v 1. rade nebol odkázaný na pôžičku od odporcu v 2. rade vzhľadom
na to, čo získal kúpou od správcu konkurznej podstaty JUDr. D., ako aj vzhľadom na to, ako tento
majetok vzápätí predajom zhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
8 Sžo 17/2007 z 12.12.2007.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby
- účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202) postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní v prítomnosti riadne
predvolaných účastníkov, doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa i odporcov a predovšetkým s
prihliadnutím k výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1.
a 2. rade je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bola dňa 17.3.2003
uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka, v ktorej sa zmluvné
strany podľa článku II. zaviazali uzavrieť v súlade s touto zmluvou medzi sebou kúpnu zmluvu s
podstatnými náležitosťami uvedenými v článku III. tejto zmluvy, a to v lehote najneskôr do 30.5.2003.
Budúcemu predávajúcemu by však táto povinnosť vznikla len vtedy, ak si budúci kupujúci riadne a
včas splní všetky svoje povinnosti uvedené v tejto zmluve, s výnimkou povinností budúceho kupujúceho
uvedených v ust. článku IV. ods. 4 tejto zmluvy a zároveň aj za splnenia ďalších podmienok uvedených
v tejto zmluve. V článku III. tejto zmluvy sú špecifikované podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, kde v
bode 1. je presne špecifikovaný predmet kúpy, a to pozemky zapísané v k.ú., vedenej Katastrálnym
úradom Trnava, Správa katastra Dunajská Streda na LV č. XXXX v k.ú. C., stavby zapísané v Katastri
nehnuteľnosti, vedenom Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Dunajská Streda na LV č. XXXX
v k.ú. C. a veci nezapísané v katastri nehnuteľnosti. V bode 2 je uvedená kúpna cena za celý
predmet kúpy podľa budúcej kúpnej zmluvy vo výške 5.900.000,- Sk so splatnosťou 30.5.2003. Zo
strany odporcu v 1. rade došlo listom zo dňa 17.11.2003 k odstúpeniu od predmetnej Zmluvy o budúcej
zmluve v zmysle článku IV. ods. 4 predmetnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ neposkytol potrebnú
súčinnosť pri vymeriavaní pozemkov, resp. maril ich vymeranie ku dňu odstúpenia tým, že nedoručil
podpísané pasportizačné protokoly, a taktiež uzatvoril nové nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov,
ktoré boli odstúpené spoločnosti PRIMACHOV, s.r.o. za účelom nájmu. Navrhovateľovi bolo doručené
toto odstúpenie dňa 27.11.2003 a svoj nesúhlas s odstúpením oznámil odporcovi v 1. rade listom zo
dňa 3.12.2003. Odporca v 1. rade uzatvoril dňa 27.11.2003 s odporcom v 2. rade podľa ust. § 553
Občianskeho zákonníka Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Z čl. I tejto zmluvy
vyplýva, že odporca v 2. rade nadobudol pohľadávku ako nadobúdateľ postúpením pohľadávky od
spoločnosti REMIT s.r.o., vzniknutej na základy Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2002, ktorá predstavuje
sumu 3.300.000,- Sk čo do istiny aj s jej príslušenstvom, tvoreným dohodnutými úrokmi vo výške
20 % ročne za obdobie od 1.11.2003 až do 5.1.2004, ktorý je zároveň dňom splatnosti uvedenej
pôžičky vrátane jej vyššie uvedeného príslušenstva. Podľa článku II. bod 2 prevádzajúci (odporca v
1. rade) touto zmluvou prevádza všetky veci uvedené v čl. II. ods. 1 (špecifikácia nehnuteľností) so
všetkým ich príslušenstvom zo svojho výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva nadobúdateľa za



