V.T.C., a.s. "v konkurze"


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611206432
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611206432.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a

JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu I./A.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. Y. XXX/XX,
XXX XX Z., žalobkyne II./ A.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. Y. XXX/XX, XXX XX Z. proti žalovanej I./
JUDr. Mariana Matulová, so sídlom B. X, XXX XX L. L., SKP úpadcu V. T. C., a.s. „v konkurze", Rádayho
8, Lučenec, IČO: 36 056 316, žalovanému II./ R. R., a.s., so sídlom V. XX, XXX XX L., zast. Nosko &
Partners s.r.o., Nám. SNP 16, 811 06 Bratislava, žalovanému III./ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J.
XXX/X, XXX XX Z. - S., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/58/2011-102 zo dňa 21.08.2012, takto

r o z h o d o l :

?

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/58/2011-102 zo dňa 21.08.2012 p o t v r d z u j e.

Žalovaným I./, II./ a III./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom 26Cbi/58/2011-102 zo dňa 21.08.2012 žalobu o určenie o
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 15.02.2011 a ktorá bola osvedčená notárkou JUDr.
Martou Jurinovou, so sídlom Š. Moyzesa 53, Lučenec notárskou zápisnicou č. N 88/2011, Nz 5253/2011,
NCRls 5407/2011 zamietol. V rozhodnutí uviedol, že dňa 16.01.2003 uzavrel úpadca spoločnosť V.
T. C., a.s., Rádayho 8, Lučenec, IČO: 36 056 316, ktorého je žalovaná I./ správkyňou konkurznej
podstaty so žalovaným II./ Zmluvu o úvere č. XXX č. I., na základe ktorej poskytol žalovaný II./ úpadcovi
úver na výstavbu administratívno-bytového komplexu. Z úveru zostala nesplatená suma vo výške
2.525.150,10 Eur ku dňu 15.05.2009, keď žalovaný II./ vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru.
Dňa 18.12.2007 uzavreli žalobcovia I./ a II./ so žalovaným II./ Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom
práve ako dodatočné zabezpečenie poskytnutého úveru v ktorej žalobca vystupoval ako zmenkový
ručiteľ a žalobca II./ ako zmenkový avalista. Na majetok úpadcu konkurzný súd vyhlásil konkurz a
za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Marianu Matulovú, so sídlom B. X, XXX XX L.
L.. Súd prvého stupňa uviedol, že v rámci speňažovania majetku úpadcu žalovaná I./ zorganizovala
na deň 15.02.2011 dražbu, predmetom ktorej bol súbor nehnuteľného majetku v súpisovej hodnote
- vyvolávacej cene 19.635 Eur, a to stavebných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k. ú Z.,
nachádzajúce sa pri benzínovej pumpe R.. Dražobníkom a zároveň aj likvidátorom bola žalovaná I./.
Nehnuteľnosti boli v dobrovoľnej dražbe vydražené za cenu 14.025 Eur v prospech žalovaného III./.
Žalovaná I./ konala na základe pokynu žalovaného II./. Podľa žalobcov sa predaj uvedeného súboru
nehnuteľností uskutočnil za cenu 50% hodnoty účtovnej ceny v prípade predaja súboru nehnuteľností



