Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.


Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-28Sa/17/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200782
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:1022200782.3

Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 056 006, zastúpený Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova
2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Slovenská agentúra životného prostredia, so
sídlom Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, IČO : 00 626 031, v konaní o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca, ako právnická osoba, ktorá je v rámci operačného programu Kvalita
životného prostredia prijímateľom nenávratného príspevku v súlade so zákonom č. 292/2014 Z.z. o
príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej „ZoP“) pre projekt „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“ (ďalej
„žalobca“) domáhal vydania rozsudku, ktorým „súd zakáže žalovanému uplatniť nárok na vrátenie
poskytnutého príspevku alebo jeho časti zo Zmluvy o poskytnutí NFP č. OPKZP-PO1-SC122.2018-47/02
bez dodržania zákonného postupu podľa ust. § 41 zák. č. 292/2014 Z.z. (v znení účinnom do
31.05.2017) a uloženia povinnosti žalovanému konať podľa ust. § 41 zák. č. 292/2014 Z.z. (v znení
účinnom do 31.05.2017) a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Žalobca sa zároveň
voči žalovanému domáhal priznania náhrady trov konania. Žalobca v žalobe ako žalovaného označil
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35
Bratislava, konajúci prostredníctvom: Slovenská agentúra životného prostredia, so sídlom Tajovského
28, 975 90 Banská Bystrica, IČO: 00 626 031 (ďalej „žalovaný“). Žalovaný je ústredným orgánom štátnej
správy a v zmysle § 7 zák. 292/2014 Z.z. riadiacim orgánom pre Operačný program : „Kvalita životného
prostredia”. Rozhodnutím žalovaného bola zriadená právnická osoba : Slovenská agentúra životného
prostredia, IČO: 00626031, Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, ktorá, ako sprostredkovateľský
orgán, je riadiacim orgánom v súlade s § 8 zák. 292/2014 Z.z. zmluvne poverená riadením časti
operačného programu. Podľa § 8 ods. 2 zák. 292/2014 Z.z. sprostredkovateľský orgán zodpovedá
riadiacemu orgánu za činnosti vykonávané v súlade s poverením. Žalobca je právnická osoba, ktorá je v
rámci operačného programu kvalita životného prostredia a v súlade so zák. 292/2014 Z.z. prijímateľom
poskytnutého nenávratného finančného príspevku z európskych Štrukturálnych a investičných fondov
(ďalej len „EŠIF”) pre projekt: „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“.

2. V rámci skutkového stavu žalobca uviedol : „Na základe podnetu sprostredkovateľského orgánu
na výkon kontroly zo dňa 28.08.2018 doručeného Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu
(ďalej len „ÚVO”) vykonal ÚVO kontrolu postupu zadávania nadlimitnej zákazky na uskutočnenie
stavebných prác na predmet: „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“, vyhlásenej zverejnením



oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 71/2016 z
13.04.2016 a v Úradnom vestníku EÚ č. 2016/ S 075 z 16.04.2016. Podľa Protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 12497-6000/2019, zo dňa 16.12.2019, bolo
konštatované porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, „ktoré však nemalo vplyv na
výsledok verejného obstarávania. Dňa 02.03.2020 bola uzatvorená medzi žalobcom ako prijímateľom a
žalovaným v zastúpení sprostredkovateľským orgánom ako poskytovateľom Zmluva o poskytnutí NFP
č. OPKZP-P01-SC122.2018-47/02 (ďalej len „Zmluva o NFP", alebo len „zmluva“), prílohou č. 1 ktorej
boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“).Dňa 18.05.2020 bola žalobcovi doručená Správ z
finančnej kontroly verejného obstarávania č. SF 69/2020 zo dňa 13.05.2020, na základe záverov ktorej
bolo potvrdené, že vo finančnej operácii možno pokračovať a je možné pripustiť' náklady, ktoré vzniknú
kontrolovaným verejným file_0.jpg

file_1.wmf

obstarávaním na základe Zmluivy o dielo č. 13/9000823 74 zo dňa 05.10.2018 s úspešným uchádzačom.
file_2.jpg

file_3.wmf

Dňa 2601.2020 bolo žalobcovi doručené Upovedomenie sprostredkovateľského orgánu o začatí
opätovnej administratívnej finančnej kontroly č. SF 374/2022 zo dňa 24.01.2022, v zmysle § 20
ods. 1 zák. 357/2015 Z.z. Dôvodom opätovnej administratívnej finančnej kontroly majú byt' „zistenia
vládneho auditu č. A1044, ktoré môžu mat' vplyv na oprávnenosť' výdavkov. Podaním zo dňa 29.042022
označeným ako : „Doloženie podkladov k opätovný administratívnej finančnej kontrole VO”, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu predložil sprostredkovateľskému orgánu v rámci prebiehajúcej
kontroly file_4.jpg

file_5.wmf

Protokol UVO - o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 16.12.2019
a súčasne poukázal na ústavnú povinnosť' sprostredkovateľského orgánu konajúceho z poverenia
riadiaceho orgánu, ako orgánu verejnej moci, rešpektovať' zákonom stanovený postup podľa S 41 zák.
292/2014 Z.z. (v znení platnom do 31.05.2017). Listom dňa 19.05.2022, sprostredkovateľský orgán v
rámci prebiehajúcej kontroly oznámil právnemu zástupcovi žalobcu že, nedeklaroval postup podľa §
41 Zákona o príspevku z EŠIF a zároveň advokáta informoval o tom, že správne konanie podľa §
41 Zákona o príspevku z EŠIF nepredstavuje jediný spôsob finančného vysporiadania vzťahov medzi
poskytovateľom a prijímateľom. ” Uvedený žalovaným zvolený a žalobcovi oficiálne oznámený postup
je podľa názoru žalobcu nezákonný a súčasne môže byt' zásadným zásahom do práv a oprávnených
záujmov žalobcu (ďalej „napadnutý postup”).

