MAGA, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/59/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200462
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6021200462.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej
veci žalobcu MAGA, s.r.o., Samuela Kollára 86, 979 01 Čerenčany, IČO: 36 055 832, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou URBÁNI&Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3973 zo dňa zo dňa 10. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívny postup

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu inšpekciu práce. Kontrolované bolo pracovisko
„výrobná hala“ žalobcu v Čerenčanoch, na ulici S. Kollára č. 59 dňa 21.8.2020. O výsledku inšpekcie
práce bol vypracovaný Protokol č. IBB-230-13-2.3/P-E24, 28-20 zo dňa 1.12.2020. Na základe
vyjadrenia žalobcu k protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom boli uvedené námietky
žalobcu a stanovisko inšpektora práce k nim. Následne bola opravená zrejmá chyba v Dodatku č. 1, o
čom bol žalobca upovedomený.

2. Inšpektorát práce Banská Bystrica oznámil písomne žalobcovi začatie správneho konania o správnom
delikte oznámením zo dňa 31.5.2021 s opisom konaní, ktoré mali byť posudzované ako správny delikt
a zoznam dokladov, z ktorých správny orgán vychádzal. Oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na
písomné vyjadrenie, predloženie návrhov na vykonanie dokazovania alebo dôkazov na objasnenie
skutkového stavu v určenej lehote. Inšpektorát práce Banská Bystrica v oznámení uviedol, že ak sa
žalobca v určenej lehote nevyjadrí, bude mať Inšpektorát práce za to, že žalobca je oboznámený s
podkladmi pre rozhodnutie, že nemá žiadne námietky a návrhy na dokazovanie a vydá rozhodnutie.
Žalobca sa k predmetnému oznámeniu o začatí konania o správnom delikte žalobcu nevyjadril.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Inšpektorát práce Banská Bystrica žalobcovi uložil pokutu 7 000.-Eur
- za porušenie § 16 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce spočívajúce v tom, že
žalobca ako zamestnávateľ MAGA s.r.o., Samuela Kollára 86, 979 01 Čerenčany, IČO: 360 55 832,
nepredložil Inšpektorátu práce Banská Bystrica požadované doklady, ktoré boli od neho požadované na
základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 21.9.2020 a ktorú zamestnávateľ prevzal dňa 12.10.2020
do troch dní od doručenia výzvy na predloženie dokladov, čo je 15.10.2020, pričom na základe žiadosti



zamestnávateľa dňa 14.10.2020 o predĺženie termínu na predloženie dokladov do začiatku budúceho
týždňa, posledný termín doručenia požadovaných dokladov bol po akceptácii žiadosti o predĺženie
termínu do 19.10.2020. Doklady, ktoré bol zamestnávateľ povinný predložiť k výkonu inšpekcie práce a
ktoré neboli zamestnávateľom predložené do stanoveného termínu 19.10.2020:
1.Doklad o uzatvorení pracovno-právneho vzťahu so všetkými zamestnancami;
2. Doklad o skončení pracovno-právneho vzťahu so všetkými zamestnancami;
3. Evidencia pracovného času všetkých zamestnancov za obdobie;
4. Prihlášky do registra sociálnej poisťovne všetkých zamestnancov;
5. Mzdové listy všetkých zamestnancov za sledované obdobie;
6. Doklady o poskytnutí mzdy/odmeny za obdobie 05, 06, 07/2020;Údaje zamestnávateľa;
7. Počet všetkých zamestnancov, z nich koľko žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so
zmenenou pracovnou schopnosťou.
8. Štruktúra zamestnávania podľa druhu pracovno-právneho vzťahu, počet pracovných pomerov, dohôd
o pracovnej činnosti, dohôd o vykonaní práce a dohôd o brigádnickej práci študentov; Názov odborovej
organizácie, alebo mená zástupcov zamestnancov v zmysle Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa
pôsobia
- za porušenie § 224 ods. 2, písm. e) zákona č. 211/2001 Z. z. Zákonníka práce v tom, že žalobca
ako zamestnávateľ MAGA s.r.o. svojmu zamestnancovi pánovi Patrikovi Drugdovi, nar. 20.12.2002,
DOBPŠ zo dňa 10.7.2020, neviedol evidenciu pracovného času v čase začatia výkonu inšpekcie práce
dňa 21.8.2020 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnávateľ
vykonával prácu.
- za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ MAGA s.r.o. porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.8.2020 v čase o 10.15 hod využíval závislú prácu
fyzických osôb: - p. A., nar. 14.5.1985, bytom Dobšinského 1528/20, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý
pre zamestnávateľa vykonával prácu: „upratovanie pracoviska“, na kontrolovanej prevádzke - výrobná
hala spoločnosti MAGA s.r.o., S. Kollára 86, Čerenčany, ktorá sa nachádza na ul. S. Kollára 59, 979 01
L., a v deň výkonu kontroly 21.8.2020 v čase o 10.15 hod nemal uzatvorený pracovno-právny vzťah
podľa osobitného predpisu (Zákonník práce), - p. K., nar. 14.3.1968, bytom 979 01 Zacharovce č. 71,
ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu: zvárača (stehovanie - bodovanie vnútorného obalu kotla)
na kontrolovanej prevádzke - výrobná hala spoločnosti MAGA s.r.o., S. Kollára 86, Čerenčany, ktorá sa
nachádza na ul. S. Kollára 59, 979 01 Čerenčany, vykonával prácu v deň výkonu kontroly 21.8.2020 v
čase o 10.15 hod nemal uzatvorený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu.

4. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že u žalobcu na kontrolovanom pracovisku „Výrobná hala“, ktorá
sa nachádza na adrese S. Kollára 59, Čerenčany bola vykonaná inšpekcia práce 21.8.2020 a v ďalších
dňoch na Inšpektoráte Banská Bystrica zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania a dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Výkonom inšpekcie práce
bolo zistené, že žalobca nepredložil Inšpektorátu práce Banská Bystrica požadované doklady, ktoré
boli požadované na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 21.9.2020, ktorú žalobca prevzal
12.10.2020 v stanovenej lehote do 15.10.2020. Žalobca doklady nepredložil ani v lehote, v ktorej žiadal o
predĺženie, čo bolo do 19.10.2020. Žalobca nepredložil doklady, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia.
Tým bolo porušené ustanovenie § 16 ods. 2, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z..

5. Prvostupňový orgán ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neviedol evidenciu pracovného
času zamestnanca Patrika Drogdu dňa 21.8.2020, čím bol porušený § 224 ods. 2, písm. e) zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

6. Prvostupňový orgán ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 21.8.2020 v čase o 10:15 hod
využíval závislú prácu osoby Mário Szabó, ktorý pre žalobcu vykonával v danom čase prácu „upratovanie
pracoviska“ na kontrolovanej prevádzke a nemal s touto osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa
Zákonníka práce. Ďalej využíval závislú prácu pána Štefan Szabó, ktorý v čase kontroly vykonával prácu
zvárača (stehovanie - bodovanie vnútorného obalu kotla) v kontrolovanej prevádzke, pričom žalobca
nemal s touto osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.

7. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti
s výskytom šírenia corona vírusu bol protokol žalobcovi odoslaný do elektronickej schránky. Žalobca
sa k protokolu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe splnomocnenia zo dňa



16.12.2020. Z tohto dôvodu bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu. Na základe námietok boli
vykonané v protokole zmeny, ku ktorým sa žalobca mal možnosť vyjadriť, čo však neurobil. Následne
bolo začaté konanie o správnom delikte, pričom žalobca sa k oznámeniu o začatí konania nevyjadril a
to ani v stanovenej lehote a ani do vydania prvostupňového rozhodnutia.

8. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že 21.8.2020 bol začatý výkon inšpekcie práce v
prevádzkových priestoroch žalobcu a to v jeho výrobnej hale, ktorá sa nachádza na ulici S. Kollára
59, Čerenčany (výroba kotlov na pevné palivo), kde bolo skontrolovaných šesť fyzických osôb, ktorí
svoju prítomnosť potvrdili podpisom v zozname kontrolovaných osôb. Kontrolovanými osobami bol O.,
ktorý vykonával práce spojené s výrobou a kompletizáciou kotlov na pevné palivo, s ktorým žalobca mal
uzatvorený pracovnoprávny vzťah na dohodu o pracovnej činnosti. K., ktorý vykonával práce robotníka
pri výrobe kotlov na pevné palivo, ktorý mal so žalobcom pracovnoprávny vzťah na dohodu o pracovnej
činnosti. K., ktorý vykonával prácu robotníka pri výrobe kotlov na pevné palivo a mal uzatvorený
pracovný pomer so žalobcom na pracovnú zmluvu. Z., ktorý na pracovisku vykonával pomocné práce
pri výrobe kotlov na pevné palivo a mal uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta. Ďalej osoby
A., ktorý vykonával upratovanie pracoviska a nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom
a K., ktorý na kontrolovanom pracovisku vykonával „stehovanie-bodovanie vnútorného obalu kotla“ a
nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom. Okrem toho sa na pracovisku nachádzali aj
zamestnanci spoločnosti MAGA Trade s.r.o., ktorí boli zapísaní do zoznamu kontrolovaných osôb a
výkon kontroly v tejto spoločnosti je riešený samostatne.

