Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/123/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6099899579
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6099899579.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci
žalobcu Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 056 006 proti žalovanému Pozemné stavby - NOVOPS, s.r.o. „v konkurze", so sídlom
Novomeského 5, 984 01 Lučenec, IČO: 31 602 177, ktorého správcom konkurznej podstaty je JUDr.
Daniel Janšo, so kancelárie správcu sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie
6.907,22 Eur (208.086,80 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súd
Lučenec č.k. Cb/392/1998-25 zo dňa 22. januára 1999 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. Cb/392/1998-25 zo dňa 22. januára 1999 z r u š
u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
208.086,80 Sk s 18% úrokmi zo sumy 195.227,20 Sk od 27.11.1997 do zaplatenia a zo sumy 12.859,60
Sk od 03.03.1998 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný neuhradil žalobcovi zberné
faktúry za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.

2. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. Cb/392/1998-25 zo dňa 22.01.1999 žalobu zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania v sume 8.320,- Sk a na trovy právneho
zastúpenia v sume 7.140,- Sk.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, preto bola vec
predložená odvolaciemu súdu.

4. Po predložení veci odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24K
432/98-165 zo dňa 20.12.1999, právoplatným dňa 17.01.2000, bol na majetok žalovaného bol vyhlásený
konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu, čím súčasne podľa § 14 ods. 1 písm.
d) zákona č. 328/1991 Zb. došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci.

5. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu.



6. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

7. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

8. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom.

11. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak je žaloba vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 CSP, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

13. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.

14. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“), ktorý bol zrušený
zákonom č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47
ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020.

15. „Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy.“ (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS
295/2012)

16. „Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s
účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom.“ (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)

17. „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to



vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017)

18. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je
efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy
je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia
súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil
súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j
ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v
dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.

19. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4
CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods.
4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené
z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené
na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu
niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne
konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia.

20. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu
právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup
podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa
Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZoKR nasledovná:
„Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto
zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“
neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na
konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné
ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR.

21. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).
Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j
ZoKR.

22. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach
prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.
§ 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický,
pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j
ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec.

23. Vzhľadom na uvedené, dňa 06.05.2020 odvolací súd s poukazom na novelizované znenie ust. § 47
ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2020 správcu žalovaného a žalovaného ako
dlžníka vyzval na podanie návrhu na pokračovanie v tomto prerušenom súdnom konaní v lehote 30 dní
od doručenia výzvy.

24. Správca žalovaného v určenej lehote nevyjadril s pokračovaním v konaní súhlas a v určenej lehote
pokračovanie v konaní nenavrhol ani žalovaný.



25. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník (úpadca), na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany
sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky
späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento
účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

26. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanovenie udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca
neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne
pokračovanie v konaní, v konaní súd pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.“

27. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

28. V prejednávanej veci žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh
na pokračovanie v konaní nepodali.

29. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne
procesným postupom podľa § 370 CSP.

30. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 01.01.2020
nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím
súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP zastaviť,
späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

31. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia
žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých
účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento
nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je
povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP
je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.



32. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania
dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný
účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto
protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

33. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v
ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou
normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370
CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o
účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

34. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.

35. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na
pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej
od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného
ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného
súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci
samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez
toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby
sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá
je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo
uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
zo zákona.

39. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav,
ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť



v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).