3. Žalobné tvrdenie tak spočívalo na argumente, že „Priame uplatnenie nárokov zo Zmluvy o NFP bez
predchádzajúceho resp. súčasného dodržania procesného postupu stanoveného zákonom č. 292/2014
Z.z., tento, ani žiaden iný právny predpis žalovanému neumožňuje. Ustanovenie § 41 zák. č. 292/2014
Z.z. obsahuje striktne stanovený postup žalovaného ako poskytovateľa, naopak citované ustanovenie
neposkytuje žalovanému žiadnu možnosť voľby iného -- alternatívneho postupu. Zákon ani neposkytuje
žalovanému žiadnu výnimku z povinnosti dodržať stanovený zákonný postup. Žalobca má za to,
že písomne deklarovaným napadnutým postupom žalovaný prostredníctvom sprostredkovateľského
orgánu obchádza zákon a závažným a hrubým spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov
žalobcu, nakoľko žalobcu objektívne zbavuje „možnosti brániť sa“ uplatňovaním jeho práv v správnom
konaní podľa § 41 ods. 3, 5 zák. č. 292/2014 Z.z., prípadne aj konaní pred iným správnym orgánom,
ktoré predpokladá citované ustanovenie zákona.“

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na právne zásadnú skutočnosť, že Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľ v zastúpení žalovaným, konajúcim
na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu
sprostredkovateľským orgánom č. 22/2015/5.1 zo dňa 13.04.2015 v znení jej dodatku č. 1 až 3, uzatvoril
so žalobcom, ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPKZP-
PO1-SC122- 2018-47/02 zo dňa 02.03.2020 v znení jej dodatku č. 1 a 2. Zmluva o poskytnutí NFP bola



uzatvorená za účelom realizácie projektu s názvom: Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec, a
to v nadväznosti na Rozhodnutie o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
č. NFP310010V197 zo dňa 13.08.2019. Ďalej žalovaný uviedol : „V zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP:
„TÁTO ZMLUVA O POSKYTNUTÍ NENÁVRATNÉHO FINANČNÉHO PRÍSPEVKU je uzavretá podľa
§ 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„Obchodný zákonník“), podľa § 25 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o príspevku z EŠIF“) a podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rozpočtových pravidlách“)“. V zmysle písm. (B) Preambuly Zmluvy o
poskytnutí NFP: „Zmluva o poskytnutí NFP sa uzatvára na základe a po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie NFP č. NFP310010V197 zo dňa 13.08.2019, v súlade
s právnymi predpismi uvedenými v záhlaví tejto zmluvy, v dôsledku čoho je od momentu uzavretia
zmluvy o poskytnutí NFP vzťah medzi Poskytovateľom a Prijímateľom vzťahom súkromnoprávnym. V
zmysle čl. 7 ods. 7.9 Zmluvy o poskytnutí NFP: „Zmluvné strany vyhlasujú, že si text Zmluvy o poskytnutí
NFP dôsledne prečítali, jej obsahu a právnym účinkom z nej vyplývajúcich porozumeli, ich zmluvné
prejavy sú dostatočne slobodné, jasné, určité a zrozumiteľné, nepodpísali zmluvu v núdzi ani za nápadne
nevýhodných podmienok, podpisujúce osoby sú oprávnené k podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP a na
znak súhlasu ju podpísali.“ S poukazom na vyššie citované ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP musel
byť žalobca uzrozumený s tým, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o poskytnutí NFP je vzťahom
súkromnoprávnym a podľa právneho názoru žalovaného je zrejmé, že odo dňa 02.03.2020 (t. j. odo
dňa uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí NFP) sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným transformoval na
súkromnoprávny vzťah, pričom žalovaný v ňom nevystupuje ako orgán verejnej správy, ale ako zmluvná
strana s rovnocenným postavením, ako má žalobca. Na podporu svojho názoru žalovaný poukázal na
právne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 219/2015-20
zo dňa 01.04.2015 a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa
01.07.2014. Vyššie citovaná judikatúra najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike sa síce netýka
problematiky projektov implementovaných v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia
v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o príspevku z EŠIF, avšak žalovaný má za to, že závery
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konštatované vo vyššie citovaných rozhodnutiach je
možné primerane aplikovať aj na právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 -
2020, a to s poukazom na príbuznosť právnej úpravy týkajúcej sa poskytovania pomoci a podpory podľa
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení
neskorších predpisov a poskytovania príspevku podľa Zákona o príspevku z EŠIF. Žalovaný s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti považuje za zrejmé, že poskytuje nenávratný finančný príspevok
prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a pri výkone
svojich práv a povinností v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP nemá postavenie
orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu doterajší postup žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bol
výlučne postupom poskytovateľa nenávratného finančného príspevku ako zmluvnej strany Zmluvy o
poskytnutí NFP a nie postupom orgánu verejnej správy. Žalovaný je toho názoru, že doterajší jeho postup
nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. V ďalšej argumentácii žalovaný poukázal na čl.
1 ods. 1,2 Zmluvy o poskytnutí NFP, čl. 3 ods. 5 VZP , čl. 10 ods. 1 písm. f), čl. 10 ods.. 3 a ods. 4,
čl. 12 ods. 1, 7 a 9 VZP. Uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP žalobca akceptoval, že bude viazaný
podmienkami poskytnutia NFP uvedenými v Zmluve o poskytnutí NFP, ako aj jej prílohách v znení ich
neskorších zmien a doplnení. V zmysle čl. 1 ods. 1.4 Zmluvy o poskytnutí NFP je akákoľvek povinnosť
vyplývajúca pre ktorúkoľvek zmluvnú stranu z VZP rovnako záväzná, ako keby bola obsiahnutá priamo
v Zmluve o poskytnutí NFP.

5. Z uvedeného podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že postup podľa § 41 ods. 2 Zákona
o príspevku z EŠIF nepredstavuje jediný zákonný postup, ktorý môže žalovaný voči žalobcovi uplatniť
(tak, ako nesprávne uvádza žalobca). Žalovaný z týchto dôvodov považuje svoj doterajší postup za
plne súladný tak so Zmluvou o poskytnutí NFP, ako aj so Zákonom o príspevku z EŠIF. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalovaný žiada súd, aby žalobu uznesením odmietol ako neprípustnú. V prípade, ak
sa súd nestotožní s názorom žalovaného o neprípustnosti žaloby, žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu
uznesením zamietol ako nedôvodnú.



