CONSEQUIT, s.r.o. v likvidácii


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/35/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214762
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714214762.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CONSEQUIT s.r.o. v likvidácii, so
sídlom Športová 978/45, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 056 197, právne zastúpeného: JUDr. László
Lengyel, advokát, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 34 071 971 proti žalovanej: P.
O., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 546,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom zo dňa 12.12.2017 č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX I.
výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 546,- Eur s 8,05 % p.a. úrokom z omeškania od
8.10.2014 do zaplatenia a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že žalobca sa žalobou zo dňa
31.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 546,- Eur s 8,05 % p.a. úrokom z
omeškania od 8.10.2014 do zaplatenia, lebo žalovaná nevrátila vyplatené odmenu a prémie. K žalobe
pripojil ako dôkazy mandátnu zmluvu zo dňa 5.11.2011, výpis z obchodného registra žalobcu, faktúru
č. 2011/1, províznu listinu zo dňa 22.12.2011 a 26.7.2012 faktúru č. 2012/2, výzvu zo dňa 19.9.2013,
výzvu na vrátenie provízie zo dňa 26.9.2014, potvrdenie zo dňa 6.9.2016 o zaplatení provízii, faktúru č.
2012/1, rozsudok OS Poprad č. k. XCb/XX/XXXX a KS Košice č. k. XCo/XX/XXXX.

3. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.3.2015
podala žalovaná odpor, v ktorom namietala uplatnený nárok s tým, že výsledný rozdiel má byť 0,- Eur a k
zániku zmluvy došlo dňa 19.9.2013, storno provízia nebola vyfakturovaná a jej vrátenie bolo požadované
až po uplynutí jedného roka a to zaslaním výzvy zo dňa 26.9.2014. Vo výpovedi zo dňa 10.4.2013
nebolo žiadané vrátenie provízie ale len dokumentov. Žalobca je v likvidácii a doteraz nebola podaná
informácia ako bude naložené s 5 opciami a ako budú vyporiadané a nárok je v rozpore s dobrými
mravmi. Ako dôkaz predložila certifikát na 5 opcií, výpoveď mandátnej zmluvy, list zo dňa 24.5.2013 o
zrušení registrácie, vyúčtovanie za obdobie 201112 a 201202, oznámenie o zmene obchodného mena
zo dňa 21.12.2012.

4. Súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 5.11.2011 mandátna zmluva, podľa
ktorej bola poskytnutá žalovanej odmena a výkonnostné prémie, pričom došlo k zániku poistnej zmluvy