a porovnanie trhovej ceny pritom bolo ešte nižšie, čím došlo k výraznému poškodeniu a uplatneniu
práv žalobcov I./ a II./. Podľa ich názoru výsledkom dobrovoľnej dražby sa získalo len minimálne
splatenie úverovej angažovanosti, pričom ručenie žalobcov zostáva v 100% výške. Žalovaný II./ týmto
svojim konaním spôsobil žalobcom I./ a II./ ukrátenie na ich právach, keďže ako ručiteľ a avalista budú
musieť vysporiadať rozdiel pohľadávky svedčiaci v prospech žalovaného II./. Poukázali na konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 16Zm/29/2010. V konaní žalobca I./ zdôraznil,
že ako dlžník záložného veriteľa neobdržal oznámenie o konaní dražby, čím došlo k porušeniu ust.
§ 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľnej dražbe, taktiež namietal, že bolo porušené ust. § 17 ods. 1 bod 1
Zákona o dobrovoľnej dražbe, nakoľko žalovaná I./ neposkytla poučenie o tom, že je možné napadnúť
neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľnej dražbe. Opätovne zdôraznil, že nehnuteľnosti
boli odpredané za 15% svojej hodnoty. Poukázal aj na českú judikatúru, konkrétne na rozhodnutie
21Cdo/2690/2006 a 29Odo/777/2006 z ktorých vyplýva záver, že súd mal posúdiť dobrovoľnú dražbu
podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľnej dražbe. Žalovaná I./ so žalobou nesúhlasila, pretože podľa
jej názoru žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby. Speňažovanie majetku
konkurznej podstaty podlieha osobitnému režimu, a keď v rámci týchto ustanovení nie je možné nikomu
ani ručiteľovi úpadcu zvrátiť proces predaja majetku v konkurznom konaní, žalovaná I./ poukázala
na skutočnosť, že konala v súlade so záväzným pokynom príslušného orgánu - zabezpečeného
veriteľa, ktorým je žalovaný II./ zo dňa 15.11.2010 a jeho doplnení zo dňa 26.01.2011. Žalovaný II./
poukazoval na dôvody uvedené v súdnom konaní 26Cbi/65/2011 a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný
III./ tiež navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa uviedol, že zákon o konkurze a
reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom, ktorý upravuje konkurzné konania a vrámci neho
aj speňažovanie majetku úpadcu. Jedným z možných spôsobov speňažovania majetku podliehajúceho
konkurzu je dražba a kedy tento spôsob speňažovania je správca povinný zvoliť v prípade speňažovania
nehnuteľností ak tieto nespeňažuje predajom podniku, časti podniku, alebo podstatnej časti majetku
patriaceho k podniku. Pri tomto spôsobe speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii primerane odkazuje na ust. osobitného predpisu, a to zák. č. 527/2002 o
dobrovoľných dražbách. Zároveň však uvádza, že oznámenia súvisiace s dražbou zverejňuje správca
v obchodnom vestníku. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ konkrétnu otázku v rámci speňažovania,
a to aj formou dražby upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, nepoužijú sa v takomto prípade
ustanovenia osobitného predpisu. V tom prípade, keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako
špeciálny právny predpis upravil otázku doručovania písomností a oznámení súvisiacich s dražbou,
nie je možné pri dražbe organizovanej správcom v rámci speňažovania majetku úpadcu aplikovať ust.
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doručovaní. Uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že správkyňa publikovala oznámenie o konaní opakovaného kola dražby v súlade s ust. § 92 ods.
6 ZKR, súd preto žiadne porušenie ustanovení zákona zo strany žalovanej I./ v tejto časti nezistil.
Ďalšie údajné porušenie zákona žalovanou I./ má spočívať v tom, že žalovaná I./ v oznámení o dražbe,
ako aj v notárskej zápisnici o priebehu dražby neuviedla poučenie o možnosti domáhať sa v lehote
troch mesiacov odo dňa príklepu určenia neplatnosti dražby. Ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa určenia neplatnosti dražby, a kedy
neplatnosti dražby sa môže domáhať akákoľvek tretia osoba ktorá tvrdí, že porušením ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach. Okresný súd zdôraznil, že táto
zákonná úprava sleduje účel zákona o dobrovoľných dražbách a v rámci neho ochranu práv tretích
osôb, ktoré mohli byť nesprávnym postupom dotknuté. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci
sa nejednalo o dobrovoľnú dražbu podľa zák. č. 527/2002 Z. z., ale o proces speňažovania majetku
úpadcu v konkurznom konaní. Účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je kolektívne uspokojenie
veriteľov speňažením majetku úpadcu tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia konkurzných
veriteľov v čo najkratšom čase s vynaložením minimálnych nákladov. ZKR v prípade konkurzu ako
generálnej exekúcie prioritne sleduje záujem konkurzných veriteľov, ktorí majú záujem na čo najvyššom
výťažku a o ktorom rozhodujú formou záväzných pokynov udelených správcovi a ktorými je správca
viazaný. V súlade s týmto účelom ZKR aj upravuje práva a povinnosti účastníkov konkurzného konania,
ktorými sú v zmysle ust. § 24 ZKR dlžník, navrhovateľ, konkurzní veritelia, ako aj osoby, o ktorých
právach a povinnostiach sa v konkurze koná. Správca je povinný v rámci svojej činnosti v konkurznom
konaní postupovať s odbornou starostlivosťou a napĺňať tak vyššie uvedený základný účel konkurzného
konania; v rámci svojej činnosti je viazaný záväznými pokynmi a odporúčaniami príslušných orgánov,
cez ktoré konkurzní veritelia realizujú svoje práva a oprávnené záujmy v konkurze. Konkurzní veritelia
ako účastníci konkurzného konania v zásade uplatňujú svoje práva v konkurznom konaní dvojakým
spôsobom, a to prostredníctvom príslušných orgánov a formou žalôb proti správcovi a keď súdne
konanie voči správcovi je možné viesť len v súlade s týmto zákonom a na podklade tohto zákona.



