SUPREMUS, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/406/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6513206035
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6513206035.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
žalobkyne: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Y., L. XXXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Rudolfom
Fajbíkom, AK Banská Štiavnica, Dobšinského 14, za účasti intervenienta na strane žalobkyne: Allianz
Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
SUPREMUS, s. r. o., Mierová 10, Banská Štiavnica, IČO: 36 056 235, o zaplatenie 1 500 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
18C/55/2013-128 zo dňa 05. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/55/2013-128 zo dňa 05. 12. 2014 v napadnutej
časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výroky
I, III, IV).

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 1 500 € s príslušenstvom titulom nájmu
rozhodol tak, že:
I. Odporca (žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) sumu 1 500 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 01. 2013 do 15. 02. 2013 zo sumy 500 € vo výške 5,75 %
ročne, od 16. 02. 2013 do 15. 03. 2013 zo sumy 1 000,00 €, od 16. 03. 2013 do zaplatenia zo sumy 1
500,00 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
III. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) trovy konania vo výške
90 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 747,41 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na
účet právneho zástupcu navrhovateľky (žalobkyne).
IV. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky
náhradu trov konania vo výške 3,54 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni
vznikol nárok na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 22. 05. 2012 z
dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné za obdobie január, február a marec 2013 vo výške po 500 €
mesačne. V konaní tiež bolo nesporné, že ku skončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou ku dňu 31.
03. 2013. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalovaného uplatnený proti žalobkyni vo výške 2 610
€ nebol zo strany žalovaného preukázaný a preto nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si uplatnila náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z ktorého vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Ide tu o všeobecnú zodpovednosť v prípade ak niekto porušil svoju povinnosť v dôsledku
čoho vznikla určitému subjektu škoda. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalovaný
nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky, ktorú si započítaval voči žalobkyni z titulu vzniknutej škody,



pretože len vyčíslenie škody, ktoré urobil sám žalovaný bez toho, aby predložil relevantné písomné
doklady, nepostačuje na to, aby mohol mať súd za preukázané, že mu vznikla takáto škoda. Žiadnymi
relevantnými dôkazmi tak nepreukázal, že v dôsledku škodovej udalosti, a to zatečením strechy zo
dňa 17. 01. 2013 došlo na jeho majetku ku škode, pretože z listinných dokladov, ktoré predložil, a
to fotodokumentácii, ako aj prehlásení od spoločnosti Magic Computers, s. r. o. zo dňa 08. 03. 2013
ako aj od H.. K. P., H-service, Štiavnické Bane vyplýva len to, že došlo k zatopeniu prevádzkových
priestorov s tým, že bola poškodená PC zostava, LCD monitor Benq a tlačiareň Epson a oprava
takýchto zariadení je nevýhodná avšak z takýchto dokladov nevyplýva či vôbec takéto zariadenia
patria žalovanému, či k poškodeniu takýchto vecí došlo v dôsledku zatečenia strechy zo dňa 17. 01.
2013 a nebola ani preukázaná výška škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu poškodenia takýchto
technických zariadení. Žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom existencie ako aj
výšky pohľadávky dôkazné bremeno neuniesol a žiadnymi dôkazmi nepreukázal výšku pohľadávky,
ani vznik škody a príčinnú súvislosť medzi poškodeným zariadením a zatečením strechy ako udalosťou,
ktorou mala vzniknúť škoda. Žalovaný vstúpil do užívania nebytových priestorov v júni 2012 pričom
nebytové priestory užíval po dobu takmer viac ako 6 mesiacov bez toho, aby bolo preukázané,
že by vytýkal žalobcovi nejaké nedostatky takýchto nebytových priestorov napr. že tam zateká.
Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného a to, že návrh žalobcu je neopodstatnený
pretože došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok nakoľko neboli splnené základné predpoklady
pre započítanie takýchto pohľadávok, pretože nebola preukázaná existencia pohľadávky žalovaného.
Nevykonal výsluch navrhnutých svedkov, ktorých navrhol žalovaný, a to H.A. a G. E., nakoľko takéto
výpovede svedkov nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na zistený skutkový stav, pričom ich výsluch
by podľa názoru súdu neviedol k takým zisteniam, ktoré by mali podstatný dopad na rozhodnutie súdu.
Okrem toho súd prihliadol aj na skutočnosť, že u svedka E. ide o manžela konateľky žalovaného a teda
výpoveď by mohla byť ovplyvnená touto skutočnosťou.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, pretože žalobca mal neúspech
len v nepatrnej časti priznal mu plnú náhradu trov konania.