6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika) konštatoval, že spornou právnou otázkou
medzi žalobcom a žalovaným je, či právnym základom procesného postupu žalovaného pri kontrole
dodržania pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu a procesného postupu
žalovaného pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom, je Zmluva o NFP alebo
zákon, resp. či má žalovaný možnosť vybrať si podľa vlastného uváženia, či bude postupovať podľa
zákona alebo podľa Zmluvy o NFP. Právny názor prezentovaný žalovaným popiera, pretože žalovaný
účelovo opomína, že ustanovenie § 41 zák. 292/2014 Z.z. v znení platnom do 31.05.2017 v ods. 1 - 7
určuje žalovanému ako orgánu verejnej správy podrobný a komplexný zákonný procesný postup, ktorý
žalovaný nie je oprávnený ani obchádzať, ani inak modifikovať odkazom na akúkoľvek zmluvnú úpravu
vzťahov. Preto má žalobca za to, že primárne dodržanie zákonných postupov podľa § 20 ods. 1 zák.
357/2015 Z.z. a postupov podľa § 41 zák. 292/2014 Z.z. žalovaným z pozície orgánu verejnej správy,
nebráni žalovanému v následnom (sekundárnom) uplatňovaní aj jeho zmluvných nárokov. Žalobca má
za to, že žalobný návrh je v súlade so zákonom.

7. Žalovaný v následnej duplike zdôraznil, že nejde o postavenie žalovaného ako orgánu verejnej správy
a nepreskúmateľnosť doterajšieho postupu žalovaného v rámci správneho súdnictva a v podstatných
bodoch poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom súdu detailne preukázal, že ako poskytovateľ
nenávratného finančného príspevku nemá postavenie orgánu verejnej správy, a to odkazom na
judikatúru najvyšších súdnych autorít, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
OPKZP-PO1-SC122-2018-47/02 zo dňa 02.03.2020 v znení jej dodatku č. 1 a 2 a právnymi dokumentmi,
ktorými je prijímateľ (žalobca) viazaný. Žalobca vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil závery
žalovaného, ktoré sa opierali o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a vychádzali zo širokého spektra
právnych dokumentov týkajúcich sa postavenia žalovaného. Žalovaný zotrváva na prezentovaných
stanoviskách a právnych názoroch.

8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal na Krajskom súde v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa
domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, v zmysle ustanovení § 252 a nasl. zák.
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uznesením č.
k. 8Sa/45/2022-54 zo dňa 16. novembra 2022 vec vedenú pôvodne pod sp. zn. 8Sa/45/2022 postúpil
krajský súd v Bratislave v súlade s § 9 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 18 ods. 2 SSP Krajskému súdu v
Banskej Bystrici, ako miestne príslušnému súdu.

9. Následne považuje konajúci správny súd za potrebné konštatovať, že z hľadiska vecnej príslušnosti
v dôsledku legislatívnych zmien - a to zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené, konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 28Sa/17/2022 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-28Sa/17/2022.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd o žalobe rozhodol uznesením (§ 133 ods. 1 SSP, v spojení s § 261 SSP) bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nezistil zákonné dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1
SSP. Správny súd pritom zohľadnil, že SSP medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu nezaraďuje
vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, zároveň zohľadnil aj okolnosti, pre ktoré vzhliadol
žalobu ako nedôvodnú, bez potreby meritórneho posudzovania veci. Správny súd preskúmaním veci aj
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, tzn. pristúpil
k bezprostrednej aplikácii ust. § 261 SSP. Dokazovanie v súlade s § 120 SSP preto nebolo potrebné
vykonať.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,



nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

15. Podľa § 252 SSP
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

16. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

17. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

18. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

19. Primárne správny súd posudzoval, či na základe skutkových a právnych dôvodov uvádzaných
žalobcom (správny súd je viazaný týmito žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 a 2 SSP), sa jedná v
prípade postupu a konania žalovaného o iný zásah a má pri ňom postavenie orgánu verejnej správy. Už
judikatúra Najvyššieho súdu SR prijímaná za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho
súdneho poriadku, vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné
zásahy verejnej moci“ pomerne konštantne definovala pojem „zásah“ ako aktívne konanie vykazujúce
znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému,
resp. proti nemu priamo vykonaného. Znakom iného zásahu bolo aj to, že ním vyvolané účinky na
poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné.
Za zásah nepovažovala judikatúra nečinnosť orgánu verejnej správy, ako to vyplýva napríklad z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžz/3/2010 z 15.02.2011. Z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28.04.2011 zase vyplýva, že nezákonný zásah nesmel mať ani základ v
rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa žalobca musel domáhať ochrany svojich dotknutých práv
prostredníctvom odlišného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad prostredníctvom žaloby v správnom
súdnictve.

20. Konkrétne definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v § 3 ods. 1 písm.
e/ SSP. Iný zásah môže spočívať jednak vo faktickom postupe orgánu verejnej správy vykonanom pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy a jednak v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu. Právna úprava v Správnom súdnom poriadku – ustanovenie §



252 a nasl. SSP, precizuje v jednotlivých ustanoveniach náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy a postup správneho súdu v konaní o nej.

21. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že fundamentálnou právnou otázkou, na
ktorú je potrebné prioritne prihliadať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má
alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy a taktiež, či aj v prípade vyvodenia právneho
záveru, že eventuálne môže ísť o zásah do práv iného subjektu, avšak zo strany orgánu verejnej správy
vykonávaným pri plnení úloh verejnej správy v oblasti verejnej správy. Iný zásah orgánu verejnej správy
je normatívne vymedzený v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v
oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy
pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Zákonodarca
vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy prostredníctvom štyroch kritérií, ktoré musia byť kumulatívne
spojené a ktorými sú: - faktický postup, - orgánu verejnej správy, - pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, - s priamym dotykom na subjektívnych právach. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame
bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a
súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Legálna definícia nespája iný zásah orgánu verejnej správy s administratívnym konaním tak, ako je
tomu pri rozhodnutiach a opatreniach orgánov verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ a c/
SSP. Dôvodom je skutočnosť, že iný zásah orgánu majúci povahu faktického postupu orgánu verejnej
správy je v praxi realizovaný hlavne mimo administratívneho konania, tak ako je toto vymedzené v §
3 ods. 1 písm. a/ SSP. To súčasne znamená, že pokiaľ by aj bol prípadne v rámci administratívneho
konania orgánom verejnej správy vykonaný postup majúci povahu iného zásahu, posudzovala by
sa zákonnosť tohto postupu pri preskúmavaní zákonnosti toho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, ktoré bolo jeho výsledkom. Je to dané tým, že samotný postup orgánu verejnej správy
de lege lata nie je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. Inak povedané,
preskúmanie zákonnosti iného zásahu zo strany správneho súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak sa
ochrany subjektívnych práv nemožno domôcť inak. Dôvodom je skutočnosť, že ochrana poskytovaná
v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane
poskytovanej voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy (porovnaj A., B., C., D., E., D., C., F. a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:C.H.Beck,2018,1253s.). Rozhodujúce v predmetnej veci
je však to, že po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v danom konaní žalovaný
nemá právne postavenie orgánu verejnej správy, čo je jeden z nevyhnutných predpokladov prípustnosti
preskúmavania postupu žalovaného v zmysle definičného vymedzenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/,
v spojení s § 252 ods. 1 SSP, ktoré sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a len pri tej jeho činnosti,
ktorá má povahu výkonu orgánu verejnej správy. Iným zásahom môže byť len aktívny postup orgánu
verejnej správy pri výkone verejnej správy.

22. V predmetnej veci sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému uplatniť nárok
na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti zo Zmluvy o poskytnutí NFP č. OPKZP-PO1-
SC122.2018-47/02 bez dodržania zákonného postupu podľa ust. § 41 zák. č. 292/2014 Z.z. a uloženia
povinnosti žalovanému konať podľa ust. § 41 zák. č. 292/2014 Z.z. a to v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 7 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov (v znení účinnom do 31.05.2017, vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 52
ods. 1 ZoP, ďalej „ZoP“
(1) Riadiacim orgánom je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy určený vládou na
realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom.37)
(2) Riadiaci orgán plní úlohy podľa osobitného predpisu.18)
(3) Riadiaci orgán môže písomne poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh.38)
Riadiaci orgán môže písomnou zmluvou poveriť sprostredkovateľský orgán riadením časti operačného
programu po overení splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.39)

24. Podľa § 8 ZoP



(1) Sprostredkovateľským orgánom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, samosprávny
kraj, obec určená na plnenie úloh sprostredkovateľského orgánu podľa osobitného predpisu44) alebo
iná právnická osoba, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady.
(2) Sprostredkovateľský orgán plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s riadiacim orgánom
alebo riadi časť operačného programu v súlade s poverením podľa písomnej zmluvy uzavretej s riadiacim
orgánom. Sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za činnosti vykonávané podľa prvej
vety.
(4) Sprostredkovateľský orgán poverený riadením časti operačného programu podľa osobitného
predpisu,39) ktorému realizuje platbu platobná jednotka, môže realizovať platby prijímateľovi alebo
partnerovi, ak je partner účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3.

25. Podľa § 16 ZoP
(1) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola
schválená v konaní podľa tohto zákona.
(4) Na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania
podľa § 41 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 62) okrem ustanovení § 15, § 24, §
25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní.

26. Podľa § 25 ZoP
(1) Príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka.
(3) Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Ak je
účastníkom zmluvného vzťahu partner, zmluva upravuje aj práva a povinnosti partnera.

27. Podľa § 33 ZoP
(2) Prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa osobitného predpisu73) za podmienok
a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí podľa § 16 ods. 2. Ak suma príspevku alebo jeho
časti, ktorá sa má vrátiť, nepresiahne 40 eur, tento príspevok alebo jeho časť riadiaci orgán neuplatňuje
a nevymáha; ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť v súvislosti s jednotlivou platbou za režim pomoci alebo
podporné opatrenie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nepresiahne bez
úrokov 100 eur,74) tento príspevok alebo jeho časť agentúra neuplatňuje a nevymáha.

28. Podľa § 41 ZoP
(1) Ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa v súlade s podmienkami zmluvy
na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(2) Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1,
poskytovateľ podá podnet101) Úradu pre verejné obstarávanie.
(3) Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania uvedené v protokole,102) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa
odseku 1, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(4) Ak bolo na základe podnetu101) zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania
uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a
ak poskytovateľ nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie
poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(5) Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4,
poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac
však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
(6) Úrad pre verejné obstarávanie je povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo oboznámenia
prijímateľa so záznamom o kontrole informovať poskytovateľa o prerokovanom protokole, ktorý obsahuje
preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania alebo o
oboznámení prijímateľa so záznamom o kontrole.
(7) Na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.62) Vrátený
príspevok alebo jeho časť v sume uvedenej vo výzve podľa odseku 1 alebo odseku 4 je príjmom
štátneho rozpočtu okrem prostriedkov Európskej únie schválených certifikačným orgánom, ktoré sa
odvádzajú na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici a prostriedkov Európskej
únie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré sa odvádzajú na osobitný



účet agentúry vedený v Štátnej pokladnici. Zvýšenie sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1 alebo
odseku 4, o ktorom rozhodol poskytovateľ podľa odseku 3 alebo odseku 5, je príjmom štátneho rozpočtu.

29. Podľa § 52 ZoP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2017)
(1) Ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) pri ktorom bolo
oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na
predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, a porušenie malo alebo mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, postupuje tento poskytovateľ podľa predpisov účinných do
31. mája 2017.