9. Žalobcovi bola 21.9.2020 odoslaná výzva na predloženie dokladov s uvedením zoznamu
požadovaných dokladov. Žalobca prevzal túto výzvu z 12.10.2020 v stanovenej lehote troch dní,
nedoložil predložené doklady a nedoložil ich ani v lehote, ktorú na základe podania zo 14.10.2020, čo
bola streda, žiadal predĺžiť do začiatku budúceho týždňa, t. j. do pondelka 19.10.2020. Žalobca tieto
doklady v lehote nepredložil a časť predložil až 30.10.2020 a posledné ním predložené doklady boli
predložené 10.11.2020. Takýmto postupom žalobca maril výkon kontroly v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov. Podľa § 16 ods. 2, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je zamestnávateľ na požiadanie povinný
poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. Túto povinnosť si žalobca
nesplnil a za jej porušenie, ktoré zákon definuje ako správny delikt, umožňuje inšpektorátu práce vyvodiť
postih v zmysle zákona o inšpekcii práce. Nakoľko nebola predložená dôležitá časť požadovaných
dokladov, následkom bolo neumožnenie výkonu dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov
v oblasti pracovnoprávnych vzťahov u žalobcu v plnom rozsahu.

10. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že pri výkone inšpekcie práce 21.8.2020 bolo zistené, že na
pracovisku žalobcu vykonával pre žalobcu prácu Z., pričom podľa dokladov o evidencii práce za august
2020 táto jeho účasť na pracovnom procese nebola v evidencii pracovného času zaznamenaná.
Zamestnávateľ je podľa § 224 ods. 2, písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce povinný
viesť evidenciu pracovného času za zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o
brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec
časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Žalobca viedol evidenciu pracovného času,
ktorá nezodpovedala dňa 21.8.2020, na mieste preukázanej skutočnosti neviedol evidenciu pracovného
času Z. v súlade s týmto ustanovením Zákonníka práce.

11. Prvostupňové rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené,
že sa tam nachádzali dve fyzické osoby A., ktoré nemali uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom.
Išlo o osoby, ktoré ani neboli účastníkmi sociálneho poistenia. A. do zápisnice o podaní informácie zo
dňa 21.8.2020 na vysvetlenie prítomnosti jeho osoby na pracovisku potom, ako bol poučený inšpektormi
práce, uviedol, že na kontrolovanej prevádzke sa upratovalo pracovisko a na tejto práci sa dohodol s
konateľom spoločnosti pánom A., pričom sa dohodli ústne a prácu vykonával podľa pokynov pána A.
od desiatej hodiny, pričom na odmene sa ešte nedohodli. K. takisto po náležitom poučení inšpektorov
práce na otázky uviedol, že vykonával prácu zváranie poklopov na šachty, branky, ohýbal skoby a
pánty, pričom pracoval od 8.15h a túto prácu si dohodol s konateľom spoločnosti p. A. ústne a pracoval
podľa jeho pokynov a na jeho zodpovednosť. Dohodnutý druh práce: stehovanie kotla - bodovanie
vnútorného obalu kotla a odmenu práce si zatiaľ nedohodli. Obidve tieto osoby boli v predchádzajúcom
období zamestnancami žalobcu a žalobca s nimi pracovný pomer skončil v mesiacoch apríl a máj 2020.
A. pracoval pre žalobcu od roku 2012 do 14.4.2020 na pracovnú zmluvu a K. pracoval pre žalobcu od



roku 2010 a od roku 2012 do 31.5.2020 na pracovnú zmluvu. Tvrdenie žalobcu, že nakoľko spoločnosť
žalobcu nevykonávala výrobnú činnosť od 20.3.2020, uvedené osoby vykonávali súkromné aktivity
a žalobcom predložený dôkaz písomné oznámenie, že spoločnosť MAGA s.r.o. je uzatvorená až do
odvolania, prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil tak, že nemožno s tým súhlasiť, pretože k
výkonu kontroly boli postupne predložené doklady, ktorými bolo preukázané, že v deň výkonu kontroly
21.8.2020 boli v prevádzke žalobcu štyria zamestnanci, ktorí vykonávali prácu pre žalobcu a ich práca
bola aj riadne odmenená mzdou, resp. odmenou. V predmetnom doklade sa uvádza, že spoločnosť je
zatvorená do odvolania, čo ale nie je žiadny konkrétny časový úsek a nie je z neho jasné, čo konkrétne
bolo uzatvorené, ktoré pracovisko. Kontrolované osoby A. sa na pracovisku nachádzali 21.8.2020 o
10:15h a vykonávali práce spojené s výrobou pecí, ktoré sú predmetom podnikania žalobcu. Podľa
správneho orgánu rozhodujúcim bolo naplnenie podmienok uvedených v definícii závislej práce v § 1
ods. 2 Zákonníka práce. Kontrolované osoby uviedli, že vykonávajú prácu pre žalobcu, resp. v mene a
podľa pokynoK., konateľa žalobcu. Podľa ich vyjadrení vykonávali túto prácu v pracovnom čase určenom
žalobcom. Pokiaľ žalobca namietal chýbajúcu odplatnosť, takúto námietku vyhodnotil prvostupňový
orgán ako irelevantnú, pretože od 1.3.2015 bolo vypustené zo Zákonníka práce ako jeden zo znakov
závislej práce výkon práce za mzdu alebo odmenu. Vzhľadom na to, je možné aj bezplatne vykonávať
prácu pre podnikateľský subjekt na jeho pracovisku za splnenia ostatných znakov definície závislej
práce a pôjde o výkon závislej práce.

12. Prvostupňové rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
kontrolovaného pracoviska, a teda že z protokolu nie je zrejmé, kde sa kontrola vykonávala, tak
táto skutočnosť bola upresnená inšpektorom práce v Dodatku č. 1 k protokolu a k tomu sa žalobca
mohol vyjadriť, čo však neurobil, a preto sa má za to, že žalobca k tomu nemal žiadne námietky.
Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k protokolu namietal, že zápisnice s kontrolovanými fyzickými osobami boli
získané bez prítomnosti žalobcu a k ich návrhu na zopakovanie dokazovania s ohľadom na základné
zásady správneho procesu, prvostupňový orgán uviedol, že nie je dôvod na zopakovanie dokazovania
výsluchom fyzických osôb z dôvodu neprítomnosti zamestnávateľa pri ich vypočutí, a to preto že nešlo
o výsluchy svedkov. Na výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
s výnimkou § 4 písm. e), § 6 ods. 1, písm. b), d) a e), § 7 ods. 3, písm. d), e), i) a s), ods. 8, písm. b)
a ods. 9, § 12 ods. 2, písm. d) e) až f), § 19 a § 20 uvedených ustanovení, § 21 ods. 1, 3 zákona č.
125/2006 Z. z.. To znamená, že prítomnosť zamestnávateľa pri vypočúvaní fyzických osôb o vysvetlení
dôvodu ich prítomnosti na pracovisku nie je dôvodná a o termíne vypočúvania týchto osôb nie je potrebné
informovať zamestnávateľa. Podanie informácie fyzickej osoby do zápisnice nie je výsluchom svedka
v zmysle ustanovení Správneho poriadku. A. boli pred podaním informácie náležite poučení podľa
zákona č. 125/2006 Z. z., ako aj o následkoch podania nepravdivého a neúplného vysvetlenia pred
orgánom štátnej správy. Tieto osoby tomu porozumeli, čo potvrdili svojim podpisom pod poučením v
zápisnici. Prvostupňový orgán ďalej zdôraznil, že žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania
nevyjadril. Aj napriek tomu, vzhľadom na námietky podané proti protokolu, správny orgán uviedol, že ani
v správnom konaní nevidí dôvod na vykonanie výsluchu osôb A.v, nakoľko doposiaľ získané výpovede,
resp. informácie premietnuté do zápisnice dostatočne objasňujú skutkovú podstatu a povahu porušenia
právnych predpisov v tomto prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán tiež
upozornil na to, že pri zodpovednosti za správne delikty ide o objektívnu zodpovednosť, a preto sa
nezohľadňuje, či išlo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie.

13. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia odcitoval aplikované ustanovenie § 16 ods. 1,
písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce, § 3 ods. 2, § 2 ods. 2, písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 19 ods. 1, písm. a) zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Ďalej odôvodnil výšku uloženej pokuty s tým, že bola zohľadnená
závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, keď nepredloženie požadovaných
dokladov vyhodnotil ako závažné porušenie povinností zamestnávateľa, keďže nepredložením dokladov
kontrolovaný subjekt marí riadny výkon inšpekcie práce. Správne vedenie evidencie pracovného času
vyhodnotil ako jeden z najdôležitejších dokladov pre určenie nárokov zamestnancov. Zamestnávateľovi
slúži táto evidencia ako podklad pre výpočet mzdy zamestnancov a táto evidencia musí byť vedená
za účelom ochrany zamestnancov. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyhodnotil ako veľmi
závažný nedostatok, ktorý spočíva v tom, že zamestnávanie osôb bez pracovnoprávneho vzťahu
zbavuje tieto osoby práv na mzdu a odmenu, na poistenie a všetkých práv, ktoré zamestnancom
zaručuje Zákonník práce. Zobral do úvahy ďalej veľkosť zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú
v činnosti zamestnávateľa, teda že išlo o zamestnávateľa s jedenástimi zamestnancami vrátane



tých, ktorí boli zamestnaní nelegálne, počet nelegálne zamestnávaných osôb dve fyzické osoby a tiež
dobu protiprávnosti tohto nelegálneho zamestnávania, čo je deň 21.8.2020. Ďalej zobral do úvahy,
že nevedenie evidencie pracovného času v súlade so zákonom je dôsledkom neúčinného systému
riadenia ochrany práce u zamestnávateľa a tiež to, že išlo o prvú inšpekciu práce u žalobcu, a teda
nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku. Ako na priťažujúce okolnosti bolo prihliadnuté
na závažnosť zistených nedostatkov, pričom za najzávažnejšie porušenie povinností žalobcu bolo
vyhodnotené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou bola, že
sa jedná o neúčinný systém riadenia ochrany práce u zamestnávateľa v prípade neevidencie pracovného
času. A tiež na vážnosť následkov, keď žalobca nepredložením dokladov maril vykonávanie dozoru
nad dodržiavaním pracovno-právnych predpisov u zamestnávateľa v plnom rozsahu. Prvostupňový
orgán zobral do úvahy aj poľahčujúce okolnosti a to, že sa jedná o malého zamestnávateľa a nešlo o
opakované zistenie toho istého nedostatku. Zároveň uviedol, že mal na zreteli preventívne a výchovné
pôsobenie pokuty s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sž-o-Ks 56/2006, podľa ktorého
postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú
nositeľom rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci
významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť
neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda
musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na základe tohto uložil pokutu vo výške 7 000.-Eur
s prihliadnutím na absorpčnú zásadu. Ma za to, že takáto pokuta splní nielen preventívnu funkciu,
ale bude mať aj represívny účinok, keďže bude citeľná v majetkovej sfére žalobcu, čím ho odradí od
ďalšieho nezákonného postupu. Zároveň poučil žalobcu, že možno požiadať správny orgán o povolenie
splátkového kalendára.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že
z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce, pri výkone ktorej
inšpektorát práce zistil, že žalobca porušil § 16 ods. 2, písm. a) zákona o inšpekcii práce, § 224
ods. 2, písm. e) Zákonníka práce, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, konaním ktoré popísal vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Zistené
porušenie bolo zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IBB-230-13-2.3/P-E24,
28-20 zo dňa 1.12.2020 (ďalej len Protokol). Žalobca sa vyjadril k Protokolu, na základe čoho bol
vyhotovený Dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom po posúdení vyjadrení kontrolovaného subjektu a zaujatí
stanoviska inšpektorátom práce k namietaným bodom Protokolu, inšpektorát práce doplnil označenie
kontrolovaného pracoviska vo všetkých častiach Protokolu, kde je uvedené miesto výkonu práce
kontrolovaných zamestnancov, čím dal do súladu text Protokolu so skutočnosťou. Taktiež boli doplnené,
resp. zmenené opatrenia uvedené v Protokole. Žalobcovi bol doručený Dodatok č. 1 k protokolu, pričom
sa žalobca k tomuto nevyjadril. Následne 12.4.2021 bola vyhotovená oprava Protokolu a to zrejmá
nesprávnosť v písomnom vyhotovení Protokolu ako aj Dodatku č. 1 k protokolu, keď nesprávne uvedená
adresa sídla kontrolovaného subjektu Samuela Kollára 89, pričom správne malo znieť Samuela Kollára
86 a žalobca bol o tom upovedomený. Dňa 25.5.2021 bola vyhotovená oprava Dodatku č.1 protokolu
- zrejmá nesprávnosť v písomnom vyhotovení Dodatku č. 1 k protokolu, ktorá spočívala v nesprávnom
číslovaní nedostatkov, keď nedostatok bol nesprávne označený pod porad. č. 4 a správne mal mať
porad. číslo 3. Bolo začaté administratívne konanie vo veci správneho deliktu, čo bolo žalobcovi písomne
oznámené, pričom žalobca sa k tomuto oznámeniu nevyjadril.

15. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal na základe podaného odvolania
prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené
dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový orgán postupoval v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi
ustanoveniami. Po dôslednom preskúmaní predmetného prvostupňového rozhodnutia zistil, že bolo v
konaní jednoznačne preukázané, že žalobca porušil § 16 ods. 2, písm. a) zákona o inšpekcii práce, §
224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce a 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom uvedené porušenie bolo zistené na základe spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a relevantných listinných dokladov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie
práce.



16. Žalovaný k odvolacej námietke neprítomnosti štatutárov spoločnosti pri inšpekcii práce uviedol, že
skutočnosť, že štatutári kontrolovanej spoločnosti neboli pri začatí inšpekcie práce dňa 21.8.2020 na
kontrolovanom pracovisku, nebola dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti vykonanej kontroly. Inšpektori
práce postupovali v súlade s § 13 ods. 1, písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce
je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi
alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne
neovplyvní výkon inšpekcie práce. Kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle
uvedeného, môže byť vykonávaná bez predchádzajúceho oznámenia zamestnávateľovi o plánovanom
výkone kontroly na jeho pracovisku práve z dôvodu nezmarenia účelu takejto kontroly dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania. K námietke, že výroba neprebiehala z dôvodu jej uzavretia od
20.3.2020 až do 09/2020, kedy mal prebiehať len predaj skladových zásob, žalovaný uviedol, že ani
jeden z kontrolovaných zamestnancov nevykonával žiadne práce spojené s predajom skladových zásob.
Prevádzka žalobcu v čase výkonu kontroly nebola uzatvorená, inšpektori práce sa v priestoroch tejto
prevádzky voľne pohybovali a skontrolovali všetkých šesť zamestnancov, ktorí sa na tejto prevádzke
nachádzali. Štyria zamestnanci mali riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah a dvaja zamestnanci boli
podľa zistení inšpekcie práce nelegálne zamestnávaní. Doklad, ktorým žalobca mal preukazovať, že
spoločnosť bola uzatvorená od 20.3.2020, nebol rozhodujúcou skutočnosťou, pretože je tam uvedené,
že ide o uzatvorenie do odvolania, a teda nie je presný dátum, dokedy bude uzatvorená. Tiež z tohto
dokladu nie je jasné, čo žalobca uzatvoril, ktoré pracovisko. A. sa v deň výkonu kontroly o 10:15
hod nachádzali na pracovisku žalobcu ako zamestnávateľa, vykonávali práce spojené s výrobou pecí,
ktoré sú predmetom podnikania spoločnosti a v čase výkonu inšpekcie práce nešlo o predaj skladových
zásob ale o prácu, ktorá prebiehala v rámci výroby kotlov na pevné palivo a skontrolovaní zamestnanci
vykonávali pomocné a ostatné práce súvisiace s výrobou kotlov. Podľa zoznamu zamestnancov,
ktorý predložil žalobca, väčšina zamestnancov riadne pracovala už v mesiaci jún 2020 a to osem
zamestnancov, v mesiaci júl 2020 ďalší dvaja zamestnanci, preto s tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť.

17. Žalovaný k námietke nedostatočného, nesprávneho označenia miesta výkonu kontroly, teda
pracoviska zamestnancov, kde bola vykonaná inšpekcia práce, uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí
v odôvodnení bolo uvedené, čo obsahuje Dodatok č. 1 k protokolu a čo bolo obsahom opravy Protokolu a
jeho Dodatku č. 1. Inšpektorát práce doplnil označenie kontrolovaného pracoviska vo všetkých častiach
Protokolu, kde je uvedené miesto výkonu práce kontrolovaných zamestnancov, čím dal text Protokolu
do súladu so skutočnosťou.