č. XXXXXXXXXX ku dňu 19.9.2013. Žalobca si uplatnil vrátenie odmeny, ktorá bola vyplatená na
základe predmetnej poistnej zmluvy žalovanej a to na základe faktúr č. 2011/1 a 2012/2 podľa čl.
XVIII prílohy č. 1 Zmluvy. Žalovaná namietala uplatnenú výšku vzhľadom na nepreukázanie nároku a
certifikátom žalovanej na 5 ks opcií, ktoré sú započítateľné s nárokom žalobcu. Súd posúdil žalobu ako
dôvodnú a oprávnenú, lebo sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovanej bola vyplatená odmena a
jednorazové výkonnostné prémie, teda provízia za poistné podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a
mal za preukázané, že došlo k zániku uvedenej zmluvy, nezaplatením poistného za druhý rok. Tvrdenia
žalovanej o nepreukázaní výšky vyplatených provízií, ktoré boli nárokovateľné a vyplatené v dôsledku
zániku príslušnej poistnej zmluvy a o započítaní opcií s nárokom žalobcu, ktoré sú obchodovateľným
cenným papierom na burze cenných papierov v Budapešti ako aj oprávnenosti žalobcu vymáhať poistné,
ktoré bolo vymáhané od poisťovne Pannónia, považoval za irelevantné, lebo žalovaná vedela aká
provízia jej bola zaplatená a túto aj fakturovala žalobcovi podľa uvedenej poistnej zmluvy. V konaní
nebolo preukázané, žeby došlo k zániku záväzku započítaním a že by existovala zo strany žalovanej
pohľadávka spôsobilá na započítanie a teda, že mohlo dôjsť k zániku záväzku započítaním. Z dôvodu, že
nedošlo k úhrade istiny v lehote splatnosti, t.j. včas a riadne s poukazom na výzvu na vrátenie provízie do
7.10.2014, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,05 % tak ako
boli uplatnené, pričom žalovaná ani nenamietala uplatnenú dobu úrokov z omeškania a výšku úrokov z
omeškania. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP a to tak, že priznal žalobcovi ako úspešnému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie
neskúmal, či skutočne žalobcovi vzniklo právo voči nej na vrátenie časti už vyplatenej provízie za
uzavretie poistných zmlúv z dôvodu zrušenia zmlúv pred uplynutím doby 25 mesiacov. Neskúmal
uzatvorenie zmlúv a platnosť obchodných podmienok spoločnosti BROKERNET, s.r.o. a následne
zmenu názvu spoločnosti CONSEQUIT, s.r.o., ich nástupnické práva a zmluvné vzťahy s maďarskou
spoločnosťou CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt., či pri zmene vlastníckych práv nezanikli aj zmluvné
vzťahy medzi subjektmi nakoľko spoločnosť BROKERNET, s.r.o. bola členom skupiny Pannónie.
Poukázal na to, že vykonávala sprostredkovateľskú činnosť na základe mandátnej zmluvy zameranú
na uzatváranie poistných zmlúv ako finančný agent. Zmluvné strany sa dohodli, že forma, spôsob
a termín platieb ako aj výška provízie budú také, ako ich stanoví spoločnosť a vystaví províznu
listinu podľa čl. 5 príslušnej zmluvy - vyplácanie odmeny mandatára. Súd neskúmal bod č. 9 čl. VII -
záverečné ustanovenie, kde bola zmluvne dohodnutá miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I
ako súdu prvého stupňa. Nezohľadnil ani bod 17 predmetnej zmluvy v čl. VII - záverečné ustanovenia.
Žalovaná podľa zmluvy je povinná vrátiť tie provízie, ktoré si nezarobila v plnej výške ako sú opísané v
kariérnom systéme - žalovaný žalovanej nevedel preukázať predmetnú evidenciu. Súčasťou uvedenej
zmluvy bola príloha č. 1 Odmena mandatára a Kariérny systém, v ktorej sa podľa bodu 20 zmluvné
strany dohodli, že všetky práva mandatára na odmenu a na jednotky, ako iné práva, vyplývajúce zo
získaných jednotiek, zaniknú zánikom tejto zmluvy. Táto zmluva zanikla a bola nahradená zmluvou
so spoločnosťou CONSEQUIT, s.r.o. a predmetná spoločnosť už nebola členom skupiny Pannónie
poisťovne - takže nemohla byť žalobcom v tomto spore. Okresný súd neskúmal opodstatnenosť a
výšku vrátenia provízie z uzatvoreného poistného a vyplatených provízii, spoločnosť CONSEQUIT, s.r.o.
nepreukázala oprávnenosť a skutočnú výšku vrátenia vyplatenej provízie, nakoľko uvedená provízia
nevznikla z pôsobnosti a platnosti zmluvy so spoločnosťou CONSEQUIT, s.r.o. a predmetná spoločnosť
nepreukázala žiadnu skutočnosť, že je oprávnená žalovať žalovaného ako nástupnická spoločnosť a
člen skupiny Pannónie. Žalobca viac krát menil svoj žalobný návrh, nevedel hodnoverne preukázať
skutočný nárok a oprávnenosť na vrátenie provízie. Spochybnil všetko, čo bolo v predmetných zmluvách
uzatvorené, ako napr. kartu obchodníka, spochybnil nárok na vyplatenie opcií a požadoval vyplatenie
- vrátenie provízie. Ak by bol nástupnickou spoločnosťou v plnom rozsahu, tak by museli byť pre neho
akceptovateľné a zaväzujúce všetky zmluvné dohody. Poukázala na ustanovenie § 4 zákona č. 186/2009
Z. z. a ustanovenie § 4 písm. e/ tohto zákona. Vzhľadom na to, že nepreukázal oprávnenosť nárokovať si
vrátenie provízie, mal by si trovy právneho zastúpenia znášať v plnom rozsahu vo vlastnej réžií. Navrhla,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Poprad v celom rozsahu z dôvodu, že toto vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia žalovanej sú bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu a
sú motivované snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. Tvrdenie žalovanej, že spoločnosť



