Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 41Cob/5/2014 zo dňa 25.11.2014

Druh
Rozsudok
Dátum
25.11.2014
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Navrhovateľ
31378528
Odporca
36055981
Zástupca odporcu
36862461
Spisová značka
41Cob/5/2014
Identifikačné číslo spisu
6706210171
ECLI
ECLI:SK:KSBB:2014:6706210171.2
Súd
Krajský súd Banská Bystrica
Sudca
JUDr. Miroslava Púchovská


Text


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706210171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6706210171.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa VB Leasing SK, spol. s r. o., Námestie 1. mája 11, 810 00 Bratislava, IČO:31 378 528,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marta Stahovcová, advokátka, ul. ČSA 18, 977 01 Brezno
proti odporcovi ZRK-CITYSHOP, s. r. o., Zaježová 560, Pliešovce, IČO:36 055 981, zastúpenému Lion
Law Partners, s. r. o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 862461, za spoločnosť
koná JUDr. Peter Kočička, advokát - konateľ, o zaplatenie 1.781,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/29/2007-517 zo dňa 26. septembra
2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/29/2007-517 zo dňa 26. septembra 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25. 9. 2006 domáhal zaplatenia
sumy 1.781,65 Eur s príslušenstvom, na tom základe, že účastníci konania uzatvorili Leasingovú
zmluvu č. LZF/XX/XXXXX zo dňa 1. 12. 2003, na základe ktorej si odporca prevzal motorové vozidlo
H. a zaviazal sa platiť mesačné splátky leasingu. Následne na to navrhovateľ s odporcom ukončil
leasingovú zmluvu z dôvodu neplatenia leasingových splátok a zaslal odporcovi záverečné finančné
vysporiadanie, v ktorom si navrhovateľ uplatnil svoje nároky v celkovej výške 1.781,65 Eur s dobou
splatnosti do 7 dní od doručenia záverečného finančného vysporiadania a ďalej si uplatnil úroky z
omeškania a trovy konania. Odporca potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
predmetná leasingová zmluva, potvrdil, že nakoľko neplatil riadne a včas leasingové splátky, navrhovateľ
s ním ukončil leasingovú zmluvu ku dňu 30. 11. 2005. Ohľadne záverečného finančného vysporiadania
leasingovej zmluvy odporca namietol výnos zo zhodnotenia predmetu leasingu vo výške 16.039,07 Eur
s tým, že má znalecký posudok, kde je uvedená hodnota tohto vozidla oveľa vyššia. Namietal náklady
za odobratie predmetu leasingu vo výške 987,51 Eur ako aj iné náklady vo výške 286,26 Eur. Namietol
zmluvnú pokutu, ktorá nebola podľa jeho názoru primeraná k zabezpečeniu záväzku.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 17Cb/29/07-276 zo dňa 16. 3. 2010 návrh navrhovateľa zamietol
s odôvodnením, že pokiaľ by navrhovateľ toto motorové vozidlo odpredal za primeranú cenu, ktorá
zodpovedala jeho všeobecnej hodnote v záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy by
boli stanovené oveľa vyššie výnosy z tohto titulu. Voči tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie
navrhovateľ. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/199/2010 zo dňa 6. 10. 2010
rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného



súdu , pretože pre navrhovateľa nevyplýva zo zmluvy ani zo všeobecných leasingových podmienok
povinnosť vypracovať na predmet leasingu konkrétny znalecký posudok s tým, že okresný súd musí ďalej
zistiť oprávnenú výšku nároku navrhovateľa, ktorá mu vznikla pri predčasnom odstúpení od zmluvy.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal z čoho pozostávajú náklady na odobratie
predmetu leasingu, či skutočné náklady v takejto výške navrhovateľovi vznikli, nepreukázal náklady
na ohodnotenie predmetu leasingu, ani iné náklady okrem sumy za odhlásenie zrušenia vlastníctva
leasingovej zmluvy, o čom navrhovateľ predložil faktúru. Ďalej uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal
ani s námietkou odporcu ohľadom neprimeranej výšky zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil.

Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ si uplatnil nároky v celkovej výške 1.781,65 eur, ktorá
suma pozostávala zo sumy 412,50 eur ako pohľadávka z neuhradených leasingových splátok splatných
do termínu predčasného ukončenia leasingu ku dňu 30. 11. 2005 v celkovej výške 5.576,--eur s
tým, že táto bola kompenzovaná s hodnotou nespotrebovanej zálohy na nájomné a po kompenzácii
zostala pohľadávka vo výške 412,50 eur. Ďalej táto suma pozostávala zo zmluvnej pokuty vo
výške 16.015,94 eur s tým, že tu boli pripočítané výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu formou
predaja vo výške 16.039,07 eur. Ďalej boli uplatnené náklady za odobratie predmetu leasingu vo
výške 987,51 eur s tým, že táto suma bola vyplatená spoločnosti Lubra, s. r. o., ďalej náklady za
ohodnotenie predmetu leasingu vo výške 118,50 eur, s tým, že táto suma bola vyplatená spoločnosti
SLOVDEKRA spol. s r. o. a ďalšie náklady vo výške 286,26 eur ako poistenie motorového vozidla,
ktoré bolo zaplatené spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Súd mal za to, že preukázané
boli výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu formou predaja vo výške 16.039,07 eur s tým, že táto
skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Pôvodne síce odporca namietal, že motorové
vozidlo bolo odpredané za podstatne nižšiu cenu ako bola jeho všeobecná hodnota, súd sa s takýmto
názorom právneho zástupcu stotožnil vo svojom rozsudku č. k. 17Cb/29/07-276, avšak po odvolaní
navrhovateľa krajský súd vyslovil právny názor, že pre navrhovateľa nevyplýva z leasingovej zmluvy
ani zo všeobecných leasingových podmienok povinnosť vypracovať na predmet leasingu konkrétny
znalecký posudok s tým, že navrhovateľ si dal vypracovať expertízu ohľadom stanovenia všeobecnej
hodnoty vozidla, ktoré bolo predmetom leasingu a preukázal, že za cenu ešte vyššiu ako bolo vozidlo
ohodnotené, toto vozidlo odpredal. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania ďalej nie je sporná
ani suma 412,50 eur ako pohľadávka z neuhradených leasingových splátok splatných do termínu
predčasného ukončenia leasingu ku dňu 30. 11. 2005 vo výške 5.576,--eur po kompenzácii tejto sumy s
hodnotou nespotrebovanej zálohy. Ďalej neboli sporné náklady za ohodnotenie predmetu leasingu vo
výške 118,50 eur, ktorú sumu vyplatil navrhovateľ firme SLOVDEKRA, s. r. o. a ktorú nespochybňoval
ani odporca. Nakoniec sa súd zaoberal aj výškou zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil voči
odporcovi. Za týmto účelom dal vypracovať znalecký posudok na správnosť výpočtu zmluvnej pokuty,
ktorú by si vypočítal navrhovateľ v zmysle všeobecných leasingových podmienok. Zo znaleckého
posudku č. 15/2012 ako aj z výpovede znalkyne A.. U. H. vyplýva, že sú možné dva varianty výpočtu
zmluvnej pokuty z dôvodu nejednoznačnej terminológie, keďže v bode 4.1 všeobecných leasingových
podmienok sa prvá platba nazýva ako zvýšená leasingová splátka alebo záloha na nájomné. Pokiaľ
suma 18.588,60 eur je prvou zvýšenou splátkou istiny, platí variant 1, zmluvná pokuta je v takom prípade
vo výške 16.015,94 eur tak ako si ju uplatnil navrhovateľ. Pokiaľ suma 18.588,60 eur je záloha na
nájomné s tým, že aj v doklade s názvom „výpočet refinancovania leasingovej zmluvy“ je uvedená
suma 15.490,50 eur bez DPH uvedená ako záloha, v takom prípade platí druhý variant a zmluvná
pokuta je vtedy len vo výške 10.852,44 eur. Znalkyňa potvrdila, že obidva tieto výpočty sú podľa
všeobecných leasingových podmienok správne, keďže podľa bodu 4.2 je prvá zvýšená splátka buď
zvýšená leasingová splátka alebo záloha na nájomné. Nakoľko takáto nejednoznačná terminológia bola
použitá zo strany navrhovateľa, keďže sa nachádza v jeho všeobecných leasingových podmienkach,
súd si vykladal takýto prejav vôle na ťarchu navrhovateľa. Potom považoval za správne určenú výšku
zmluvnej pokuty variant 2 výpočtu znalkyne vo výške 10.852,44 eur. Pri použití takejto výšky zmluvnej
pokuty, pokiaľ by súd odpočítal aj všetky ďalšie náklady, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo svojom
záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, t. j. za neuhradené leasingové splátky, za
náklady za odobratie predmetu leasingu, za ohodnotenie predmetu leasingu ako aj iné náklady, a to
poistné, aj tak by odporca nebol dlžný navrhovateľovi, keďže suma za zmluvnú pokutu 10.852,44
eur, za nesplatené leasingové splátky vo výške 412,50 eur, náklady za odobratie predmetu leasingu
987,51 eur, náklady za ohodnotenie predmetu leasingu 118,50 eur a iné náklady vo výške 286,26 eur
predstavujú spolu sumu 12.657,23 eur. Výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu formou predaja však
predstavujú sumu 16.039,07 eur a teda sú podstatne vyššie ako pohľadávky navrhovateľa, ktoré si



