MEDIA 1, s.r.o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200365
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200365.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a z členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľov: 1)
H. B., bytom Q., 2) Media 1, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 055 948, obaja
zastúpení JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, proti odporcovi:
Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu odporcu č. V 1979/13 z 9. januára 2014, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/17/2014-18 z 22. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/17/2014-18
z 22. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)
napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu, nakoľko z dôvodov uvedených v odvolaní nezistil jeho
nezákonnosť a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal s
poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Krajský súd zároveň samostatne
zaviazal navrhovateľov 1), 2) na zaplatenie súdneho poplatku za podanie opravného prostriedku,
každého vo výške 35,- Eur.
Odporca napadnutým rozhodnutím č. V 1979/13 z 9. januára 2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy do
katastra nehnuteľností z 29. mája 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom 1) ako záložným veriteľom
a navrhovateľom 2) ako záložcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v predmetnej
záložnej zmluve nachádzajúce sa v Administratívnom bytovom komplexe súp. č. 5166 postavenom na
parc. C KN 419/8 o výmere 347 m2, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. E.. Dôvodom pre zamietnutie návrhu
na vklad bola absencia podstatných náležitostí záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), t.j. určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, resp. určenie
najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Na základe uvedeného odporca vyvodil, že záložná zmluva
je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné právne
posúdenie platnosti záložnej zmluvy a postup správneho orgánu, ktorý podľa názoru odvolateľov pre