18. K námietkam žalobcu, že A. vykonávali súkromné aktivity, žalovaný uviedol, že tieto osoby sa v čase
kontroly o 10:15 hod nachádzali na pracovisku žalobcu ako zamestnávateľa a vykonávali práce spojené
s výrobou pecí, ktoré sú predmetom podnikania žalobcu. Aj z vysvetlení prítomnosti týchto fyzických
osôb, ktoré podali inšpektorom a to, že vykonávali prácu pre žalobcu a to upratovanie pracoviska a prácu
zvárača na kontrolovanom pracovisku výrobná hala spoločnosti MAGA s.r.o. S. Kollára 86, Čerenčany,
ktorá sa nachádza na ulici S. Kollára 59, Čerenčany. Zo zápisníc spísaných s týmito osobami vyplýva,
že prácu vykonávali v mene a podľa pokynov konateľa spoločnosti MAGA s.r.o. U. - nadriadenosť
zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa. Prácu podľa
ich vyjadrenia vykonávali v deň kontroly - v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Kontrolované
fyzické osoby sa vôbec nezmienili o tom, že práce pri výrobe kotla na pevné palivo (zváranie vnútorného
obalu), resp. upratovanie pracoviska vykonávajú pre seba ako vlastnú aktivitu tak, ako to tvrdil žalobca.

19. Žalovaný k odvolacej námietke k porušeniu § 224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce uviedol, že Z.
sa nachádzal 21.8.2020 na pracovisku žalobcu, vykonával pre žalobcu prácu a potom bolo nevyhnutné,
aby táto jeho účasť bola na pracovnom procese zaznamená aj v evidencii pracovného času, čo v
tomto prípade absentovalo. Žalovaný poukázal aj na mzdový list tejto osoby, z ktorého vyplýva, že
menovanému zamestnancovi bola za mesiac august 2020 aj vyúčtovaná mzda vo výške 200.-Eur
mesačne, aj s poukazom na uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov a to za 21 odpracovaných
dní, resp. 84 odpracovaných hodín (čo pripadá presne na 21 pracovných dní a štyri hodiny denne na
mesiac august 2020). Evidenciu pracovného času zamestnanca Z. žalobca neviedol v súlade s ust. §
224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce.

20. K odvolacej námietke, že žalobca nemôže akceptovať, že skutkový stav sa zisťoval bez neho
napriek relevantným námietkam a že sa nezopakuje vykonanie dokazovania, odvolací orgán uviedol,
že výkon kontroly prebiehal v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Prítomnosť zamestnávateľa pri



vypočúvaní fyzických osôb o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku, nie je potrebná, rovnako
nie je potrebné o termíne vypočutia informovať zamestnávateľa. Podanie informácie fyzickej osoby do
zápisnice nie je výsluchom svedka v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku. A. boli pred
podaním informácie do zápisnice náležite poučení inšpektorom práce v zmysle zákona o inšpekcii práce
ako aj na následky podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánmi štátnej správy.
Poučeniam porozumeli, čo potvrdili vlastnoručným podpisom a tiež podpísali zápisnicu na znak súhlasu
s jej obsahom. Žalovaný nepovažoval za potrebné vykonanie výsluchu týchto osôb, nakoľko doposiaľ
získané informácie zamestnancov premietnuté do zápisníc dostatočne objasňujú skutkovú podstatu a
povahu porušenia právnych predpisov, v tomto prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
Odvolací orgán poukázal na § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne
pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej vyjasneniu, alebo to ustanovuje
osobitný zákon. Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom
v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala.

21. Žalovaný k námietkam o výške uloženej pokuty uviedol, že prvostupňový orgán pri určení výšky
pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z § 19 ods. 2, písm. a), bod 1.
a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložená pokuta podľa žalovaného má spĺňať represívnu
funkciu ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. K zabezpečeniu toho, aby v budúcnosti
u žalobcu nedochádzalo k opakovaniu prípadov, bolo nevyhnutné uloženie pokuty vo výške 7 000.-
Eur jednak z dôvodu postihu takéhoto konania ale aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho
pôsobenia. Prvostupňový orgán po zvážení všetkých okolností určil konkrétnu výšku pokuty 7 000.-Eur
tak, aby táto plnila svoje funkcie represívnu, výchovnú a preventívnu. Z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia bolo podľa žalovaného evidentné, že uložením pokuty 7 000.-Eur bola sledovaná najmä
výchovná a preventívna funkcia tejto pokuty, avšak v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sž-o-Ks 56/2006 „... musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré
sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností“. Odvolací správny orgán súčasne poukazuje na to, že
prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Žalovaný sa stotožnil s
dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a dospel k záveru, že argumenty žalobcu neboli dôvodom na
zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Žalobca tiež nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv
na posúdenie veci.

Žalobné body

22. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy. Pričom navrhol, aby správny súd tieto zrušil podľa § 191 ods.
1, písm. c), d), e) a g), ods.3 písm. a) SSP.

23. Žalobca namietal, že porušenie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. je neurčité, účelové a
nikde nešpecifikované.

24. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemôže stotožniť s tým, že nebola riadne evidovaná povinnosť
ohľadne pracovného času. Žalobca tieto povinnosti uvedené v § 224 ods. 2, písm. e) zákona č. 311/2001
Z. Z. Zákonníka práce bez výnimky dodržiava. Táto povinnosť hovorí o začiatku a konci časového
úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čo je pojmový rozdiel od fyzickej prítomnosti. Žiadny
právny predpis nezakazuje zdržiavať sa na pracovisku po ukončení vykonávania práce. Tvrdenie v
Protokole je preto neprípustným a extenzívnym výkladom a nezakladá žiadne pochybenie žalobcu.

25. Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože podľa neho o nelegálne zamestnávanie
nešlo. Žalobca v tejto námietke uviedol, že vo vyjadrení k Protokolu vytkol, ako správny orgán vedie
dokazovanie. Vzniesol pripomienku, že štatutári spoločnosti neboli účastní tvrdenej kontroly, pretože
spoločnosť bola z dôvodu opatrení COVID 19 zatvorená od 20.3.2020 až do 09/2020, kedy začal
postupný nábeh výroby. Prebiehal len predaj skladových zásob a výroba neprebiehala. Ďalej, že podľa
protokolu kontrola bola vykonávaná na adrese Samuela Kollára 86, čo nie je pravda. Podľa žalobcu
Protokol neuvádzal exaktné fakty, a preto ho nemožno považovať za relevantný. Nakoľko od 20.3.2020
výroba neprebiehala, Mária a Štefan Szabovci vykonávali súkromné aktivity. Protokol neobsahuje
podstatnú informáciu o tom, kde sa kontrola vykonávala, potom je podľa žalobcu otázne, do akej miery
tvrdenia správneho orgánu považovať za také, ktoré výsledkom zákonne získaných informácií a dôkazov



a nie výsledkom svojvôle alebo prekročenia oprávnení inšpektorov. Protokol používa pojem pracovisko
bez toho, aby uviedol, o aké miesto ide. Žalobca tvrdil, že predmetným osobám umožnil, aby si svoje
súkromné veci riešili v daný deň, a preto nešlo ani o pracovisko ani o výkon práce. Podľa žalobcu je
otázne, kde kontrola prebiehala, keď neprebiehala na adrese S. Kollára 86 v Čerenčanoch.

26. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že už vo vyjadrení k Protokolu navrhol dokazovanie, nakoľko všetky
skutkové zistenia z 21.8.2020 boli získané bez prítomnosti žalobcu a pravdepodobne inak, než je
uvádzané v Protokole, zjavne nie na tvrdenom mieste, navrhuje zopakovať dokazovanie, aby žalobca
mohol klásť svedkom otázky. Inak takýto dôkaz rozporuje, pretože jeho dôveryhodnosť je pochybná z
dôvodov nesprávnosti o údajnom mieste kontroly.

27. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutému rozhodnutiu vyčíta jednostrannosť, nedostatočne
zistený skutkový stav a neverifikovateľnosť záverov plynúcich z vykonaného dokazovania a z tohto
dôvodu navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu na
nariadenom pojednávaní ohľadom nezistenia žiadneho skutkového stavu, k evidencii pracovného času
a skutkovým zisteniam zakladajúcim správny delikt ohľadne prítomnosti S. a kde sa títo nachádzali a
výsluchom A. ku skutočnostiam, ktoré potvrdia, že títo nevykonávali žiadnu prácu pre žalobcu a že sa
nejedná o žiadne nelegálne zamestnávanie a kde sa nachádzali.

