SUPREMUS, s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/99/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206035
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6413206035.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobkyne:
O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. S., N. XXXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Rudolfom
Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, za účasti intervenienta na strane žalobkyne:
Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
SUPREMUS, s. r. o., Mierová 10, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 056 235, o zaplatenie sumy 1 500
€ s prísl. a vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 18C/55/2013-222 zo dňa 11. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 18C/55/2013-222 zo dňa 11. 09. 2017 p o t v
r d z u j e.

II. Žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne priznáva náhradu trov konania, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne vo výške 100 %, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie určí ich výšku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 500 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 500 € počítaný od 16.01.2013 do 15.02.2013, s
úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 000 € počítaný od 16.02.2013 do 15.03.2013 a
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1 500 € počítaný od 16.03.2013 do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok prvý).
Vzájomný návrh žalovaného zamietol (výrok druhý).
Súd žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne priznal náhradu trov konania v pomere 100
% trov konania.
Svedkovi A. R., nar. XX.XX.XXXX a svedkyni G. G., nar. XX.XX.XXXX. priznal svedočné v pomere
100% voči žalovanému.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zaplatenia od žalovaného sumy 1 500 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.1.2013 do 15.02.2013 zo sumy 500 €, od 16.02.2013 do
15.03.2013 zo sumy 1 000 €, od 16.03.2013 do zaplatenia zo sumy 1 500 € s poukazom na to, že
so žalovaným uzavrela dňa 22.5.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, nájomný vzťah skončil
31.03.2013 a žalovaný nezaplatil nájomné za obdobie január 2013 až marec 2013 spolu vo výške 1 500
€, čo predstavuje dohodnuté mesačné nájomné vo výške 500 €. Vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou
sa domáhal zaplatenia od žalobcu škody, žiadal zamietnuť, s poukazom na to, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno.



3. Žalovaný nerozporoval, že by nezaplatil nájomné za prenajaté nebytové priestory v uplatnenej výške
žalobkyňou v konaní, avšak poukázal na to, že mu vznikla škoda zatečením priestorov zo 16.01.2013
na 17.01.2013, čo bolo spôsobené nepriaznivým počasím. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil voči
žalobkyni náhradu škody vo výške 2 681 €, pohľadávku žiadal započítať. Spôsobenú škodu žalovaný
špecifikoval nasledovne: výpočtová technika v hodnote cca 1 100 €, fiškálna pokladňa v hodnote opravy
285 €, nábytok a zariadenie fy. v hodnote 750 €, zapožičané propagačné materiály v hodnote 130 €.

4. Intervenient na strane žalobkyne sa stotožnil s tvrdeniami právneho zástupcu žalobkyne. Konštatoval,
že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o vzniku škody neuniesol dôkazné bremeno.

5. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, vec posúdil podľa § 3 ods.1, 2, 3, § 7 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 147 ods.1, 2, 3 CSP.

6. Z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov okresný súd zistil, že účastníci uzatvorili
dňa 22.05.2012 zmluvu o nájme. Predmetom Zmluvy bol prenájom nebytových priestorov za účelom
podnikania na dobu určitú od 01.06.2012 do 01.06.2013, žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške
500 € mesačne do 15-teho dňa príslušného mesiaca. Nájom skončil ku dňu 31.03.2013 dohodou.
Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

7. Žalobca si v konaní uplatnil od žalovaného sumu 1.500 € ako nezaplatené nájomné za obdobie január
2013 až marec 2013. Žalovaný nerozporoval nezaplatenie nájomného za uvedené obdobie. Vzhľadom
na to, že nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil ku dňu 31.03.2013 bolo povinnosťou žalovaného
za nebytové priestory žalobkyni platiť nájomné. Keďže žalovaný si uvedenú povinnosť nesplnil, žaloba
žalobcu, čo do uplatnenej sumy 1 500 € bola dôvodná a okresný súd jej vyhovel.

8. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto okresný súd prisúdil žalobkyni aj úrok z
omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..

9. Žalovaný si v spore v súlade s § 147 ods.2 CSP vzájomnou žalobou voči žalovanej uplatnil náhradu
škody vo výške 2 681 €.