účelom zabezpečenia splnenia záväzku prevádzajúceho ako dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke,
uvedenej v článku I. tejto zmluvy. Podľa článku II. bod 4 v prípade splnenia zabezpečeného záväzku
prevádzajúcim riadne a včas je nadobúdateľ povinný bez zbytočného odkladu od tohto splnenia vykonať
všetky úkony potrebné na zapísanie prevádzajúceho ako výlučného vlastníka všetkých nehnuteľností
uvedených v odseku 1. v Katastri nehnuteľností, najmä je povinný odovzdať prevádzajúcemu potvrdenie
o riadnom a včasnom splnení zabezpečeného záväzku. V zmysle článku II. bod 5 v prípade nesplnenia
zabezpečeného záväzku prevádzajúcim riadne a včas sa nadobúdateľ stane definitívnym výlučným
vlastníkom všetkých vecí uvedených v odseku 1 za celkovú cenu vo výške 3.419.343,- Sk/113.501,39
eur, na úhradu ktorej sa započíta nesplnená časť zabezpečeného záväzku uvedeného v článku I. tejto
zmluvy ku dňu jeho splatnosti.

Návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 24.11.2003 sa navrhovateľ domáhal na odporcovi v 1. rade
nahradenia vyhlásenia jeho vôle ako predávajúceho pri uzavretí kúpnej zmluvy, podľa ktorej navrhovateľ
predáva odporcovi nehnuteľnosti zapísané v k.ú. X. na LV č. XXXX v k.ú. C., a tiež nehnuteľnosti
nezavedené do katastra nehnuteľností, nachádzajúce sa v k.ú. C. do výlučného vlastníctva odporcu
v 1. rade za dohodnutú kúpnu cenu 5.900.000,- Sk, a to na základe nimi uzavretej Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve zo dňa 17.3.2003. K návrhu doložil písomnú korešpondenciu medzi navrhovateľom a
odporcom v 2. rade ohľadne návrhov riadnej kúpnej zmluvy a odstúpenie odporcu v 1. rade od zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.3.2003. Následne navrhovateľ prípisom zo dňa 23.4.2004 navrhol,
aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu v 2. rade, a to spoločnosť
PERUL, s.r.o., Banská Bystrica a zároveň navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže
odporcom v 1. a 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať, scudziť, zaťažiť, dať do nájmu nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom zmluvy o budúcej zmluve. K návrhu doložil výpis z LV č. XXXX, z ktorého
vyplynulo, že na LV je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná spoločnosť PERUL, s.r.o.,
Banská Bystrica, a tiež doložil Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretú medzi
spoločnosťou PRIMACHOV, s.r.o. a spoločnosťou PERUL s.r.o. dňa 27.11.2003, ktorej predmetom boli
sporné nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa pripustil, aby do konania pristúpil na strane odporcu ďalší
účastník, a to spoločnosť PERUL, s.r.o. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v 2. rade odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.9.2004 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol
pripustený do konania ako ďalší účastník odporca v 2. rade z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia
uznesenia. Po vrátení veci súd prvého stupňa nepripustil, aby do konania pristúpil odporca v 2. rade.
Na odvolanie navrhovateľa voči uvedenému uzneseniu Krajský súd v Trnave zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník PERUL, s.r.o., Banská Bystrica.
Zároveň pripustil súd prvého stupňa uznesením aj zmenu petitu a to tak, že zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva je neplatná s tým, že v ostatnej časti zostal petit návrhu nezmenený. Po
týchto procesných zmenách súd prvého stupňa rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, kde prvé
uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 14.6.2005 bolo odvolacím súdom uznesením zo
dňa 12.10.2005 zrušené, vec vrátená na ďalšie konanie, kde po vrátení veci opätovne súd prvého stupňa
rozhodol o predbežnom opatrení tak, že odporcovi v 2. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami a konanie so žalovaným v 1. rade zastavil. Uvedené predbežné opatrenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 1.2.2006. Súd prvého stupňa dňa 21.4.2006 čiastočným rozsudkom
zamietol návrh navrhovateľa v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, ktorú uzavrel dňa 27.11.2003 odporca v 1. rade s odporcom v 2. rade. Proti tomuto uzneseniu
podali odporcovia odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa 29. 5. 2007
predmetný čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uviedol, že súd prvého
stupňa vykoná dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, a to pri nahradení prejavu vôle ohľadne
porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve, pričom sa bude zaoberať aj odstúpením
od zmluvy a pri zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva o jej účele a priečení sa dobrým
mravom, pri ktorom bude potrebné skúmať časovú postupnosť jednotlivých úkonov účastníkov, ich
dôvodnosť a účel, a to vo vzájomných súvislostiach oboch žalovaných nárokov.