28. Žalobca ďalej namietal, že nemôže akceptovať, že skutkový stav sa zisťuje bez neho, a že sa napriek
relevantným námietkam nezopakuje dokazovanie. Ďalej odcitoval časť odôvodnenia žalovaného,
ktorým týmto zdôvodnil, nevykonanie navrhnutého dokazovania a tvrdil, že situácia si vyžadovala, aby
svedkovia boli vypočutí, pretože podanie vysvetlenia nemožno zamieňať s výsluchom svedka. Najmä
keď správny orgán urobí lapsusy, aké sa stali v tomto prípade, a keď na tom žalobca trval. Podľa
žalobcu svedecké výpovede neexistujú, a preto žalovaný vinu žalobcovi zo spáchania správneho deliktu
nepreukázal, pretože Protokol bol riadne spochybnený a žalobcom navrhované dokazovanie učinené
nebolo. Podľa žaloby z toho vyplýva nedostatočné zistenie skutkového stavu podľa § 191 ods. 1, písm.
e), f) SSP.

29. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie je výsledkom porušenia
zásady zákonnosti. Bolo povinnosťou žalovaného vinu dokazovať, pričom sa nijako nevysporiadal so
zásadnými pochybeniami od počiatku kontroly. Nevykonal dokazovanie, hoci mal vedomosť, čo namieta
žalobca. Vina nebola dokazovaná, ale prevzatá z Protokolu napriek jasnej žiadosti klásť svedkom otázky.
Ďalej namietal porušenie zásady súčinnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov. Na žiadne argumenty
žalobcu nebolo vykonané dokazovanie, pričom § 224 Zákonníka práce je vecou výkladu, ktorý je na
ťarchu žalobcu a zakladá nesprávne posúdenie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP. Žalobca namietal
porušenie zásady rovnosti a primeranosti, pretože boli použité účelové prostriedky za účelom tvrdenia
preukázania viny, avšak okolnosti uvádzané žalobcom sú paušalizované. Tiež namietal, že sankciu
nemožno pri výške od 2 000.-Eur považovať za preventívnu ale za zničujúcu.

30. Žalobca pre prípad, že by súd považoval správny delikt za preukázaný, navrhol aby správny súd
využil právo sankčnej moderácie podľa § 198 SSP a znížil výšku pokuty na spodnú hranicu. Tento
návrh odôvodnil tým, že mal za roky 2017 až 2020 podobný hospodársky výsledok na úrovni cca
10 000 - 15 000.-Eur (zisk) a z toho podľa žalobcu je zrejmé, že uložená sankcia likviduje žalobcu,
pretože je neprimerane prísna. Uviedol, že úzko spolupracoval so žalovaným, podal mu vysvetlenia,
vyjadril sa k pochybnému Protokolu a predtým nikdy nebol riešený v tomto smere. V čase, keď výroba
nefunguje, odbyt tiež nie, nie je možné uhradiť 7 000.-Eur. Za takej situácie sa ukončenie činnosti ukazuje
pravdepodobným riešením. Poukázal na to, že hospodársky výsledok v minulosti dosahoval za pomoci
poskytnutia práce viac než 20 zamestnancom, a ak pokuta nebude znížená, bude nutné prepúšťanie
alebo zastavenie vývoja.

Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalobné námietky
považoval žalovaný za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa neurčitosti, účelovosti a nešpecifikovania
porušení podľa § 16 ods. 1, písm. a) zákona o inšpekcii práce žalovaný uviedol zhodne s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia postup inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a jednotlivé kroky,
ktorými bol žalobca vyzvaný na predloženie konkrétnych dokladov a informácií. Vo výzve zo dňa



21.9.2020 bola žalobcovi uložená lehota na predloženie vyšpecifikovaných dokladov. Žalobca tieto
doklady nepredložil a nepredložil ich ani v lehote, o ktorú žiadal inšpektorom práce určenú lehotu predĺžiť.
Podstatou porušenia v zmysle § 16 ods. 2, písm. a) zákona o inšpekcii práce je nesplnenie povinnosti
zamestnávateľa predložiť požadované doklady a informácie v lehote určenej inšpektorom práce. Žalobca
nepredložením dokladov v stanovenej lehote predlžoval výkon inšpekcie a rovnako ich nepredložením
nebolo možné vykonať inšpekciu práce v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobca sa k zistenému
porušeniu vo vyjadrení k protokolu nevyjadril a ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nič
vo vzťahu k tomuto porušeniu nenamietal. K námietkam týkajúcim sa zisteného porušenia § 224 ods.
2, písm. e) Zákonníka práce žalovaný uviedol, že pri inšpekcii práce bol skontrolovaný zamestnanec
PW. pri výkone práce, ktorý vykonával pomocné práce spojené s plnením výroby, avšak toho dňa
nebol v zmysle predloženej evidencie pracovného času zaznamenaný čas výkonu jeho práce pre
žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že v danom prípade sa nejednalo o súkromno-právny vzťah
dvoch subjektov podľa § 415 Občianskeho zákonníka ale o vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. K
žalobným námietkam týkajúcim sa zisteného nelegálneho zamestnávania žalovaný zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. V deň výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku nešlo o predaj
skladových zásob, ale o prácu, ktorá prebiehala v rámci výroby kotlov na pevné palivo, kontrolovaní
zamestnanci vykonávali pomocné a ostatné práce súvisiace s výrobou kotlov. Nešlo o uzatvorené
pracovisko. V prevádzke bolo skontrolovaných šesť osôb, ktoré sa tam nachádzali, pričom štyria mali
riadne uzatvorený pracovno-právny vzťah a dve fyzické osoby boli nelegálne zamestnávané. Mário
Szabó a Štefan Szabó inšpektorovi práce po poučení uviedli, že prácu vykonávajú na základe dohody
so žalobcom v mene a podľa pokynov Ing. Műllera, konateľa žalobcu. Tieto osoby sa nezmienili vôbec o
tom, že by práce pri výrobe kotla na pevné palivo, zváranie vnútorného obalu a upratovanie pracoviska
vykonávali pre seba ako vlastnú aktivitu. Zo zoznamu zamestnancov predloženého žalobcom vyplynulo,
že väčšina zamestnancov riadne pracovala už v mesiaci jún 2020 a to osem zamestnancov, v mesiaci
júl 2020 ďalší dvaja zamestnanci,

čo nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že výroba od 20.3.2020 neprebiehala. Nebola naplnená ani
námietka, že nebola naplnená definícia pravidelne sa opakujúcej činnosti vykonávanej za odplatu,
keďže definícia závislej práce si takéto podmienky neustanovuje (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce).
Námietka žalobcu, že neboli prítomní štatutári pri inšpekcii práce, žalovaný uviedol, že to nie je dôvod,
aby bola vyslovená nezákonnosť vykonávanej kontroly, pretože je to v súlade s § 12 ods.1, písm.
a), c) a § 13 ods. 1, písm. a) zákona o inšpekcii práce. Z praxe výkonu inšpekcii práce sa javí
žiadúce, aby kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania mohla byť vykonávaná bez
predchádzajúceho oznámenia zamestnávateľovi o plánovanom výkone kontroly na jeho pracovisku z
dôvodu nezmarenia účelu takejto kontroly. K námietke, že výkon inšpekcie práce bol dňa 21.8.2020
vykonaný na inom mieste ako na adrese Samuela Kollára 86, žalovaný uviedol, že správny orgán
netvrdil, že kontrolované pracovisko sa nachádzalo na tejto adrese. Adresa pracoviska bola daná do
súladu so skutočnosťou na základe Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 1.2.2021, v ktorom inšpektor
práce doplnil adresu kontrolovaného pracovisku na „S. Kollára 59, Čerenčany“ vo všetkých častiach
protokolu, kde je uvedené miesto výkonu práce kontrolovaných zamestnancov, čím bol daný protokol
do súladu so skutočnosťou. Žalovaný k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania podľa § 197 SSP
výsluchom štatutárneho zástupcu a výsluchom Mária a Štefana Szabóvcov uviedol, že nevidí na to
dôvod, nakoľko získané informácie zamestnancov premietnuté do zápisnice počas výkonu inšpekcie
práce dočasne dostatočne objasnili skutkovú podstatu a povahu porušenia právnych predpisov, v tomto
prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Prvotné výpovede kontrolovaných osôb sú
spontánne, majú svoju výpovednú hodnotu, vykazujú vierohodnosť, sú urobené priamo na mieste, preto
sa inšpektor práce opiera o prvú výpoveď, spísanú na mieste. Žalovaný v tejto súvislosti poznamenal,
že vzhľadom na časový odstup od vykonanej inšpekcie a uzrozumenia žalobcu s nedostatkami, za ktoré
mu bol už uložený postih, je možné predpokladať, že by menovaní toho času vypovedali už inak (v
prospech žalobcu) ako pred inšpektormi práce bezprostredne po začatí kontroly. Žalovaný tiež upriamil
pozornosť na to, že podanie informácie fyzickej osoby do zápisnice nie je výsluchom svedka v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vypočuté osoby boli pred podaním
informácie do zápisnice inšpektorom práce náležite poučení, čo potvrdili svojim podpisom priamo v
zápisnici. Na základe týchto skutočností žalovaný nepovažoval doplnenie dokazovania za potrebné a
navrhol, aby súd tento návrh žalobcu zamietol. K námietkam nezákonnosti o porušení zásad Správneho
poriadku v konaní, žalovaný uviedol, že postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nevykazuje
pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie



obsahuje popis skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený správny
orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami.
Žalovaný k argumentácii ohľadom výšky uloženej pokuty uviedol, že pokuta

bola uložená v súlade so zákonom o inšpekcii práce a na základe absorpčnej zásady, kedy sa sankcia
ukladá podľa sadzby za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, čo je v tomto prípade podľa §
19 ods. 2, písm. a), bod 1. zákona o inšpekcii práce za preukázané porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, kde zákon stanovuje minimálnu sankciu, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000.-Eur. Spáchanie ďalších správnych deliktov môže byť pri
ukladaní sankcie priťažujúcou okolnosťou podmieňujúcu zvýšenie sa sadzby. Správny orgán prihliadal
tak na priťažujúce ako aj na poľahčujúce okolnosti tak, ako je uvedené v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia. Pokuta bola uložená v dolnej hranici určené sankčného rozpätia.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa 13 ods. 1
SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov
nezákonnosti uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

33. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 16 ods. 2, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (2) Zamestnávateľ je
na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a) všetky podklady a
informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov,
fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.

35. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1., bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpekcia
práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne
vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov
vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným
postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa § 224 ods. 2, písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (2) Na základe uzatvorených
dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov,
ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti,
tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu,
a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o
vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom
sa práca vykonávala.

37. Podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,
šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená.

38. Podľa § 19 ods. 2, písm. a), bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (2) Inšpektorát práce
uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za



1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

39. Podľa § 12 ods. 1, písm. a), b), d), g) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektor práce
je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

40. Podľa § 13 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektor práce je
povinný a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi
alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne
neovplyvní výkon inšpekcie práce.

41. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutie za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za
žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať,
a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za
žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a tiež predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, je striktne daný žalobnými
dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP a pri žalobách vo veciach
správneho trestania aj § 195 SSP. V prejednávanej veci správny súd chyby preskúmavaných rozhodnutí
a postupu orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP nezistil.

42. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u
žalobcu inšpekciu práce, súčasťou ktorej bola fyzická kontrola inšpektorov práce na pracovisku žalobcu,
ktorým bola jeho výrobná hala na ulici S. Kollára 56 v Čerenčanoch. Podľa fyzickej kontroly vykonanej
inšpektormi na pracovisku, pracovali zamestnanci žalobcu O. vykonávajúci práce pri výrobe kotlov na
pevné palivo a tiež fyzické osoby A., ktorí zamestnancami žalobcu neboli. Išlo o osoby, ktoré žalobca
dlhodobo cca 10 rokov zamestnával v predchádzajúcom období, pričom pracovnoprávny vzťah s nimi
ukončil, s p. A. 14.4.2020, ktorý pracoval pre žalobcu od r. 2012 a s p. K. 31.5.2020, keď tento pracoval
pre žalobcu od r. 2010 a od r. 2012 na pracovnú zmluvu. Inšpektor práce v súlade s oprávnením,
ktoré mu dáva zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v § 12 ods. 1 písm. g), požiadal tieto osoby
o vysvetlenie ich prítomnosti na pracovisku. Ich vysvetlenie spolu s poučeniami o povinnosti uviesť
pravdivé údaje, inšpektor práce zaznamenal do zápisnice, ktorú tieto osoby podpísali a potvrdili tak
správnosť zaznamenaných vysvetlení a tiež osobitne potvrdili, že boli poučení, obsah tohto poučenia s
tým, že porozumeli poučeniu a že poskytli pravdivé informácie.

43. Žalobca v administratívnom konaní, ktoré začalo oznámením o začatí správneho konania o
správnom delikte zo dňa 31.5.2021, na toto oznámenie nijako nereagoval, napriek tomu, že v oznámení
bol poučený o tom, že má právo sa vo veci vyjadriť a tiež predložiť alebo navrhnúť dôkazy na objasnenie
skutkového stavu. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež v tomto oznámení uviedol, že v prípade, že
sa žalobca nevyjadrí, bude mať orgán verejnej správy za to, že je žalobca oboznámený s podkladmi pre
rozhodnutie a že nemá námietky a návrhy na dokazovanie, a preto vo veci vydá rozhodnutie. Žalobca



na oznámenie nereagoval. Žalobca teda v administratívnom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
vyvrátili zistenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole o tom, že na pracovisku žalobcu vykonávali
práce súvisiace s výrobnou činnosťou žalobcu, ktorou bola výroba kotlov na pevné palivo, dve fyzické
osoby bez toho, aby žalobca mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah, čím žalobca porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm.
a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce.

44. Správny súd ďalej z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca predložil k výkonu inšpekcie práce
evidenciu pracovného času, v ktorej nebola zaznamenaná v dochádzke pracovná smena Z., a to v deň
21.8.2020, napriek tomu, že pri fyzickej kontrole inšpektormi práce 21.8.2020 táto osoba na pracovisku
žalobcu pracovala. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nevedením evidencie pracovného času pracovníka
pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov nesplnil povinnosť, ktorú ukladá Zákonník
práce v § 224 ods. 2, písm. c) , čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v § 19
ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z..

45. Správny súd ďalej z obsahu správneho spisu zistil, že inšpektor práce písomne vyzval žalobcu na
predloženie dokladov k výkonu inšpekcie práce, a to do 3 dní od prevzatia výzvy, ktorú žalobca prevzal
12.10.2020. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na začiatok budúceho týždňa, avšak doklady, ale len
ich časť, predložil až 30.10.2020. Teda bolo nepochybne zistené, že žalobca si nesplnil povinnosť, ktorú
mu ukladá zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v § 16 ods. 2 písm. a), podľa ktorého zamestnávateľ
je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a
informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov,
fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov.

46. Žalobná námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že porušenie § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z. je neurčité, účelové a nikde nešpecifikované a že žalobca poskytol všetko, čo poskytnúť podľa zákona
mal, bola len všeobecným tvrdením bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, keď žalobca
neuviedol, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného
za nezákonné. Všeobecné námietky nezákonnosti neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum
zákonnosti bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad podľa obsahu správneho spisu. Nakoľko
konkretizácia všeobecných námietok správnemu súdu neprináleží, nebolo možné takýmto námietkam
priznať relevanciu. Námietka neurčitosti, účelovosti a chýbajúcej špecifikácie porušení § 16 ods. 2
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce nemala oporu vo výroku prvostupňového rozhodnutia - viď
jeho opis v bode 3. tohto rozsudku, ktorý bol napadnutým rozhodnutím potvrdený a ani v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje podrobný popis okolností, z ktorých vyplynul záver o tom, že
žalovaný svojou nečinnosťou porušil svoje povinnosti podľa § 16 ods. 2, písm. a) na výzvu inšpektora
práce predložiť požadovanú dokumentáciu.

