ZRK-CITYSHOP , spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106220332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6106220332.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačková a JUDr. Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: ZRK-
CITYSHOP, spol. s.r.o., Zaježova 560, 962 63 Pliešovce, IČO: 36 055 981, pr. zast.: Lion Law Partners
s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému: ČSOB Leasing,
a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713 (predtým VB LEASING SK, spol. s r.o.,
Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528), pr. zast.: JUDr. Mária Stahovcová, advokátka, ČSA
18, 977 01 Brezno o zaplatenie 17.482,84 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/79/2007-265 zo dňa 25.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/79/2007-265 zo dňa 25.9.2015
p o t v r d z u j e .

Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/79/2007-265 zo dňa 25.9.2015, ktorý bol
napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 20.12.2006, ktorou sa tento
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 17.482,84 EUR (526.688,00 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody z nesprávneho
záverečného finančného vysporiadania leasingových zmlúv s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie posúdil žalobcom uvádzané tvrdenia, ktoré mal v predmetnej právnej veci za
preukázané, pričom tieto skutočnosti neboli sporné ani medzi stranami sporu, a to že dňa 1.12.2003
uzatvorili žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ leasingovú zmluvu č. LZF/03/50694 ( ďalej
už len „ LZ1“) a leasingovú zmluvu č. LZF/04/50003( ďalej už len „LZ2“). Predmetom leasingu LZ1 bol
úžitkový automobil zn. Mercedes-Benz ML 270 CDI a predmetom leasingu LZ2 úžitkový automobil zn.
Mercedes-Benz G 400 CDI. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že žalobca v oboch prípadoch
neplatil leasingové splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k predčasnému ukončeniu
LZ1 ako aj LZ2 ku dňu 30.11.2005. Z Protokolov o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu mal súd
za preukázané, že žalobca vozidlo Mercedes-Benz ML 270 CDI a vozidlo Mercedes-Benz G 400 CDI
odovzdal žalovanému dňa 12.12.2005. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný zhodnotil predmety
leasingu formou predaja, pričom pri vozidle Mercedes-Benz ML 270 CDI došlo k výnosu z predaja vo
výške 16.039,08 EUR (483.193,30 Sk) bez DPH a pri vozidle Mercedes-Benz G 400 CDI k výnosu z
predaja vo výške 30.373,83 EUR (915.042,00 Sk) bez DPH. Žalobca v konaní namietal, že žalovaným
bola spôsobená škoda, a to porušením povinnosti žalovaného konať pri predaji predmetov leasingu s
odbornou starostlivosťou a v súlade s poctivým obchodným stykom a tiež povinnosti počínať si tak, aby



nedochádzalo k škodám, nakoľko pri predaji predmetov leasingu nedosiahol predajnú cenu, ktorá sa
dala na trhu s motorovými vozidlami vo všeobecnosti docieliť. Žalobca rovnako namietal, že žalovaný
nepreukázal dôvodnosť pohľadávok žalovaného, ktoré si uplatnil v záverečnom finančnom vysporiadaní
leasingovej zmluvy č. LZF/03/50694 zo dňa 21.4.2006 a v záverečnom finančnom vysporiadaní
leasingovej zmluvy č. LZF/04/50003 zo dňa 7.6.2006, a to konkrétne položky „Náklady na odobratie
predmetu leasingu" a položky „Iné náklady".