V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. 10C/113/2004 sa navrhovateľ domáhal určenia,
že Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorú dňa 27.11.2003 uzavreli na odporcov
v 1. rade s odporcov v 2. rade je neplatná, a taktiež sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd nahradil vyhlásenie vôle odporcu v 1. rade, že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom kúpnu
zmluvu, podľa ktorej odporca v 1. rade predáva navrhovateľovi nehnuteľnosti, zapísané Správou katastra
v Dunajskej Strede pre k.ú. C. na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXXX), na LV č. XXXX (pôvodne na LV
č. XXXX) a nehnuteľnosti, nezavedené do Katastra nehnuteľnosti, umiestnené v k.ú. C., a to v zmysle



presnej špecifikácie uvedenej v petite návrhu do výlučného vlastníctva navrhovateľa za dohodnutú
kúpnu cenu 195.844,12 eur za podmienok v tejto kúpnej zmluve uvedených, v znení predloženom
navrhovateľom s návrhom, podaným na Okresný súd Dunajská Streda 24.11.2003, ktorá zmluva sa
stáva prílohou tohto rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené.

Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie
je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú
mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo
zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii
zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu na zistenie skutkového stavu, vo veci aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia,
avšak vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o
platnosti právneho úkonu a dôvodnosti návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle za odporcu v 1. rade na
uzavretie kúpnej zmluvy.

Podľa ust. § 50a ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 17.3.2003) účastníci sa
môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu
škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa ust. § 553 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 27.11.2003) splnenie záväzku
sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva
o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. je základným
procesným predpokladom každej určovacej žaloby. Bez existencie tohto predpokladu je vždy vylúčené
zaoberanie sa konkrétnou žalobou vecne, čo v praxi znamená, že v konaní o určenie existencie či
neexistencie práva alebo právneho vzťahu je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by
bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo
navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že u navrhovateľa musí
ísť o právo alebo právny vzťah existujúci a takú jeho procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by
objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie
by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení musí existovať v čase
rozhodovania súdu. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa
teda vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo



právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Navrhovateľ
podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva.
Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke či
tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade
daný na samotnom určení práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa tak odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
navrhovateľ v tomto konaní má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p., ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
uzavretej odporcami v 1. a 2. rade dňa 27.11.2003. Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že
mu k ochrane práva postačí len jeho určenie - danie mu istoty práva. Súdna prax sa ustálila na názore,
že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu. Navrhovateľovým záujmom na určovacej žalobe v tomto konaní bolo dosiahnutie
stavu zápisu vlastníckeho práva ohľadne týchto nehnuteľností, ktorý tu bol v čase uzavretia Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve dňa 17.3.2003, ktorou sa odporca v 1. rade zaviazal navrhovateľovi za splnenia
dohodnutých podmienok sporné nehnuteľnosti odpredať v dohodnutej lehote do 30.5.2003 do jeho
vlastníctva. Zákonodarca vedomý si problémov pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s
účinnosťou od 1. januára 2002 vsunul zákonom č.255/2001 Z.z. do katastrálneho zákona nové znenie
§ 34 ods. 2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o
neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 255/2001 Z.z.)
má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti
právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje; v takomto prípade, ak toto
právo bolo následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. Odvolací
súd skúmal, či má navrhovateľ naliehavý právny záujem na požadovanom určení predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia
a dospel k záveru, že navrhovateľovi v konaní ide o to, aby súd určil neplatnosť zabezpečovacej
zmluvy v celom rozsahu, pretože chce obnoviť pôvodný vlastnícky vzťah odporcu v 1. rade k sporným
nehnuteľnostiam, aby sa následne mohol úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle odporcu v 1. rade,
že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností, a to v
zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17.3.2003.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v konaní dostatočne preukázal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe, nakoľko posúdenie platnosti, resp. neplatnosti tejto zabezpečovacej
zmluvy má zásadný význam a ovplyvňuje jeho právne postavenie vo vzťahu s odporcom v 1. rade
uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17.3.2003. V prípade ak by súd dospel k záveru, že
je platná, došlo by k zániku povinnosti odporcu v 1. rade uzavrieť s navrhovateľom kúpnu zmluvu
ohľadne sporných nehnuteľností v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to z dôvodu
nemožnosti predmetu jej plnenia, nakoľko došlo k prevodu týchto nehnuteľností na odporcu v 2. rade,
a to v dôsledku konečného zabezpečovacieho prevodu v zmysle uzavretej zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva. V prípade, ak by predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola
absolútne neplatná, taktiež by predmetné posúdenie malo vplyv na právne postavenie navrhovateľa,
nakoľko by sa navrhovateľ mohol v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve domáhať svojho práva
od odporcu v 1. rade, a to uzavretia kúpnej zmluvy, resp. nahradenie vyhlásenie vôle odporcu v 1. rade,
že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľnosti. V
porovnaní s existujúcim stavom sa navrhovateľom požadovaným určením môže zmeniť jeho právne
postavenie, odstraňuje sa neistota daného právneho vzťahu a vylučuje potrebu ďalšieho konania o
určenie vlastníctva sporných nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že
v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na predmetnej určovacej žalobe
(obdobne rozhodnutie NS SR vo veci 1M Cdo 1/2009). S poukazom na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona, keďže v danom prípade nedošlo k žiadnej následnej ďalšej právnej zmene, katastrálny úrad i
na základe rozsudku, ktorým súd určí, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná, zapíše
právnu zmenu, teda stav vlastníckych práv k nehnuteľnosti taký, aký panoval pred zápisom na základe
tejto zmluvy.
Z dôvodu splnenia podmienky naliehavosti právneho záujmu na takejto určovacej žalobe následne
odvolací súd skúmal platnosť predmetnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo



dňa 27.11.2003 v zmysle ust. § 553 Občianskeho zákonníka , ako aj zo strany navrhovateľa tvrdených
dôvodov jej absolútnej neplatnosti a teda, že svojim účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa
dobrým mravom (§ 39 O.z.) a dospel k záveru, že predmetná zmluva je platná a bola uzavretá v súlade
s ust. § 553 Občianskeho zákonníka.

V čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom
práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť
prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou
Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 s účinnosťou od 1.1.2008 bolo toto ustanovenie novelizované
a doplnené ustanoveniami citovanými prvostupňovým súdom 553a až 553d. Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1.1.2008 potom v § 879j Občianskeho zákonníka zakotvili, že ustanoveniami
novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto
zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom
neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia
(zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade
a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je
treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol
zavedený do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba
uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: zmluvné strany
(účastníkov zmluvy);záväzok, ktorý je zabezpečovaný; majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza;
že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že
právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené,
prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); ako sa zmluvné strany
vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu
riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa cit. § 553 Občianskeho zákonníka, postupuje dlžník
veriteľovi podmienene svoje právo, ktoré má proti inému, ale zákon nevylučuje ani prevod práva vecného
včítane práva vlastníckeho, na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude
splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod
práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Zmyslom tohto prevodu je
predovšetkým motivovať dlžníka na riadnom a včasnom splnení jeho záväzku. Ako bolo už uvedené
vyššie, keďže zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu, musí existovať ako predmet
zaistenia platný hlavný záväzok. Rozväzovacia podmienka, že zabezpečený záväzok bude splnený,
sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky splnením tak, že právne úkony, ktorými bolo právo
prevedené strácajú účinnosť a právo, v rozsahu v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka.
Prevod práva na veriteľa teda zo zákona zaniká. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva cit. ust.
§ 553 Občianskeho zákonníka nezakotvuje žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Zmluva preto musí
vyhovovať aspoň všeobecným požiadavkám, najmä musí byť dostatočne určitá. V zmluve musí byť
okrem vymedzenia zmluvných strán obsiahnuté tiež vymedzenie zabezpečovaného záväzku a určenie
práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná
iba o zabezpečovací prevod práva, a nie o prevod trvalý. Podľa právnej teórie zmluvné strany nemusia
výslovne rozväzovaciu podmienku dojednávať, keďže jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva
je uzatváraná k zaisteniu záväzku a tento úmysel strán musí byť zo zmluvy zrejmý. Zabezpečovací
prevod práva je bezodplatný a je umožnený ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva možno dojednať formou uzavretia kúpnej zmluvy, v ktorej bude splatnosť
dohodnutej kúpnej ceny viazaná k okamžiku splatnosti zabezpečovanej pohľadávky s tým, že bude
zabezpečená pohľadávka včas a riadne splnená (čím sa obnoví vlastnícke právo dlžníka, zanikne
veriteľovi povinnosť k úhrade kúpnej ceny a s tým, že v prípade ak nedôjde k riadnej a včasnej úhrade
zabezpečenej pohľadávky, započíta sa kúpna cena na zabezpečovanú pohľadávku. Zabezpečovací