CONSEQUIT, s.r.o. (pred zmenou jeho obchodného mena: BROKERNET, s.r.o.) bola členom „skupiny
Pannónie“ je nepravdivé a žalovaná svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Právne vzťahy medzi žalobcom
a spoločnosťou CIG Pannónia Életbiztosító Nyrt. nemali a nemajú žiaden vplyv na právne vzťahy
strán predmetného sporu. Zmluvným partnerom žalovanej bol jedine žalobca. Nárok žalobcu uplatnený
v tomto konaní vznikol z ustanovenia bodu 18. prílohy č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 5.11.2011.
Dojednanie o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I je neplatné, preto nemá žiadne právne
účinky. Ustanovenie bodu 17. čl. VII predmetnej mandátnej zmluvy je v predmetnom spore bez právneho
významu. Ustanovenie bodu 20 prílohy č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 5.11.2011 sa vzťahujú iba
na práva mandatára (žalovaného). Okrem toho bod 18 prílohy č. 1 - Odmena mandatára a kariérny
systém k predmetnej mandátnej zmluve znie: „Ak zmluva, na základe ktorej boli mandatárovi priznané
jednotky a bola mu vyplatená odmena zanikne pred zaplatením celého poistného za druhý rok, jednotky
priznané na jej základe sa zrušia a mandatár je povinný vrátiť odmenu a jednorazové výkonnostné
prémie, ktoré mu mandant zaplatil na jej základe. Táto povinnosť mandatára nie je dotknutá zánikom tejto
zmluvy.“ Medzi stranami sporu bola uzavretá iba jediná zmluva a to mandátna zmluva zo dňa 5.11.201.
Žalobca ani raz nezmenil svoj žalobný návrh. Hodnoverne preukázal podmienky vzniku jeho nároku z
ustanovenia bodu 18. prílohy č. 1 - Odmena mandatára a kariérny systém. V predmetnej mandátnej
zmluve karta obchodníka neexistuje, je to iba výmysel žalovanej. Žalovanej nevznikol žiaden finančný
nárok na vyplatenie opcií. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho,
aby nariadil pojednávanie. Odvolacieho súdu je viazaný k skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie ( § 382, § 385 CSP). Potreba nariadenia pojednávania nevyplynula z požiadavky zopakovania,
či doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.

8. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, § 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejné vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods.1, 3 CSP).

9. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej je vecne správne. Prvoinštančný súd
pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové
závery (§ 153 ods. 1 v spojení s ust. § 132 OSP) a vec napokon aj správne právne posúdil. Treba
pri tom zdôrazniť, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli sporové strany poučené o koncentrácii
zhromažďovania rozhodujúcich skutočností a dôkazov o nich do štádia konania pred súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie akceptoval návrhy sporových strán na realizáciu dôkazov a uplatnené
odvolacie dôvody neobsahujú výhradu proti navrhnutému a nerealizovanému dôkazu.

11. V sporovom konaní musí každá zo sporových strán v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno). Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti
tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú povinnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť.
Bremenom tvrdenia sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie a že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V sporovom civilnom konaní sa uplatňuje pravidlo, že
dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Rozsah dôkazného bremena, teda skutočností, ktoré konkrétne musí ten
ktorý účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, t. z. právny predpis, ktorý je na sporný
vzťah aplikovaný. Z nej tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov
je povinný stanovený okruh skutočností preukázať a ktorého pri nesplnení tejto povinnosti postihuje
nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Podľa v súčasnosti účinného zákona č. 160/2015



Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 CSP).

12. Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi spoločnosťou BROKERNET, s.r.o. so sídlom Zochova 6
- 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 056 197 ako mandantom a P. O., ako mandatárom, bola uzavretá
mandátna zmluva podľa § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a platného zákona o finančnom
sprostredkovaní dňa 5.11.2011. Podľa čl. I mandatár je fyzickou osobou, ktorá vykonáva činnosť
podriadeného finančného agenta a pomocou ktorej mandant plní svoje záväzky zo zmlúv, ktoré uzavrel
pri vykonávaní činností podľa bodu 1 čl. I tejto zmluvy. Podľa prílohy č. 1 - odmena mandatára a kariérny
systém bodu 18, ak zmluva, na základe ktorej boli mandatárovi priznané jednotky a bola mu vyplatená
odmena zanikne pred zaplatením celého poistného za druhý rok, jednotky priznané na jej základe sa
zrušia a mandatár je povinný vrátiť odmenu a jednorazové výkonnostné prémie, ktoré mu mandant
zaplatil na jej základe. Táto povinnosť mandatára nie je dotknutá zánikom tejto zmluvy.