nepredloženie prílohy k záložnej zmluve nemal návrh na vklad zamietnuť. Odvolatelia poukazovali
na to, že dodatkami špecifikovali predmet a subjekt záložného práva práve kvôli tomu, aby správny
orgán neprerušoval konanie a nevyzýval na odstránenie odstrániteľných nedostatkov. Krajský súd okrem
ustanovení § 31ods. 1 a 3, § 39 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona poukázal aj na ustanovenia § 40 ods.
1, § 46 ods. 1 a 2, § 151b ods. 1, 2 a 3 OZ. Z cit. ust. § 151b OZ vyplýva, že záložné právo sa zriaďuje
písomnou zmluvou, pričom zmluva o zriadení záložného práva musí obsahovať náležitosti stanovené v §
151b ods. 2 a 3 OZ. V predmetnej veci navrhovatelia (odvolatelia) uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného
práva dňa 29. mája 2013. Z obsahu predloženej záložnej zmluvy, ktorá bola predložená odporcovi ako
príloha návrhu na vklad vyplýva, že táto zmluva neobsahovala náležitosti záložnej zmluvy stanovené
zákonom tak, ako to správne konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu výlučne
z dôvodov uvedených v odvolaní, t. j. týkajúcich sa zamietnutia návrhu na vklad z dôvodu absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy, pretože záložná zmluva neobsahovala obligatórnu náležitosť stanovenú
v § 151b ods. 2 a 3 OZ a preto sa nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými odporcom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, v ktorých konštatoval, že predmetná záložná zmluva neobsahovala presné
označenie predmetu zálohu v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, resp. označenie
účastníka zmluvy podľa 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, ktoré náležitosti by bolo možné
považovať za odstrániteľné nedostatky zmluvy, ktoré mohli byť odstránené postupom podľa § 31a písm.
c/ katastrálneho zákona.
Ďalej krajský súd uviedol, že v prípade, keď je zabezpečovanou pohľadávkou peňažná pohľadávka
(ako je to v preskúmavanom prípade), je možné za určenie pohľadávky, resp. za dostatočné označenie
pohľadávky považovať len také označenie, resp. určenie pohľadávky, ktoré obsahuje identifikáciu
subjektov záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého vznikla daná pohľadávka a povinnosť dlžníka túto
splniť, právny dôvod a dobu jej vzniku a nepochybne výšku pohľadávky. Z požiadavky na určitosť
určenia zabezpečovanej peňažnej pohľadávky vyplýva nevyhnutne aj potreba uvedenia údaja o jej výške
a to v číselnom vyjadrení. Z čl. I bod 2 predmetnej záložnej zmluvy vyplýva, že takýmto spôsobom
zabezpečovaná pohľadávka nebola v predmetnej záložnej zmluve určená, minimálne nebola určená
jej číselná hodnota. Pre prípad, keď v zmluve o zriadení záložného práva nebola určená hodnota
zabezpečovanej pohľadávky, Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 3 stanovuje povinnosť určiť
najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Z čl. I bod 2 zmluvy o zriadení záložného
práva vyplýva, že táto zmluva neobsahuje ani uvedený údaj.
Prvostupňový súd zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí správny orgán (odporca)
prihliadať ex offo. Absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne schváliť, ani konvalidovať
formou dodatku k zmluve. Keďže sa jedná o neodstrániteľný nedostatok zmluvy, tento nedostatok nie
je možné odstrániť postupom podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona. Za prílohu k návrhu na
vklad sa v tomto prípade v zmysle § 30 ods. 5 katastrálneho zákona považuje záložná zmluva ako
právny úkon, na základe ktorého má byť zapísané právo k nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností. Za takúto prílohu preto nie je možné považovať v odvolaní označenú „úverovú
zmluvu“ (správne malo byť uvedené „dohodu o uznaní záväzku“). Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že zmluva o zriadení záložného práva vo svojom texte neuvádza, že by takáto dohoda
o uznaní záväzku tvorila súčasť záložnej zmluvy. Zo záložnej zmluvy rovnako nevyplýva, že by
dohoda o uznaní záväzku bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Z ust. § 151b OZ vyplýva, že určenie
pohľadávky, resp. najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, musí byť uvedené
priamo v zmluve o zriadení záložného práva. Podľa názoru krajského súdu by teda nepostačoval
odkaz na inú zmluvu, alebo prílohu zmluvy, ani na dodatok k zmluve. Krajský súd preto vyhodnotil ako
nedôvodnú odvolaciu námietku smerujúcu k navrhovateľmi tvrdenému nesprávnemu postupu právneho
orgánu, pretože v tomto prípade sa nejednalo o nedostatky návrhu alebo jeho príloh, ale jednalo sa o
nedostatok zákonom stanovených náležitostí zmluvy, ktorá bola predložená odporcovi s návrhom na
vklad do katastra nehnuteľností, a ktorá neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, ktoré nemožno
dodatočne konvalidovať.
Krajský súd zdôraznil, že pre vznik platnej záložnej zmluvy bolo potrebné, aby táto záložná zmluva
obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti už v okamihu jej uzavretia. Pokiaľ by aj boli nedostatky
zmluvy (v prípade, ak by sa jednalo o odstrániteľné nedostatky) odstránené Dodatkom č. 1 a 2 (v
odvolaní nesprávne označené ako Dodatky č. 2 a 3) k záložnej zmluve, ktoré boli uzatvorené následne
(Dodatok č. 1 dňa 1. augusta 2013, Dodatok č. nedatovaný, avšak s overením podpisu dňa 28.
augusta 2013), ktoré boli odporcovi doručené dodatočne (ktorá skutočnosť vyplýva tak z prezentačných
pečiatok nachádzajúcich sa na predmetných dodatkoch, ako aj z výpovede splnomocneného zástupcu
navrhovateľov a táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi konania sporná), krajský súd poukázal



na to, že dodatok možno vyhodnotiť len k platne uzavretej zmluve, t. j. k zmluve, ktorá obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti v čase jej uzavretia Ak však predmetná zmluva o zriadení záložného
práva v čase jej uzavretia (29. máj 2013) neobsahovala podstatné zákonom stanovené náležitosti (§
151b ods. 2 a 3 OZ), je potrebné ju považovať za neplatne uzavretú.
Pre úplnosť krajský súd uviedol, že samotná skutočnosť, že odporca umožnil splnomocnenému
zástupcovi navrhovateľov pripojiť Dohodu o uznaní záväzku, Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 k zmluve
o zriadení záložného práva z 29. mája 2013 takým spôsobom, že splnomocnený zástupca uvedené
listiny zviazal (šnúrkou s trikolórou opatrenou svojím podpisom) k záložnej zmluve, sama osebe nemá za
následok, že uvedené listiny je možné považovať za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o zriadení záložného
práva, keďže samotná zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje prehlásenie zmluvných strán o
tom, že Dohoda o uznaní záväzku je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy.
Navrhovateľom, ktorí v konaní neboli úspešní, súd náhradu trov konania nepriznal poukazom na § 250k
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2501 ods. 2 O. s. p.
Súd zároveň uložil navrhovateľom 1), 2) povinnosť, každému samostatne zaplatiť súdny poplatok podľa
zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych
poplatkov v položke č. 10 písm. b), nakoľko sú poplatníkmi, keďže podali opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní neboli úspešní (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia 1), 2), ktorí
žiadali, aby odvolací súd v zmysle § 250q O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie.