30. Podľa § 261 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“)
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.
(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

31. Podľa § 269 ObZ
(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

32. Obrana žalovaného voči žalobe spočívala na dvoch zásadných tvrdeniach :
1. V dôsledku uzavretia zmluvy o NFP, sa právny vzťah medzi prijímateľom finančného príspevku
(žalobcom) a poskytovateľom, majúcim postavenie sprostredkovateľského orgánu (žalovaným) od
momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP transformuje na vzťah súkromnoprávny a súkromnoprávne
spory správne súdy nepreskúmavajú (§ 7 písm. d/ SSP). Žalovaný teda nemá postavenie orgánu verejnej
správy

2. K samotnému napadnutému postupu žalovaný poukazuje na obsah Zmluvy o NFP, konkrétne čl. 1
ods. 1,2 zmluvy a na prílohu č.1 zmluvy –Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej „VZP“- čl. 3 ods. 5, čl.
10 ods. 1 písm. f/, ods. 3, ods. 4, čl. 12 ods. 1, 7 a 9 VZP (relevantný najmä čl. 10 ods. 4 VZP, v ktorom
je dojednaný alternatívny postup poskytovateľa)

33. V zmysle dikcie § 252 ods. 1 SSP, aby správny súd mohol konať a rozhodnúť o žalobe podľa §
252 SSP, musí ísť nevyhnutne o orgán verejnej správy na strane žalovaného. Preto je relevantná najmä
námietka žalovaného nespôsobilého predmetu konania v rámci správneho súdnictva- vzhľadom na
postavenie žalovaného a súkromnoprávny charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúci
a majúci základ v záväzkovom vzťahu. Prioritne preto bolo nutné vyriešiť túto otázku.

Právne postavenie žalovaného :

34. Správny súd s poukazom na citované ustanovenia ZoP konštatuje, že žalovaný má právny status
sprostredkovateľského orgánu v zmysle § 8 ods. 1, 2 ZoP. V zmysle § 7 ZoP je riadiacim orgánom
Ministerstvo životného prostredia SR. V zmysle čl. 1 ods. 1 Zmluvy o vykonávaní časti úloh riadiaceho
orgánu sprostredkovateľským orgánom č. 22/2015/5.1 zo dňa 13.04.2015 v znení jej dodatku č. 1 až
3 bolo Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 175 zo dňa 16. apríla 2014 Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky určené v súlade s § 4 písm. a) bod 1 Zákona o príspevku EŠIF ako
riadiaci orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia. Podľa § 7 ods. 3 ZoP riadiaci orgán
môže písomne poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh. Riadiaci orgán môže
písomnou zmluvou poveriť sprostredkovateľský orgán riadením časti operačného programu po overení
splnenia podmienok podľa osobitného predpisu. V zmysle čl. 1 ods. 2 Zmluvy o vykonávaní časti



úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom č. 22/2015/5.1 zo dňa 13.04.2015 v znení jej
dodatku č. 1 až 3 bola Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 175 zo dňa 16. apríla 2014 Slovenská
agentúra životného prostredia určená ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita
životného prostredia (§ 8 ods. 1 ZoP). Podľa § 8 ods. 2 ZoP sprostredkovateľský orgán plní úlohy v
súlade s písomnou zmluvou uzavretou s riadiacim orgánom alebo riadi časť operačného programu v
súlade s poverením podľa písomnej zmluvy uzavretej s riadiacim orgánom. Sprostredkovateľský orgán
zodpovedá riadiacemu orgánu za činnosti vykonávané podľa prvej vety.

35. Z hľadiska vyriešenia otázky právneho postavenia žalovaného je zásadné zohľadniť dikciu § 16
ods. 4, v zmysle ktorej na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov
verejného obstarávania podľa § 41 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 62) okrem
ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní.
V nadväznosti na uvedené ustanovenie, podľa § 8 ods. 6 ZoP v aktuálnom znení : Ak v súvislosti
s plnením úloh alebo s riadením časti operačného programu sprostredkovateľským orgánom podľa
odseku 2 nastanú skutočnosti, pre ktoré je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 41 ods. 5 alebo §
41a ods. 3, sprostredkovateľský orgán je správnym orgánom podľa § 41 ods. 6 alebo § 41a ods. 4.
Uvedené zákonné ustanovenia v rámci úpravy právnych vzťahov medzi subjektami spravujúcimi sa
touto osobitnou právnou úpravou pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 - 2020, ktorá
v zmysle § 1 ods. 1 ZoP upravuje postup a podmienky poskytovania príspevku, práva a povinnosti osôb v
súvislosti s poskytovaním príspevku, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy
pri poskytovaní príspevku a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku, upravuje
subsidiaritu všeobecného predpisu o správnom konaní výlučne vo vymedzenom rozsahu, pričom §
8 ods. 6 ZoP vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu, ako správneho orgánu výlučne
pokiaľ postupuje podľa § 41 ods. 6 alebo § 41a ods. 4 ZoP. Aj keď správny súd prihliadol na nutnosť
zohľadniť intertemporálne ustanovenie § 52 ods. 1 ZoP (konštatujúc, že ide o verejné obstarávanie,
pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zverejnené vo Vestníku verejného
obstarávania č. 71/2016 z 13.04.2016 a v Úradnom vestníku EÚ č. 2016/S 075 z 16.04.2016), napriek
skutočnosti, že právna úprava ZoP platná a účinná do 17.04.2016 expressis verbis nešpecifikovala
právne postavenie sprostredkovateľského orgánu ako správneho orgánu len v prípade, ak postupuje
podľa konkretizovaných ustanovení ZoP (konkrétne len a výlučne podľa § 41 ods. 6, alebo § 41a ods.
4 ZoP), avšak s prihliadnutím na historický a teleologický výklad právnej úpravy správny súd vidí
v neskorších legislatívnych zmenách práve snahu zákonodarcu precizovať dovtedajšiu právnu úpravu
jasným vymedzením právneho postavenia sprostredkovateľského orgánu, ako správneho orgánu,
pričom neskorším precizovaním zákonodarca zužuje právne postavenie tohto subjektu ako správneho
orgánu výlučne len na vymedzený rozsah. Je tak zrejmý úmysel zákonodarcu vymedzovať postavenie
sprostredkovateľského orgánu jasným a zrejmým spôsobom a to len v špecifikovaných prípadoch
upravených zákonnou úpravou, bez ohľadu na znenia zákona účinné v jednotlivých obdobiach.