Takýmito žalobami sú žaloby o určenie pravosti pohľadávok a vylučovacie žaloby (§ 47 ods. 4 ZKR).
Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s uvedenými zásadami a účelom konkurzného konania, aby
proces speňažovania mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyňovať tretie osoby prostredníctvom právnych
inštitútov podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko
účelom tohto zákona je okrem ochrany vlastníka pri výkone záložného práva aj ochrana práv tretích
osôb k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dobrovoľnej dražby. Dal do pozornosti ust. § 93 ods. 3, ktoré
preferuje záujem konkurzných veriteľov pred ochranou vlastníka, ako aj tretích osôb v zmysle ktorého
pri odplatnom prevode veci zo súpisu kupujúci nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, ak úpadca nebol
jej vlastníkom. Práva tretích osôb chráni možnosťou domáhať sa voči správcovi náhrady škody, ktorá
pôvodnému vlastníkovi takýmto postupom vznikla. V duchu týchto zásad a v súlade s úpravou ZKR
ako špeciálneho právneho predpisu je potom vylúčená aplikácia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách upravujúcich poučenie o možnosti domáhať sa neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o
dražbách. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nie je možné domáhať sa neplatnosti aktu speňažovania
majetku podliehajúceho konkurzu správcom, tretími osobami, prípadné porušenie povinnosti správcu
v rámci tohto procesu, pretože ZKR sankcionuje osobitný spôsobom, a preto pokiaľ žalovaná I./
neuviedla poučenie o možnosti domáhať sa neplatnosti dražby oznámení o konaní opakovaného kola
dražby a ani v notárskej zápisnici, nedopustila sa porušenia zákona, a to či už ZKR, alebo Zákona o
dobrovoľných dražbách. Z uvedeného dôvodu podľa záveru súdu prvého stupňa žalovaná I./ nebola
povinná upustiť od dobrovoľnej dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d) Zákona o dobrovoľných dražbách.
Podľa názoru súdu prvého stupňa je irelevantné tvrdenie žalobcov, že v konaní vystupujú zároveň ako
podmienení veritelia, nakoľko jedinou prípustnou žalobou veriteľov voči správcovi, vychádzajúc z ust.
§ 47 ods. 4 ZKR je žaloba o určenie pravosti pohľadávky. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
je totiž možné viesť súdne konanie voči správcovi len v súlade s týmto zákonom. Ďalej súd prvého
stupňa uviedol, že pokiaľ žalobcovi poukazujú na rozhodnutie českých súdov, tak súd zdôraznil, že sa
jedná o rozhodnutia z obdobia účinnosti Zákona o konkurze a vyrovnaní (č. 328/1991 Zb.) pre ktorú
právnu úpravu je charakteristické pasívne procesné postavenie veriteľov a naopak silné postavenie
správcu a konkurzného súdu. Veriteľské orgány mali len poradný charakter a veritelia prihlásených
pohľadávok nemohli zásadným spôsobom ovplyvňovať priebeh konkurzného konania a v rámci neho
aj speňažovanie. Zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii sa posilnilo procesné postavenie
veriteľov, ktorým sa umožnila kontrola speňažovania. Z dôvodu absolútnej rozdielnosti úpravy právneho
postavenia účastníkov konkurzného konania - veriteľov, správcu a právomoci konkurzného súdu v starej
a novej úprave konkurzného konania podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné aplikovať cit.
judikatúru bez výhrad na túto prejednávanú vec. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol
v celom rozsahu.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobcovia I./
a II./. V odvolaní uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolatelia napádali
dôvody nezákonného doručovania zakladajúce neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to o nerešpektovanie
ust. § 17 ods. 5 bod 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, kde musí byť doručené oznámenie o
konaní dražby aj dlžníkovi záložného veriteľa. Nesplnenie zákona zo strany žalovaných znamenalo, že
následkom takéhoto konania sa žalobca nemohol zúčastniť predmetnej dražby a tak nemohol ovplyvniť
jej konanie. Ďalej odvolatelia namietali absenciu poučenia zakladajúcu neplatnosť dobrovoľnej dražby,
a to nerešpektovanie ust. § 17 ods. 1 bod 1, podľa ktorého musí byť oznámenie o dražbe aj poučenie
podľa § 21 ods. 2 až 6 a to v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Táto povinnosť jednoznačne
vyplýva pre žalovaných I./ a II./ z cit. ustanovenia. Ďalej odvolateľ uviedol, že dôvody nezákonného
postupu zo strany dražobníka, ktorý nemal právo pristupovať k dražbe, pretože predchádzajúce konanie
zakladalo neplatnosť dobrovoľnej dražby. Dražobník bol povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia, ak neboli splnené ani podmienky ust. v § 17 ods. 5 bod 5 a dokonca ani v § 17 ods. 1 písm.
l Zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolateľ zdôraznil, že nepoužitie správneho právneho predpisu
prvostupňovým súdom spočíva v tom, že ZKR v žiadnej časti neupravuje otázku doručovania písomností
a oznámení súvisiacich s dražbou. Nesprávny výklad právneho predpisu, a to § 92 ods. 6 prvostupňovým
súdom je v tom, že vo vzťahu ZKR a Zákona o dobrovoľných dražbách považuje za lex specialis ZKR,
hoci z dikcie § 92 ods. 6 vyplýva, že ZKR je lex generalis a Zákon o dobrovoľných dražbách je lex
specialis. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010
sp. zn. 3Cdo/186/2010. Ďalej odvolatelia zdôraznili, že z predloženej zmenky vyplýva, že je jednoznačné,
že od 22.12.2009 je žalobca I./ , ale aj žalobca II./ dlžníkom odporcu II./, čiže dlžníkom záložného