10. Nárok na náhradu škody okresný súd posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

11. Žalovaný žiadal priznať od žalovanej sumu 2 681 € ako škodu, ktorá mu vznikla zatečením priestorov
zo 16.01.2013 na 17.01.2013 z dôvodu napadania veľkého množstva snehu ako aj pršania. Skutočnosť,
že k zatečeniu priestorov došlo v uvedenej dobe a uvedeným spôsobom medzi stranami sporu
sporné nebolo, zhadzovanie snehu zo strechy a zabezpečenia, aby strecha bola v dobrom stave bolo
povinnosťou vlastníkovi priestorov - žalobkyni.

12. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že škoda vznikla jemu ako spoločnosti s.r.o. ako aj
výšku škody, ktorá mu v dôsledku uvedených skutočností mala vzniknúť. Spôsobenú škodu žalovaný
špecifikoval nasledovne: výpočtová technika v hodnote cca 1 100 €, fiškálna pokladňa v hodnote opravy
285 €, nábytok a zariadenie fy. v hodnote 750 €, zapožičané propagačné materiály v hodnote 130 €.

13. Pokiaľ ide o škodu žalobkyňa namietala vlastníctvo poškodených vecí žalovaným. Okresný súd
skúmal predpoklady vzniku škody a dospel k záveru, že: Pokiaľ ide o škodu žalovaného na výpočtovej
techniku, žalovaný ju riadnym, nezameniteľným spôsobom nešpecifikoval, nepreukázal vlastníctvo k
predmetnej výpočtovej technike. Samotný žalovaný, prostredníctvom konateľky na pojednávaní uviedol,
že výpočtová technika nebola zaradená do účtovníctva žalovaného. Žalovaný nepreukázal uplatnenú
škodu na fiškálnej pokladni, a to v hodnote opravy vo výške 285 €, nepreukázal základnú podmienku a
to, že pokladňa (tak ako ju nazval žalovaný) bola vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný uplatnenú škodu
na nábytku a zariadení fy. v hodnote 750 € nepreukázal, nepreukázal svoje vlastníctvo k nábytku a
zariadeniu, pričom veci ani riadnym spôsobom nevedel špecifikovať. Je pravdou, že žalovaný predložil
súdu faktúru č. 1111134 zo dňa 29.11.2011 vystavenú dodávateľomN. X IČO: 17624835 Bánovce nad



Bebravou na sumu 1 556 €, ktorou fakturoval kancelársku zostavu (bez bližšej špecifikácie), okresný súd
však poukázal na podstatnú skutočnosť, že v zmysle uvedenej faktúry (žalovaný iný dôkaz nepreložil)
odberateľom bola O. M., O. XX, N. S. a nie žalovaný. Aj z predloženého príjmového pokladničného
dokladu P 11/28 zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že kúpna cena vo výške 1 556 € bola zaplatená M. O., N.
S. a nie žalovaným. Škoda žalovaného mala pozostávať aj zo škody na zapožičaných propagačných
materiáloch v hodnote 130 €. Aj v tejto časti uplatnenej škody okresný súd konštatoval nepreukázanie
vlastníctva vecí žalovaným, nepreukázania konkrétnej špecifikácie vecí a ani výšky škody. V tejto
súvislosti okresný súd poukázal na to, že sám žalovaný uviedol, že ide o zapožičané veci, pričom už
z tejto skutočnosti je nepochybné, že neboli vlastníctvom žalovaného. Pokiaľ žalovaný predložil súdu
Zoznam zničených a poškodených vecí - tovaru, uvedená listina je len súpisom, ktorý urobil žalovaný,
avšak nepreukazuje vlastníctvo žalovaného, rozsah poškodenia, výšku škody.

14. Žalovaný nepreukázal základné náležitosti podstatné pri priznanie náhrady škody a to, že by veci,
ktoré boli poškodené boli vo vlastníctve žalovaného, ani výšku spôsobenej škody. Neboli nepreukázané
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody ani výsluchom svedkov W. M., O. Z., ktorí sa nevedeli
konkrétne vyjadriť k vzniku škody, výške škody a ich výpoveďami žalovaný nepreukázal relevantným
spôsobom ani vlastníctvo žalovaného k poškodeným veciam.

