K consult, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/132/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899985
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1303899985.10

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: K consult,
s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 056 600, zast.: Lion Law Partners s.r.o.,
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému: STRABAG Pozemné
a inžinierske staviteľstvo s. r. o., Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, zast. Valko
Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 , o zaplatenie 22.988,37
EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.10.2009
č. k. 27Cb/210/03-412 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 27Cb/210/03-412 zo dňa
08.10.2009 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dovolací súd uznesením č.k. 4Obdo /62/2012 zo dňa 31.1.2014 podľa ustanovenia § 243b ods. 2
veta prvá O.s.p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O.s.p. dovolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 11.11.2010, č.k. 1Cob/23/2010-455 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku nevysporiadal s
tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali obsahu Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2002, s námietkou, podľa ktorej
boli predmetné práce objednané zodpovedným pracovníkom žalovaného a uplatnená pohľadávka bola
žalovaným uznaná ako aj s ďalšími námietkami, uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu a dôvodnosť
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie založil na ustanovení § 547 Obchodného zákonníka (ďalej už
len „ObchZ“), ktoré pri doterajšom rozhodovaní o veci nebolo použité. Dovolací súd odvolaciemu
súdu zároveň vytkol, že si nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle
ustanovenia § 132 O.s.p.

2. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi sumu 22.988,37 EUR so zmluvnou pokutou 0,05% denne od 13.02.2003 do zaplatenia,
ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 5.895,68 EUR. Súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť
trovy vzniknuté štátu (znalečné) na účet súdu prvej inštancie v sume 322,44 EUR. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa 11.11.2010, č. k.
1Cob/23/2010-455 rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej zaväzujúcej časti a v časti trov
prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v sume 3.953,97 EUR a náhradu trov odvolacieho
konania v sume 1.847,49 EUR.

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.04.2003 domáhal zaplatenia sumy 692.549,60 Sk, t.j. 22.988,37
EUR so zmluvnou pokutou 0,1% denne od 13.02.2003 do zaplatenia, titulom ceny diela, za práce
naviac na základe Zmluvy o dielo č. 138/2002 uzavretej dňa 22.04.2002, predmetom ktorej bola
realizácia diela „Obchodné centrum - Prievidza“, ktoré žalobca riadne vykonal a odovzdal a za práce



naviac vystavil faktúru č. 12002261 splatnú 12.02.2003 na sumu 1.199.143,10 Sk, ku ktorej žalobca
akceptoval námietky žalovaného a vystavil Dobropis č. 055002009 na sumu 506.595,50 Sk, na základe
uvedeného žalobca v konaní uplatňuje rozdiel vo výške 692.549,60 Sk, t.j. 22.988,37 EUR. Žalobca
uzatvoril so žalovaným dňa 22.4.2002 Zmluvu o dielo č. 138/2002, predmetom ktorej bola realizácia
diela „Obchodné centrum - Prievidza“ podľa čl. II zmluvy. Žalobca predmetné dielo riadne vykonal,
žalovaný realizované dielo prevzal. V rámci plnenia zmluvy žalobcom nastali okolnosti, v rámci ktorých
musel žalobca (zhotoviteľ) vykonať práce nad rámec zmluvy za účelom riadneho a včasného splnenia
zmluvy. Podľa čl. V ods. 19 zmluvy zhotoviteľ nebol oprávnený spomaliť alebo odoprieť žiadané výkony
ani v prípade, že sa s objednávateľom nedohodol o cene dodatočných prác a dodávok. Naopak
naviac práce boli vykonané v záujme riadneho a včasného realizovania diela, v prospech žalovaného
(objednávateľa), pričom žalobcovi v prípade omeškania s plnením zmluvných termínov alebo v prípade
omeškania s riadnym a včasným protokolárnym odovzdaním diela hrozila sankcia zmluvnej pokuty vo
výške 3,5% z celkovej ceny diela za každý aj začatý deň omeškania (čl. VI ods. 1 zmluvy). Žalobca v
súlade so zmluvou oznamoval písomne žalovanému nevyhnutnosť vykonania prác nad rámec zmluvy,
žiadal o odsúhlasenie práce naviac. Žalovaný vykonané práce naviac neuznal. Žalobca následne
vykonané práce naviac fakturoval faktúrou č. 012002261 splatnou 12.2.2003 na sumu 1.199.143,10
Sk. Z predmetnej fakturovanej sumy akceptoval žalobca námietky žalovaného pričom vystavil dobropis
k č. 055002009 k faktúre č. 012002261. Žalovaný zvyšok fakturovanej sumy na základe požiadavky
inventarizácie pohľadávok odsúhlasil.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že
cena diela bola stanovená ako pevná a nemenná podľa čl. IV., bod 1 Zmluvy o dielo a predstavovala
čiastku 6.022.815,- Sk bez DPH; Dodatkom č. 1 sa zvýšila o sumu 1.901.085,30 Sk na 7.923.900,30
Sk bez DPH. V bode 2 čl. IV Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že všetky práce a dodávky
písomne požadované objednávateľom nad zmluvne dohodnutý rozsah, ktorých hodnota presahuje
+3% z celkovej ceny diela, a ktorých potreba realizácie vznikne v priebehu vykonávania zmluvných
prác budú považované za naviac práce. Naviac práce sa žalobca zaviazal vykonať, na základe
písomné dodatku k tejto zmluve podpísanom štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán. Žalobca
nebol oprávnený vystaviť faktúru iba na základe objednávky respektíve odsúhlasenia naviac prác
stavbyvedúcim objednávateľa. Pre vznik nároku žalobcu na vystavenie faktúry bolo potrebné uzavrieť
dodatok k tejto zmluve. Žalovaný žiadne požiadavky naviac prác žalobcovi nezadal a v zápisoch o
prevzatí jednotlivých stavebných objektov zo dňa 22.08.2003 v časti „Potreba dodatočných prác, ktoré
nie sú obsiahnuté v zmluve“, neboli uvedené žiadne práce naviac. Žalovaný žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu, najmä Zmluvou
o dielo č. 138/2002 uzavretou medzi stranami sporu dňa 22.04.2002 a jej dodatkom zo dňa 28.06.2002,
faktúrou č. 012002261 splatnou dňa 12.02.2003 na sumu 1.199.143,10 Sk, krycím listom rozpočtu na
uvedenú sumu, dobropisom č. 0555002009 na sumu 506.595,50 Sk, znaleckým posudkom č. 5/2009 zo
dňa 12.06.2009 vyhotoveným N.. Y. L., výpoveďami právnych zástupcov strán sporu ako aj výsluchom
svedka N.. N. T..