uplatnil v záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Z tohto dôvodu súd potom návrh
navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, podľa ktorého súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v tomto súdenom
prípade bol prejav vôle jednoznačný a neobsahoval rôzne termíny, ktoré by pripúšťali rôzny výklad. Má
za to, že v tomto danom konkrétnom súdnom spore neexistuje logická súvislosť na aplikáciu uvedeného
ust. § 266 ods. 4 Obch. zákonníka. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol založený
leasingovou zmluvou zo dňa 1. 12. 2003, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár zo dňa 1. 12. 2003
a VLP zo dňa 1. 12. 2003. Prejav vôle oboch strán bol jednoznačný, v zmluve sa nenachádza žiaden
výraz, ktorý by umožňoval rôzny výklad. V čl. 7 danej leasingovej zmluvy sa uvádza v poslednej vete že
„v prípade, že nájomca zaplatí zálohovú platbu na prvú zvýšenú splátku istiny, splátkový kalendár ....“
Taktiež odporca obdržal nedeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy, a to splátkový kalendár k zmluve : LZF/
XX/XXXXX, kde je taktiež uvedený výraz 1. zvýšená splátka istiny: ..... 560.000,--Sk. Zmluvný vzťah
medzi účastníkmi tejto zmluvy založený písomnou leasingovou zmluvou a jej súčasťou splátkovým
kalendárom neobsahuje žiaden výraz, ktorý by umožňoval rôzny výklad. Jednoznačné, že sa jedná o
finančný leasing a prvá splátka odporcu je prvá zvýšená splátka istiny. Ešte pred dátumom uzavretia
leasingovej zmluvy bola dňa 28. 11. 2003 vystavená odporcovi zálohová faktúra č. Z 03/50694 ako
faktúra „Zálohovej platby na zvýšenú splátku“, z ktorej označenia názvu je evidentné, že sa jedná o
zálohovú platbu na prvú zvýšenú splátku podľa čl. 7 leasingovej zmluvy a ods. 4.2 VLP. Túto faktúru
odporca obdržal a podľa nej zaplatil prvú zvýšenú splátku istiny 560.000,--Sk. Pokiaľ sa v bode 4.2 článku
4 VLP uvádza, že je nájomca povinný uhradiť zvýšenú splátku leasingu alebo zálohu na nájomné, tak v
leasingovej zmluve, ktorá je prejavom vôle oboch strán je jednoznačne termín prvá zvýšená splátka a
taktiež v jej súčasti splátkovom kalendári je jednoznačne výraz a odporca sám uhradil prvú splátku ako
prvú zvýšenú splátku podľa zálohovej faktúry. VLP by bolo možné teoreticky poňať za ustanovujúce dva
rôzne výrazy, ak by pri výraze prvá zvýšená splátka bol uvedený výraz záloha na nájomné bez slova
„alebo“. V tomto prípade sa ale jednoznačne uvádza, že nájomca je povinný uhradiť zvýšenú leasingovú
splátku alebo zálohu na nájomné do 7 dní. Poukázal na odsek 4.1 VLP, podľa ktorého je nájomca povinný
uhradiť dohodnuté leasingové splátky včas a v dohodnutej výške v súlade s leasingovou zmluvou.
Pre výpočet zmluvnej pokuty platí čl. 9 VLP, pričom spôsob výpočtu je len jeden. Ostatné nároky
zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy odporca a okresný súd uznal, okrem
nároku z titulu poistného. Tu navrhovateľ argumentoval tým, že sa jednalo o povinné zmluvné poistenie,
ktoré vlastník vozidla a teda navrhovateľ platil. Do súdneho spisu boli doložené doklady aj vyjadrenia
poisťovne. V splátkovom kalendári mal tiež odporca uvedené, že sa zaväzuje platiť poistné z uvedeného
titulu, t. j. tento nárok navrhovateľa je daný, čo vyplýva aj z ods. 9.4 písm. b/. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vo veci samej zmenil a rozhodol,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.781,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
0,2 % denne z dlžnej sumy od 4. 7. 2006 do zaplatenia. Uplatnil si v prípade úspechu trovy odvolacieho
konania vo výške 81,33 eur za jeden úkon plus 7,81 eur režijný paušál.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ svojim odvolaním len
všeobecne, paušálne a nad rámec vykonaného znaleckého dokazovania polemizuje v odvolaní
s existujúcou terminológiou prvá zvýšená splátka c/a záloha na nájomné a s jej vplyvom na
právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Znalecké dokazovanie vecne, na odborných základoch
spracovaného znaleckého posudku a v súlade s konkrétnym znením VLP vyhodnotilo spôsob výpočtu
zmluvnej pokuty. Odporca je toho názoru, že navrhovateľovi neprislúcha polemizovať o odbornom
vyhodnotení použitej terminológie, od ktorej závisel výpočet zmluvnej pokuty. Znalecké dokazovanie na
výpočet zmluvnej pokuty bolo primárne nariadené z tohto dôvodu, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty
nevedel navrhovateľ súdu dostatočne presne a preskúmateľne vysvetliť a ozrejmiť. Pokiaľ sa potom
po vykonaní znaleckého dokazovania akékoľvek hodnotiace úsudky navrhovateľa vo vzťahu k prijatým
záverom dostávajú do nesúladu s jeho predstavami, nie je možné prisvedčiť jeho argumentácii, ktorá sa
dostáva do rozporu so závermi znaleckého dokazovania. Navrhovateľ vo svojom dokazovaní neuvádza
žiadne nové hodnotenie zisteného skutkového stavu v porovnaní s tým, ktoré dosiaľ produkoval v
konaní pred súdom a nepoukazuje ani na novú či inú právnu argumentáciu, ktorá by sa vymykala
z rozumiteľnej a presvedčivej právnej argumentácii použitej v odôvodnení napadnutého rozsudku.