K otázke súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným :

36. Žalovaný, ako sprostredkovateľský orgán (§ 8 ods. 2 ZoP), konajúcim na základe
splnomocnenia riadiaceho orgánu obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu
sprostredkovateľským orgánom č. 22/2015/5.1 zo dňa 13.04.2015 v znení jej dodatku č. 1 až 3, uzatvoril
so žalobcom, ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPKZP-
PO1-SC122- 2018-47/02 zo dňa 02.03.2020 v znení jej dodatku č. 1 a 2 (v súlade s ust. § 8 ods. 4, §
16 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 3 ZoP). Zmluva o poskytnutí NFP bola uzatvorená za účelom realizácie
projektu s názvom: Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec, a to v nadväznosti na Rozhodnutie
o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. NFP310010V197 zo dňa
13.08.2019. Uzatvorenie, obsah a platnosť predmetnej zmluvy žalobca nenamietal. Je nutné akcentovať
osobitne, že išlo o plne súladný postup v zmysle ZoP, pričom zásadné je najmä znenie § 25 ods. 1 a
§ 25 ods. 3 ZoP, v zmysle ktorých je zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzavretá podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 25 ods. 3 ZoP zdôrazňuje, že práve zmluva upravuje
práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Taktiež s poukazom na § 8 ods. 4
ZoP Sprostredkovateľský orgán poverený riadením časti operačného programu môže realizovať platby



prijímateľovi alebo partnerovi, ak je partner účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3. Príspevok
sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v
konaní podľa tohto zákona (§ 16 ods. 1 ZoP) a v nadväznosti potom na uvedené, podľa § 25 ods. 1
príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Podľa § 25 ods. 3 ZoP zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a
poskytovateľa pri realizácii projektu. Podľa § 33 ods. 2 ZoP , prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo
jeho časť podľa osobitného predpisu za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve. Taktiež pokiaľ ide
o dikciu § 41 ZoP , sporného z hľadiska namietaného iného zásahu žalovaného, ak poskytovateľ zistí
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, vyzve prijímateľa v súlade s podmienkami zmluvy na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Podľa § 41 ods. 7 ZoP (výlučne) na konanie podľa
odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

37. Zneniu zákona zodpovedá obsah Zmluvy o poskytnutí nenávratného FP (č.l. 20-30 spisu) -odkaz na
právnu úpravu Obchodného zákonníka – úvod zmluvy, v ktorom je špecifikované, že Zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku je uzavretá podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a podľa § 25 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov... + bod. 1.4 Úvodných ustanovení, pričom v bode 7.7. Záverečných ustanovení
(č.l. 29 spisu) navyše zmluvné strany vykonali voľbu práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
a výslovne súhlasili, že ich záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí NFP sa bude riadiť
Obchodným zákonníkom tak, ako to vyplýva zo záhlavia a označenia zmluvy na úvodnej strane (súlad
s § 25 ods. 1 ZoP). Následne, v nadväznosti na obsah Zmluvy o PNFP, potom bude relevantný obsah
VZP k predmetnej zmluve (č.l. 88 – 123 spisu), osobitne čl. 1 všeobecných ustanovení, bod 1. a 2. (č.l.
88 spisu), čl. 3 ods. 5 (č.l. 98), čl. 10 ods. 1 f/, ods. 3 a najmä čl. 10 ods. 4 umožňujúci voľbu postupu
poskytovateľa VZP (č.l. 111 p.v. spisu a 112 spisu).

38. Podľa čl. 10 ods. 3 VZP: „Ak nie je NFP alebo jeho časť vrátený z dôvodov uvedených v ods. 1
tohto čl. VZP iniciatívne zo strany Prijímateľa, sumu vrátenia NFP alebo jeho časti stanoví Poskytovateľ
v ŽoV, ktorú zašle Prijímateľovi aj elektronicky prostredníctvom ITMS 2014+. K záväznému uplatneniu
nároku Poskytovateľa na vrátenie NFP alebo jeho časti na základe ŽoV dochádza zverejnením ŽoV
Poskytovateľom vo verejnej časti ITMS 2014+. Prijímateľ je o zverejnení ŽoV vo verejnej časti ITMS
2014+ informovaný automaticky generovanou notifikačnou elektronickou správou zo systému ITMS
2014+ na e-mailovú adresu kontaktnej osoby. Poskytovateľ v ŽoV uvedie výšku NFP, ktorú má Prijímateľ
vrátiť a zároveň určí čísla účtov, na ktoré je Prijímateľ povinný vrátenie vykonať."

39. Podľa čl. 10 ods. 4 VZP: „Prijímateľ sa zaväzuje vrátiť NFP alebo jeho časť uvedený v ŽoV do 60
dní odo dňa doručenia ŽoV Prijímateľovi vo verejnej časti ITMS 2014+. Deň doručenia vo verejnej časti
ITMS 2014+ je totožný s dňom prechodu ŽoV do stavu „Odoslaný dlžníkovi" v systéme ITMS 2014+.
Dňom nasledujúcim po dni sprístupnenia ŽoV vo verejnej časti ITMS 2014+ začína plynúť 60 dňová
lehota splatnosti. Preplatok vzniknutý na základe zúčtovania Poskytovateľom povolenej Preddavkovej
platby je Prijímateľ povinný vrátiť najneskôr spolu s predložením Doplňujúcich údajov k preukázaniu
dodania predmetu plnenia. Ak Prijímateľ tieto povinnosti nesplní, ani nedôjde k uzatvoreniu dohody o
splátkach alebo dohody o odklade plnenia, Poskytovateľ:
a) oznámi porušenie pravidiel a podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP, za ktorých bol NFP
poskytnutý, príslušnému správnemu orgánu (ak ide o porušenie finančnej disciplíny) alebo
b) oznámi porušenie pravidiel a podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP, za ktorých bol
NFP poskytnutý, Úradu pre verejné obstarávanie (ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania) alebo
c) postupuje podľa § 41 ods. 2 až 4 alebo § 41a ods. 2 Zákona o príspevku z EŠIF alebo
d) postupuje podľa osobitného predpisu (napr. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) a
uplatní pohľadávku na vrátenie časti NFP uvedenej v ŽoV na príslušnom orgáne (napr. na súde)."