6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na príslušné články zmluvy o dielo č. 138/2002
zo dňa 22.04.2002 a jej dodatku zo dňa 28.06.2002, ďalej zákonné ustanovenia § 536 a nasl. ObchZ
upravujúce zmluvu o dielo, ust. §§ 272, 275 ods. 4, 301 a 265 ObchZ, ako aj na ust. § 544 ods.
1 Občianskeho zákonníka upravujúce dohodu o zmluvnej pokute a konštatoval, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 22.04.2002 zmluvu o dielo č. 138/2002
v znení jej dodatku zo dňa 28.06.2008, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať
pre žalovaného ako objednávateľa dielo v zmluve určené za pevne dohodnutú cenu, ktoré aj vyhotovil a
žalovanému dňa 22.08.2002 protokolárne odovzdal, a to za každú časť diela osobitne. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné a rovnako nebola sporná ani úhrada zmluvne dohodnutej ceny diela.
Súd prvej inštancie v konaní ustálil záver, že predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie
ceny diela za naviac práce, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 012002201 v sume 1.199.143,10 Sk,
splatnou dňa 12.02.2003, z ktorej žalobca dobropisoval sumu 506.595,50 Sk, a tak predmetom žaloby je
nárok na zaplatenie sumy 692.547,60 Sk, teda 22.988,37 EUR. Súd prvej inštancie mal zo znaleckého
posudku č. 5/2009 za preukázané, že cena za naviac práce bola vyčíslená sumou 864.985,43 Sk, pričom
žalobca si uplatnil cenu nižšiu. Zároveň mal z vykonaného dokazovania preukázané, že išlo o vykonanie
naviac prác, ktoré neboli v zmluve o dielo, ani v dodatku č. 1 k tejto zmluve, zmluvne dohodnuté.



Poukázal na čl. IV. bod 2 zmluvy o dielo, ktorý umožňoval zmluvným stranám dohodnúť aj naviac práce
za podmienky, že bude zmluvne uzavretý dodatok k zmluve o dielo, v ktorom budú dohodnuté naviac
práce, ich cena ako aj termín plnenia. Konštatoval, že v danom prípade boli naviac práce vykonané,
v stavebnom denníku odsúhlasené a išlo o také práce, ktoré sa nedali vopred predpokladať podľa
technickej a projektovej dokumentácie, ani realizačného projektu. Ďalej konštatoval, že tieto práce boli
pre zabezpečenie diela nevyhnutné, a preto žalobca vyzval žalovaného pri každej jednej položke prác
naviac na ich odsúhlasenie, predloženie objednávky na ich vykonanie a uzavretie dodatku k zmluve,
pričom žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť a neuzatvoril s ním dodatok k zmluve o dielo, a z tohto
dôvodu aj odmieta uhradiť cenu týchto naviac prác tvrdiac, že v zmluve o dielo bola cena diela pevne
dohodnutá, ktorú nemožno meniť. Súd prvej inštancie ustálil záver, že vykonaním naviac prác zo strany
žalobcu a ich následným nezaplatením zo strany žalovaného, sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a preto
ho zaviazal na zaplatenie ceny diela za naviac práce spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne
od 13.02.2003 do zaplatenia a vo zvyšku žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1%
denne zamietol z dôvodu, že ju považoval za neprimerane vysokú. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu podľa ust. § 148 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku v zaväzujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom
uviedol, že, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázal na to, že konštatovanie súdu, že nenamietal existenciu údajných naviac prác je
v rozpore so skutočnosťou, pretože už na prvom pojednávaní uviedol, že žalobu neuznáva ani čo do
dôvodu ani čo do výšky. Poukázal na svoje podania zo dňa 23.03.2007 a 19.07.2007 založené v spise,
z ktorých vyplýva, že žalobcom uplatnené údajné práce naviac nie sú takého charakteru, ktorý znamená
zmenu v rozsahu dohodnutého diela, ich zhotovením nedošlo k novým prácam a dodávkam nad
zmluvne dohodnutý rozsah diela, ktoré by predmet diela rozšírili a neboli by pokryté pevnou cenou diela
dohodnutou v zmluve o dielo. Ďalej súdu prvej inštancie vyčítal, že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a v tejto súvislosti poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 18Cb/40/2005 v právnej veci skutkovo i právne takmer identickej, ako aj na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2592/2008, z ktorých vyplýva, že názor súdu vyslovený v napadnutom rozsudku
o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a o oprávnenosti nároku žalobcu na
zaplatenie naviac prác pri dohodnutej pevnej cene za dielo, nie je správny. Žalovaný zároveň uviedol, že
čl. IV. bod 1 zmluvy o dielo zohľadňuje všetky náklady na kompletnú realizáciu diela tak, aby dielo bolo
kolaudovateľné a užívania schopné, pričom z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva jednoznačná
vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o dielo s pevnou a nemennou cenou v súlade so zákonom o
cenách, ktorú podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. nie je prípustné zmeniť. Uviedol tiež, že predmetom
zmluvy o dielo bolo zhotovenie tzv. stavby na kľúč, pre ktorú je charakteristické, že pre objednávateľa je
rozhodujúci výsledok, teda dielo, a nie skutočnosť koľko práce a materiálu bolo potrebné na zhotovenie
diela a povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť cenu diela nie za jednotlivé práce a materiál, ale za dielo
ako celok. Poukázal aj na čl. IV. bod 2 zmluvy o dielo, ktorý definuje naviac práce, ako aj postup pre
prípad, že objednávateľ (žalovaný) písomne prejaví vôľu rozšíriť pôvodne dohodnutý predmet diela o
nové práce a dodávky nad zmluvne dohodnutý rozsah diela. Žalovaný uviedol, že nikdy naviac práce
neobjednal a údajné naviac práce dielo nezlepšili ani nerozšírili a bolo vyhotovené presne to isté dielo,
aké predpokladá zmluva o dielo. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie nesprávne na daný prípad
aplikoval ust. § 546 Obchodného zákonníka, pretože jeho aplikácia nemá oporu v skutkovom zistení a
z rozsudku nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu, resp. na základe ktorého ustanovenia
zmluvy o dielo žalobe vyhovel. V neposlednom rade vyčítal prvoištančnému súdu i to, že jeho postupom
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 129 ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 123 O.s.p., nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a odôvodnenie
napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím boli porušené jeho
ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov celého konania.

