TANOARCH s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201122.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a sudcov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: TANOARCH, s.r.o., Podháj 57, 974
05 Banská Bystrica, IČO: 36 055 379, zast. Mgr. Františkom Popperom, advokát, AK so sídlom Horná
10, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/162922/2013/6014 zo dňa
08. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600303/5/254531/2013/Sed zo dňa 21.01.2013 podľa §
35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.
Daňový poriadok - subjektu TANOARCH, s.r.o. (v súdnom konaní žalobca) vyrubil sankčný úrok v sume
61,70 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa 08.08.2008
(vo výške určenej v rozhodnutí 154,25 eur) za zdaňovacie obdobie september 2007, v lehote určenej v
rozhodnutí č. I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica II vydal
rozhodnutie č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa 08.08.2008, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný
odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 a určil vlastnú daňovú
povinnosť v sume 154,25 eur. Na základe odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č.
I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie a určilo lehotu
na plnenie (do 15 dní od doručenia rozhodnutia), podľa čoho bol žalobca povinný vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 154,25 eur uhradiť do 13.01.2009. Daň vo výške 154,25 eur žalobca neuhradil do
dňa rozhodnutia (21.01.2013). Skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011,
preto podľa ustanovenia § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo pri ukladaní sankcie postupované
podľa zákona č. 511/1992 Zb., čo bolo pre daňový subjekt priaznivejšie. Sankčný úrok bol vyrubený
podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., vo výške podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
v spojení s ustanovením § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. použila sa základná úroková sadzba
podľa zákona účinného do 31. decembra 2009, keďže skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej
sadzby pri výpočte sankčného úroku (§ 35b ods. 2) nastala do 31.12.2009. Sankčný úrok bol vypočítaný
z dlžnej sumy 154,25 eur za 1461 dní omeškania (odo dňa splatnosti dane 13.01.2009 do 13.01.2013 -
za štyri roky omeškania s platbou) pri úrokovej sadzbe 10% ročne (základná úroková sadzba Európskej



centrálnej banky ku dňu 14.01.2009 predstavovala 2,5%), t.j. spolu sankčný úrok za nezaplatenie dane
za zdaňovacie obdobie september 2007 bol vyrubený vo výške 61,70 eur.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/162922/2013/6014 zo dňa 08.04.2013 na základe odvolania
žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné, najmä
pokiaľ daňový subjekt poukazoval na nezákonnosť postupu správcu dane pri vyhotovovaní protokolu o
výsledku daňovej kontroly, na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, ktorým bola určená vlastná
daňová povinnosť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/22/2009-70 zo dňa
13.05.2009, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 105/2009 zo dňa 10.03.2010, na základe
ktorých bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená
vlastná daňová povinnosť.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ako aj postupu žalovaného pri vydávaní predmetného rozhodnutia. Navrhol zrušiť rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti:

1. Sankčný úrok nemal byť vyrubený vôbec. Daňové orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a
ich rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a boli v rozpore s obsahom spisu.

2. Postup žalovaného, ako aj na prvom stupni, je nezákonný, nakoľko je v rozpore so zákonom a
judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

3. Rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bola určená vlastná daňová povinnosť, vrátane uznesenia
Ústavného súdu SR č. III.ÚS 255/2010-15 zo dňa 29.06.2010, vychádzajú z nesprávneho právneho
názoru, že v danom prípade došlo k „právnej konzumpcii“, t.j. pohlteniu nadobudnutej služby už
existujúcim zákonným právom žalobcu na autonómne využívanie patentu, z čoho vyvodili právnu
nemožnosť použiť službu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa, a teda za nesplnenie podmienky
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

4. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.10.2011 vo veci C-504/10 TANOARCH, s.r.o. proti
Daňovému riaditeľstvo SR vyplýva, že žalobca sa môže v zásade v takomto prípade domáhať práva
na odpočítanie DPH, ak objektívnymi dôkazmi predloží úmysel vykonávať hospodársku činnosť. Tiež
z neho vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (žalobcovi) iba v prípade, že
neexistujú podvodné, alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody a je úlohou
súdu zistiť, či výlučným cieľom konania je získanie takejto daňovej výhody bez existencie hospodárskeho
cieľa. Súdy posudzujúce zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bola určená vlastná daňová
povinnosť, sa otázkou zneužitia práva náležite nezaoberali. Nie je akceptovateľné, aby dôkazy vykonával
namiesto daňových orgánov súd, a to ešte arbitrárnym spôsobom. Nezákonnosť týchto rozhodnutí o
určení vlastnej daňovej povinnosti znásobuje nezákonnosť predmetnej daňovej kontroly a nezákonnosť
protokolu z nej, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/2010- 57 z 29.06.2010.

5. Z nezákonných rozhodnutí v predmetnej veci nemožno vyvodiť zákonnosť rozhodnutí o vyrubení
sankčného úroku. Tým, že žalovaný postupoval tak, že nezosúladil výklad rozhodnutia s judikatúrou SD
EÚ, pochybil a jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, je potrebné zrušiť v plnom rozsahu
ako nezákonné.

6. Ide o nulitné rozhodnutie podľa § 64 ods. 2 písm. c/, nakoľko tieto rozhodnutia správcu dane
a žalovaného nadväzujú na nulitné rozhodnutia ich predchádzajúcich rozhodnutí, z ktorých nemôžu
vyplývať pre žalobcu žiadne povinnosti a nulitné rozhodnutia nemajú žiadne právne účinky a hľadí sa
na ne, ako keby neboli vydané.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej
námietke ohľadom nezákonného priebehu daňovej kontroly vo veci oprávnenosti uplatnenia
nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2007 uviedol, že z rozsudkov súdu,
ktorými bola preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí vyplýva, že v rámci daňového konania
daňové orgány nepochybili a postupovali v súlade s platnou právnou normou.



Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobca namieta jednak procesné pochybenie,
keďže daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej šesť mesačnej lehote. Predlžovanie
daňovej kontroly bolo účelové, neodôvodnené. Správca dane neprihliadol na námietky pri prerokovaní
protokolu, ktorými daňový subjekt namietal trvanie daňovej kontroly. Poukázal tiež na závery rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-504/2010

z 27.10.2011, v zmysle ktorých v zásade možno uplatniť odpočítanie DPH pri predmetnom obchode,
teda pri prevode časti patentu a zneužitie práva zatiaľ nebolo preukázané, keďže daňové orgány sa tým
vôbec nezaoberali a je neprípustné, aby tak po prvýkrát urobili až súdy.

Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že sankčný úrok bol vyrubený v súlade s
právnym poriadkom, vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí súdov. Nesúhlasil s tvrdením, že došlo k
procesnému pochybeniu, a ani so žalobnou námietkou, že by rozhodnutie, ktorým bola určená povinnosť
zaplatiť daň, bolo nulitné. Možnosť takéhoto záveru nevyplýva zo žiadneho ustanovenia daňového
poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal
vydaniu tohto rozhodnutia (vrátane postupu v prvom stupni), a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j
ods. 1 O.s.p..

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok; daňové konania začaté a právoplatne
neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre
uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.; sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému
subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane, alebo daň určená dohodou medzi
daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok, nebola
zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.; ak do 31. decembra 2009 nastala skutočnosť pre uplatnenie
základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 2), sankčného úroku (§ 35b ods. 2 a 6), úroku z
odloženej sumy (§ 59 ods. 7), úroku (§ 60 ods. 2) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2009 sa použije
základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.

Podľa § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2009; správca dane vyrubí sankčný
úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok
na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného
odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň
omeškania s platbou,

začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane
alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá
dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania
dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom
priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom
dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri



roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo
sankčného úroku, úroku a pokuty.

Podľa § 245 ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že daňové orgány rozhodujúc o sankčnom úroku rozhodli v
súlade s vyššie citovanou právnou úpravou.

