STARLIFT, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/270/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205378
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116205378.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu STARLIFT, s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 92, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 055 697, právne zastúpený: Mgr. C. E., advokát so
sídlom ul. V. R. 2,
XXX XX F. F., proti žalovanému: LF Group s. r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 7263/6, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 352 195, o zaplatenie 2.084,15 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/107/2016-57
zo dňa 4. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým súd žalobu zamietol a výroku
III., ktorým súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie
2 084,15 Eur s príslušenstvom, konanie v časti o zaplatenie 127,60 Eur a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.084,15 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur žalobca odôvodnil tým, že žalobca na základe ponuky žalobcu
zaslanej žalovanému elektronickou poštou účastníci sa bez písomného vyhotovenia zmluvy dohodli,
že žalobca dodá a zhotoví pre žalovaného regálový systém do jeho skladu v Žiline podľa špecifikácie
zaslanej v objednávke. Za zhotovené dielo žalobca vyúčtoval žalovanému jeho cenu svojou faktúrou
č. 30140050 zo dňa 13.11.2014 v sume 12.788,40 eur a faktúrou č. 30140067 zo dňa 30.12.2014 v
sume 44.804,40 eur. Žalovaný ani jednu z faktúr žalobcovi včas neuhradil, preto sa oprávnení zástupcovi
sporových strán stretli dňa 12.03.2015 u žalovaného, kde uzavreli dohodu
o splátkovom kalendári. Podľa nej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu
57.892,80 eur v náhradných lehotách, a to v štyroch mesačných splátkach vo výškach uvedených v
dohode. V poslednej vete sa strany dohodli, že žalovaný - dlžník uhradí žalobcovi aj úrok z dlžnej sumy
vo výške 0,02 % ako cenu financovania, a to za každý deň od dátumu vyhotovenia každej z faktúr.
Žalovaný ani tento záväzok včas nesplnil, o čom svedčia výpisy z banky žalobcu z dní od 27.03.2015
do 22.09.2015. Po uhradení celej dlžnej sumy žalobca vyhotoveil výpočet úroku z omeškania a
zaslal ho žalovanému spolu s faktúrou č. 111518 zo dňa 23.09.2015 v sume 2.084,15 eur, ktorú
žalobca do dňa podania žaloby, ani napriek viacerým upomienkam žalobcovi neuhradil. Úroky podľa



dohody zo dňa 12.03.2015 žalobca považoval za úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi dohodnutý úrok podľa dohody zo
dňa 12.03.2015, žalobca je nútený domáhať sa svojho práva cestou súdu. Žalobca na preukázanie ním
tvrdených skutočností označil listinné dôkazy.