8. K odvolaniu žalovanému sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2010 žalobca,
ktorý uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za účelovú a jednostrannú, vytrhávajúcu jednotlivé
argumenty z kontextu dôkaznej situácie a majúcu za cieľ oddialiť, resp. zmariť nárokovateľné
právo žalobcu. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný neuznal dôvodnosť žalobného nároku žalobcu,
ešte neznamená zlý záver súdu o tom, že žalovaný nenamietal rozsah vykonaných naviac prác.
Poukázal na to, že žalovaný to ani namietať nemohol, pretože všetky naviac práce boli spôsobené
nepredvídateľnosťou a neočakávanosťou, ktorých pôvod a príčiny hraničia s vyššou mocou. Vyslovil



názor, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal pochybnosti o vykonaní naviac prác, ktorých kvantifikáciu
vykonal znalec, nemožno polemizovať o konzistentnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol,
že v danom prípade si svoj nárok neuplatnil na zmluvnom základe, ale titulom bezdôvodného obohatenia
a súd prvej inštancie správne a s prihliadnutím na špecifiká konkrétnych skutkových okolností dospel
k záveru, že išlo o také práce, ktoré nebolo možné vopred predvídať podľa technickej a projektovej
dokumentácie a ani podľa realizačného projektu, a preto aj s ohľadom na ust. § 265 ObchZ, keď žalovaný
odmietol uzavrieť dodatok k zmluve o naviac prácach, považoval nárok žalobcu za dôvodný, keďže
sa nejednalo o práce svojvoľne vyvolané žalobcom. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napadnutý
rozsudok nie je riadne odôvodnený. Poukázal i na niektoré rozporné a protichodné postoje a hodnotenia
žalovaného, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a to predovšetkým na skutočnosti, že: 1.
V čase zahájenia prác žalobcu na diele nebola kompletná projektová dokumentácia, táto sa priebežne
dopĺňala a aj z toho dôvodu vznikli nové nepredvídateľné okolnosti, na ktoré musel žalobca reagovať,
2. Návrh na dodatok ku zmluve o dielo bol zo strany žalobcu vystavený na podklade vykonaných a
odsúhlasených prác riadne a včas, avšak žalovaný zámerne zdržoval prerokovanie dodatku, pričom však
práce požadoval ukončiť načas, 3. Stavbyvedúci žalovaného N.. G. objednal u žalobcu naviac práce s
bezodkladným plnením a aj stavbyvedúci žalobcu, ako bolo v konaní preukázané, podrobne vysvetlil
príčiny a technické opodstatnenie vykonaných prác, 4. Z uplného znenia zmluvy o dielo uzavretej
medzi stranami nevyplýva záver, že by išlo o stavbu na kľúč, pri ktorej bola dohodnutá pevná cena
za dielo, 5. Žalovaný pri inventarizácií pohľadávok zo dňa 13.2.2003 a 1.1.2007 uznal a nenamietal
vyfakturovaný rozsah naviac prác, 6. V rozpore s preukázanou dôkaznou situáciou žalovaný popiera
existenciu stavebného denníka, v ktorom bol evidovaný podrobný rozsah všetkých naviac prác, z
chronologického sledu týchto naviac prác uvedenom v stavebnom denníku možno zistiť a preukázať
nevyhnutnosť potreby vykonať naviac práce v záujme riadneho a včasného vykonania diela, 7. Žalovaný
spochybňuje základ a rozsah uplatnených naviac prác s poukazom na vlastný prepočet, 8. Žalovaný
uviedol procesné výhrady voči postupu súdu pri ustanovovaní súdneho znalca N.. L. H., ktoré však
podľa žalobcu nemôžu ovplyvniť zdôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej a rozhodujúcej
časti. Záverom poukázal aj na ustanovenie § 522 ods. 1 ObchZ, v zmysle ktorého mohol žalobca od
zmluvy od dielo odstúpiť, avšak vzhľadom na charakter prác ako aj súhlas stavbyvedúceho žalovaného
tak neurobil, aby bolo dokončené plnenie v záujme žalovaného.

9. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa 11.11.2010, č. k.
1Cob/23/2010-455 rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej zaväzujúcej časti a v časti trov
prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v sume 3.953,97 EUR a náhradu trov odvolacieho
konania v sume 1.847,49 EUR. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z dokazovania
vykonaného prvoinštančným súdom alebo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom vyplynulo,
že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah založený zmluvou o dielo. Z čl. IV. bod 1
vyplýva, že cena diela bola stanovená ako cena pevná a nemenná, a to vo výške 6.022.815,- Sk bez
DPH, pri čom v tejto cene boli zahrnuté všetky náklady na zhotovenie predmetu diela, vrátane
všetkých ďalších nákladov, ktoré boli potrebné na kompletnú realizáciu všetkých zmluvných výkonov a
vykonanie predmetu zmluvy tak, aby dielo bolo kolaudovateľné a užívania schopné, pričom žalobca
prehlásil, že cenová ponuka je kompletná a bola vypracovaná na základe realizačnej a tendrovej
dokumentácie. V bode 2 tohto článku si účastníci zmluvy dohodli i spôsob pre potrebu vykonania prác
naviac vzniknutých počas realizácie diela , ktorých hodnota presiahne +3% z celkovej hodnoty diela
bez DPH, podľa ktorého žalobca tieto práce vykoná na základe dodatku k tejto zmluve, podpísanom
štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán, ktorého predmetom bude cena, druh a rozsah týchto
prác a termín ich plnenia, pričom pre vznik nároku žalobcu na vystavenie faktúry za tieto práce je
dodatok k tejto zmluve. Odvolací súd uviedol, že z dodatku č. 1 k predmetnej zmluve je zrejmé, že
účastníci zmluvy rozšírili predmet plnenia zakotvený v čl. II. zmluvy podľa prílohy č. 1 k tomuto dodatku
o násypy zo štrkodrvy a odkopávky a zmenili i čl. III. čas plnenia a čl. IV. bod 1 cena diela, ktorá bola
dohodnutá na sumu 7.923.900,30 Sk bez DPH. Odvolací súd mal za to, že zo žiadneho dokazovania
však nevyplýva, že by strany sporu uzavreli ďalší dodatok k zmluve o naviac prácach, ktorých
potreba sa prejavila počas realizácie diela. Aj keď zo záznamov zo stavebného denníka vyplýva, že
žalobca požadoval odsúhlasenie naviac prác pri realizácii diela a domáhal sa uzavretia dodatku k
tejto zmluve, k takejto dohode však nedošlo. Odvolací súd tvrdenie žalobcu o potrebe vykonania naviac
prác vzniknutých pri realizácii projektu neakceptoval z dôvodu, že už pri uzatváraní tohto záväzkového
vzťahu si bol, alebo musel byť vedomý, že ide o neverejné výberové konanie, na základe ktorého
a na základe vlastnej prezentácie a cenovej ponuky v tomto výberom konaní zvíťazil. Pri predložení