3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu
škody nevznikol, nakoľko nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného, ktoré by viedlo ku
vzniku škody na strane žalobcu. Predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu sporu, ktorá si nárok na náhradu škody v
konaní uplatnila, teda v predmetnom prípade žalobca. Žalobca namietal, že žalovaný pri oboch vozidlách
nedosiahol cenu, ktorá sa dala dosiahnuť na trhu s motorovými vozidlami, čo preukazoval predložením
listinných dôkazov - znaleckých posudkov č. 153/2006 a č. 154/2006 vypracovaných znalcom X..
R.. R. K. a znaleckého posudku č. 136/2009 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline. Súd prvej inštancie však mal za to, že z Leasingovej zmluvy č. LZF/03/50694,
Leasingovej zmluvy č. LZF/04/50003 ani zo Všeobecných podmienok leasingu, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou oboch zmlúv, pre žalovaného nevyplýva povinnosť vypracovať na predmet leasingu pri jeho
zhodnotení formou predaja konkrétny znalecký posudok. Napriek uvedenému si žalovaný dal na obe
vozidlá vypracovať spoločnosťou Slovdekra, s.r.o. expertízu ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty
vozidiel, pričom pri jej stanovení spoločnosť Slovdekra, s.r.o. vychádzala aj z technického stavu, ktorý
bol zistený priamou ohliadkou vozidiel. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri všetkých
znaleckých posudkoch predložených žalobcom vo forme listinných dôkazov znalci stanovili všeobecnú
hodnotu vozidla bez toho, aby vozidlá fyzicky ohliadli, nakoľko uvedené nebolo možné. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie pri hodnotení listinných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach priznal expertízam
spoločnosti Slovdekra, s.r.o. rovnakú dôkaznú silu ako žalobcom predloženým znaleckým posudkom.
Žalovaný zároveň v konaní preukázal, že obe vozidlá, ktoré boli predmetom leasingu, odpredal za vyššiu
cenu, než bola stanovená v expertízach. Žalobca v konaní ďalej namietal nesprávnosť znaleckého
posudku č. 47/2013 vypracovaného na základe nariadeného znaleckého dokazovania v predmetnom
konaní znalcom R.. N. Š. a navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie však
považoval kontrolné znalecké dokazovanie za nadbytočné, nakoľko sa stotožnil s názorom žalovaného,
že z leasingových zmlúv ani Všeobecných podmienok leasingu žalovanému vôbec povinnosť dať
na predmety leasingu vypracovať konkrétny znalecký posudok nevyplýva. Vzhľadom na uvedené
dospel súd prvej inštancie k záveru, že pri predaji vozidiel nedošlo k porušeniu akejkoľvek právnej
povinnosti zo strany žalovaného, a preto žalobcovi ani nevznikol nárok na náhradu škody v ním
uplatnenej výške. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla škoda, nepovažoval súd prvej
inštancie za potrebné zaoberať sa jej prípadnou výškou, a teda zaoberať sa oprávnenosťou, resp.
neoprávnenosťou pohľadávok, ktoré si žalovaný vyčíslil v záverečných finančných vysporiadaniach k
leasingovým zmluvám zo dňa 7.6.2006 a 21.4.2006.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a cit. zák.
ustanovení žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

5. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní ako odvolacie dôvody
uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam t.j.
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) vtedy platnej úpravy OSP ako aj z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. t.j. § 205 ods. 2 písm. h) vtedy
platnej úpravy OSP. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie videl žalobca v tom, že súd prvej
inštancie rozhodol v rozpore s obsahom zisteného skutkového stavu a ním prijaté závery zo skutkového
stavu nevyplynuli. Žalobca vidí ako nesprávny postup súdu prvej inštancie v tom, že dal prednosť
odbornému vyjadreniu spoločnosti Slovdekra pred znaleckými posudkami, čo spôsobilo nesprávne
hodnotenie dôkazov z hľadiska ich sily a teda, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré založili jeho rozhodnutie. Žalobca ďalej namieta neukončenie
znaleckého dokazovania ohľadne ceny vozidla vo vzťahu k LZ2, kde sa súd prvej inštancie oprel
len o tvrdenia žalovaného. Ďalej žalobca poukázal najmä na súdnu prax ohľadne poistných udalostí,
keď je podľa jeho názoru bežné ohodnotiť vozidlá bez ich ohliadky. Naviac v prípade vozidla z LZ1
znalecký posudok R.. K. potvrdil aj ÚSI Žilina a rozdiel medzi nimi na jednej strane v stanovení hodnoty