47. Žalobné námietky, že sa žalobca nemôže stotožniť s tým, že riadne neviedol evidenciu pracovného
času, keďže túto povinnosť dodržiaval, neboli dôvodné. Jednak pre svoju všeobecnosť boli len
vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím, čo nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť
k zisteniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Jednak takáto námietka nemala oporu v zisteniach
inšpekcie práce zaznamenaných v protokole, keď inšpektori fyzickou kontrolou pracovníkov pracujúcich
na pracovisku žalobcu dňa 21.8.2020 zistili, že prácu na tomto pracovisku vykonával Z. na základe
pracovno-právneho vzťahu so žalobcom a zo žalobcom predloženej evidencie dochádzky vyplýva, že v
tento deň tento pracovník nemal v evidencii dochádzky jeho pracovnú zmenu zaznamenanú. Žalobca
argumentoval bez prepojenia so skutkovým stavom zisteným v preskúmavanom administratívnom
konaní, že nie je zakázané zdržiavať sa na pracovisku po ukončení práce a tvrdenie v protokole je
extenzívnym výkladom. Takéto tvrdenia, ktoré neboli prepojené so zisteným skutkovým stavom nemohli
obstáť. Skutkový stav, ktorý bol zistený počas inšpekcie práce bol taký, že predmetná osoba p. B.
pracoval na pracovisku na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

48. Žalobné námietky týkajúce sa zisteného nelegálneho zamestnávania žalobca založil na svojom
tvrdení, že výroba u žalobcu neprebiehala až do 09/2020 a A.i vykonávali na pracovisku žalobcu
súkromné aktivity. Takéto tvrdenia žalobca v administratívnom konaní a ani v žalobe nepodložil
žiadnymi preukázanými skutkovými okolnosťami. Oznámenie o uzatvorení MAGA s.r.o. od 20.3.2020 do
odvolania nie je dôkazom o tom, že 21.8.2020 na kontrolovanom pracovisku vo výrobnej hale žalobcu
v Čerenčanoch neprebiehala výroba. Žalobca v žalobe úvahu, ktorou bolo predmetné oznámenie



vyhodnotené orgánom verejnej správy, nijakým spôsobom nenapadol a potom taká námietka je len
vyjadrením nesúhlasu s hodnotením vykonaného dokazovania. Okrem toho, takéto tvrdenia sú v
rozpore s fyzickou kontrolou vykonanou inšpektormi práce na pracovisku žalobcu, kde bolo bezpochyby
zistené, že na pracovisku pracovali štyria zamestnanci žalobcu a ďalšie dve osoby pri výrobe kotlov
na pevné palivo. Už takéto samotné zistenie spolu so zistením, že nešlo v dvoch prípadoch o
zamestnancov žalobcu, postačuje na skutkový záver o nelegálnom zamestnávaní. Kontrolované osoby
podali vysvetlenie o svojej účasti na pracovisku, ktoré korešponduje s fyzickým zistením výkonu
inšpekcie práce na pracovisku žalobcu pri výrobe kotlov na pevné palivo, z ktorého vyplýva, že išlo
o prácu dohodnutú so žalobcom a pre žalobcu v dohodnutom pracovnom čase. Námietky, ktorými sa
žalobca snažil spochybniť zistenia inšpektorov práce a to, že inšpekcia práce nebola vykonaná na
adrese uvedenej v protokole, a kde teda vykonaná bola, a teda bol spochybnený protokol, nemali žiadnu
ani skutkovú a ani právnu relevanciu. Protokol bol v Dodatku č. 1 na základe žalobcovho vyjadrenia
k protokolu doplnený o adresu výrobnej haly žalobcu Samuela Kollára 59, Čerenčany, keď pôvodne v
protokole takáto adresa výrobnej haly uvedená nebola, nakoľko kontrolované pracovisko bolo označené
ako - výrobná hala MAGA s.r.o., Samuela Kollára 86, 979 01 Čerenčany, to znamená, že bolo uvedené,
že išlo o výrobnú halu žalobcu, ktorý bol identifikovaný obchodným menom a sídlom. Inšpektor práce
túto neúplnosť v označení pracoviska, kde bola kontrola vykonaná doplnil v Dodatku č. 1 k protokolu
o adresu výrobnej haly, ktorá je na adrese Samuela Kollára 59, Čerenčany. Poukazovanie na takúto
odstránenú chybu v písomnom vyhotovení protokolu, nemá žiadny právny význam.

49. Ako vyplýva z textu žaloby, žalobca v súvislosti so zistením nelegálneho zamestnávania, v žalobe
odcitoval z odôvodnenia žalovaného dôvody, pre ktoré žalovaný považoval zistený skutkový stav za
zistený dostatočne, a tiež že z dôvodov uvedených v odvolaní, nebol dôvod na opakované vypočutie
nelegálne zamestnávaných osôb. Napriek tomu, že žalobca odcitoval túto argumentáciu, neuviedol,
v čom bola úvaha žalovaného nesprávna, rozporná so zisteným skutkovým stavom alebo rozporná
so zásadami logického uvažovania. Namietal len, že bez výsluchu svedkov nebol skutkový stav
preukázaný. Uviedol, že dôvodom na zopakovanie dokazovania mala byť neprítomnosť štatutárov
žalobcu pri skutkových zisteniach vykonaných kontrolou na pracovisku žalobcu, nakoľko podľa žalobcu
je vykonaný dôkaz s pochybnou dôveryhodnosťou a to pre nepresnosť ohľadne miesta vykonanej
kontroly a tiež z dôvodu, že žalobca na takomto dôkaze trval. Námietka nedostatočne zisteného
skutkového stavu je podľa zistení správneho súdu v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
Inšpekcia práce fyzickou kontrolou na pracovisku žalobcu vo výrobnej hale v Čerenčanoch zistila
prítomnosť dvoch pracujúcich osôb na tomto pracovisku, vykonávajúcich práce pri výrobe kotlov a to
upratovanie pracoviska a zváranie, pričom išlo o osoby, ktoré nemali so žalobcom uzatvorený pracovný
vzťah. Už toto zistenie je dôkazom o využívaní závislej práce žalobcom osôb bez uzatvorenia pracovno-
právneho vzťahu. Tieto osoby si splnili zákonnú povinnosť, ktorú im ukladá zákon o inšpekcii práce v
§ 12 písm. d) poskytnúť vysvetlenia svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu a potvrdili inšpektorovi
práce vo svojom vysvetlení svojej prítomnosti na pracovisku túto skutočnosť tým, že uviedli, že na druhu
a čase práce sa dohodli s konateľom žalobcu a práce vykonávali pre žalobcu a v jeho mene. Výslovne
potvrdili, že ich informácie sú pravdivé a tiež, že porozumeli poučeniu o povinnosti podať pravdivé
informácie. Treba zdôrazniť, že žalobca v prvostupňovom administratívnom konaní, ktoré začalo dňom
doručenia oznámenia prvostupňového orgánu o začatí konania o správnom delikte žalobcovi, žiadny
návrh na vykonanie dokazovania nepodal, napriek vyššie uvedeným poučeniam, ktoré mu správny
orgán do oznámenia o začatí konania poskytol. Žalobca aj v žalobe poukazuje na svoje vyjadrenie k
protokolu, avšak toto bolo podané pred začatím preskúmavaného administratívneho konania. Žalobca
vo vyjadrení k protokolu navrhol dokazovanie zopakovať, pretože skutkové zistenia z 21.8.2020 boli
bez prítomnosti žalobcu. Ďalej, že bez toho, aby žalobca mohol svedkom klásť otázky, rozporuje tento
dôkaz pre jeho pochybnú vierohodnosť vzhľadom na nesprávnosť ohľadne údajného miesta kontroly.
Vyjadrenie žalobcu bolo zapracované do Dodatku č. 1 a inšpektor práce k nemu uviedol svoje stanovisko
a vysvetlil žalobcovi, že predmetný postup bol súladný so zákonom. Inšpektor je povinný prihliadnuť na
vyjadrenia a doklady predložené kontrolovaným zamestnávateľom do prerokovania protokolu. Inšpektor
práce túto povinnosť neporušil, pretože vyjadrenie žalobcu zohľadnil a uviedol k nemu svoje stanovisko,
ktoré riadne odôvodnil v časti k námietke 2 a k námietke 4 Dodatku č. 1 k protokolu. Ako bolo uvedené v
prvostupňovom administratívnom konaní, bol žalobca nečinný, žiadne návrhy na dokazovanie nepodal.
V administratívnom konaní žalobca až v odvolaní tvrdil, že A. vykonávali súkromné aktivity na pracovisku
žalobcu, a že dôkazy rozporuje, pretože boli vykonané bez prítomnosti štatutárneho orgánu. Žalobca
v odvolaní navrhol, aby bolo z týchto dôvodov zopakované dokazovanie tak, aby žalobca mohol klásť
svedkom otázky, pretože zistenia boli získané bez prítomnosti štatutárov a zjavne inak a na inom