cenovej ponuky mu už museli byť známe podmienky stavebného povolenia, predmetom ktorého
boli okrem iného i objekty, k zhotoveniu ktorých sa predmetnou zmluvou o dielo zaviazal. K tvrdeniu
žalobcu v rámci odvolacieho konania, že on v tomto záväzkovom vzťahu bol tým „slabším článkom“
považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o obchodný vzťah založený na báze
súkromného práva upravený Obchodným zákonníkom medzi dvomi obchodnými spoločnosťami a je
len na ich vôli, pokiaľ nimi založený vzťah nepodlieha kogentným ustanoveniam zákona, aké zmluvné
podmienky si dohodnú. Preto ingerencia iného subjektu (a ani súdu) do ich vzájomného vzťahu nie je
prípustná. Ingerencia súdu by bola prípustná len v tom prípade, ak by konanie jednej zo zmluvných
strán bolo v rozpore s ustanovením § 265 ObchZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V prejednávanej veci z vykonaného
dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a za
použitia uvedených zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci, z takto vykonaného dokazovania nevyvodil správne právne závery,
preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol. O
trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 17.01.2011 dovolanie, ktorého dôvodnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O.s.p., konkrétne z ustanovenia § 237 O.s.p., t.j. že
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a § 241 ods. 2 písm.
c) O.s.p., t.j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ upozornil na
znenie čl. IV., bodu 2 zmluvy, ktorý podrobne upravuje postup pri výkone naviac prác a dodávok.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vnútornú rozpornosť úpravy ceny diela v zmluve, keď zmluva
v čl. IV., bode 1 upravuje cenu ako pevnú a nemennú a na druhej strane, v bode II. toho istého
článku, pripúšťa jej úpravu z dôvodu naviac vykonaných prác a dodávok. Z uvedeného možno
vyvodiť, že zmluvné strany mali úmysel upraviť vzájomný postup aj v situácií, keď vznikne potreba
vykonania dodatočných prác, ako aj spôsob úhrady týchto prác. Za týmto účelom sa dohodli, že
potenciálne práce naviac budú vykonané na základe písomného dodatku k zmluve. Na ťarchu žalobcu
nie je možné potom vykladať situáciu, keď žalobca práce podľa pokynov žalovaného vykonal a žalovaný
špekulatívne odmietol zmluvne dohodnutým postupom pristúpiť k uzavretiu dodatku o cene diela. Podľa
názoru žalobcu hodnoteniu tejto okolnosti nevenoval odvolací súd žiadnu pozornosť. Ďalej dodal,
že skutočnosť, že žalobcovi v čase vypracovania cenovej ponuky boli známe podmienky vydaného
stavebného povolenia nijako nevylučuje možnosť, aby po začatí realizácie stavebných prác došlo
k potrebe vykonania prác naviac, pričom takáto situácia v súvislosti so zhotovením diela skutočne
nastala. Práce naviac bol i zo strany žalovaného objednané prostredníctvom jeho stavbyvedúceho.
Žalobca objednané práce naviac riadne vykonal, a to na svoje náklady, nakoľko sa domnieval, že úhrada
prác sa uskutoční na základe dodatku k zmluve, pričom tento dodatok žalobca sám vyhotovil a odoslal
žalovanému na schválenie a podpis. Keďže bez uskutočnenia dodatočných prác nebolo možné dielo
v pôvodne dohodnutom rozsahu dokončiť, žalobca tieto práce v záujme riadneho plnenia zmluvných
povinností uskutočnil na vlastné náklady, a to napriek skutočnosti, že žalovaný bezdôvodne odopieral
podpísanie ním navrhnutého dodatku. Žalovaný svoj záväzok na úhradu ceny naviac vykonaných
prác navyše uznal dňa 04.03.2003, kedy potvrdil inventarizáciu pohľadávok zaslanú žalobcom, ktorej
súčasťou bola aj pohľadávka žalobcu na úhradu naviac vykonaných prác vo výške 39.804,26 eur
(1.199.143,10 Sk), ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 012002261. Z tejto sumy žalobca dobropisoval sumu
506.595,50 Sk, konečná výška pohľadávky žalobcu tak predstavuje 22.899,37 EUR (692.547,60 Sk).
Existenciu vyššie uvedeného záväzku žalovaný opäť potvrdil v inventarizácií pohľadávok za obdobie od
01.01.2000 do 31.12.2006 zo dňa 09.01.2007. Dovolateľ ďalej dodal, že nie je rozhodujúca skutočnosť,
či došlo k uzavretiu písomného dodatku k zmluve o dielo, nakoľko nárok uplatňovaný žalobcom bolo
potrebné považovať za samostatný nárok, na ktorý sa ustanovenia zmluvy o dielo nevzťahujú. Žalobca
mal za preukázané, že vykonané práce neboli zmluvnými stranami dohodnuté v rámci rozsahu diela a
keďže nedošlo ani k uzavretiu dodatku, je tieto práce potrebné považovať za práce naviac a ako také
sú predmetom samostatnej, konkludentne uzavretej zmluvy o dielo. Riadnym vykonaním predmetných
prác tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela vo výške uplatnenej v žalobe. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.