prevod vlastníckeho práva možno dojednať taktiež formou, podľa ktorej bude veriteľ oprávnený majetok
speňažiť dohodnutým spôsobom a vrátiť dlžníkovi prípadný zvyšok speňaženia.

Z obsahu predmetného právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo
dňa 27.11.2003 vyplýva, že v zmysle čl. II. bod 3,4 bol dohodnutý podmienený, a teda dočasný prevod
práva, čo znamená, že takáto zmluva vyjadruje jednu zo základných požiadaviek na zmluvu podľa §
553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007, ktorá spočíva vo vymedzení, že ide o
zabezpečovací prevod práva, teda iba o dočasný prevod práva. Taktiež je dohodnutý prevod práva
v prípade, ak zabezpečený záväzok bude splnený, a v čl. II bod 5 je účastníkmi zmluvného vzťahu
dohodnuté, že v prípade nesplnenia zabezpečeného záväzku odporcom v 1.rade sa odporca v 2. rade
stane výlučným vlastníkom vecí špecifikovaných v odseku 1 za celkovú kúpnu cenu vo výške 3.419.343,-
Sk na úhradu ktorej sa započíta nesplnená časť zabezpečeného záväzku uvedeného v čl. I. tejto zmluvy
ku dňu jeho splatnosti.

Odvolací súd skúmal platnosť predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z vyššie uvedených
hľadísk a dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá odporcami v 1. a 2. rade dňa 27.11.2003
je z hľadiska splnenia formálno-právnych znakov v zmysle ust. § 553 Občianskeho zákonníka
platná. Ďalej odvolací súd skúmal jej platnosť z dôvodov namietaných navrhovateľom a teda, že odporca
v 1. rade uzavretím predmetnej zmluvy s odporcom v 2. rade obchádzal zákon tak, aby zámerne sa
zmarila Zmluva o budúcej zmluve a aby sa stalo nerealizovaným právo oprávnenej strany v súlade s
účelom a zmyslom zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že odporca v 1. rade
uzavrel túto zmluvu nie za účelom zabezpečenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2002, ale za účelom
obchádzania kogentných zákonných ustanovení (§ 50a Občianskeho zákonníka), o čom svedčí tá
skutočnosť, že odporca v 1. rade uzavrel pôvodnú Zmluvu o pôžičke (splatná 30.6.2003) nie s odporcom
v 2. rade, ale oveľa skôr, ešte pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve (zo dňa 17.3.2003), pričom
pôvodný veriteľ si poskytnutú pôžičku vo výške 3.300.000 Sk vrátane úrokov nijako nezabezpečoval.
Konanie odporcu v 1. rade je v rozpore s obvyklým a poctivým správaním, keď účelovo uzavrel zmluvu,
ktorej cieľom bolo vyvíjať tlak na navrhovateľa, aby sa zvýšila dohodnutá kúpna cena, a taktiež sa
touto zmluvou účelovo zbavil majetku, aby sa vyhol plneniu, ku ktorému sa zaviazal voči navrhovateľovi
na úkor navrhovateľa a v prospech iného, lebo pôvodne veriteľ nežiadal zabezpečenie. Ako dôkaz o
tomto správaní sa odporcu v 1. rade predložil navrhovateľ Kúpnu zmluvu uzavretú medzi odporcom v
1. rade a spol. JK Gabčíkovo, s.r.o. dňa 1.10.2003, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to za kúpnu
cenu 52.000.000 Sk splatnú 30.11.2003, ako aj prehľad ďalších zmluvných vzťahov odporcu v 1. rade s
ďalšími subjektmi, prostredníctvom ktorých nadobúdal v roku 2004, 2005 finančné prostriedky, a preto
nebol nútený zabezpečiť predmetnú Zmluvu o pôžičke zabezpečovacím prevodom práva v prospech
odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade s týmto tvrdením nesúhlasil a uviedol, že neuzatvoril predmetnú
zmluvu účelovo, nakoľko v čase uzavretia tejto zabezpečovacej zmluvy súčasne previedol všetok svoj
ostatný majetok jednak spol. JK Gabčíkovo a spoločnosti REMIT, s.r.o., a to na základe obdobných
zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Nevyhnutnosť týchto prevodov bola daná finančnou situáciou
odporcu v 1. rade a taktiež tým, že sa za prispenia navrhovateľa nepodarilo zrealizovať predaj celého
plánovaného majetku spol. JK Gabčíkovo a predaj, ktorý sa zrealizoval, nestačil na krytie všetkých
nákladov odporcu v 1. rade, a preto nesplatené náklady musel zabezpečiť týmito zabezpečovacími
prevodmi, ktoré vykonal v čase, keď ešte kúpnu cenu od spol. JK Gabčíkovo nemal zaplatenú. Uzavretie
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva odporcom v 2. rade realizoval tiež v domnení, že nárok
navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy v tom čase nevznikol, nakoľko navrhovateľ mal voči odporcovi
v 1. rade v tom čase, ako aj neskôr viaceré nesplnené záväzky. Odporca v 1. rade taktiež poukázal na
skutočnosť, že pre zachovanie právnej istoty, presvedčený o oprávnenosti svojho postupu, odstúpil od
predmetnej Zmluvy o budúcej zmluve listom zo dňa 27.11.2003 a týmto odstúpením zmluva zanikla.

