Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/245/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200620
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200620.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. T. XXX/X, N., právne zast.: AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Mesto detva, Tajovského 7, 962 12 Detva, za účasti: 1) E. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. T. XXX/X, XXX XX N., 2) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX N., 3)
G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. G. XXXX/XX, XXX XX N., 4) M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H.
XXXX/XX, XXX XX N., 5) Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX N., 6) B.. N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Q. E., 7) G.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX
Q. E., 8) B.. D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX N., 9) I. C., nar. X.X.XXXX, bytom
A. R. XXX/X , XXX XX N., 10) F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. T. XXX/XX, XXX XX N., 11) C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXX/XX, XXX XX N., 12) G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I č. XXX, XXX
XX N., 13) N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX T., 14) C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, XXX XX R. R., 15) C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. X, XXX XX N., 16) Stredoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 056 006, so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,
17) Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., IČO: 36 644 030, so sídlom Partizánska
cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, 18) Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 51 865 467, so sídlom Pri
Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 115/2019/N.-
rozh. zo dňa 23. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31. októbra 2019 bola správnemu súdu prostredníctvom portálu Y. doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania Rozhodnutia žalovaného č. 115/2019/N.-rozh. zo dňa 23. septembra
2019, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") podľa §
137 ods. 2 stavebného zákona odkázal navrhovateľov K. L., bytom K. T. XXX/X, N., zastúpeného na
základe splnomocnenia ML Architekt s.r.o., Štúrova 1355/43, 962 12 Detva a AK Pekár s.r.o. v zastúpení
C.. B.. R. D., D.., L. XX, XXX XX . R. R. na súd na podanie určovacej žaloby - určenia práva vecného
bremena - prechodu a prejazdu po pozemkoch a komunikácii na pozemku parc.XXXX/XX v katastrálnom
území N., a zároveň podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ( ďalej len „správny poriadok„) územné konanie na umiestnenie stavby „Miestna komunikácia
a inžinierske siete", na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, parc.
KN-E č. XXXXX, v katastrálnom území N., prerušil do doby kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne
právoplatnosť.



2. Správnu žalobu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobca odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce
na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je procesnej povahy, avšak jeho vydaním, ako aj postupom
správneho orgánu boli závažným spôsobom porušené subjektívne práva žalobcu, a preto podlieha
súdnemu prieskumu. Vydaním rozhodnutia bolo závažným spôsobom porušené právo žalobcu domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky v zmysle čl.
46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR (ďalej len „Ústava SR"), ako aj právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy. Žalobca ďalej uviedol,
že postup podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona považuje v územnom konaní za nedôvodný a
nezákonný. Žalovaný celkom nezrozumiteľne odkázal navrhovateľa na podanie určovacej žaloby na
určenie práva vecného bremena. Žalobca však nemá vedomosť, že by niekto v územnom konaní tvrdil
existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a preto mu nie je zrejmé, ako môže súd v civilnom
konaní vyhovieť návrhu na určenie neexistujúceho práva. Okrem toho žalovaný odkázal žalobcu, aby sa
dožadoval určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj k prístupovej komunikácii, ktorá je v
jeho vlastníctve. Vecné bremeno však môže byť zriadené len k cudzej veci. Žalobca ďalej tvrdil, že zjavná
nezákonnosť a nesprávnosť odkázania žalobcu na súd spočíva v tom, že žalobca má k umiestňovanej
stavbe zabezpečený prístup, pretože okrem toho, že stavba - prístupová cesta, je v jeho vlastníctve,
má aj uzatvorenú nájomnú zmluvu s väčšinou spoluvlastníkov pozemku CKN XXXX/XX (spoluvlastnícky
podiel 6/8). Spoluvlastníci pozemku s celkovým spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6/8 dali zároveň
žalobcovi opakovane súhlas s vydaním územného rozhodnutia vo vyššie uvedenom konaní, preto
nie je žalobcovi zrejmé, prečo by mal ešte disponovať aj právom zodpovedajúcim vecnému bremenu
na pozemku CKN XXXX/XX a komunikácii na pozemku parc. XXXX/XX v katastrálnom území N..
Žalobca tiež v žalobe uviedol, že žalovaný počas celého územného konania tvrdil, že prekážkou vydania
územného rozhodnutia je neprávoplatne skončené kolaudačné konanie stavby postavenej na pozemku
CKN XXXX/XX, t.j. prístupovej cesty. Táto podmienka kladená žalovaným je v priamom rozpore s ust. § 7
ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška"), z ktorého vyplýva, že
žalovaný nemôže podmieňovať vydanie územného rozhodnutia existujúcim prístupom k umiestňovanej
stavbe, a preto prípadný nesúhlas vlastníka susednej stavby, na ktorej je postavená prístupová cesta,
je irelevantný. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia závažne porušil
ustanovenia § 137 Stavebného zákona, § 7 ods. 4 vyhlášky, § 49 ods. 2 Správneho poriadku, čím
závažným spôsobom zasiahol do práva žalobcu domáhať sa svojho práva na inom orgáne SR v zmysle
čl. 46 ods. 1, ako aj jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2
Ústavy. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vo výrokovej časti napadnutého Rozhodnutia neurčil lehotu,
v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci, pričom
uvedená vada rozhodnutia je v zásadnom rozpore s ust. § 137 ods. 3 Stavebného zákona. Uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať najmä v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor") a § 49 ods. 2 Správneho poriadku,
ktorý stanovuje správnemu orgánu lehoty na rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad si
musí urobiť sám úsudok o občianskoprávnej námietke, inak by ostal vo veci nečinný, čím by porušil
Ústavou garantované právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj
ust. § 49 ods.2 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žalobca považuje napadnuté
Rozhodnutie žalovaného za nezákonné a závažným spôsobom zasahuje do práv žalobcu, preto žalobca
predmetnou žalobou žiadal správny súd, aby napadnuté Rozhodnutie žalovaného č. 115/2019/N.-rozh.
zo dňa 23. septembra 2019 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,



nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

7. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31. októbra 2019 domáhal zrušenia
Rozhodnutia žalovaného č. 115/2019/N.-rozh. zo dňa 23. septembra 2019, ktorým žalovaný ako
príslušný stavebný úrad podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona odkázal navrhovateľov K. L., bytom K. T.
XXX/X, N., zastúpeného na základe splnomocnenia ML Architekt s.r.o., Štúrova 1355/43, 962 12 Detva
a AK Pekár s.r.o. v zastúpení C.. B.. R. D., D.., L. XX, XXX XX. R. R. na súd na podanie určovacej žaloby
- určenia práva vecného bremena - prechodu a prejazdu po pozemkoch a komunikácii na pozemku parc.
XXXX/XX v katastrálnom území N., a zároveň podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku územné konanie
na umiestnenie stavby „Miestna komunikácia a inžinierske siete", na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, parc. KN-E č. XXXXX, v katastrálnom území N., prerušil do
doby kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci
konania G. F., bytom U. G. XXXX/XX, N. a G. D., M. H. XXXX/XX, N. nesúhlasili s vydaním územného
rozhodnutia na navrhovanú stavbu, pretože prístup k nej je po komunikácii na pozemku, ktorého sú
spoluvlastníkmi a tvrdia, že predajom pozemku pod komunikáciou parc. KN-C č. XXXX/XX došlo aj k
predaju komunikácie na nej umiestnenej a navrhovaná komunikácia sa na ňu pripája. Stavebný úrad
sa preto v zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov konania o
námietke, ktorá bola uplatnená v územnom konaní, ale napriek tomu k dohode nedošlo, a preto stavebný
úrad odkázal účastníkov konania na súd a konanie prerušil. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a týka sa vedenia konania.

9. Podľa § 137 Stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa
pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne
inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej
lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

10. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

11. Právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je
vymedzená v ustanoveniach § 6 a 7 SSP, pričom ustanovenie § 7 písm. e) SSP výslovne vylučuje z
právomoci správneho súdu prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy a opatrení orgánov verejnej
správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. Takýmto rozhodnutím je aj správnou žalobou napadnuté
Rozhodnutie žalovaného č. 115/2019/N.-rozh. zo dňa 23. septembra 2019. Výnimku z uvedeného
negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov na prieskum rozhodnutí a opatrení orgánov
verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy je len prípad, ak by mohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Inými slovami, prieskumu správnym súdom
podliehajú podľa § 7 písm. e) SSP iba také rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej a predbežnej



povahy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca prostredníctvom
založenia, zmeny alebo zrušenia práva alebo povinnosti, prípadne pripustenie možnosti tohto legálneho
zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov. Bez priamej spojitosti so zásahom do práv účastníka
správneho konania by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy orgánov verejnej
správy v správnom súdnictve.

12. Správny súd nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie žalovaného ovplyvňovať
alebo sa inak týkať subjektívnych práv žalobcu. Intenzita zásahu napadnutého rozhodnutia do
subjektívnych práv žalobcu sa odvíja od charakteru konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o
odkázaní navrhovateľov na súd na podanie určovacej žaloby - určenia práva vecného bremena a
o prerušení územného konania do doby kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť.
V predmetnom prípade nejde o konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy a nakoľko nebolo
meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností
žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ukrátený. Z
uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré
jednoznačne spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania, čím je vylúčené zo súdneho
prieskumu. Vedenie administratívneho konania je plne v dispozícii orgánu verejnej správy a správny súd
v zásade nevstupuje do prebiehajúceho konania, čo sa odráža v tom, že správny súd nepreskúmava
rozhodnutia procesnej a predbežnej povahy, akými sú aj rozhodnutia o prerušení konania.

12. Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej správy podľa Správneho
súdneho poriadku je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu
o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 7 písm. a)
SSP, a podľa ktorej správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vzhľadom na uvedené súdny
prieskum zákonnosti rozhodnutia nastupuje až v prípade právoplatného skončenia správneho konania.
Za situácie, keď nie je ukončené konanie orgánu verejnej správy, nemôže správny súd v prejednávanej
veci do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci zasiahnuť.
Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím
konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy druhej inštancie
rozhodne o odvolaní žalobcu. Následne až toto rozhodnutie orgánu verenej správy bude preskúmateľné
správnym súdom.

13. Nebolo preto možné žalobu žalobcu akceptovať a vec prejednať, nakoľko správny súd nemá na jej
prejednanie právomoc. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného nemohol byť žalobca ukrátený na
svojich právach. Žalobca ani nemohol byť ukrátený na svojom ústavnom práve domáhať sa preskúmania
rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom, pretože túto možnosť bude nesporne mať až v prípade
právoplatného skončenia správneho konania v merite veci. Správny súd taktiež podotýka, že do úvahy
neprichádza ani posúdenie žaloby podľa jej obsahu ako žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy
podľa § 242 a nasl. SSP, keďže žalovaný nebol vo veci nečinný.

14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici
na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní
podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa



musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.