V odvolaní sa stotožnili s názorom krajského súdu, ktorý vychádza zo zásady, že absolútne neplatný
právny úkon nie je možné konvalidovať/ratihabovať, avšak nesúhlasili s posúdením absencie podstatnej
náležitosti, ktorou je uvedenie výšky pohľadávky /najvyššej hodnoty istiny (§ 151b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka) s poukazom na skutočnosť, že pohľadávka je v záložnej zmluve určená (čl. I bod 2 záložnej
zmluvy) s odkazom na Dohodu o uznaní záväzku z 22. apríla 2013, ktorá bola v dvoch rovnopisoch
pevne zviazaná so záložnými zmluvami.

Z originálov rovnopisov Dohody o uznaní záväzku zviazaných so záložnými zmluvami vyplýva, že boli
vyhotovené v dvoch naviac rovnopisoch práve za účelom ich pripojenia k záložnej zmluve. Skutočnosť,
že neboli notárkou zviazané k záložnej zmluve pri overovaní podpisu záložnej zmluvy je podľa názoru
navrhovateľov právne irelevantná (absencia úradného overenia podpisu záložcu v záložnej zmluve
nerobí právny úkon neplatný, ale nezavkladovateľný v zmysle katastrálnych predpisov a preto rovnako
tak to musí platiť pre samotné zviazanie dokumentu ako postup v súvislosti s overením postupu).

Ďalej uviedli, že z obsahu znenia čl. 1 bod 2 záložnej zmluvy vyplýva, že pohľadávka je určená
identifikáciou záväzku označeného ako Dohoda o uznaní záväzkov, ktorou sa bližšie špecifikuje
zabezpečená pohľadávka a ktorá je v dvoch rovnopisoch pevne spojená s dvomi rovnopismi záložných
zmlúv. Akýkoľvek iný výklad je podľa názoru navrhovateľov formalistický, absurdný a šikanózny.
Pokiaľ sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov ohľadom dostatočného určenia
pohľadávky s poukazom na odkaz na Dohodu o uznaní záväzku z 22. apríla 2013, ktorá tvorila
prílohu záložnej zmluvy a v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že predmetná záložná zmluva neobsahuje
ustanovenie alebo prehlásenie účastníkov, že Dohoda o uznaní záväzku tvorí súčasť záložnej zmluvy
alebo jej neoddeliteľnú súčasť, mali za to, že s poukazom na výkladové pravidlá upravené v § 35
ods. 1 a 2 a 3 Občianskeho zákonníka, rovnako na výkladové pravidlo, v zmysle ktorého sa právne
úkony posudzujú podľa obsahu a nie formy, argumentácia krajského súdu je nedostačujúca. Skutkové
zistenia nedostatočného určenia pohľadávky sú v rozpore s výkladovým pravidlom ustanovenia § 35
Občianskeho zákonníka najmä tým, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť
a teda aj odkazom. Práve zaviazanie dohody o uznaní záväzku k záložnej zmluve, ktorá je v zmluve
identifikovaná prezentuje vôľu účastníkov, aby tvorili neoddeliteľnú súčasť záložnej zmluvy.

Z hľadiska historického vývoja právnej úpravy špecifikácie zabezpečenej pohľadávky je podľa
navrhovateľov zrejmé, že zákonodarca práve úpravou ustanovenia 151b Občianskeho zákonníka,
upustil pri vkladovom konaní od povinnosti prikladať úverovú zmluvu ako právny titul preukazujúci vznik