4. V súlade s § 204 zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podala voči rozsudku
v časti priznania nároku a rozhodnutia o náhrade trov konania odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zrušiť z dôvodu, že v rozhodnutí nie sú konkrétne dôkazy, ktoré poukazujú na objektívne skutočnosti
a objektívnu pravdu a tvrdenia v ňom sú v rozpore so zákonom. Odvolanie podala z dôvodu, že súd
rozhodol bez vykonania jej dôkazov. Poukázala na to, že majiteľ objektu žalobkyňa je zodpovedná
za hromadenie snehu na streche a zatečenie. Len strecha, ktorá je zanedbaná a v dezolátnom
stave, dokáže spôsobiť problémy. Namietala vierohodnosť svedka J. B., ktorý jej sám uviedol, že niečo
podpisoval právnikovi. Namietala, že súd nevypočul ňou navrhnutých svedkov, jej manžela pána E.,
rovnako nevypočul ňou navrhnutú svedkyňu H. R. - zamestnankyňu firmy SUPREMUS, ktorá celú
skutočnosť zistila a oznámila jej to.

5. Odvolateľka uviedla, že na pojednávaní sa nezúčastnila z vážnych dôvodov, nakoľko sa jej zdravotný
stav skomplikoval, bola v ohrození života. Nemohla si zabezpečiť zastúpenie iným spôsobom. Uviedla,
že sa nemohla vyjadrovať k navrhnutým dôkazom pred súdom, nemohla sa vyjadriť k rozsudku na
hlavnom pojednávaní, čo jej sudca odoprel s tým, že pojednával v jej neprítomnosti. Poukázala na
to, že poisťovňa robila ohliadku dňa 16. 04. 2013, čo je viac ako dva mesiace po havarijnej situácii
a teda už nemohla nič zistiť. Žiadala, aby bolo vzaté do úvahy vyjadrenie RÚVZ Žiar nad Hronom č.
G/2015/00559-2 zo dňa 30. 04. 2015, ktorý je štátnym dozorom nad prevádzkami a ktorý vo svojom
vyjadrení konkretizuje havarijný a nefunkčný stav prevádzky. Žiadala, aby bol odstránený rozpor v
rozsudku na str. 3 ods. 2, že odpratávanie snehu na šikmej zľadovatelej streche, ktorá sa nachádza vo
výške cca 6 m nad úrovňou zeme je bežnou údržbou. Žiadala o výsluch svedkov, doplnenie spisového
materiálu a možnosť vyjadriť sa k vzniknutým dôkazom ako aj možnosť záverečnej reči pred súdom
pred vynesením rozsudku.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť, odvolanie neobsahuje
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu alebo zrušenie rozsudku. Navrhnutí
svedkovia sú osoby blízke konateľovi a to matka a manžel konateľky žalovaného. Manžel žalovanej,
navrhnutý svedok G. E. sa naviac zúčastnil pojednávaní.