11. K dovolaniu žalobcu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2012 vyjadril žalovaný,
ktorý konštatoval, že žalobcovi neboli odopreté žiadne z jeho procesných práv ako strany
sporu pred odvolacím súdom. Žalovaný považoval odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
za dostatočné. Dodal, že žalobca sa so žalovaným v zmluve o dielo dohodli na pevne stanovenej
cene, ktorá zahŕňala všetky náklady potrebné pre zhotovenie diela. Zároveň si žalobca so žalovaným v
zmluve o dielo pre prípad prác / dodávok, požadovaných žalovaným ako objednávateľom nad rámec
zmluvy o dielo, dohodli mechanizmus vykonania takýchto naviac prác / dodávok. Vykonanie naviac prác
podmienili uzatvorením písomného dodatku k zmluve o dielo a zároveň výslovne obmedzili oprávnenie
žalobcu fakturovať vykonané naviac práce len na základe objednávky resp. odsúhlasenia naviac prác
stavbyvedúcim žalovaného. Odvolací súd správne uviedol, že k uzatvoreniu písomného dodatku k
zmluve o dielo o vykonaní naviac prác nedošlo. V súvislosti so žalobcom tvrdeným konkludentným
uzatvorením dohody o naviac prácach poukázal žalovaný na článok IV. bod 2. zmluvy o dielo, podľa
ktorého bolo možné zmeniť rozsah diela a ceny diela len písomným dodatkom k zmluve o dielo. Žalovaný
mal tak za to, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za vykonané naviac práce, a to
ani z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu
písomného dodatku k zmluve o dielo, nedošlo k zmene rozsahu diela v zmysle § 549 Obchodného
zákonníka, a taktiež nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby
dovolací súd dovolanie zamietol a rozsudok odvolacieho súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správny.

12. Dovolací súd uznesením č.k. 4Obdo/62/2012 zo dňa 31.1.2014 podľa ustanovenia § 243b ods. 2
veta prvá O.s.p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O.s.p. dovolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 11.11.2010, č.k. 1Cob/23/2010-455 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku nevysporiadal s
tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali obsahu Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2002, s námietkou, podľa ktorej
boli predmetné práce objednané zodpovedným pracovníkom žalovaného a uplatnená pohľadávka bola
žalovaným uznaná ako aj s ďalšími námietkami, uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu a dôvodnosť
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie založil na ustanovení § 547 Obchodného zákonníka, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní o veci nebolo použité. Dovolací súd odvolaciemu súdu zároveň vytkol, že si
nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p.
Podľa názoru dovolacieho súdu námietka žalobcu, podľa ktorej konanie pred odvolacím súdom je
postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.
bola dôvodná. Vo vzťahu k tvrdeniu dovolateľa, podľa ktorého rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. dovolací súd konštatoval, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolací súd
konštatoval, že dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu
z hľadiska správnosti právnych záverov, lebo vzhľadom na uvedenú inú vadu konania skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú pre toto posúdenie dostatočný podklad.

13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.09.2019 v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2010, č.k. 4Obdo/62/2012 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý
uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel v konaní vo vzťahu k vykonaným prácam
k správnym skutkovým zisteniam, a preto nie je potrebné dokazovanie opakovať. Súd prvej inštancie v
konaní správne zistil, že došlo k vykonaniu prác, ktoré neboli výslovne dohodnuté v Zmluve o dielo,
avšak aj napriek správnym skutkovým zisteniam vec nesprávne právne posúdil. Právne posúdenie
veci prvoinštančným súdom spočívalo v tom, že za práce vykonané nad výslovne dohodnutý rozsah
diela vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia. Uvedený právny
názor, na ktorom je založený rozsudok súdu prvej inštancie, je však v rozpore so znením Obchodného
zákonníka v spojení so Zmluvou o dielo a taktiež v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou súdov
Českej republiky a Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie §
549 ods. 2 Obchodného zákonníka a na čl. IV. bod 2 Zmluvy o dielo, ktorý na zmenu rozsahu diela
vyžadoval dohodu zmluvných strán v písomnej forme. Zároveň poukázal aj na čl. X. bod 1 Zmluvy o dielo
a ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej



republiky sp. zn. 32Odo/1043/2005, sp. zn. 32Cdo/2592/2008, sp. zn. 23Cdo/3798/2009. Podľa názoru
žalovaného z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov v spojení so Zmluvou o dielo, ako aj z
ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že ak neexistuje písomná dohoda zmluvných strán
o zmene rozsahu diela, hoci zmluva o dielo písomnú formu vyžaduje, nevzniká nárok zhotoviteľa podľa
§ 549 ods. 2 Obchodného zákonníka na zvýšenie ceny diela a ani nárok na náhradu za bezdôvodné
obohatenie, ak zhotoviteľ vykonal na diele práce naviac, ktoré s dielom podľa zmluvy súvisia. V danom
prípade je podľa názoru žalovaného nesporné, že žalobca a Žalovaný neuzavreli písomnú dohodu
(dodatok) vo vzťahu k prácam, ktoré boli predmetom konania, pričom tieto práce nepochybne súvisia
a týkajú sa diela podľa Zmluvy o dielo. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zvýšenie ceny diela a ani
na náhradu za bezdôvodné obohatenie, nakoľko práce boli vykonané na základe Zmluvy o dielo, ktorá
obsahuje dohodu o pevnej cene diela. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby v nadväznosti na
Uznesenie Najvyššieho súdu SR vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k použitiu ust. § 547 a 549 Obchodného
zákonníka pri rozhodovaní o veci a následne, aby rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak,
že žalobu žalobcu zamietne. K zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že právnym titulom súdom priznanej
sumy (22.988,37 EUR) bola zákonná povinnosť na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúcej znaleckému posudku a nie zmluvná povinnosť na zaplatenie ceny za dielo. Žalovaný
upozornil, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky. Zo zákona nevyplýva nárok veriteľa na
zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek peňažnej pohľadávky. Zmluvná
pokuta slúži ako zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti, pričom na zmluvnej pokute sa musia
zmluvné strany dohodnúť a pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje dostatočná určitosť v špecifikácii
zabezpečeného záväzku ako aj zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi ako zhotoviteľovi
zo Zmluvy o dielo nepochybne nevzniklo právo na zmluvnú pokutu za omeškanie objednávateľa so
zaplatením náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia. Zaplatenie náhrady z titulu bezdôvodného
obohatenia nie je zmluvnou povinnosťou žalovaného. Nárok na zaplatenie náhrady za bezdôvodné
obohatenie vyplýva zo zákona., a teda žaloba v časti zmluvnej pokuty by mala byť zamietnutá.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko, doručené súdu dňa 29.11.2016, v
ktorom uviedol, že v čase zahájenia prác žalobcu na diele nebola kompletná projektová dokumentácia,
táto sa priebežne dopĺňala a aj z toho dôvodu vznikli nové, nepredvídateľné okolnosti na ktoré
musel žalobca reagovať. Návrh na dodatok ku zmluve o dielo bol zo strany žalobcu vystavený na
podklade vykonaných a odsúhlasených prác riadne a včas, avšak objednávateľ /žalovaný/ zámerne
zdržoval prerokovanie, pričom však práce požadoval ukončiť načas. V konaní bolo preukázané, že
stavbyvedúci žalovaného N.. G. objednal u žalobcu naviac práce s bezodkladným plnením, svedok T.
- stavbyvedúci žalobcu podrobne vysvetlil príčiny vzniku a aj z technického hľadiska potvrdil a ozrejmil
súdu technické dôvody a opodstatnenosť vykonaných naviac prác. Z úplného znenia Zmluvy o dielo č.
138/2002 nevyplýva záver prezentovaný žalovaným, že by sa jednalo o zmluvu o dielo, pri ktorej bola
dohodnutá fixná cena. Ak by mala byť cena diela nemenná, tak by žalovaný v návrhu svojej zmluvy
nezakomponoval detailnú a precíznu úpravu vzťahujúcu sa na naviac práce a uzatvorenie dodatkov
z dôvodu vykonaných naviac prác. Podľa názoru žalobcu žalovaný účelovo nepristúpil k uzatvoreniu
dodatku o naviac prácach, ktorého sa žalobca opakovane domáhal. Podľa čl. II. bodu 1. písm. d) zmluvy
o dielo: „Cenová špecifikácia prác a dodávok zhotoviteľa prác je záväzným podkladom pre stanovenie
ceny diela iba v prípade jej úpravy - t. j. v prípade naviac prác oproti predmetu zmluvy vykonaných
zhotoviteľom, resp. v prípade zníženia rozsahu predmetu zmluvy a to podľa jednotkových cien v nej
uvedených." Žalobca nemal inú faktickú ani právnu možnosť ako dielo realizovať vrátane naviac prác.
Jednalo sa pritom o naviac práce, bez ktorých z hľadiska technickej a časovej postupnosti nebol možné
dokončiť dielo. Žalobca teda nemal možnosť vykonať inú voľbu, ako neplánované a neprojektované
práce vykonať, v opačnom prípade by dielo nebolo možné vôbec realizovať. Konanie žalovaného,
keď naviac práce riadne evidoval zápisom v stavebnom denníku, tieto následne odsúhlasil a prevzal,
nechal vystaviť žalobcu zodpovedajúcu fakturáciu, ktorej výška bola na základe vzájomnej dohody
korigovaná dobropisom, fakturácia bola medzi stranami sporu odsúhlasená, vykazuje znaky konania,
ktoré vyvolalo u žalobcu očakávanie, že za objednané práce bude žalovaným riadne zaplatené. Žalovaný
v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka využil vo svoj prospech situáciu, keď žalobca
nedisponoval zmluvným mechanizmom, aby prinútil žalovaného uzavrieť príslušný dodatok ku zmluve o
dielo umožňujúci žalobcovi domáhať sa zaplatenia ceny naviac prác. Neporovnateľne iná, pre žalobcu
zrejme nepriaznivejšia, by bola situácia, keby žalovaný nekooperoval pri všetkých vykonaných naviac
prácach, nebol by aktívny a počas vykonávania naviac prác by neposkytol zdokumentovanú súčinnosť
a trval by napr. na povinnosti zahrnúť naviac práce pod rozsah dohodnutého diela. Žalovaný tým,
že po predchádzajúcej dohode (prejavom tejto dohody bol nepochybne dobropis zaúčtovaný u oboch