pohľadávky k návrhu na vklad záložného práva a v tejto súvislosti vyvstala potreba upraviť minimálne
náležitosti špecifikácie zabezpečenej pohľadávky v záložnej zmluve. Navrhovatelia poukázali na znenie
komentára k českému Občianskemu zákonníku: „Ve vztahu k označení pohledávky ji lze považovat
za dostatečné označenou jestli že obsahuje identifikaci subjektu závazkovoprávniho vztahu z néhož
vznikla daná pohledávka a povinnost ju splnit, dle právní důvod a doby jejího vzniku (mezi týmy
jistými subjekty může ze stejného právního důvodu vznikat více záväzků, z nich zástavním právem je
zaťažován jen jeden z nich), případně též její výši v dobe uzatváraní zástavné smlouvy. Z požadavků na
určitost zajišťované pohledávky totiž také vyplýva i potřeba údaje o její výši, která odpovídá skutečnému
rozsahu dlužníkově povinnosti vůči věřiteli. Judikatura ve vztahu k náležitostem řádného označení
pohledávky vymezila, že tento požadavek je splněný je li v smlouvě pohledávka charakterizovaná
zejména vymezením předmětu plnění, osoby věřitele a osobního dlužníka, případně právního důvodu
a to natolik nepochybně, aby bylo zjistitelné, jaká pohledávka je předmětem zajištěni a aby je nebylo
možný zaměnit s pohledávkou jinou.“

Záverom navrhovatelia uviedli, že majú za to, že tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v predmetnom
konaní a aj napriek tomu „súd zaviazal oboch navrhovateľov rozdielnou zodpovednosťou na úhradu
súdnych poplatkov každého po 35,-Eur“.

III.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 30. decembra 2014,
v ktorom stručne uviedol, že súhlasí s napadnutým rozsudkom krajského súdu a trvá na svojom
rozhodnutí, pričom poukázal na dôvody uvedené v jeho odôvodnení a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 <. O. s. p.),
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 <. O. s. p. a
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 <. O. s. p.)
a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 <. v spojení s ustanovením § 250s <. O.
s .p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 <. v spojení s § 250l ods. 2 <.
O. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo
výroku vecne správny a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným
v § 219 ods. 1 <. O. s. p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 <. O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 <. O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 2 <. v spojení s § 250ja ods. 3 <. a § 250l ods. 2 <. O. s. p. konštatoval, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožnil v plnom rozsahu, s tým že nepovažoval za potrebné nadbytočne
opakovať pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.



Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia
§ 250ja ods. 7 <. O. s. p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací
súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení
poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“

Na základe citovaného ustanovenia v spojení s § 250l ods. 2 <. O. s. p. Najvyšší súd odkazuje na svoj
rozsudok sp. zn. 4Sžo/54/2015 z 5. apríla 2016, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:

„Podľa § 31 ods. 1 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 39 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu,
alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov okresný úrad zapíše do katastra najmä
poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho
konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.

(2) Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k
nehnuteľnosti bola spochybnená.

(3) Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa
preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

Podľa § 42 ods. 1 <. - 3 zákona č. 162/1995 Z. z. <. na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je
spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená
zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

(3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade
vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve,
podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných
predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To



neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský
pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti
vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

Podľa § 40 ods. 1 <. Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 <. a <. Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 151b ods. 1 <., <., <. Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že odporca rozhodnutím č. V 2355/13 zo dňa 10.09.2013
prerušil konanie o návrhu na vklad záložného práva ohľadne nehnuteľností v k. ú.K. zapísaných na
LV č. X. a X. s poukazom na § 31a písm. a/ <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. s odôvodnením, že
ohľadne predmetných nehnuteľností bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici žaloba o
vylúčenie majetku zo súpisu č. 27Cbi/13/2012. V administratívnom spise sa nachádza Upozornenie
prokurátora Okresnej prokuratúry L. č. Pd 169/13-4 zo dňa 15.11.2013 týkajúce sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia odporcu o prerušení konania, ktorému odporca vyhovel, v konaní pokračoval a vydal
napadnuté rozhodnutie, ktorým návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy zo dňa 06.08.2013 zamietol
s poukazom na § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. s odôvodnením, že záložná zmluva neobsahuje
podstatné náležitosti záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 2 <. a <. Občianskeho zákonníka, t. j. určenie
pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, resp. určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky.

Z uvedeného odporca vyvodil, že záložná zmluva je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 <.
Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatný právny úkon nie je možné zhojiť dodatočným schválením
a nemožno ho ani konvalidovať. Súčasne odporca konštatoval, že chýbajúce podstatné náležitosti
záložnej zmluvy nie sú takými nedostatkami, ktoré by bolo možné odstrániť prerušením konania. Z
uvedených dôvodov návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 <. zákona č. 162/1995 Z. z. <. zamietol.