3. Pre prípad, že žalovaný neuzná platnosť a účinnosť dohody o splátkovom kalendári a tieto bude
spochybňovať právne relevantným spôsobom, resp. pre prípad, že konajúci súd vyhodnotí predmetnú
dohodu ako neplatnú, žalobca mení žalobu tak, že sa ňou domáha, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vyplývajúce zo zákonnej úpravy. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou faktúry č. 30140050, splatnej dňa 13.12.2014, znejúcej na sumu 12.788,40 eur, a to dňa
14.12.2014 t. j. v deň nasledujúci po dni jej splatnosti. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
faktúry č. 30140067, splatnej dňa 29.01.2015, znejúcej na sumu 44.804,40 eur, a to dňa 30.01.2015
t. j. v deň nasledujúci po dni jej splatnosti. Žalovaný uhradil faktúru č. 30140050 dvoma splátkami a to
dňa 27.03.2015
v sume 10.000,- eur a dňa 04.05.2015 v sume 2.788,40 eur. Žalovaný uhradil faktúru
č. 30140067 piatimi splátkami a to: dňa 04.05.2015 v sume 7.211,60 eur, dňa 29.05.2015
v sume 10.000,- eur, dňa 16.07.2015 v sume 10.000,- eur, dňa 07.08.2015 v sume
10.000,- eur a dňa 22.09.2015 v sume 7.592,80 eur. Žalobca má nárok na úrok z omeškania
v zákonnej výške 9,05 % ročne v prípade faktúry č. 30140050 a vo výške 8,05 % ročne
v prípade faktúry č. 30140067. Úrok z omeškania žalobca vypočítal zo sumy 12.788,40 eur od
14.12.2014 do 27.03.2015 vo výške 9,05 % ročne za 104 dní omeškania vo výške 329,77 eur, zo sumy
2.88,40 eur od 28.03.2015 do 04.05.2015 vo výške 9,05 % ročne za 38 dní omeškania vo výške 26,27
eur, zo sumy 44.804,40 eur od 30.01.2015 do 04.05.2015 vo výške 8,05 % ročne za 95 dní omeškania
vo výške 938,74 eur, zo sumy 37.592,80 eur od 05.05.2015 do 29.05.2015 vo výške 8,05 % ročne za 25
dní omeškania vo výške 207,28 eur, zo sumy 27.592,80 eur od 30.05.2015 do 16.07.2015 vo výške 8,05
% ročne za 48 dní omeškania vo výške 292,11 eur, zo sumy 17.592,80 eur od 17.07.2015 do 07.08.2015
vo výške 8,05 % ročne za 22 dní omeškania vo výške 85,36 eur a zo sumy 7.592,80 eur od 08.08.2015
do 22.09.2015 vo výške 8,05 % ročne za 46 dní omeškania vo výške 77,03 eur. Teda pre prípad, že súd
vyhodnotí Dohodu o splátkovom kalendári ako neplatnú, mení žalobca žalobcu tak, že navrhuje, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.956,55 eur.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.03.2017 vyjadril podaním zo dňa 10.04.2017 v rámci
ktorého uviedol, že absolútne odmieta, že by predmetnú dohodu podpisoval krivo obvinený Ing. Y. N.
alebo za spoločnosť žalovaného kedykoľvek oficiálne ba i neoficiálne konal. Dohodu, ktorej originál
predložil žalobca, nebola v žiadnom prípade podpísaná ani konateľom žalovaného a ani Ing. Y. N..
Žalovaný trval na tom, že žalobca nedodal žalovanému dielo, ktoré je predmetom zmluvy o dielo. Žalobca
nemá zákonné právo fakturovať a teda v žiadnom prípade nemôže byť žalovaný v omeškaní. Žalobca
nepredložil do spisu žiadny iný dôkaz dodania diela, ktorým by relevantne preukazoval dodanie diela a
právo fakturovať, iba faktúru bez relevantných čo i len daňovo uznateľných príloh o dodaní, doručení
či transportné doklady. Dodanie tovaru je presne definované v Obchodnom zákonníku. Dodávateľ je
zároveň povinný dodať spolu s tovarom či dielom všetky potrebné doklady vzťahujúce sa na tovar či
dielo, a to najmä preberací protokol, revízie, certifikáty, návody na obsluhu, servisný plán či reklamačný
protokol, ktorými by dodávateľ preukázal kvalitu dodaného tovaru, spôsob a limity jeho používania aby
nedošlo k škodám na životoch a majetku. Faktúra podľa judikatúry ešte nezakladá právo na zaplatenie
odplaty za dielo. Dielo musí byť preukázateľne dodané objednávateľovi. Dôkazné bremeno o reálnom
dodaní tovaru a služieb zaťažuje dodávateľa, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a
služieb len faktúrami nie je postačujúce pre preukázanie reálneho plnenia. Faktúra je relevantným
doklatom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o
účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že dodávateľ riadne dielo, službu alebo tovar dodal a previedol
jeho vlastníctvo. Žalovaný trvá na tom, že nie je v omeškaní, že dielo nebolo dodané a že naopak eviduje
voči žalobcovi pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na základe platieb, ktoré
žalovaný prostredníctvom bankových prevodov na účet žalobcu urobil napriek tomu, že žalobca dielo
nedodal a ktoré si bude žalovaný uplatňovať samostatnou žalobou.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených
listinných dôkazov a to: faktúra č. 30140050, faktúra č. 30140067, dohoda