účastníkov sporu) súhlasil so znížením ceny pôvodne fakturovaných naviac prác, uznal ostávajúcu
uplatňovanú časť ceny naviac prác nielen čo do základu, ale aj čo do konkrétnej výšky. Dodatočné
odmietnutie plnenia žalovaným podľa prijatej a riadne zaúčtovanej faktúry nemôže požívať právnu
ochranu, lebo je zjavne nespravodlivé, nevyvážené a neproporcionálne okolnostiam prípadu. Žalovaný
pri inventarizácii pohľadávok zo dňa 13.02.2003 a 01.01.2007 uznal a nenamietal vyfakturovaný
rozsah naviac prác, žalobca akceptoval pripomienky žalovaného k rozsahu jednotlivých naviac prác,
tieto zohľadnil v dobropise. V rozpore s preukázanou dôkaznou situáciou žalovaný popiera existenciu
stavebného denníka, v ktorom bol evidovaný podrobný rozsah všetkých naviac prác, ktoré práve vďaka
uvedenej evidencii v stavebnom denníku a premietnutej do zodpovedajúceho výkazu výmer bol schopný
z hľadiska cenových relácií preskúmať súdom ustanovený znalec. Zhodné zápisy oboch strán sporu v
stavebnom denníku ohľadom naviac prác, ako aj ďalšia súvisiaca korešpondencia týkajúca sa naviac
prác (napr. odsúhlasenie účtovných zostatkov podľa fakturácie...) sú písomnými prejavmi smerujúcimi
na strane žalobcu k predvídateľnému očakávaniu, že dodatok ku zmluve o dielo ohľadom vykonaných
naviac prác bude podpísaný ako podklad k zaplateniu ceny naviac prác. Nevysvetliteľné a logickými
argumentmi nezdôvodnené nepodpísanie dodatku ku zmluve o dielo ohľadom naviac prác zo strany
žalovaného potom vykazuje znaky zneužitia práva na ťarchu a v neprospech dobromyseľného žalobcu.
V zistených okolnostiach prípadu bol časový a vecný postup podľa čl. IV. bodu 2. zmluvy o dielo (v
poradí najprv podpísať dodatok a potom realizovať naviac práce...) objektívne neuskutočniteľný, pretože
žalovaný až do fázy nepodpísania dodatku naviac práce nespochybňoval po obsahovej stránke a aj
po formálnej stránke vykonával úkony, ktoré vyvolávali na strane žalobcu presvedčenie, že k podpisu
dodatku ohľadom naviac prác nepochybne dôjde. Námietky žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa
02. 09. 2015 vo vzťahu k zmluvnej pokute založené na argumente, že zmluvnou pokutou nie je možné
zabezpečiť plnenie bezdôvodného obohatenia, pretože sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti, sú
neudržateľné, pretože vychádzajú z nesprávneho predpokladu o právnom posúdení zmluvnej pokuty.
Aplikácia zmluvnej pokuty bola v čl. VI. bode 4. zmluvy o dielo medzi stranami sporu dohodnutá v
znení: „...v prípade omeškania objednávateľa so splnením svojho peňažného záväzku akéhokoľvek
druhu vyplývajúceho z tejto zmluvy...", pokrýva aj zmluvné plnenia za naviac práce. Aplikačná prax
súdov a doktrína štandardne rešpektujú zmluvnú pokutu ako legálny prostriedok zabezpečujúci plnenie
zmluvných povinností. V tej súvislosti nemôžu existovať rozumné pochybnosti, že v danom prípade
po vykonaní a odovzdaní diela žalobcom bolo základnou povinnosťou žalovaného zaplatiť cenu diela
vrátane naviac prác. Zmluvnú i zákonnú dovolenosť uplatnenej zmluvnej pokuty z pohl'adu žalobcu
podporuje aj skutočnosť, že v rámci dispozície so žalobným návrhom mohol žalobca popri zmluvnej
pokute uplatniť aj zákonný úrok z omeškania, čo však neurobil. Podľa názoru žalobcu žiadne z
predložených rozhodnutí NS ČR nemá charakter rozhodnutia zverejneného postupom v súlade s § 8
ods. 3 a § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR, takže aj z tohto dôvodu sa nejedná o záväzné rozhodnutia pre tento prípad. V aplikačnej
praxi najvyšších súdnych autorít na území SR nie je žalobcovi známe rozhodnutie, ktoré by sa zaoberalo
právnym posúdením prejednávanej problematiky totožnej so zisteným skutkovým stavom. Žalovaným
predložené rozhodnutie sp. zn. 50bdo/19/2012 vychádza z odlišných skutkových okolností prípadu, preto
ho nie je možné vhodne aplikovať na danú vec. Obsah všetkých námietok uvedených vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 02.09.2015, porovnávajúc obsah odvolania žalovaného zo dňa 11.12.2009 nie je
možné podl'a § 364 CSP použiť pre odvolacie konanie v prospech žalovaného, lebo boli uvedené po
zákonnej lehote na podanie odvolania a súd nie je povinný na ne prihliadať. Na rozdiel od obsahu
odvolania v predmetnom vyjadrení žalovaný zúžil dôvody odvolania na nesprávne právne posúdenie
veci, pričom s rozsahom zisteného skutkového stavu vyjadril súhlas. Žalobca sa stotožnil s kompletnou
právnou argumentáciou súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska právneho
posúdenia poukazuje na ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 272 ods. 1, §
275 ods. 4, § 369 ods. 1, § 544 ods. 1Občianskeho zákonníka, § 301 a § 265 Obchodného zákonníka.
Správnosť súdom použitej právnej argumentácie je potrebné hodnotiť aj v kontexte ust. § 552 ods.
1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého mohol žalobca od zmluvy o dielo odstúpiť. Správne a s
prihliadnutím na špecifiká konkrétnych skutkových okolností prípadu súd prvej inštancie vyhodnotil, že sa
jednalo o také práce, ktoré sa nedali vopred predpokladať podľa technickej a projektovej dokumentácie,
ani podľa realizačného projektu a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, keď
žalobca vyzýval žalovaného na uzavretie dodatku k zmluve o dielo a tento bezdôvodne odmietol tak
urobiť, hoci zmluva o dielo takýto postup upravovala, považoval nárok žalobcu za dôvodný, v súlade so
zákonom a v súlade so zmluvou o dielo. Podľa názoru žalobcu bola kľúčovou a rozhodujúcou otázkou pri
právnom posúdení prípadu tiež okolnosť, že sa nejednalo o naviac práce svojvoľne vyvolané žalobcom
v pozícii zhotoviteľa diela, ale o práce, bez ktorých by nebolo možné zhotoviť celý dohodnutý rozsah