vozidla a expertízou spoločnosti Slovdekra na strane druhej bol významný a tým bola podľa žalobcu
expertíza jednoznačne spochybnená. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
vôbec nebral do úvahy konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 17Cb/29/2007, kde z
právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zaslané súdu prvej inštancie žalobcom vyplynulo, že vo finančnom
vysporiadaní leasingových zmlúv nebolo možné prihliadať na položku zmluvná pokuta. Rovnako sa súd
prvej inštancie nevysporiadal s položkami „náklady na odobratie predmetov leasingu“ (bod 5.1) a „iné
náklady“(bod 5.5) uvedené vo finančnom vysporiadaní leasingových zmlúv, kde aj vo vzťahu k rozsudku
OS Zvolen sp. zn. 17Cb/29/2017 vyplynuli dôležité skutkové závery. Vo vzťahu k porušeniu konkrétnej
zmluvnej povinnosti resp. zákonnej povinnosti žalovaným pri repredaji odobratých predmetov leasingu
mal podľa žalobcu žalovaný preukázať, že tieto predáva komerčne a teda čo najvýnosnejšie. Žalobca má
za to, že žalovaný v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, že tomu tak bolo čo dokazuje žalobca
priloženou kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.2006, ktorou predal žalovaný tretej osobe predmet leasingu
podľa LZ1 po jeho odobratí žalobcovi. Vo vzťahu k druhému odvolaciemu dôvodu, k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že súd nesprávne aplikoval ust. § 132 OSP podľa vtedy
platnej úpravy pri hodnotení dôkazov, v jeho rozhodnutí absentovali náležitosti čo do odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP podľa vtedy platnej úpravy. Rozsudok súdu prvej inštancie
čo do odôvodnenia je predčasný, nekonzistentný a nepresvedčivý. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje žalobca za svojvoľné a arbitrárne a ako také porušuje právo na spravodlivý proces a rovnosť
zbraní pred súdom, keď odôvodnením nepresvedčilo strany sporu o tom, že rozhodnutie bolo výsledkom
starostlivého zhodnotenia faktov, že odôvodnenie rozhodnutia bolo logické a vecne konzistentné.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žiaden právny predpis
a ani zmluva neukladá žalovanému predať odobratý predmet leasingu za znaleckú cenu a teda, z
tohto pohľadu je znalecké dokazovanie podľa jeho názoru irelevantné. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob/199/2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Cb/29/2007 bolo jednoznačne konštatované, že pre žalovaného ani
z leasingových zmlúv a ani zo všeobecných podmienok leasingu nevyplýva povinnosť vypracovať pri
predaji predmetu leasingu žalovaným konkrétny znalecký posudok. Krajský súd v Banskej Bystrici tak
len nadviazal svojím právnym názorom na ustálenú judikatúru (Vrchný soud v Prahe sp. zn. 5 Cmo
320/2004, Najvyšší súd ČR sp. zn. 29 Cdo 164/2009) a konštatoval to isté, čo súd prvej inštancie v
odvolaním napadnutom rozsudku a síce, že žiadny zákon ani zmluva neukladá žalovanému predať
odobratý predmet leasingu za znaleckú cenu. Ďalej zdôraznil, že bolo v záujme nielen žalovaného, ale aj
žalobcu, aby sa dané vozidlá pri predčasnom ukončení leasingu predali, aby sa kúpna cena započítala
na pohľadávku, ktorú mal žalovaný voči žalobcovi z titulu finančného vysporiadania leasingových zmlúv.
Bolo práve v záujme žalovaného predať vozidlá za čo najvyššiu možnú cenu, aby sa tak žalovanému
navrátili finančné prostriedky, ktoré mal splácať žalobca vo forme leasingových splátok. Poukázal aj na
svoju doterajšiu argumentáciu a teda, že žalobca nepreukázal žiadne porušenie právnych povinností
žalovaným a z toho vyplývajúci vznik škody žalobcovi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť
v celom rozsahu a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným
paušálom.

7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, v ktorom zopakoval len hlavnú tézu, o
ktorú opiera svoju žalobu, a síce, že skutočnosť, že neexistuje právna úprava povinností leasingovej
spoločnosti pri predaji odobratých predmetov leasingu po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy
ešte neznamená, že by táto mohla predávať takého predmety nekontrolovane, pod cenu a na ťarchu
leasingového nájomcu.