o splátkovom kalendári z 12.03.2015, výpis z účtu žalobcu z 27.03.2015, výpis z účtu žalobcu z
04.05.2015, výpis z účtu žalobcu z 29.05.2015, výpis z účtu žalobcu z 16.07.2015, výpis
z účtu žalobcu z 7.8.2015, výpis z účtu žalobcu z 22.9.2015, faktúra č. 111518, výpočet úrokov z
omeškania, predžalobná upomienka z 17.2.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 9.2.2017,
výpis z obchodného registra na žalovaného z 9.2.2017, výpis
z Obchodného registra na žalovaného z 12.7.2016, originál dohody o splátkovom kalendári, výpis
z obchodného registra na žalovaného z 27.2.2017, odstúpenie od zmluvy z 27.03.2017, výpis z
obchodného registra na žalobcu z 11.04.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného z 11.04.2017

6. Po oboznámení sa so žalobou súd prvej inštancie zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

9. Podľa § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

10. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

11. Podľa § 120 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 150 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 470 odsek 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov súd prvej
inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Súd prvej inštancie
postupoval v uvedenom spore od 01.07.2016 podľa nového procesného predpisu, C.s.p., ktorý
vzhľadom na § 470 ods. 1 C.s.p. aplikoval aj na konanie v uvedenom spore. Žalobca, právnická osoba,
sa podanou žalobou domáha nároku zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý je rovnako právnickou
osobou. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedený právny vzťah, ktorý napĺňa znaky zmluvy o dielo, bol
uzatvorený medzi podnikateľmi, a to právnickými osobami, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na
jeho subjekty pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj
právny vzťah strán sporu.

15. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku z uzatvorenej zmluvy o dielo a to úrokov z omeškania
v zákonnej výške (po zmene žaloby dňa 11.04.2017) z dôvodu neuhradenia ceny diela včas, v lehote
splatnosti vystavených faktúr. Samotná skutočnosť uzatvorenia zmluvy
o dielo medzi stranami sporu nebola sporná, sporné bolo kedy sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením ceny diela resp. či došlo platne medzi stranami zmluvy
k uzatvoreniu akejkoľvek dohody, ktorej obsahom by bola zmena, novácia skoršieho záväzku
žalovaného. Žalobca si najprv podanou žalobou uplatňoval nárok na základe novácie záväzku ku ktorej
malo dôjsť uzatvorením dohody medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.03.2015, na základe ktorej mal byť



medzi stranami dohodnutý splátkový kalendár, ktorý žalovaný nedodržal. Uvedenú dohodu v priebehu
konania žalovaný spochybnil čo viedlo žalobcu
k tomu, že zmenil petit žaloby ako aj odôvodnenie žaloby a začal si uplatňovať nárok iba
z uzatvorenej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.04.2017 pripustil zmenu žaloby
ako aj zmenu odôvodnenia žaloby. V rámci tejto zmeny žalobca odôvodňoval svoj nárok uzatvorenou
zmluvou o dielo, na základe ktorej vystavil žalovanému faktúry, ktorý ich riadne, v lehote splatnosti
uvedenej na vystavených faktúrach neuhradil. Vzhľadom
k tomu, že žalobca zmenil skutkové okolnosti na základe ktorých si od 11.04.2017 uplatňuje nárok v
predmetnom konaní, platnosť resp. neplatnosť dohody, osoby, ktoré dohodu podpísali, ich oprávnenie
konať za predmetný subjekt, to všetko je vzhľadom k zmene odôvodnenia žaloby právne irelevantné, a
preto sa súd už ďalej uzatvorenou dohodou ani okolnosťami jej uzatvorenia nebude zaoberať.

16. Medzi stranami aj po zmene žaloby zostalo sporné, či sa žalovaný dostal do omeškania a ak áno,
kedy. Žalovaný sa bránil tým, že faktúry neboli dôvodne vystavené, že dielo nebolo žalovanému dodané
a vzhľadom k tomu, že dielo nebolo riadne dodané, nemohol sa žalovaný dostať voči žalobcovi do
omeškania.