13. Z obchodného registra Okresného súdu Trnava vyplýva, že od 19.2.2012 došlo k zmene obchodného
mena spoločnosti BROKERNET, s.r.o. na spoločnosť CONSEQUIT, s.r.o. a od 19.2.2015 na spoločnosť
CONSEQIUT, s.r.o. v likvidácii.

14. V konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil žalovanej za uzavretie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX na základe jej faktúry zo dňa 31.12.2011 č. 2011/1 odmenou vo výške 255,- Eur a
jednorazovú výkonnostnú prémiu vo výške 36,- Eur a na základe jej faktúry zo dňa 8.8.2012 č. 2012/2
odmenu vo výške 255,- Eur. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla ku dňu 19.9.2013. Žalobca si
uplatnil vrátenie odmeny a výkonnostnej prémie vyplatenej na základe uvedených faktúr podľa čl. 18
prílohy č. 1 zmluvy. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 7.11.2011.

15. Súd vykonal dôkazy tak ako sú uvedené v bode 7 napadnutého rozsudku.

16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Účastníci konania sú podnikatelia v zmysle § 2 Obchodného zákonníka a predmetný záväzkový
vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, preto súd použil ďalej ustanovenia Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

20. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

21. Podľa prílohy č. 1 bod 18, ak zmluva, na základe ktorej boli mandatárovi priznané jednotky a bola
mu vyplatená odmena zanikne pred zaplatením celého poistného za druhý rok, jednotky priznané na
jej základe sa zrušia a mandatár je povinný vrátiť odmenu a jednorazové výkonnostné prémie, ktoré mu
mandant zaplatil na jej základe. Táto povinnosť mandatára nie je dotknutá zánikom tejto zmluvy.

22. Podľa § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia
pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o
omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi



(§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom
2013.

23. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

25. Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa
stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

26. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca predloženými dôkazmi dostatočne
preukázal dôvodnosť a výšku jeho nároku. Obrana žalovanej, že žalobca nie je oprávnenou osobou,
je nedôvodná, pretože ako je to vyššie uvedené, došlo k zmene obchodného mena zo spoločnosti
BROKERNET, s.r.o., s ktorou žalovaná uzavrela mandátnu zmluvu, na spoločnosť CONSEQUIT, s.r.o.
v likvidácii. Keďže došlo len k zmene obchodného mena, všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
mandátnej zmluvy a jej príloh ostávajú zachované.

28. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka a ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, započítanie
(kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahradzujúceho splnenie. Právna úprava rozlišuje dva druhy
započítania:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana ak sú dané zákonom ustanovené
predpoklady aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú
b) započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou

29. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pri tom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je
vylúčená zo započítania a to ani dohodou strán ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne
započítané pohľadávky sa zrušujú pokiaľ sa kryjú.

30. Pre vec je na základe tejto skutočnosti relevantným, či sporové strany (najmä žalovaná) v rámci
svojej procesnej iniciatívy neprodukovali také skutočnosti a dôkazy, ktoré by svedčili záveru, že existovali
medzi nimi vzájomné pohľadávky, a či tieto pohľadávky boli spôsobilé na započítanie. Z pohľadu žalobcu
teda relevantným bolo, aby preukázal, že jeho nároky, ktoré mal proti žalovanej nezanikli započítaním
alebo splnením a na žalovanej bolo, aby pre úspech svojej obrany produkovala skutočnosti a dôkazy,
ktoré by svedčili záveru o zániku pohľadávky, ktorá je uplatňovaná žalobcom v tomto konaní.

31. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že žalobca dostatočne preukázal svoj nárok, ale žalovaná
nepreukázala, žeby došlo k zániku jej záväzku vo vzťahu k žalobcovi započítaním, a teda, žeby
existovala na jej strane pohľadávka spôsobilá na započítanie a mohlo dôjsť k zániku jej záväzku
započítaním. Ani v odvolaní napriek namietaniu tejto skutočnosti žalovaná neprodukovala žiaden taký
dôkaz, ktorý by preukázal jej tvrdenie o zániku pohľadávky žalobcu započítaním.

32. Zo zreteľom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ
žalobe vyhovel. Správny je aj výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, pretože žalobca bol v
konaní úspešný a teda správne postupoval súd prvej inštancie, ak mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CSP).



33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanej, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktorý vydá vyšší súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).