Znalecké dokazovanie vykonané v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vytvorilo novú
skutkovú platformu, na základe ktorej súd vec správne vyhodnotil aj z hľadiska právnej kvalifikácie.
Hoci odvolací súd doporučil výšku vypočítanej zmluvnej pokuty podrobiť hodnoteniu z hľadiska možnej
moderácie, k tomuto postupu sa prvostupňový súd ani neprepracoval, pretože doplnený skutkový stav
umožňoval vec posúdiť aj uskutočneným spôsobom.

Navrhol, aby v zmysle vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu 81,33 eur + 1 x režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH 17,83 eur, celkom 106,97 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 10. 2006
domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.781,65 Eur s odôvodnením, že účastníci konania uzatvorili
leasingovú zmluvu č. LZF/XX/XXXXX dňa 1. 12. 2003, na základe ktorej si odporca prevzal motorové
vozidlo H. a mal platiť mesačné splátky leasingu. V súlade so Všeobecnými leasingovými podmienkami
navrhovateľ odstúpil dňa 22. 12. 2004 od leasingovej zmluvy z dôvodu neplatenia leasingových splátok
odporcom. Následne bolo odporcovi zaslané záverečné finančné vysporiadanie zo dňa 21. 4.
2006 (doručené odporcovi dňa 26. 6. 2006), v ktorom si navrhovateľ uplatnil svoje nároky v súlade s
čl. 9.4 Všeobecných podmienok leasingu. Navrhovateľ k svojmu návrhu predložil predčasné ukončenie
leasingovej zmluvy a výzvu na úhradu dlžných pohľadávok s príslušenstvom datovanú dňa 22. 12. 2004,
kde oznámil odporcovi, že nakoľko je v omeškaní s úhradami leasingových splátok, v zmysle článku
9 Všeobecných leasingových podmienok s okamžitou platnosťou odstupuje od leasingovej zmluvy.
Ďalej predložil záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy č. LZF/XX/XXXXX datované 21.
4. 2006, v ktorom odporcovi oznamuje, že z dôvodu neplnenia záväzkov nájomcom navrhovateľ
pristúpil k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Predčasným ukončením predmetu leasingovej
zmluvy vznikla spoločnosti ujma pozostávajúca z neuhradenej časti predmetu leasingu a nákladov
súvisiacich s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Odporcovi oznámil, že k termínu predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy eviduje pohľadávky, nároky a výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu.
V časti A : Nároky z doteraz faktúrovaných služieb si navrhovateľ uplatnil pohľadávku z neuhradených
splátok splatných do termínu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ku dňu: 30. 11. 2005 5.576,-
Eur. Odporcovi oznámil, že ich kompenzoval s hodnotou nespotrebovanej zálohy na nájomné a po
kompenzácii ostali neskompenzované pohľadávky vo výške 412, 50 Eur. V časti B: Saldo hodnôt
vzťahujúcich sa k predmetu leasingu si uplatnil navrhovateľ zmluvnú pokutu vo výške nesplatenej časti
predmetu leasingu, t. j. 16.015,94 Eur a výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu formou predaja