17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aby súd žalobe mohol vyhovieť, žalobca musí tvrdiť skutočnosti
odôvodňujúce jeho nárok. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. účinné v čase podania žaloby, ako aj
ustanovenie § 150 C.s.p., účinné po 01.07.2016, vyjadruje základné práva a povinnosti v súdnom konaní.
Základnými povinnosťami strán sporu je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana odvodzuje svoje
právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ňou tvrdených
skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je
základnou povinnosťou strany a to žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých žalobca
odvodzuje svoje právo alebo povinnosť vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je
úzko spätá s dôkazným bremenom. Ak žalobca tvrdí v konaní určité skutočnosti, zaťažuje ho spravidla
aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno možno
charakterizovať ako povinnosť strany sporu, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť
takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre stranu priaznivé rozhodnutie
súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu, ktoré má
pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že
strana sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a to v podobe preukázania rozhodných skutočností,
a toto neuniesla, nebude v konaní úspešná.

18. Žalovaný rozporoval uplatnený nárok nakoľko tvrdil že sa nedostal do omeškania, nárok na
zaplatenie ceny diela žalobcovi nevznikol, faktúry žalobca neoprávnene vystavil. Medzi stranami bola
sporná splatnosť ceny diela. Žalobca však v rámci skutkových tvrdení absolútne ani netvrdil rozhodné
skutočnosti ohľadom splatnosti ceny diela. Netvrdil ako bola dohodnutá splatnosť ceny diela teda kedy
sa stala cena diela splatná. Súd poukazuje na to, že cena diela môže byť splatná ako pred zhotovením
diela, tak po zhotovení diela, určenie splatnosti ceny diela je vecou dohody zmluvných strán. V prípade,
ak takáto dohoda nie je, nastupuje zákonná úprava a to splatnosť ceny diela v zmysle § 548 odsek 1,
druhá veta, Obchodného zákonník, a to vykonaním diela. Žalobca predložil do spisu iba faktúry,
z ktorých vyplýva určitá splatnosť, avšak či išlo o medzi stranami dohodnutú splatnosť resp. zákonnú
splatnosť, súdu zrejmé nie je. Súd len môže vyvodzovať, že zrejme išlo o nejakú dohodnutú splatnosť,
keďže cena diela bola rozdelená na viac faktúr, čiže zrejme k fakturácii dochádzalo po zhotovení časti
diela. Žalobca však musí tvrdiť rozhodné skutočnosti, súd ich nemôže si vyvodzovať z predložených
listinných dôkazov. Listinné (ako aj iné dôkazy) tvrdené skutočnosti preukazujú, nemôže to byť naopak,
teda tak, že žalobca predloží listiny, bez skutkových tvrdení a súd ich z nich bude vyvodzovať.

19. Žalobca poukazoval v rámci odôvodnenia svojho nároku iba na to, že žalovaný neuhradil vystavené
faktúry v lehote splatnosti uvedenej na faktúre. K vystaveným faktúram súd uvádza, že faktúra sama o
seba predstavuje iba výzvu na plnenie, táto výzva na plnenie však musí vychádzať zo zmluvy a musí
byť vystavená na základe skutočností vyplývajúcich buď z dohody strán alebo zo zákona. Faktúra sama
o seba bez ďalšieho, predovšetkým
v prípade, ak žalovaný rozporuje jej dôvodnosť, nie je dostatočným dôkazným prostriedkom na
preukázanie dôvodnosti nároku.



20. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, ako bola medzi stranami dohodnutá splatnosť ceny
diela, na aké podmienky splnenia bola viazaná resp. nemal v konaní ani preukázané ani splatnosť ceny
diela v zmysle zákonnej splatnosti a to zhotovením diela, nakoľko preukázané kedy k zhotoveniu diela
došlo v konaní nebolo, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