40. Právna úprava ZoP vyššie citovaná v špecifikovaných ustanoveniach výslovne určovala povinnosť
sprostredkovateľského orgánu uzatvoriť s prijímateľom zmluvu, navyše v § 25 ods. 1 ZoP striktne
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a vo viacerých svojich ustanoveniach vymedzila, že práva
a povinnosti poskytovateľa príspevku a prijímateľa príspevku sa spravujú zmluvnými dojednaniami



dojednanými v zmluve riadiacej sa režimom Obchodného zákonníka (§ 25 ods. 3 ZoP). Ako zo zákonnej
dikcie ZoP vyplýva, práva a povinnosti medzi poskytovateľom NFP a prijímateľom sú postavené na
zmluvnom základe a v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve uzatvorenej v súlade s § 25 ods. 1
a 3 ZoP a podľa § 269 ods. 2 ObZ. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sú upravené v Zmluve
o poskytnutí NFP a podrobne sú upravené vo VZP. Pokiaľ článok 10 bod 4 VZP upravoval možnosť
žalovaného, ako poskytovateľa NFP postupovať alternatívne (jedným zo spôsobov upravených pod
písm. a), b), c) a d) ... pričom jednoznačne išlo o alternatívu – (formulácia „alebo“, „alebo“, „alebo“),
pričom postup podľa § 41 ods. 2 až 4 ZoP (upravený v článku 10 bode 4. pod písm. c) je (len) ako jedna
z možných alternatív zmluvne dojednanými zmluvnými stranami, je potom obrana žalovaného v zmysle,
že nebol povinný postupovať výhradne a jedine podľa tohto bodu 4. písm. c/ VZP, zodpovedajúceho
ustanoveniu § 41 ods. 2 až 4 ZoP, dôvodná a relevantná.

41. Pokiaľ ale ZoP výslovne uvádza (v aktuálnom znení v ustanovení § 8 ods. 6), že má žalovaný
ako sprostredkovateľský orgán postavenie správneho orgánu výlučne len ak postupuje podľa § 41 ods.
5, § 41a ods. 3 ZoP, je potom zásadné, že podľa týchto ustanovení žalovaný namietaným postupom
nepostupoval, ale jeho postup bol v zmysle jednej z alternatív čl. 10 bodu 4 VZP, tzn. mal právny základ
v rámci zmluvne dojednaných podmienok v záväzkovom vzťahu.

42. Je tak nutné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, že odo dňa 02.03.2020 (t. j. odo dňa
uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí NFP) sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným transformoval na
súkromnoprávny vzťah, pričom žalovaný v ňom nevystupuje ako orgán verejnej správy, ale ako zmluvná
strana s rovnocenným postavením, ako má žalobca, ako druhá zmluvná strana obchodnoprávneho
záväzkového vzťahu.

43. V rámci vyjadrenia žalovaný na podporu svojich argumentov o súkromnoprávnom záväzkovom
vzťahu medzi ním a prijímateľom (žalobcom) a teda na podporu námietky, že vo vzťahu k žalobcovi
ohľadom namietaného postupu žalovaného nie je v postavení orgánu verejnej správy, ale rovnocenného
zmluvného partnera, poukázal navyše na judikatúru vyšších súdnych autorít – rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014, ktorý bol podrobený prieskumu aj Ústavným súdom
SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 219/2015-20 zo dňa 01.04.2015.

44. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014:
„Okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a žalovaným
súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom konaní a nie
prostredníctvom správneho súdnictva.“
45. V rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/118/2013 bolo poukázané na právne významné závery vyplývajúce z
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/1/2009 zo dňa 29.04.2010, v ktorom Najvyšší súd SR v tomto
uznesení uviedol, že ...“Odstúpenie od Zmluvy bolo účinne vyvolané doručením oznámenia žalovaného
o odstúpení od Zmluvy žalobcovi. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku má charakter
relatívneho obchodu a svojou povahou spadá do oblasti súkromného práva“, pričom v rozhodnutí sp. zn.
3Sžp/118/2013 taktiež NS SR vyslovil : „práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí
NFP sa riadili Zmluvou, ktorá ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 6Sžp/1/2009 zo dňa 29.04.2010, má rozhodne charakter relatívneho obchodu a spadá
svojou povahou do oblasti súkromného práva, pričom podľa tejto Zmluvy mohol žalovaný pri zistení
porušenia povinností prijímateľa NFP z pravidiel verejného obstarávania postupovať samostatne.“,
pričom záver NS SR obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 3Sžf/118/2013 je : „Okamihom uzavretia zmluvy o
poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné
nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom konaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva.“