mieste. Takéto odvolacie námietky žalovaný zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako
je zhrnuté v bode 20 tohto rozsudku. To, že s ním žalobca nesúhlasí, nič nemení na tom, že návrh na
vykonanie dokazovania z dôvodov uvedených v odvolaní, nebol dôvodný, pretože skutkový stav tak,
ako bol zistený počas inšpekcie práce, je postačujúci na správne rozhodnutie vo veci, resp. je zistený
úplne. Žalovaný vysvetlil žalobcovi, že inšpekciu práce kontrolou pracoviska zamestnávateľa možno
podľa zákona o inšpekcii práce vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia vtedy, keď je to potrebné,
aby nedošlo k zmareniu účelu kontroly. Toto je vždy splnené pri kontrole nelegálneho zamestnávania,
čo je taká samozrejmosť, ktorá nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. Tiež, že neúčasť štatutárov pri výkone
inšpekcie práce fyzickou kontrolou na pracovisku, nie je porušením žiadneho z ustanovení zákona o
inšpekcii práce. Fyzické osoby sú povinné podať vysvetlenia svojej účasti na kontrolovanom pracovisku,
čo im vyplýva priamo z § 12 písm. g) zákona o inšpekcii práce. Poskytnutie takéhoto vysvetlenia bez
prítomnosti štatutára žalobcu je postup súladný s týmto ustanovením, a teda postupom zákonným. Z
uvedeného plynie, že námietky, podľa ktorých bol žalovaný povinný doplniť dokazovanie pre pochybnosť
o dôveryhodnosti protokolu spočívajúcej v tom, že v protokole nebola uvedená adresa kontrolovaného
pracoviska a z dôvodu, že pri kontrole nebol prítomný štatutárny orgán zamestnávateľa, nemali žiadny
právny a ani skutkový základ. Inšpekcia práce je špecifický inštitút, ktorý je dôkazným prostriedkom
o tom, či zamestnávateľ dodržiava právne predpisy vymedzené v § 2 zákona o inšpekcii práce,
pričom kontrolné zistenia zaznamenané v protokole sú dôkazom o zistených skutočnostiach. Žalobca v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani netvrdil a ani nepreukazoval nič, čo by bolo spôsobilé
vyvolať pochybnosti o správnosti a úplnosti zistených skutočností rozhodných pre vydanie rozhodnutia
o spáchaní správneho deliktu a uloženie sankcie zaň.

50. Žalobca navrhol, aby správny súd doplnil dokazovanie výsluchom členov štatutárneho orgánu
a výsluchom K.. Treba uviesť, že členovia štatutárneho orgánu žalobcu sa súdneho pojednávanie
nezúčastnili. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, žalobca v žalobe neuviedol žiadne
preukázané skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že existujú pochybnosti o skutkových
zisteniach, ich správnosti alebo úplnosti, zistených fyzickou kontrolou pracoviska žalobcu 21.8.2020 a
ďalším výkonom inšpekcie práce. Správny súd nie je súdom skutkovým. Vo veciach správneho trestania
môže doplniť vykonané dokazovanie na návrh účastníka, ktorým ale nie je viazaný. Správny súd zo
žalobcom uplatnených dôvodov nezákonnosti vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu,
zistil, že žalobné námietky neboli dôvodné z vyššie uvedených dôvodov a nezistil tak, že by tu bola
pochybnosť o správnosti alebo úplnosti zisteného skutkového stavu, alebo že by tu bola pochybnosť
o tom, či zistený skutkový stav postačoval na vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd dopĺňa
dokazovanie len v prípade, keď takéto pochybnosti zistí na základe prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia zo žalobných dôvodov.

51. Žalobca všeobecne namietal, že boli porušené zásady zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia
dôkazov, rovnosti a primeranosti a to z dôvodu žalobcom tvrdených pochybení od počiatku kontroly
a z dôvodu nevykonania navrhnutého dokazovania a nepreukázania viny žalobcu. Takéto námietky
jednak boli všeobecné a jednak boli nedôvodné. Pokiaľ žalobca namietal, že bola porušená zásada
zákonnosti tým, že nebola preukázaná vina, táto bola prevzatá z pochybného protokolu, je možné k tomu
uviesť, že skutková podstata správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, nemá
vo svojich znakoch subjektívnu stránku a to zavinenie zamestnávateľa. Žalovaný správne v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalobcovi vysvetlil, že ide o zodpovednosť objektívnu, a preto nebolo úlohou
správneho orgánu zisťovať, či zo strany páchateľa správneho deliktu - zamestnávateľa išlo o konanie
zavinené. Ako bolo už uvedené, žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli na základe
riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol zistený vykonanou kontrolou v rámci výkonu inšpekcie
práce na pracovisku žalobcu a na základe žalobcom predložených dokladov k výkonu inšpekcie práce.
Inšpekcia práce a jej súčasť kontrola pracoviska a ostatné kontrolné úkony sú dôkazným prostriedkom,
pričom zistenia sú dôkazom o kontrolou zistených skutočnostiach. Zistenia inšpekcia práce sú založené
na fyzickej kontrole vykonanej inšpektormi práce na pracoviskách zamestnávateľov a na základe listín
predložených zamestnávateľom k inšpekcii práce. Chýbajúca adresa pracoviska, kde bola vykonaná
fyzická kontrola nelegálneho zamestnávania v protokole, nepredstavuje pochybenie v kontrole ale len
obyčajnú zrejmú chybu v označení adresy kontrolovaného pracoviska pri vypracovaní protokolu, ktorý
je inšpektor práce povinný vypracovať vtedy, keď u kontrolovaného zamestnávateľa zistí nedostatky (§
13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce). Konečne, aj tak, ako bolo pôvodne toto pracovisko
špecifikované v protokole, nedávalo žiadnu pochybnosť, že je to výrobná hala žalobcu, pričom žalobca
ani netvrdí, že má viac výrobných hál. Podstatné je, že nešlo o pochybenie v kontrole a už vôbec



nie zásadné, ale jednoducho chybu v písomnom vyhotovení protokolu, ktorá bola v rámci prejednania
protokolu so žalobcom, teda na základe jeho vyjadrenia v Dodatku č. 1, odstránená. Porušenie zásady
súčinnosti žalobca nekonkretizoval. Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov ani zásady rovnosti
a primeranosti nijako skutkovo a právne nevyargumentoval, a nekonkretizoval na daný prípad. Pokiaľ
namietal, že nebolo vykonané dokazovanie, tak táto námietka nebola dôvodná z dôvodov uvedených
vyššie, ktoré už správny súd na tomto mieste neopakuje.

52. Žalobca v závere žaloby tvrdil, že sankciu nemožno považovať za preventívnu ale za zničujúcu,
pokiaľ je vyššia ako 2 000.-Eur. Takáto námietka nemá žiadnu argumentáciu, z akého dôvodu by
sankcia vo výške viac ako 2 000.-Eur mala byť sankciou zničujúcou. Žalobca nenamietal úvahu, ktorou
žalovaný dospel k tomu, že uložil sankciu vo výške 7 000.-Eur. Orgán verejnej správy v odôvodnení
rozhodnutia podrobne vyhodnotil všetky kritériá, ktoré zákon ukladá správnemu orgánu zobrať do úvahy
pri ukladaní sankcie za správny delikt podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Podstatné je, že
sankcia bola uložená v zákonom stanovenom rozmedzí, keďže pri troch správnych deliktoch, ktoré boli
u žalobcu zistené, bola uložená v rozmedzí stanovenom pre najprísnejšie postihovaný správny delikt a
to nelegálne zamestnávanie, čo je pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac osôb, od dolnej hranice
5 000.-Eur do 200 000.-Eur. Teda čiastka 7 000.-Eur bola uložená na dolnej hranici rozpätia. Žalobca
odôvodnil svoj návrh na moderáciu sankcie správnym súdom podľa § 198 SSP, ako je uvedené v bode
30. tohto rozsudku, čo nestačí na to, aby správny súd z takejto argumentácie žalobcu našiel dôvod,
aby k sankčnej moderácii pristúpil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania oboznámením sa s
obsahom správneho spisu, správny súd zistil, že sankcia bola uložená v súlade so zásadami ukladania
sankcií podľa zákona č. 125/2006 Z. z. po posúdení kritérií uvedených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii
práce, a teda v súlade so zákonom. Navyše, svoje tvrdenie o likvidačnosti pokuty vo výške 7 000.-
Eur nepodložil žiadnymi skutkovými okolnosťami na jeho strane, teda ekonomickými ukazovateľmi, z
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ide o pokutu, ktorá je vo vzťahu k žalobcovi likvidačná,
a teda neprimerane preváži represívna zložka. Žalobca teda vo svojom návrhu neuviedol taký dôvod
pre sankčnú moderáciu, z ktorého by správny súd mohol dospieť k záveru o neprimeranosti uloženej
sankcie k povahe skutku alebo k tomu, že by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Porovnanie výšky
uloženej sankcie 7 000.-Eur s výškou dosahovaného zisku v predchádzajúcom období cca 10 000.-Eur,
nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o likvidačnom dopade sankcie na hospodárenie
žalobcu. Správny súd preto návrhu na moderáciu uloženej pokuty správnym súdom nevyhovel.

53. Na základe uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania,
ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v správnej žalobe, zistil, že z
týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou netrpí, a preto žalobcovu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa výsledku sporu. Na základe § 167 SSP má právo na
náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto
konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

55. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech,
pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,



f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.