vo výške 16.039,07 Eur, t. j. saldom je prebytok zo zhodnotenia predmetu leasingu vo výške 23,13
Eur. V časti C : Ďalšie nároky súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy si navrhovateľ
uplatnil náklady za odobratie predmetu leasingu vo výške 987,51 Eur, náklady za ohodnotenie predmetu
leasingu vo výške 118,50 Eur a iné náklady vo výške 286,26 Eur. Celkovo si navrhovateľ od odporcu
uplatnil ako nárok evidovaný pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy pohľadávku vo výške
1.781,65 Eur. Odporca v konaní uviedol, že skutočne boli naplnené podmienky na predčasné ukončenie
leasingovej zmluvy z dôvodu finančných problémov vo firme odporcu, avšak namietal právny základ aj
výšku uplatneného nároku. Pokiaľ sa týka záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy,
namietal výnos zo zhodnotenia predmetu leasingu vo výške 16.039,07 Eur s tým, že podľa ich
znaleckého posudku je hodnota vozidla oveľa väčšia. Namietal, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že by reálne vynaložil na odobratie predmetu leasingu sumu 987,51 Eur, na ohodnotenie predmetu
leasingu sumu 118,50 Eur a iné náklady vo výške 286,26 Eur. Tiež namietal zmluvnú pokutu vo výške
16.015,94 Eur. Žiadal súd, aby zhodnotil, či takto vysoká zmluvná pokuta je primeraná na zabezpečenie
záväzku.

Na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici dal okresný súd vypracovať
znalecký posudok za účelom zistenia výšky zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi.
Zo znaleckého posudku č. 15/2012 ako aj z výpovede znalkyne U. H. vyplynulo, že sú možné dva
varianty výpočtu zmluvnej pokuty z dôvodu nejednoznačnej terminológie, keďže v bode 4.1 všeobecných



leasingových podmienok sa prvá splátka nazýva ako zvýšená leasingová splátka alebo záloha na
nájomné. Podľa znalkyne pokiaľ suma 18.588,60 eur je prvou zvýšenou splátkou istiny, platí prvý variant,
zmluvná pokuta je v takom prípade vo výške 16.015,94 eur tak ako si uplatnil navrhovateľ. Pokiaľ
suma 18.588,60 eur je záloha na nájomné, v takom prípade platí druhý variant a zmluvná pokuta
je vtedy len vo výške 10.852,44 eur. Samotná znalkyňa potvrdila, že obidva tieto výpočty sú podľa
všeobecných leasingových podmienok správne, keďže podľa bodu 4.2 je prvá zvýšená splátka buď
zvýšená leasingová splátka alebo záloha na nájomné. Okresný súd potom kvôli takejto nejednoznačnej
terminológii, ktorá sa nachádza vo všeobecných leasingových podmienkach navrhovateľa vykonal takýto
prejav vôle na ťarchu navrhovateľa a považoval za správne určenú výšku zmluvnej pokuty variant dva
výpočtu znalkyne, teda vo výške 10.852,44 eur, potom výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu formou
predaja predstavujú sumu 16.039,07 eur a teda sú podstatne vyššie ako pohľadávky navrhovateľa,
ktoré si uplatnil v záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy a z tohto dôvodu návrh
navrhovateľa zamietol.

Podľa § 269 ods. 2 veta prvá Obch. zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.