21. Žalovaný navrhol v konaní vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním, ktoré súd
z dôvodu zmeny žaloby a zmeny odôvodnenia žaloby, nevykonal, nakoľko znaleckým dokazovaním
by sa v konaní nepreukázala žiadna právne významná skutočnosť pre rozhodnutie v predmetnej
veci. Rovnako z dôvodu hospodárnosti konania súd nevykonal dokazovanie ani výsluchmi svedkov
navrhnutých zo strany žalovaného, a to K.. M. Y. ani Ing. S., nakoľko uvedení svedkovia mali byť vypočutí
k vystavovanie faktúr, spätnej fakturácii a k negatívnej skutočnosti, nedodaniu tovaru. Skutočnosti,
ktoré sa mali predmetnými výsluchmi preukázať, súd aj vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, ako
aj vzhľadom k samotným skutočnostiam, ktoré boli byť preukazované, považoval za nehospodárne
vykonanie týchto dôkazov. Samotná fakturácia je bez právneho významu, kým nie je tvrdená väzba
splatnosti ceny diela na vystavenie faktúry, čo v uvedenom prípade tvrdené nebolo a negatívnu
skutočnosť, výsluchom svedka, podľa názoru súdu preukázať nie je možné. Preto uvedené dôkazy súd
vzhľadom k zásade hospodárnosti konania nevykonal.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu po podaní žaloby čiastočne späť, a to
v rámci návrhu na zmenu petitu, kedy zmenou žiadal priznať menej ako si uplatňoval podanou žalobou,
súd v prevyšujúcej časti rozhodol o zastavení konania. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 2.084,15 eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur,
pričom návrhom zo dňa 11.04.2017 zmenil žalobu tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 1.956,55 eur.
V prevyšujúcej časti t. j. v časti o zaplatenie 127,60 eur a náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur, súd konanie v súlade s § 145 odsek 2 C.s.p., zastavil. Žalovaný so
späťvzatím žaloby po prednesení zmeny žaloby, nevyjadril nesúhlas.

23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak
že, žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku
I., ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku č. III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca podal odvolanie podľa § 355 a nasl. CSP, ktoré
odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej
inštancie, ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal dohodu o splatnosti medzi žalobcom
a žalovaným a z toho dôvodu nie je možné určiť kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného záväzku. V odolaní poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o dielo ústnou formou a ústne bola dohodnutá cena za dielo a jej splatnosť. V zmysle tejto ústnej
dohody boli žalobcom vystavené faktúry, ktoré žalovaný dodnes nevrátil ako nesprávne vystavené,
nenamietal ich splatnosť a v plnej výške ich uhradil. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že žalovaný
mimo súdneho konania nevzniesol voči cene diela, splatnosti ceny diela, kvalite dodaného diela ani
času jeho odovzdania žiadnu písomnú námietku, neuplatnil žiadne nároky z vadného plnenia a preto
námietky prednesené žalovaným v súdnom konaní boli iba účelové a žiadna z nich nebola preukázaná.
Uviedol, že súd prvej inštancie úplne opomenul ust. § 323 a § 407 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého
dlžník čiastočným plnením uznáva aj zvyšok dlhu. V danom prípade sa jednalo o 2 peňažné záväzky
vyplývajúce z dvoch faktúr, ktorými bola vyúčtovaná cena diela s konkrétnou splatnosťou, pričom
žalovaný obe faktúry dobrovoľne uhradil, čím svoj záväzok uznal, nikdy cenu diela nerozporoval ani jeho
výšku ani jeho splatnosť. V odvolaní tiež uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval zaužívané obchodné
zvyklosti, kedy stovky a tisíce podnikateľských subjektov uzatvárajú dohody ústne, pretože nie je
možné všetky uzatvárať písomne, takže tieto zmluvy a dohody sú často zdokladované len objednávkou,
dodacím listom, faktúrou a podobne. V takýchto prípadoch je splatnosť ceny uvedená vo faktúre a
medzi zmluvnými stranami je dohodnutá resp. akceptovaná. V opačnom prípade by k uzavretiu obchodu
nedošlo. Ak by v praxi mali platiť závery súdu prvej inštancie medzi podnikateľmi by skolaboval systém
obchodovania, pretože žiadna faktúra by sa nemusela uhradiť včas pokiaľ by k nej nebola uzavretá
osobitná dohoda o splatnosti.



Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a III. zmenil,
žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho
konania.

25. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
výroku I. a III. považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Rešpektuje právo žalobcu na
podanie odvolania, avšak odvolanie považuje za ničím novým nepodložené, dokonca ani žiadnym
ďalším dôkazom. Tak ako pred súdom prvej inštancie, aj v odvolaní uviedol, že žalovaný nebol
nikdy v omeškaní a ani nemohol byť, nakoľko dielo nebolo odovzdané. Samotná fakturácia bez
hmotnoprávneho podkladu, teda dodacích listov CMR či iných nezakladá nárok a ani právo žalobcu na
plnenie a už vôbec nie na to, aby z fakturácie plynuli akékoľvek úroky z omeškania. Sám žalobca v
odvolaní tvrdí, že zmluva bola dohodnutá ústne, t.j. aj cena a splatnosť, v zmysle čoho vystavil predmetné
faktúry. Na to, aby mohol byť ktokoľvek oprávnený vystaviť faktúru, musí byť hmotnoprávny dôvod
a teda reálne dodanie diela. Samotná faktúra a jej zaslanie nezakladá žiaden nárok dodávateľa na
plnenie. Dodanie tovaru či diela je presne definované v Obchodnom zákonníku a je potrebné dodať
objednávateľovi všetky potrebné doklady vzťahujúce sa na tovar či dielo, a to najmä preberací protokol,
revízie, certifikáty, návody na obsluhu, servisný plán či reklamačný protokol, ktorými by dodávateľ
preukázal kvalitu dodaného tovaru alebo vykonania diela, čim by bolo možné jednoznačne určiť, že
dielo bolo vykonané. Podľa názoru žalovaného preukázanie dodanie tovaru alebo diela nie je možné
len faktúrami bez preukázania reálneho plnenia. Tvrdenie žalobcu, že obrana žalovaného je účelová, je
absolútne nesprávne a ničím nepodložené, nakoľko žalobca nepreukázal reálne plnenie, ktoré malo byť
podkladom fiktívnej fakturácie, z ktorej si žaloba uplatňuje úrok z omeškania. Do pozornosti odvolacieho
súdu dal účelovosť žalobného návrhu, nakoľko žalobca menil petit žaloby niekoľkokrát. Najskôr predložil
nejakú dohodu o údajnom splátkovom kalendári, kde tvrdil, že žalobca rokoval s N.om S., a že túto
dohodu podpísal pán N. S.. Keď žalovaný požiadal súd o nariadenie znaleckého dokazovania, tento
dôkaz žalobca stiahol a žiadal zmenu žaloby. Práve takéto konanie je účelové a pri serióznom jednaní
by žalobca nemal mať problém doložiť CMR, dodací list, certifikáty atď. Vo vyjadrení žalovaný uviedol,
že nikdy neuznal záväzok žalobcu, nakoľko dielo nebolo dodané a nedošlo k reálnemu plneniu. Práve
naopak, žalovaný na základe toho, že dielo nebolo dodané, od zmluvy odstúpil. Súd prvej inštancie sa
dôkladne zaoberal vzájomnými dohodami a správne ustálil, že ak neexistuje písomná zmluva a faktúra
neobsahuje doklady o reálnom plnení, je vecné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že dielo vyhotovil
a žalovanému dodal.
Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku I. a III. ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania.

26. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

27. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

29. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

30. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom



prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

31. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP odvolací súd posudzoval podstatné odvolacie tvrdenia
žalobcu, za ktoré považoval tvrdenia, že medzi stranami sporu bola ústne dohodnutá zmluva o dielo,
ústne dohodnutá cena diela a ústne dohodnutá jej splatnosť. Tvrdenie, že žalobcom vystavené faktúry
žalovaný nevrátil ako nesprávne vystavené, nenamietal ich splatnosť a tieto aj v plnej výške uhradil. Ako
ďalší odvolací dôvod posudzoval odvolací súd to, že súd prvej inštancie ignoroval zaužívané obchodné
zvyklosti podnikateľských subjektov, ktoré uzatvárajú obchody ústne a tieto sú zdokladované len
objednávkami, dodacími listami, faktúrou a pod. Splatnosť je uvedená na faktúre resp. je akceptovaná,
pretože v opačnom prípade by nedošlo k uzatvoreniu obchodu.