Odvolací súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania na preukázanie
svojich tvrdení dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v 1. rade uzavretím zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva obchádzal zákon, aby sa tak následne vyhol plneniu v zmysle Zmluvy
o budúcej zmluve, a tým aj konal v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd mal preukázané Kúpnou
zmluvou uzavretou odporcom v 1. rade so spol. JK Gabčíkovo s.r.o., že kúpna cena za prevádzané
nehnuteľnosti vo výške 52 mil. Sk mala byť uhradená formou bankového akreditívu ku dňu 30.11.2003
za splnenia viacerých v zmluve dohodnutých podmienok, u ktorých v prípade nesplnenia prichádzalo
do úvahy odstúpenie od predmetnej zmluvy, a teda ku dňu 27.11.2003, kedy bola uzavretá Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva medzi odporcami, a ktorá slúžila na zabezpečenie Zmluvy o pôžičke



zo dňa 21.11.2002, ( Dodatkom č. 2 zo dňa 27.11.2003 došlo k zmene veriteľa a taktiež sa zriadil
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a dohodla sa nová splatnosť záväzku do 5.1.2005) odporca
v 1. rade nemal ešte vyplatené finančné prostriedky z tejto zmluvy, a taktiež odporca v 1. rade predložil
súdu tri ďalšie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva preukazujúce, že v novembri 2003 uzatvoril
aj iné takéto zabezpečovacie zmluvy, u ktorých bol realizovaný aj vklad na katastrálnom úrade, a teda
nešlo z jeho strany o uzavretie len jednej účelovej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s cieľom sa
vyhnúť plneniu povinnosti v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve. Odvolací súd taktiež konštatuje,
že v správaní sa odporcu nezistil žiadne konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
aj keď ponuka na kúpu sporných nehnuteľností za 10.000.000,-Sk bola zaslaná zo strany odporcu v 1.
rade navrhovateľovi listom zo dňa 26.1.2004, bolo to však realizované až po odstúpení odporcu v 1.
rade od predmetnej Zmluvy o budúcej zmluve.