veriteľa. Na základe uvedeného bola zákonná podmienka považovať žalobcov I./ a II./ za dotknuté
strany v rámci konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ďalej odvolatelia vytkli súdu prvého stupňa, že
výpočet podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a výpočet spoluvlastníckeho
podielu k pozemku neboli započítané výmery zákonom stanovených spoločných častí domu. Dali do
pozornosti odvolaciemu súdu, že dobrovoľná dražba neprebehla v súlade so Zákonom o dobrovoľných
dražbách a uvedené skutočnosti robia verejnú listinu neplatnou. Tiež namietal, že súd prvého stupňa
sa vyjadroval iba k predmetnému judikátu 21Cdo/2690/2006, ale vôbec sa nevyjadroval k tomu, čo
uviedol v predmetnom doplnení žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby dňa 05.06.2012, v ktorej
sa predávali veci, ktoré v takom definovaní, ako to bolo uvedené v notárskej zápisnici sa v prírode
vôbec nenachádzajú a neexistujú, t. j., že sa jedná o neurčitý predmet právneho úkonu. Z uvedených
dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že dražba konaná dňa 15.02.2011
dražobníkom - správcom konkurznej podstaty JUDr. Marianou Matulovou a zaznamenaná notárskou
zápisnicou č. N 88/2011, Nz 5253/2011, NCRls 5407/2011 je neplatná a zároveň zaviazal žalovaných
k zaplateniu trov konania.