15. Zo Záznam o výkone štátneho zdravotného dozoru pohrebná služba vykonaného dňa 20.02.2013,
predloženého žalovaným vyplýva, že v čase kontroly bol strop predajne zatečený, pričom je
konštatované, že vznikla majetková škoda. Z uvedeného záznamu nie je zrejmé, na základe čoho dospeli
k uvedenému konštatovaniu - že vznikla majetková škoda. Zo záznamu nevyplýva to v akej výške
uvedená majetková škoda mala vzniknúť a ani to, na čom mala táto škoda vzniknúť. Okresný súd v tejto
súvislosti poukázal na to, že v uvedenom zázname je konštatované, že k havarijnej situácii malo dôjsť
vo februári 2013, pričom z výpovedne žalovaného (konateľky) je nepochybné, že k zatečeniu priestorov
došlo zo 16.01.2013 na 17.01.2013 (z čoho žalovaný odvíja nárok na náhradu škody).

16. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným o vzniku škody na jeho majetku okresný
súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa ako aj
intervenient na strane žalobkyne boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im okresný súd priznal
náhradu trov konania v pomere 100 %. Na pojednávaní dňa 11.09.2017 boli vypočutí svedkovia XX.
ProtiR. a G. G., ktorí si uplatnili svedočné. Vzhľadom na to, súd svedkom A. R. a G. G. priznal svedočné
v pomere 100 % voči žalovanému, ktorí bol v konaní neúspešný.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v
súlade s § 362 ods. 1 CSP. Odvolanie podala v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu.

19. Odvolateľ uviedol, že nebol predložený ani jeden dôkaz, ktorý by poprel alebo vyvrátil jeho tvrdenia
a hmotné dôkazy predložené súdu, škoda sa nepochybne stala, žalobca a súd predmetné doklady
a dôkazy spochybnili a neuznali v predmetnom súdnom konaní. V rozsudku je chybne uvedená
skutočnosť, kedy došlo k havarijnej situácii. V rozsudku v bode 34., 35. sú uvedené nesprávne dátumy
17.01.2013, 16.01.2013, 17.03.2017. Už táto skutočnosť je základným dôvodom na zrušenie rozsudku.
Nesúhlasí so záverom súdu, že neuniesol dôkazné bremeno, keďže doložil konkrétne dôkazy ako sú
bloky, faktúry, potvrdenia zo servisu, kde je stanovený rozsah opravy a tak isto doložil fotodokumentáciu
z konkrétnej udalosti a vyjadrenia štátnych orgánov. Tieto dôkazy súd prvej inštancie spomenul len
niektoré a okrajovo. Poukázal na to, že v bode 34. odôvodnenia je nesprávne a mylne uvádzané, že bol
na kontrole štátny zdravotný dozor, ktorý konštatoval, že strop do predajne je zatečený. Nikde v zákone
sa nehovorí o tom, že tento orgán má spisovať škody, konkretizovať rozsah poškodenia súkromného
majetku alebo vyčísľovať vzniknuté škody, a teda odôvodnenie je v rozpore so zákonom č. 204/2014 Z.
z., t. j. s kompetenciami a činnosťou takéhoto úradu. Nevie prečo súd pridal do konania poisťovňu, ktorá
nemôže byť ani len svedkom a nie to ešte intervenientom. Od začiatku nesúhlasil s pribratím poisťovne
do sporu, pretože poisťovňa sa zákonným spôsobom nedokáže vyjadriť k predmetným okolnostiam. Ten,
kto prizval poisťovňu do sporu má ju aj zaplatiť. Je nepochybné, že skutok sa stal, žalobca nepredložil
ani jeden listinný alebo fotografický dôkaz, ktorý by vyvracal jeho tvrdenia. Okresný súd jeho konkrétne



dôkazy nespomenul v rozhodnutí, alebo sa ich snažil znehodnotiť tvrdením, že na pokladničnom bloku
nie je uvedené o aký nábytok ide a koľko kusov a pod.. Predmetné doklady postačujú daňovému
úradu, nie je preto dôvod, aby nepostačovali súdu. Nesúhlasí s bodom 17 odôvodnenia rozhodnutia,
keď súd berie odhadzovanie snehu z cca 6 m výšky ako bežnú údržbu, pričom ide o výškové práce.
Žalobkyňa a jej právny zástupca nevynaložili úsilie a neprišli do predmetného objektu, nefotili konkrétnu
situáciu, neprišli spísať konkrétne škody. V súlade s § 22 zák. č. 596/2003 Z. z. o dani z príjmu má
nárok na vloženie jednorazového vkladu (majetku) ako fyzická osoba v prospech právnickej osoby,
čiže aj jej osobný majetok nachádzajúci sa vo firme je majetkom firny, a teda bolo unesené dôkazné
bremeno dostatočne v zmysle účtovných zákonov SR, keď došlo dňa 17.02.2013 k zaplaveniu firmy, tak
predmetné doklady boli zničené, čiže zdokladoval svoju situáciu a majetok v rámci svojich zákonných
možností dostatočne.