8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 29.6.2017, teda už za účinnosti právnej
úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s
§ 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho
súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom
1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

9. Odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa § 355
ods.1 CSP a podľa § 356 CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné.
Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,



rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na neho poukazuje.

11. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:
Leasingový vzťah predstavuje odchylnú úpravu od typických pomenovaných zmlúv upravených v
Občianskom zákonníku resp. v Obchodnom zákonníku. Leasingová zmluva by mala byť v prevažnej
miere posudzovaná ako inominátna zmluva, ktorá nepodlieha právnemu režimu zmluvy o kúpe
prenajatej veci ani inej zmluvy výslovne upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku a nie
je ani zmiešanou zmluvou pozostávajúcou z typických občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych
zmlúv. Ako zmluva nepomenovaná sa riadi predovšetkým ustanoveniami leasingovej zmluvy a
všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Úprava práv a povinností zmluvných
strán v leasingovej zmluve nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, ani ju neobchádza. Je potom v
súlade so záujmami strán, aby svoje práva a povinnosti upravili určito a čo možno najpodrobnejšie, aby
vylúčili vznik prípadných problémov spojených so vznikom zmluvou neupravenej situácie.
Leasingové zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, porušením ktorých žalobca zakladá svoj
nárok na náhradu škody, majú charakter inominátnych (nepomenovaných) zmlúv podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vyššie
uvádzaného charakteru tohto typu zmlúv vyplýva, že strany zmluvy sa pri vzájomných právach a
povinnostiach riadia len obsahom samotnej leasingovej zmluvy (súčasne aj všeobecnými leasingovými
podmienkami) a všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie, teda zo samotných leasingových zmlúv a ich obchodných
podmienok nebola preukázaná povinnosť žalovaného odpredať predmet leasingu po predčasnom
skončení leasingového vzťahu určitým spôsobom a postupom. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
správne konštatoval, že nedošlo k naplneniu ani prvej podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
žalovaného a teda k porušeniu právnej povinnosti. Takže nakoľko žalobca nepreukázal porušenie
žiadnej právnej povinnosti žalovaným, nie je dôvodné sa zaoberať znaleckými posudkami vo vzťahu k
expertíze resp. vyhotovovať ďalšie kontrolné znalecké posudky, a teda v tomto smere postupoval súd
prvej inštancie správne. Odvolací súd ďalej konštatuje, že by bolo nelogické, a tu prihliadol odvolací súd
na argument žalovaného, aby žalovaný predával odobraté predmety leasingu pod trhovú cenu, nakoľko
tým by mu ostala mnohokrát nedobytná pohľadávka voči subjektu, ktorému odobral práve z dôvodu
jeho platobnej neschopnosti predmety leasingu. K ďalšej námietke žalobcu, odvolací súd uvádza, že
pokiaľ poukazuje žalobca na skutočnosti v konaní pred Okresným súdom vo Zvolene, odvolací súd má
za to, že následným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sa aj táto argumentácia žalobcu
v odvolaní javí ako irelevantná. Pokiaľ ide o položky záverečných vyúčtovaní 5.1 a 5.5 teda „náklady
na odobratie predmetu leasingu“ a „iné náklady“ odvolací súd vychádza z toho, že nakoľko tieto sú
dohodnuté v leasingovej zmluve a leasingových podmienkach, sú dôvodné a to vzhľadom na vyššie
uvedenú záväznosť nepomenovaných zmlúv. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s prvým
odvolacím dôvodom žalobcu a jeho odôvodnením. K druhému odvolaciemu dôvodu žalobcu odvolací
súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces nie je nárok na procesný úspech vo veci
samej. Je pochopiteľné, že v spore vždy bude jedna strana, ktorá nebude spokojná s odôvodnením. Je
na súde aby postupom podľa zákona a v súlade so zákonom rozhodol vo veci na základe vykonaných
dôkazov a platných zákonov. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie a postup súdu prvej inštancie
akým sa dopracoval k svojim záverom sú správne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preskúmateľné
na základe podaného opravného prostriedku.

12. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť ako vecne správny.



13. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/79/2007-265 zo dňa
25.09.2015 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako v konaní súdu prvej inštancie úspešný plnej miere,
má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).