Žalovaná I./ v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu I./ uviedla, že speňažovanie majetku konkurznej
podstaty podlieha osobitnému režimu upravenému v § 82 a nasl. a pri dodržaní ustanovení tohto
zákona nie je nikomu, teda ani dlžníkom záložného veriteľa úpadcu umožnené akýmkoľvek spôsobom
zvrátiť proces predaja majetku. V konkurznom konaní na majetok úpadcu správkyňa dôsledne dodržala
všetky ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedla, že v danom prípade v dražbe
osvedčenej notárskou zápisnicou č. Nz 5253/2011, NCRls 5407/2011 sa jednalo o oddelenú podstatu
zabezpečeného veriteľa pohľadávky uvedenej v konečnom zozname pod poradovým číslom 24 R.
R., a.s., V. XX, L., ktorý je v tomto spore žalovaným II./. Tento zabezpečený veriteľ na základe
predchádzajúceho návrhu správkyne vydal dňa 15.11.2010 a následne doplnil dňa 26.01.2011 záväzný
pokyn na speňažovanie majetku tvoriaceho jeho oddelenú podstatu v druhom kole dražby. Pretože
majetok úpadcu nebol predávaný ako podnik ani časť podniku, bol v súlade s ust. § 92 ods. 6 použitý
jediný možný zákonný spôsob speňažovania, a to dražbou, ktorú zorganizovala správkyňa tak, ako je
to umožnené v § 92 ods. 1 písm. d) ZoKR. Cit. ustanovenie pritom výlučne uvádza, že správca použije
v prípade dražby majetku podliehajúceho konkurzu ustanovenia osobitného právneho predpisu (zák. č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) len primerane. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi
v cit ustanovení výslovne ukladá len zverejnenie oznámení súvisiacich s dražbou, čo správkyňa aj
realizovala. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 9B/2011 dňa 14.01.2011. Z
uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že obidvaja žalobcovia sa mali možnosť prostredníctvom verejných
oznámení dozvedieť aj o termíne i ďalších podmienkach realizácie dražby organizovanej správcom
a každé iné tvrdenie je zavádzajúce. Ďalej zotrvala na svojom stanovisku, že proces speňažovania
vrámci konkurzného konania je procesom nezvratným. Na podporu tohto tvrdenia ďalej uviedla aj ust.
§ 92 ods. 2 a 3 ZoKR, ktorý pre predaj celého podniku úpadcu umožňuje podstatne jednoduchší
spôsob ako postup, ktorý by mal byť dodržaný pri doslovnom akceptovaní všetkých ustanovení Zákona
o dobrovoľných dražbách a pritom sa nepochybne väčšie hodnoty, ako pri dielčích predajoch časti
majetku úpadcu. V stanovisku doplnila, že aj v prípade, ak by sa dopustilo primerané použitie niektorých
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, napr. § 21 ods. 2 možno dospieť len k záveru, že právo
žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo, pretože ho neuplatnili na súde v prekluzívnej
3 mesačnej lehote od udelenia príklepu na dražbe. Odporcovi III./ bol udelený príklep na dražbe dňa
15.02.2011 a žaloba o neplatnosť dražby bola doručená okresnému súdu dňa 17.05.2011. Na základe
uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalobu o určenie o
neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobcovia I./ a II./ sa podanou žalobou domáhali určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 15.02.2011, zorganizovanej vrámci speňažovania majetku