20. Odvolateľ poukázala na to, že v rozsudku sa nachádzajú chyby v dátumoch a tiež je chyba v
rozhodnutí vo výrokovej časti, keď v prvom odseku a v prvej vete je uvedené (žalobkyni), pričom je
žalovaná právnická osoba.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaný neuvádza, ktoré skutkové zistenia
sú nesprávne a prečo, ani neuvádza v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd
vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vyhodnotil ich a rozhodol. Navrhol rozsudok potvrdiť.

22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach v odvolaní. Je jednoznačná,
že došlo k zaplaveniu objektu, čo nebolo vyvrátené. Tiež je zrejmé kto je zodpovedný za zatečenie
objektu, došlo k poškodeniu jeho majetku, čo dostatočne zdokumentoval v zmysle pravidiel o
účtovníctve, a preto žiada o náhradu škody. Ani jeden dôkaz predložený z jeho strany nebol zahrnutý
v rozsudku a nebolo podľa nich rozhodované.

23. Žiadne iné vyjadrenia, ktoré by smerovali k predmetu sporu podané neboli.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

25. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

26. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

27. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

29. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

30. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne
interpretoval.

31. Odvolateľ navrhol rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ
neuvádza žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti rozhodnutia pokiaľ ide o prvý a posledný výrok



rozhodnutia. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, mal za to, že preukázal oprávnenosť
ním uplatneného nároku na náhradu škody.

32. Súd prvej inštancie zamietol uplatnený nárok žalovaným, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní
o náhradu škody má ten, kto uplatní nárok na náhradu škody (v tomto prípade žalovaný) povinnosť
- bremeno tvrdenia v tom, že došlo k protiprávnemu úkonu, 2. spôsobeniu škody (škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ v majetkovej sfére poškodeného), 3. existuje príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri neexistencii, čo len jedného z predpokladov, zodpovednosť
za škodu nie je daná. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti. Pokiaľ sú uvedené predpoklady preukázané, ten, kto uplatnil nárok uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

33. Súd prvej inštancie správne posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka a skúmal predpoklady vzniku škody, a to existenciu protiprávneho úkonu,
spôsobenie škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a dospel k záveru, že
žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu vzniku škody, teda ujmu v jeho
majetkovej sfére, t. j. spoločnosti žalovaného, nepreukázal, že došlo k zmenšeniu jeho majetkového
stavu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, správne uzavrel, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno.

34. Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nepovažoval za sporné,
že zo 16. januára 2013 na 17. januára 2013 došlo k zatečeniu priestorov (uvedené je zrejmé aj z bodu
34 odôvodnenia, pre úplnosť odvolací súd udáva, že v bode 35. odôvodnenia ide o zrejmú chybu v
písaní, kde je uvedený dátum zo 16.01.2013 na 17.03.2013). Žalovaný na pojednávaní dňa 11.09.2017
sám uviedol, že k zatečeniu došlo v noci zo 16. na 17. januára 2013 a že mylne predtým uviedol
február, uvedené je zrejmé aj z odporu voči platobnému rozkazu, rovnako z výpovede z nájomnej
zmluvy zo dňa 20. februára 2013, kde žalovaný udáva, že k zatečeniu predmetného objektu došlo v
priebehu noci zo dňa 16. januára 2013 na deň 17. januára 2013, teda súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav, námietky žalovaného v tomto smere nie sú dôvodné. Súd v bode 26. správne uzavrel, že
zhadzovanie snehu zo strechy a zabezpečenia, aby strecha bola v dobrom stave, napr. aby nepretekalo
z dôvodu jej poškodenia, nemožno hodnotiť ako náklady spojené s obvyklým udržiavaním, ktoré by
mal hradiť nájomca - žalovaný. Súd prvej inštancie tu jednoznačne uviedol, že táto povinnosť je daná
vlastníkovi priestorov - žalobkyni. Súd prvej inštancie zamietol návrh na náhradu škody z dôvodu, že
žalovaný nepreukázala, že škoda vznikla žalovanému a v akej výške, a to z dôvodu, že žalovaná strana
nepreukázala vlastníctvo k jednotlivým daným veciam, Toto rozobral v bodoch 28 - 31. odôvodnenia.
Žalovaný nepreukázal vlastníctvo k veciam, a teda nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku na základe
nim tvrdených skutočností. V odôvodnení rozhodnutia sa konkrétne zaoberá vyhodnotením všetkých
tvrdení a dôkazov.