Relevantnou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane vyrubí sankčný úrok je to, že daňový
subjekt daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane nezaplatil v lehote alebo vo výške určenej
v rozhodnutí. Niet pochýb o tom, že žalobcovi bola rozhodnutím č. 851/230/53223/2008/Šim zo dňa
08.08.2008 určená vlastná daňová povinnosť v sume 154,25 eur (pôvodne 4.647 Sk) za zdaňovacie
obdobie september 2007. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č.
I/221/16503-93884/2008/991909-r zo dňa 08.12.2008 potvrdené a zároveň bolo uložené žalobcovi
vlastnú daňovú povinnosť v sume 4.647 Sk zaplatiť do 15 dní od doručenia rozhodnutia na účet správcu
dane. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR bolo žalobcovi doručené dňa 29.12.2008, preto podľa
lehoty určenej na plnenie, splatnosť dane nastala dňa 13.01.2009. Rozhodnutia, ktorými bola uložená
vlastná daňová povinnosť, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, t.j. sú záväznými rozhodnutiami.
Zákonnosť týchto rozhodnutí, ako aj postupu daňových orgánov, vrátane výkonu daňovej kontroly, bola
preskúmaná súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom žaloba žalobcu bola ako nedôvodná
zamietnutá v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/22/2009.

Rozhodnutie o určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2007 bolo
pre daňové orgány záväzným rozhodnutím, od ktorého sa odvíjalo vyrubenie sankčného úroku. Súd pri
preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o vyrubení sankčného úroku nemohol
opätovne posudzovať zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie napadnuté žalobou opiera, hoci bolo pre daňové orgány záväzným, pretože na preskúmanie
predchádzajúceho rozhodnutia bol určený osobitný postup. Navyše tento zákonný postup bol aj využitý
a zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov o určení vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie

obdobie september 2007 bola aj preskúmaná. Za daného stavu je potrebné vychádzať zo záväznosti
predmetných rozhodnutí. Na tomto závere podľa názoru súdu nič nemení, ani existencia neskôr prijatého
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/2010 z 27.10.2011. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu,
že v dôsledku prijatia tohto rozsudku sa prvšie rozhodnutia o určení vlastnej daňovej povinnosti, vrátane
rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2007, stávajú nulitnými. V súvislosti
s prijatím rozsudku Súdneho dvora EÚ by bolo možné privodiť zmenu s dopadom na záväznosť
týchto rozhodnutí len zákonne korektnými opravnými prostriedkami. Nebolo možné prihliadnuť ani na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v konaniach o nepriznaní žalobcovi nadmerného odpočtu
uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2007 a určení mu vlastnej daňovej povinnosti,
hoci aj za obdobných skutkových okolností. Posudzovanie zdaňovacieho obdobia júl 2007, o ktorom
doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté súdom, je irelevantné pre rozhodovanie o sankčnom úroku
pre nesplnenie si vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie september 2007, ktorá bola
uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pričom žalobca nepreukázal, že by došlo k zrušeniu
predmetného rozhodnutia právne korektným spôsobom.

Sankčný úrok bol vypočítaný v súlade s § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení do 31.12.2009,
vo väzbe s ustanovením § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z.z.. Správne správca dane na daný prípad aplikoval zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní, poskytujúci
priaznivejšiu právnu úpravu pre daňový subjekt, umožňujúci vyrubiť sankčný úrok, vychádzajúc zo
štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového
nedoplatku (10%) oproti právnej úprave v zmysle § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorej
ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosahuje 15%, pri výpočte úroku sa použije ročná



úroková sadzba 15%. Prepadná lehota, po uplynutí ktorej už nemožno úrok z omeškania vyrubiť (na
márne uplynutie ktorej by súd musel prihliadnuť ex offo), je porovnajúc obe právne úpravy, rovnaká,
pričom táto lehota bola zachovaná (§ 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb.).

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.