Vzhľadom na nepreukázanie dôvodov absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva zo strany navrhovateľa odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 27.11.2003 a návrh
v tejto časti ako nedôvodný zamietol, nakoľko predmetná zmluva je platná a uzavretá v súlade s ust.
§ 553 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s týmto posúdením platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva následne odvolací
súd vyhodnotil aj nárok navrhovateľa na nahradenie prejavu vôle odporcu v 1. rade ako predávajúceho
uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľom, a to v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa
17.3.2003. V danom prípade sa bolo potrebné v prvom rade vysporiadať s tým, či odporca v 1. rade
listom zo dňa 17.11.2003 platne od predmetnej zmluvy odstúpil, a teda či už týmto momentom došlo
k zániku jeho povinnosti uzavrieť s navrhovateľom predmetnú kúpnu zmluvu. V tomto smere vykonal
súd prvého stupňa rozsiahle dokazovanie s vyslovením konečného názoru, že zo strany odporcu v
1. rade nedošlo k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy, s ktorým názorom sa stotožňuje aj
odvolací súd. Zo strany odporcu v 1. rade došlo k odstúpeniu od predmetnej Zmluvy o budúcej zmluve
v zmysle článku IV. ods. 4 predmetnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť
pri vymeriavaní pozemkov, resp. maril ich vymeranie ku dňu odstúpenia tým, že nedoručil podpísané
pasportizačné protokoly a taktiež uzatvoril nové nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli
odstúpené spoločnosti PRIMACHOV, s.r.o. za účelom nájmu. Rovnako ako súd prvého stupňa, tak aj
odvolací súd konštatuje, že odporca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p., že navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť pri vymeriavaní pozemkov v
zmysle článku IV. bod 4, keď odporca v 1. rade nepreukázal súdu, že údajným nepredložením tzv.
pasportizačných protokolov zo strany navrhovateľa došlo k spôsobeniu prieťahov ohľadne vymeriavania
poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko nepredložil resp. neoznačil súdu žiaden objektívny o tom
svedčiaci dôkaz, keď svedecká výpoveď svedka E. D. (pracovníka odporcu v 1. rade) dané skutočnosti
preukazujúca bola vyvrátená svedeckou výpoveďou Ing. Z. U. (v tom čase pracovníčkou odporcu v
1. rade), ktorú výpoveď síce odporca v 1. rade spochybnil pre jej neskoršie si plnenie povinností pre
navrhovateľa, avšak dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia bol na odporcovi v 1.rade, ktorý však
uvedenú skutočnosť nepreukázal a nepredložil o tom žiaden dôkaz. Práve naopak, navrhovateľ predložil
súdu listinné dôkazy o splnení si presne špecifikovaných povinností v zmysle článku IV. bod 4 písm.
a/, b/ predmetnej zmluvy a nakoniec aj správanie sa odporcu v 1. rade, ktorý faxom zo dňa 29.5.2003
zaslal navrhovateľovi návrh kúpnej zmluvy o tom nasvedčuje. Čo sa týka ďalšieho dôvodu odstúpenia
od Zmluvy o budúcej zmluve, a to uzavretie nájomných zmlúv zo strany navrhovateľa s vlastníkmi
pozemkov, u ktorých mal byť nájom s navrhovateľom ukončený do 30.9.2003 a u ktorých mal následne
vzniknúť nájom v prospech odporcu v 1. rade, pre porušenie ktorej povinnosti má odporca v 1. rade
právo odstúpiť od predmetnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že síce navrhovateľ uzatvoril tri nájomné
zmluvy s vlastníkmi týchto pozemkov, ale tieto boli uzavreté až dňa 12.1.2004, a teda ku dňu 27.11.2003,
kedy odporca v 1. rade od predmetnej zmluvy z týchto dôvodov odstúpil, zo strany navrhovateľa nedošlo
k porušeniu týchto povinností. Z uvedeného teda vyplýva, že ku dňu 27.11.2003, kedy odporca v 1.
rade odstúpil od predmetnej zmluvy, nedošlo zo strany navrhovateľa k porušeniu zmluvných povinností
zakotvených v článku IV. bod 4, ktoré by zakladali dôvod na oprávnené odstúpenie odporcu v 1. rade od
tejto zmluvy. Keďže zo strany odporcu v 1. rade nedošlo k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, Zmluva
o budúcej zmluve zo dňa 17.3.2003 naďalej ostala medzi účastníkmi platná a účinná.