32. Preskúmaním obsahu spisu a odvolacích tvrdení žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca svoju
obranu pred súdom prvej inštancie menil podľa toho, ako sa žalovaný bránil a vyvracal tvrdenia žalobcu.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento sa týmito tvrdeniami žalobcu
zaoberal, tieto preskúmal a vyhodnotil v súlade s jednotlivými skutkovými zisteniami a skutkovým
stavom. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť
skutkových zistení a ich právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Preskúmaním jednotlivých dôkazov
zisteného a súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia
odvolací súd dospel k záveru, že podstatné odvolacie dôvody žalobcu sú nedôvodné, nemajú oporu v
skutkovom stave veci a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

33. Na zdôraznenie správnosti týchto zistení a právneho záveru odvolací súd uvádza:
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Obchodný zákonník upravuje aj splatnosť
ceny, pričom splatnosť ceny by mala byť upravená v zmluve, ak nie je, nastáva v zásade vykonaním diela.
Splnenie povinnosti vykonať dielo znamená vykonať určitú činnosť podľa obsahu záväzku, ak to vyplýva
zo zákona, zo zmluvy, poprípade ďalších právnych predpisov. Je to právna skutočnosť, ktorá nastáva
až vykonaním posledného pracovného úkonu. Zhotoviteľ je povinný dielo riadne ukončiť a predmet
diela odovzdať objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak mieste stanoveným v zákone. Objednávateľ
sa nemôže dostať do omeškania, pokiaľ zhotoviteľ dielo neodovzdá. Žalobca v konaní okrem faktúry
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že je žalovaný v omeškaní so zaplatením ceny diela. Samotný údaj
vo faktúre, a to deň splatnosti faktúry bez ďalšieho nie je skutočnosťou, ktorá by určovala omeškanie
žalovaného. Ak aj žalovaný zaplatil cenu diela, neznamená to, že sa dostal do omeškania so zaplatením
ceny diela ak žalobca nepreukáže splatnosť ceny diela. Zhotovenie a odovzdanie diela žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie, ale ani pred odvolacím súdom, nepreukázal. Tak ako súd prvej inštancie,
aj odvolací súd je názoru, že žalobca nepreukázal reálne plnenie. Samotná skutočnosť, že faktúra má
všetky náležitosti účtovného a daňového dokladu nemôžeš byť podkladom pre splatnosť ceny diela bez
doloženia dokladov o skutočnej splatnosti ceny diela.

34. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na obchodné zvyklosti
podnikateľských subjektov, ktoré postupujú tak, že vo faktúre uvedú dátum splatnosti. V prejednávanej
veci nie je podstatné, ako postupujú iné podnikateľské subjekty, ale to, či žalobca v konaní preukázal,
že medzi žalobcom a žalovaným boli obchodné zvyklosti, ktoré by založili tvrdenie, že splatnosť ceny
diela, ktorá je uvedená vo faktúre buď bola dohodnutá, alebo existovalo viacero obchodných dohôd, na
základe ktorých medzi účastníkmi bola dohodnutá obchodná zvyklosť, na základe ktorej stačilo vystaviť
len faktúru a v nej uviesť dátum splatnosti. Žalobca nepreukázal, že existovali obchodné zvyklosti, na
základe ktorých žalobca vystavil faktúry s dátumom splatnosti a žalovaný ich uhrádzal.

35. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že žalovaný faktúru nevrátil, čím súhlasil so splatnosťou,
tak takéto tvrdenie súd nemohol akceptovať. K tomu, aby sa žalovaný úspešne v konaní bránil nie je
podmienené tým, že faktúru, ktorá mu bola doručená, musí vrátiť a namietať jej údaje. Splatnosť ceny
diela musí preukázať žalobca, na ňom je dôkazné bremeno. Preukázateľne žalobca pred súdom prvej
inštancie, ale ani pred odvolacím súdom dôkazné bremeno neuniesol, preto v konaní nebol úspešný.

36. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad pre
potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. Rozsudok súdu prvej inštancie



je v napadnutých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Z vyššie uvedených
dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
p o t v r d e n ý .

37. Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, pretože žalovaný bol v
konaní plne úspešný.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).