46. Ústavná súladnosť predmetného rozsudku NS SR bola podrobená prieskumu Ústavného súdu
SR v jeho rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 219/2015-20 z 01.04.2015, pričom z jeho obsahu sú právne
významné konštatovania a závery ÚS SR : „Ústavný súd považuje pre záver o ústavnej konformnosti
napadnutého rozsudku najvyššieho súdu podstatné posúdenie ústavnej akceptovateľnosti právneho
názoru, podľa ktorého vzťah z titulu pridelenia nenávratného finančného príspevku je vzťahom
verejnoprávnym len do momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
pričom okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nadobúda vzťah
medzi jej účastníkmi súkromnoprávny charakter.“...“Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že právnou
povahou rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a jeho



právnymi účinkami sa už najvyšší súd vo svojej doterajšej judikatúre zaoberal, keď konštatoval, že
právnym účinkom založeným vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti navrhovateľa o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku bola transformácia právneho nároku na poskytnutie pomoci a
podpory na také právo, ktorého ochrany sa možno domáhať súdnou cestou (uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 8 Sžnč 5/2011 z 24. novembra 2011). Spôsob poskytnutia tohto nenávratného finančného
príspevku, teda to, ako bude uvedené rozhodnutie realizované, vyplýva v súčasnosti zo zákona
č. 528/2008 Z. z., keď pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka (§ 15), ktorá má charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou
do oblasti súkromného práva (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžp 1/2009 z 29. apríla 2010).“
Závery ústavného súdu boli jednoznačné : „Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd konal v medziach
svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci ústavne akceptovateľným
spôsobom interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj
legitímne a ústavne konformné, pričom napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je aj náležite odôvodnený.
Ústavný súd považuje postup najvyššieho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia krajského súdu za
legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho
súdu a namietaným porušením označených práv, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“

47. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný vo vyjadrení, síce nie sú v totožnej právnej veci,
avšak ide o obdobný prípad, pretože sa síce netýkajú problematiky projektov implementovaných
v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o príspevku z EŠIF, avšak uvedené závery najvyšších súdnych autorít konštatované vo vyššie
citovaných rozhodnutiach je možné primerane aplikovať aj na právne vzťahy pri poskytovaní príspevku
v programovom období 2014 - 2020, a to s poukazom na príbuznosť právnej úpravy týkajúcej sa
poskytovania pomoci a podpory podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z
fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a poskytovania príspevku podľa Zákona
o príspevku z EŠIF.

48. Podľa § 15 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva
(1) Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka.
(4) Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory.

49. Podľa § 25 ZoP
(1) Príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka.
(2) Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu. Ak je
účastníkom zmluvného vzťahu partner, zmluva upravuje aj práva a povinnosti partnera.
50. Porovnaním právnych vzťahov v rámci komparácie právnej úpravy zákona č. 528/2008 Z.z. (ktorej
sa vyššie citované rozhodnutia vyšších súdnych autorít týkali), konkrétne § 15 ods. 1 a 4 s právnou
úpravou v prejedávanej veci zák. č. 292/2014 Z.z., konkrétne § 25 ods. 1 a 2, dospel správny súd
k záveru o aplikovateľnosti vyslovených právnych záverov NS SR a ÚS SR aj v tejto veci a to vzhľadom
na totožnú právnu úpravu zmluvného základu vzťahov medzi poskytovateľom a prijímateľom podpory
podľa zák. č. 528/2008 Z.z. a príspevku podľa ZoP a to v zhodne v zmysle oboch právnych úprav
výslovne podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

51. Následne potom, vzhľadom na vyššieuvedené závery obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, poukazuje správny súd na právne závery vyplývajúce z právnej vety vyslovenej NS
SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžz 2/2008 zo dňa 26.02.2009, v ktorom vyššia súdna autorita vyslovila :
„Nezákonný zásah má verejnoprávnu povahu. Musí nastať pri výkone právomoci orgánu verejnej
správy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do právneho postavenia fyzickej alebo právnickej osoby.
Neplnenie povinností orgánom verejnej správy z obchodnoprávneho vzťahu nemôže byť právne
kvalifikované ako ukrátenie fyzickej alebo právnickej osoby na jej právach a právom chránených
záujmoch v oblasti verejného práva.“
52. Možno potom zhrnúť, že pokiaľ žalovaný, ako zmluvná strana v platnom zmluvnom záväzkovom
vzťahu, riadiacim sa režimom Obchodného zákonníka, zvolil jednu z možných zmluvne dojednaných



alternatív svojho výkonu práv a povinností zo zmluvného vzťahu, ktorá bola zmluvnými stranami zmluvne
dohodnutá na zmluvnom základe, nekonal z titulu orgánu verejnej správy a nebol zistený dôvod na
uplatnenie autoritatívneho zásahu zo strany správneho súdu, umožňujúci vyhovieť žalobe žalobcu
zakázať žalovanému postupovať voči žalobcovi v rámci žalobných bodov namietaným postupom. Išlo
by o zákonom nepodložený a teda neprípustný zásah súdu do zmluvného vzťahu a všeobecnej zásady
pacta sunt servanda, rešpektovanej v záväzkovom práve.

53. Správny súd tak dospel k záveru, že v predmetnej veci postup žalovaného nevykazuje znaky iného
zásahu orgánu verejnej, podliehajúceho možnému prieskumu správnej žaloby podľa § 252 a nasl. SSP.
Správny súd pritom poznamenáva, že posudzoval otázku, či v takomto prípade, t. j. pri spornosti, či
namietaná činnosť žalovaného je iným zásahom orgánu verejnej správy, prichádza do úvahy odmietnutie
žaloby z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. d/ SSP. Nakoľko
však posúdenie tejto spornej otázky vyžadovalo právnu analýzu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným
a posúdenie právneho postavenia žalovaného je otázkou dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie
podmienok konania, dospel správny súd k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť. Osvojil si pritom
záver publikovaný v komentári Správneho súdneho poriadku – A., B., C., D., E., D., C., F. a kol. Správny
súdny poriadok, Komentár, Bratislava: C. H. Beck, 2018, strana 1252.

54. Správny súd preto zákonnosť doterajšieho postupu žalovaného neposudzoval, keďže nedôvodnosť
žaloby v dôsledku skutočnosti, že sa nejedná o iný zásah orgánu verejnej správy, mu neumožňoval
realizovať žalobcom navrhnutý súdny prieskum. V danom prípade, vzhľadom na predchádzajúce body
tohto uznesenia, nebolo možné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu v rámci prieskumu správneho
súdnictva, ktorej sa domáhal správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

55. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy
ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.

56. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie §
167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 a contr. SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP
(1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body")
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP
(1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť
spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.