V súvislosti s plnením si povinnosti odporcu v 1. rade uzavrieť s navrhovateľom kúpnu zmluvu ohľadne
prevodu nehnuteľnosti za podmienok dohodnutých v zmysle článku II. a III. predmetnej Zmluvy o budúcej



zmluve zo dňa 17.3.2003, odvolací súd konštatuje, že keďže došlo z dôvodu nesplnenia si povinnosti
odporcu v 1. rade riadne si splniť svoj dlh voči odporcovi v 2. rade zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
21.11.2012 v znení jej dodatkov, došlo následne k platnému konečnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o zabezpečovacom prevode práva na odporcu v 2. rade
za dohodnutú kúpnu cenu 3.419.343 Sk, čím došlo v zmysle § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka k
riadnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva u odporcu v 2. rade. Na základe uvedeného tak odporca
v 1. rade prestal byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, čím došlo k zániku predmetu plnenia a
nemožnosti plnenia povinnosti zo strany odporcu v 1. rade v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve.
Táto skutočnosť nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale
spôsobuje zánik práv a povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia a na ich miesto
nastupujú zodpovednostné vzťahy (rozhodnutie Najvyššieho súdu v SR 1 Obdo V 23/2007).

Z dôvodu nemožnosti plnenia z uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo strany odporcu v 1. rade
nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu v 1. rade ako
predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností, vzhľadom na čo odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh v tejto časti zamietol.

Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd uvádza, že návrh navrhovateľa ohľadne nahradenia
vyhlásenia vôle za odporcu v 1. rade uzavrieť kúpnu zmluvu by nebol dôvodný aj preto, že navrhovateľom
požadované znenie kúpnej zmluvy, ku ktorej chcel nahradiť vyhlásenie vôle odporcu v 1. rade, nebolo
totožné s článkom II. bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve, a to ohľadne kúpnej ceny, v ktorom článku Zmluvy
sa uvádza, že celková kúpna cena za celý predmet kúpy podľa budúcej kúpnej zmluvy bude 5.900.000,-
Sk so splatnosťou 30.5.2003, avšak navrhovateľ v návrhu kúpnej zmluvy uviedol, že odporca v 1. rade
nehnuteľnosti tam špecifikované predáva navrhovateľovi do jeho výlučného vlastníctva za dohodnutú
kúpnu cenu 5.900.000,- Sk za podmienok v tejto kúpnej zmluve uvedených v znení predloženom
navrhovateľom a tvoriacom súčasť rozsudku, čo však nie je totožné a ide tak o rozpor ohľadne splatnosti
a spôsobu zaplatenia predmetnej kúpnej ceny, keď navyše z kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu rozsudku
sa v článku II. v bode 1 neuvádza splatnosť kúpnej ceny 5.900.000,- Sk a v článku II. bod 2 sa hovorí o
zaplatení kúpnej ceny 5.900.000,- Sk započítaním vzájomných pohľadávok na základe faktúry č. 26 zo
dňa 25.3.2003, splatnej do 30.5.2003, keď splatnosť sa predlžuje do 30.9.2003 a obe stretávajúce sa
pohľadávky sú splatné ku dňu 30.9.2003, ktoré dátumy sú navyše preškrtnuté. Aj z dôvodu neexistencie
totožnosti podstatných náležitostí kúpnej zmluvy v časti kúpna cena ( spôsob úhrady, splatnosť), a
to v navrhovateľom navrhnutej kúpnej zmluve, ku ktorej mal súd nahradiť vyhlásenie vôle odporcu v
1.rade, v porovnaní s dohodou účastníkov v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, by súd nemohol návrhu
navrhovateľa vyhovieť pri splnení všetkých zmluvných podmienok dohodnutých účastníkmi konania. Z
uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd ďalej nezaoberal tvrdením odporcu v 1. rade, že navrhovateľ
si nesplnil všetky svoje povinnosti v zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku ktorých
nevznikla tak odporcovi v 1. rade povinnosť uzavrieť s navrhovateľom budúcu kúpnu zmluvu.

Odvolací súd preto s prihliadnutím k uvedenému podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď zamietol
návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

O trovách konania na súde prvého stupňa ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodne s
poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 224 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.