Navrhovatelia v odvolaní namietali, že zistenie skutkového stavu a právne posúdenie odporcom
neobstojí, pretože prílohou záložnej zmluvy je úverová zmluva, ktorá jasne špecifikuje pohľadávku a jej
príslušenstvo a tvrdili, že príloha záložnej zmluvy tvorí jej nedeliteľnú súčasť. Pokiaľ absentovala táto
príloha, odporca mal podľa navrhovateľov konanie prerušiť za účelom jej doplnenia. Postup správneho
orgánu považovali navrhovatelia za formalistický a zasahujúci do ich práv. Medzi účastníkmi konania
teda bolo sporné právne posúdenie platnosti záložnej zmluvy a postup správneho orgánu, ktorý podľa
názoru odvolateľov pre nepredloženie prílohy k záložnej zmluve nemal návrh na vklad zamietnuť, ale
mal konanie prerušiť a žiadať doplnenie tejto prílohy. Navrhovatelia poukazovali na to, že k záložnej
zmluve bol vyhotovený Dodatok č. 1, kde boli zrejmé chyby v písaní odstránené a tento bol spolu s
úverovou zmluvou predložený v prílohe odvolania.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím na
§ 219 ods. 2 <. O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a



relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
jeho potvrdenie. Odvolací súd sa stotožnil s krajským súdom v celom rozsahu.

Vo vzťahu k výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok navrhovateľmi (každý po 35,- €) musí odvolací
súd konštatovať, že krajský súd rozhodol vecne správne. Podľa § 2 ods. 4 <. zákona č. 71/1992 Zb. <.
druhá veta je poplatníkom tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a
v konaní nebol úspešný. Navrhovatelia podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu a v konaní
na súde prvého stupňa úspešní neboli, preto vznikla každému z nich povinnosť súdny poplatok zaplatiť
v stanovenej výške (položka 10 písm. f/ prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb.
<. o súdnych poplatkoch).

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam
vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie
sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti
návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V
priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného
zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 <. a <. katastrálneho zákona č.
162/1995 Z. z. <. a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán
na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods.
1, 2 a 3 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad. Nie je povinnosťou odporcu vyzývať účastníkov na dopĺňanie alebo opravu zmluvy,
pretože správny orgán nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy,
keďže účastníci zodpovedajú za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku.

V tomto prípade absolútna neplatnosť záložnej zmluvy nastala priamo zo zákona (ex lege) a súd
(alebo iný štátny orgán) na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť
dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Preto odvolací súd konštatuje, že absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy o zriadení záložného práva,
t.j. neplatnosť od počiatku nie je možné konvalidovať ani uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku k zmluve
a tým napraviť jej nedostatky týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy.

Podľa názoru najvyššieho súdu správny orgán postupoval v zmysle zákonných ustanovení katastrálneho
zákona a Občianskeho zákonníka, keď posúdil zmluvu a dospel k záveru, že v záložnej zmluve chýba
podstatná náležitosť zmluvy a to výška hodnoty zabezpečenej pohľadávky, ktorú stanovuje § 151b <.
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 151b <. Občianskeho zákonníka predpisuje nielen písomnú
formu záložnej zmluvy, ktorá dodržaná bola, ale aj jej podstatné náležitosti, ktoré zmluva predložená
ako príloha k návrhu na vklad v tejto veci, neobsahovala.

Uvedený záver súdu v tomto konaní netvorí prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v prípade nového
správneho konania o návrhu na vklad záložného práva, ak sa zmenia skutkové okolnosti prípadu,
za ktoré je podľa názoru najvyššieho súdu potrebné považovať aj prípadnú novú záložnú zmluvu, za
predpokladu, že bude obsahovať všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti uvedeného právneho
úkonu.

Z uvedených dôvodov dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že krajský súd postupoval vo veci vecne
správne ak uzavrel, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná a už v priebehu správneho
konania ju nie je možné konvalidovať a to ani predloženým dodatkom k zmluve.“

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
navrhovateľov a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,
najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sž <.o/54/2015, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden
relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si



argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 <. v spojení s § 250ja ods. 3 <. a § 250l ods.
2 <. O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224
ods. 1 <. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., § 250l ods. 2 <. a § 250k ods. 1 <. O. s. p. tak, že v
odvolacom konaní neúspešným navrhovateľom 1), 2) náhradu trov tohto konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.