Podľa § 266 ods. 4 Obch. zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba
pri pochybnostiach výklad na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa čl. 4 bod 4. 2 všeobecných leasingových podmienok nájomca je povinný uhradiť zvýšenú
leasingovú splátku alebo zálohu na nájomné do 7 kalendárnych dní od vzniku leasingovej zmluvy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktoré je obšírne,
dostatočne zrozumiteľné a výstižné, na doplnenie uvádza, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku
na základe dokladov, ktoré jej boli poskytnuté z dôvodu nejednotnosti terminológie v predložených
dokumentoch postupovala pri výpočte zmluvnej pokuty dvoma spôsobmi. V prvom variante vychádzala
z predpokladu, že nespotrebovaná časť prvej zvýšenej splátky istiny sa pripočítava k zmluvnej pokute
a v druhom variante vychádzala z predpokladu, že nespotrebovaná časť prvej zvýšenej splátky istiny
nemá vplyv na výšku zmluvnej pokuty. Podľa prvého variantu výpočtu zmluvnej pokuty by bola
výška zmluvnej pokuty 482.496,19 Sk (16.015,94 eur) teda tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ, podľa
druhého variantu výpočtu zmluvnej pokuty, t. j. za predpokladu, že výška zmluvnej pokuty k 30. 11.
2005 predstavuje len hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej
neuhradenej leasingovej splátky pri zohľadnení skutočného priebehu leasingovej finančnej zmluvy za
dobu platnosti leasingovej zmluvy je znalkyňou stanovená výška zmluvnej pokuty vo výške 326.940,63
Sk (10.852,44 eur). Samotná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že k výpočtu zmluvnej
pokuty pristúpila dvoma spôsobmi z dôvodu nejednotnosti terminológie v predložených dokumentoch,
keď v doklade s názvom „výpočet refinancovania leasingovej zmluvy“ je uvedená suma 466. 666,70 Sk
bez DPH uvedená ako záloha. V bode 4.1 všeobecných leasingových podmienok je táto platba nazvaná
ako zvýšená leasingová splátka alebo záloha na nájomné. V predloženom spise podklad s názvom
„splátkový kalendár k zmluve LZF/XX/XXXXX“ je suma 560.000,--Sk uvedená ako 1. zvýšená splátka
istiny.

V čl. 4.2 všeobecných leasingových podmienok sa nachádza slovíčko alebo teda, že nájomca je povinný
uhradiť zvýšenú leasingovú splátku alebo zálohu na nájomné. Už z uvedeného textu je zrejmé, že sa
jedná o dve rôzne možnosti, preto správne znalkyňa vypočítala zmluvnú pokutu rôznymi spôsobmi.
Pri výpočte zmluvnej pokuty podľa druhého variantu táto predstavovala sumu 10.852,44 eur, po
vykompenzovaní s ostatnými nárokmi navrhovateľa boli potom výnosy zo zhodnotenia predmetu
leasingu formou predaja vyššie, t. j. vo výške 16.039,07 eur, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu
nárok navrhovateľovi na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol.

V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ ako dôkaz k svojej žalobe priložil
len leasingovú zmluvu, všeobecné podmienky leasingu, záverečné finančné vyúčtovanie, predčasné
ukončenie leasingovej zmluvy, avšak súčasťou dokladov od navrhovateľa nebol predmetný splátkový



kalendár, ako tvrdil navrhovateľ, ten bol predložený až znalkyni, a nachádzal sa len ako súčasť
znaleckého posudku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne právne posúdil,
že sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v zrušujúcom uznesení, na zistenie
výšky spornej zmluvnej pokuty nariadil znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní vychádzal zo záverov
znaleckého posudku. Keďže boli v znaleckom posudku stanovené rôzne spôsoby výpočtu zmluvnej
pokuty, správne sa podľa názoru odvolacieho súdu priklonil k druhému variantu, keďže text leasingovej
zmluvy ako aj všeobecných leasingových podmienok vypracovával navrhovateľ s tým, že tento text nebol
jednoznačne stanovený a podľa vyššie cit. odseku 4 § 266 výraz, ktorý možno vykladať rôzne, treba
vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá. Takéto ustanovenie má ten význam,
že preventívne vedie strany k tomu, aby používaním nejednoznačných výrazov nesledovali cieľ získavať
rôzne výhody na úkor druhej strany.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

Okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej, preto o trovách
odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo jednomyseľne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.