35. Okresný súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalovaným, ktoré vyhodnotil v súlade § 191 CSP.

36. Žalovaný videl nesprávnosť zistenia skutkového stavu v tom, že podľa daňového zákona a podľa
§ 22 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, má nárok na vloženie jednorazového vkladu (majetku)
ako fyzická osoba v prospech právnickej osoby, čiže aj jej osobný majetok nachádzajúci sa vo firme
je majetkom firmy, zároveň uviedla, že toto nevie preukázať. Okresný súd potom správne uzavrel, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Sám žalovaný uviedol, že nevie predložiť dôkazy o tom, že došlo
k vloženiu majetku fyzickej osoby v prospech právnickej osoby (t. j. žalovaného).

37. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola



alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že škoda vznikla na jeho majetku, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd označené
a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotil podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď okresný súd vyhodnotil dôkazy dospel k
správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal zodpovednosť žalobkyne za nim tvrdenú škodu.

38. Odvolateľ tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz v bode 34., t. j.
Záznam o výkone štátneho zdravotného dozoru - pohrebná služba, zo dňa 20. februára 2013. Odvolateľ
uviedol, že nikde v zákone sa nehovorí, že by tento orgán mal spisovať škody, konkretizovať rozsah
poškodenia súkromného majetku alebo vyčísľovať vzniknuté škody. K uvedenému odvolací súd udáva,
že súd prvej inštancie vychádzal z obsahu tohto listinného dôkazu a zisťoval, či na základe tohto
listinného dôkazu predloženého žalovaným je možné vyvodiť záver, ktorým by bolo preukázané, že došlo
k škode na jeho majetku žalovaného a v akej výške. Uvedený dôkaz vyhodnotil okresný súd v súlade
s jeho obsahom.

39. K námietke odvolateľa, že nevie z akého dôvodu súd prizval do konania poisťovňu, odvolací súd
udáva, že v súlade s § 81 CSP intervenientom je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi
alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Rovnaká právna úprava platila podľa
predchádzajúcej úpravy procesného konania, ktorá v § 93 OSP upravoval daný typ účastníka, ako
vedľajšieho účastníka. Intervenient je subjektom sui generis sporového konania. Procesné postavenie
intervenienta vzniká na základe jeho vlastného procesného úkonu. Účelom vstupu intervenienta do
sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje. Intervenient
má právny záujem na výsledku sporu, ktorý vyplýva z hmotného práva. V procesnej rovine ide o záujem,
aby spor vyhrala strana, ktorú intervenient v spore podporuje. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 25.04.2014 uviedol, že nesúhlasí
so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalobcu do konania rozhodoval o jeho pripustení, a to
uznesením zo dňa 30.07.2014. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanému v súlade s § 48 OSP.

40. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že nesúhlasí s tvrdením v bode 17. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd berie
odhadzovanie snehu v cca 6 m výške ako bežnú údržbu, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie v bode 26. odôvodnenia jednoznačne uviedol, že táto povinnosť je daná vlastníkovi priestorov
- žalobkyni.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom v
rámci odvolania sa mohol zaoberať len konkrétnymi dôvodmi a rozsahom odvolania, preskúmaním tohto
nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
nesprávne.

42. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov prvoinštančného konania, v súlade s § 255
ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalobkyňa ako aj intervenient na strane žalobkyni boli v konaní úspešní v
plnom rozsahu, v plnom rozsahu im priznal náhradu trov konania.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto vznikol nárok na náhradu trov
konania v odvolacom konaní žalobcovi a intervenientovi.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).