7. Odvolateľka k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že 3 dni pred termínom pojednávania sa
telefonicky ospravedlnila z pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov, zároveň uviedla, že nesúhlasí



s rozhodnutím bez jej účasti. Nemohla určiť pre danú vec žiadneho zástupcu, pretože nikto iný nemal
také vedomosti o vzniknutej situácii ako ona. Jej zdravotné problémy vznikli náhle a neočakávane. Keď
sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu, tak sa konanie odročilo. Súd sa v rozhodnutí nezaoberal
dôkazmi, ktoré navrhovala a predkladala, t. j. výsluch svedkov, listiny štátnych orgánov ako aj iné dôkazy
o spôsobení škody firmou SUPREMUS neboli brané do úvahy a súd sa nimi nezaoberal.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP),
ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného
označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

11. K námietke žalovanej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, tým, že súd pojednával v jej
neprítomnosti odvolací súdudáva, že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, za podmienok
predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a zároveň nie
je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 OSP
umožňovalo súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Aj v prípade, ak
účastník požiada o odročenie pojednávania, ale súd nezistí existenciu dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania (ako v tomto prípade) je účastník povinný sa na pojednávanie dostaviť, resp. má právo
zúčastniť sa pojednávania. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol,
neodňal tým žalovanej možnosť konať pred súdom, nakoľko sama žalovaná sa zbavila možnosti konať
pred súdom tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná,
žalovaná ako právnická osoba mohla splnomocniť na svoje zastupovanie pred súdom inú osobu.

12. Neobstojí ani námietka žalovanej, že sa nemohla vyjadriť k vstupu do konania spoločnosti Alianz
Slovenská poisťovňa, a. s. Na pojednávaní dňa 25. apríla 2014 jej bol oznámený vstup spoločnosti Alianz
Slovenská poisťovňa, a. s., do konania, pričom so vstupom nesúhlasila. Následne súd rozhodnutím č. k.
18C/55/2013-92 zo dňa 30. 07. 2014 rozhodol tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania
na strane žalobcu.

13. V súlade s § 389 CSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Správny je právny záver súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno o vzniku nároku žalovaného
voči žalobkyni je na strane žalovaného, žalovaný musí preukázať základ ním uplatňovaného nároku
ako aj výšku, v prípade neunesenia dôkazného bremena žalovaným súd nemôže urobiť záver, že
pohľadávka žalobcu voči žalovanému na základe započítania zanikla. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky, ktorú si započítaval voči
žalobkyni z titulu vzniknutej škody, pretože len vyčíslenie škody, ktoré urobil sám žalovaný bez toho,
aby predložil relevantné písomné doklady, nepostačuje na to, aby mohol mať súd za preukázané, že
mu vznikla takáto škoda, žiadnymi relevantnými dôkazmi tak nepreukázal, že v dôsledku škodovej
udalosti, a to zatečením strechy zo dňa 17. 01. 2013 mu vznikla škoda. Odvolací súd udáva, že je
oprávnená námietka žalovaného v odvolaní, že okresný súd sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými
žalovaným. Z obsahu odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa vysporiadal s listinným
dôkazom - Záznam o výkone štátneho zdravotného dozoru (čl. 19 spisu), tiež z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé prečo súd nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na zistený skutkový stav vykonať
dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným na pojednávaní dňa 14. 03. 2014 a to na
skutočnosti vzniku škody na majetku žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve navrhnuté
dokazovanie žalovaným malo viesť k zisteniu/nezisteniu skutkového stavu uvádzaného žalovaným,
resp. uneseniu/neuneseniu dôkazného bremena žalovaným. Súd prvej inštancie navrhnutých svedkov



aj predvolal na pojednávanie dňa 25. 04. 2014, zo zápisnice z pojednávania však nie je zrejmé, z akých
dôvodov nepristúpil k vykonaniu dokazovania výsluchom svedkov.

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní odvolania konštatuje, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

15. Odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1500 € s prísl. a v súlade s § 379
CSP aj v závislých výrokoch o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní
naznačenej aplikácie bremena tvrdenia a dôkazného bremena posúdiť uplatnený nárok žalovaného,
súd prvej inštancie zistí skutkový stav na základe vykonania dôkazov navrhnutých účastníkmi. V súlade
s § 191 CSP súd dôkazy vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, prihliadne na vierohodnosť každého vykonaného dôkazu, pritom starostlivo
prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská,
úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia.

16. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov medzi účastníkmi súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).