úpadcu, predmetom ktorej bol súbor nehnuteľného majetku v súpisovej hodnote - vyvolávacej cene
19.635 Eur, a to stavebných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k. ú Z., nachádzajúcich sa pri
benzínovej pumpe R.. Dražobníkom a zároveň aj likvidátorom bola žalovaná I./ JUDr. Mariana Matulová,
SKP úpadcu V. T. C., a.s. „v konkurze“. Na základe notárskej zápisnice č. N 88/2011, Nz 5253/2011,
NCRls 5407/2011 spísanej notárkou JUDr. Matrou Jurinovou bol udelený príklep v prospech žalovaného
III./ a nehnuteľnosti boli vydražené za cenu 14.025 Eur. Žalovaná I./ konala na základe pokynu
žalovaného II./, podľa názoru žalobcov žalovaný týmto svojim konaním spôsobil žalobcom ukrátenie
na ich právach, keďže ako ručiteľ a avalista budú musieť vysporiadať rozdiel pohľadávky žalovaného
II./. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaný II./ už v inom konaní vymáha od žalobcov zmenkovú sumu
a ktoré konanie je vedené na Okersnom súde v Banskej bystrici pod č. k. 16Zm/29/2010. Súd prvého
stupňa posúdil dôvody vznesené žalobcom I./ a II./ v konaní, a to ich námietku neplatnosti dobrovoľnej
dražby, pretože nebolo zákonným spôsobom oznámené dlžníkovi záložného veriteľa konanie dražby.
Ďalej neplatnosť dobrovoľnej dražby videl žalobca v tom, že v oznámení o dražbe musí byť aj poučenie
podľa § 21 ods. 2 a 6 Zákona o dobrovoľných dražbách a z toho dôvodu tieto skutočnosti zakladajú
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej
veci sa nejednalo o dobrovoľnú dražbu podľa zák. č. 527/2002 Z. z., ale o proces speňažovania majetku
v konkurznom konaní. Účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je kolektívne uspokojenie veriteľov
speňažením majetku tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia konkurzných veriteľov v čo
najkratšom čase s vynaložením minimálnych nákladov. Poukázal na skutočnosť, že by bolo v rozpore
so zásadami a účelom konkurzného konania, aby proces speňažovania mohli akýmkoľvek spôsobom
ovplyvňovať tretie osoby prostredníctvom právnych inštitútov podľa osobitného zákona, v danom prípade
podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko účelom tohto zákona je okrem ochrany vlastníka pri
výkone záložného práva aj ochrana práv tretích osôb v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dobrovoľnej
dražby. V súlade s úpravou ZKR ako špeciálneho právneho predpisu je vylúčená aplikácia ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách, upravujúcich poučenie o možnosti domáhať sa neplatnosti dražby
podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná I./ neuviedla poučenie o možnosti
domáhať sa neplatnosti dražby v oznámení o konaní opakovaného kola dražby ani v notárskej zápisnici,
nedopustila sa porušenia zákona ZKR, alebo Zákona o dobrovoľných dražbách. Z toho dôvodu nebola
povinná upustiť od dobrovoľnej dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako špeciálny právny predpis upravil otázku doručovania
písomností a oznámení v súvislosti s dražbou z toho dôvodu nie je možné pri dražbe organizovanej
správcom vrámci speňažovania majetku úpadcu aplikovať ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doručovaní. V danom prípade správkyňa publikovala oznámenie o konaní
opakovaného kola dražby v súlade s ust. § 92 ods. 6 ZKR, z toho dôvodu podľa názoru odvolacieho
súdu nedošlo k pochybeniu zo strany žalovanej I./. Ďalej odvolací súd uvádza, že námietku o poučení
o možnosti domáhať sa v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu určenia neplatnosti dražby neakceptoval,
pretože ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené
domáhať sa určenia neplatnosti dražby a kedy neplatnosti dražby sa môže domáhať akákoľvek tretia
osoba ktorá tvrdí, že porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich
právach. V danej veci sa nejedná o dobrovoľnú dražbu podľa zák. č. 527/2002 Z. z., ale o proces
speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní. Vzhľadom k tomu, že ZKR v prípade konkurzu
sleduje záujem konkurzných veriteľov, ktorí majú záujem na čo najvyššom výťažku, o ktorom rozhodujú
formou záväzných pokynov udelených správcovi a ktorými je správca viazaný, nebolo možné na túto
námietku odvolateľov prihliadnuť.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že žalovaní I./, II./ a
III./ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.