diela. Žalobca v rôznych časových etapách vykonávaného diela na vlastné náklady a v dôvere, že
zmluva o dielo umožňuje vzniknutú situáciu riešiť uzavretím dodatku, vykonal dielo a riadne ho odovzdal
žalovanému v pozícii objednávateľa. Práve prvok nepredvídateľnosti a neočakávateľnosti majúci pôvod
a príčiny v okolnostiach hraničiacich s VIS MAJOR je potrebné považovať za dôležité skutkové a
hodnotiace kritérium pri úvahách o dôvodnosti uplatneného nároku. Z dovolacieho rozhodnutia sp. zn.
Obdo/62/2012 v súvislosti s inou vadou konania ostala otvorenou otázka vhodnosti použitia ustanovenia
§ 547 Obchodného zákonníka na posúdenie otázky, či zmluva o dielo č. 138/02 zo dňa 22. 04. 2002
v čl. IV. bode l.v spojení s čl. IV. bodom 2. stanovila cenu diela ako typ ceny pevnej, nemennej a
to s poukazom na zmluvne dohodnuté a v priebehu vykonávania diela aj skutočne vykonané naviac
práce. Žalobca je toho názoru, že prvoradým pre právne posúdenie uplatneného nároku bolo skúmanie
obsahu zmluvy o dielo v otázke, či jej účastníci v rámci zmluvnej voľnosti a v prieniku s možnosťou
vzniku potreby vykonať naviac práce stanovili cenu diela ako pevnú, teda nemennú. Žalovaný sa vo
vzájomnom vzťahu objednávateľ - zhotoviteľ správal tak, že na strane žalobcu nemohli vzniknúť žiadne
pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle v otázke zaplatenia naviac prác. Nepodpísanie dodatku ku
zmluve o dielo ako posledný formálny úkon závislý v danej situácii výlučne od vôle žalovaného vykazuje
znaky zneužitia práva a ako taký nemôže podľa § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu.
Pri akejkoľvek spornej situácii je potom potrebné vychádzať predovšetkým z vôle účastníkov zmluvy o
dielo premietnutej dojednotlivých zmluvných ujednaní. Žalobca je toho názoru, že čl. II. bod l. písm. d) a
čl. IV. bod 2. zmluvy o dielo postačujú na právne posúdenie zdôvodnenia uplatneného nároku. Priznaniu
nároku nebráni ustanovenie § 547 Obchodného zákonníka (cena podľa rozpočtu), ktoré rozlišuje medzi
rozpočtom záväzným a rozpočtom nezáväzným. Rozpočet záväzný, ale neúplný oprávňuje zhotoviteľa
požadovať zvýšenie ceny, ak sa v priebehu vykonávania diela objaví potreba takých činností, ktoré neboli
predvídateľn é v čase uzavretia zmluvy. Dôkaz o týchto skutočnostiach je povinný predložiť zhotoviteľ.
Keďže zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo (§ 537 ods. l Obchodného
zákonníka), nepredvídateľnosť dodatočných činností sa uzná, ak ich zhotoviteľ nemohol predpokladať
pri uzavretí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. (Patakyová, M.: Obchodný zákonník. Komentár.,
Nakladalství C.H.Beck, Praha, 2006, str. 831). Odôvodnenie odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie bolo okrem iného po právnej stránke zdôvodnené aj ustanovením § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Žalobca je toho názoru, že práve uvedené ustanovenie adekvátne reaguje, v rovine právneho
posúdenia, na nevyhnutnosť vykonania naviac prác v časovom období pred uzavretím príslušného
dodatku o naviac prácach a pred ukončením diela.

15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
z.č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 19.1.2017 teda po nadobudnutí
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku z. č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a
postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP
ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 -
380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu v zmysle § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.

17. Medzi stranami nebolo sporné a tieto skutočnosti boli preukázané aj v konaní pred súdom prvej
inštancie, že strany sporu uzavreli dňa 22. 04. 2002 platnú zmluvu o dielo č. 138/2002 v znení jej
Dodatku č. 1 zo dňa 28. 06. 2002 v zmysle § 536 a nasl. ObchZ., na základe ktorej sa žalobca ako
zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo v zmluve určené a teda podľa čl.
II bod 1 „Obchodné centrum-Prievidza“ (na základe tohto článku stanovených podmienok a to presne
konkretizovaných objektov). V bode 2 tohto článku sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pri dodržaní kvalitatívnych a technických podmienok
určených projektom stavby a touto zmluvou sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal v bode 6 tohto
článku za riadne vykonané a prevzaté dielo zaplatiť dohodnutú cenu. Medzi stranami sporu nebolo
rozporné a aj v konaní preukázané, že žalobca dielo riadne vyhotovil a žalovanému dňa 22. 08. 2002
protokolárne odovzdal, a to za každú časť diela osobitne. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy o dielo, cena
diela bola stanovená podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov ako cena
pevná a nemenná, predstavujúca čiastku 6.022.815,- SK bez DPH, pričom podľa uvedeného čl. boli v
cene zahrnuté všetky náklady na zhotovenie predmetu diela, vrátane všetkých ďalších nákladov , ktoré



sú potrebné na kompletnú realizáciu všetkých zmluvných výkonov a vykonanie predmetu zmluvy tak,
aby dielo bolo kolaudovateľné a užívania schopné, pričom žalobca v tomto článku zmluvy prehlásil, že
cenová ponuka je kompletná a bola vypracovaná na základe realizačnej a tendrovej dokumentácie. Ďalej
zhotoviteľ prehlásil, že nemá nárok na navýšenie ceny z dôvodu chybného výpočtu výmery z realizačnej
dokumentácie. V bode 2 tohto článku si účastníci zmluvy dohodli i spôsob pre potrebu vykonania prác
naviac vzniknutých počas realizácie diela , ktorých hodnota presiahne +3% z celkovej hodnoty diela
bez DPH, podľa ktorého žalobca tieto práce vykoná na základe dodatku k tejto zmluve, podpísanom
štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán, ktorého predmetom bude cena, druh a rozsah týchto
prác a termín ich plnenia, pričom pre vznik nároku žalobcu na vystavenie faktúry za tieto práce je
dodatok k tejto zmluve. Predmetná zmluva o dielo bola menená raz a to písomným Dodatkom č. 1
podpísaným štatutárnymi zástupcami strán zmluvy dňa 28.6.2008, z ktorého je zrejmé, že účastníci
zmluvy rozšírili predmet plnenia zakotvený v čl. II. zmluvy podľa prílohy č. 1 k tomuto dodatku
o násypy zo štrkodrvy a odkopávky a zmenili i čl. III. čas plnenia a čl. IV. bod 1 cena diela,
ktorá bola dohodnutá na sumu 7.923.900,30 Sk bez DPH. Medzi stranami sporu nakoniec nebola
sporná ani úhrada zmluvne dohodnutej ceny diela. Žalobca a žalovaný však mali rozdielny názor na
skutočnosť, či cena za dielo dohodnutá v čl. IV bod 1 a 2 bola dohodnutá ako cena pevná alebo nie.
Od posúdenia uvedenej skutočnosti sa odvíja aj vyriešenie otázky, či mal žalobca nárok na cenu naviac
prác alebo tieto boli už súčasťou pevne dohodnutej ceny. Podľa názoru žalobcu s poukazom na čl. IV.
bod 2 zmluvy o dielo, tento umožňoval zmluvným stranám dohodnúť aj naviac práce za podmienky, že
bude zmluvne uzavretý dodatok k zmluve o dielo, v ktorom budú dohodnuté naviac práce, ich cena ako
aj termín plnenia. Vzhľadom na zakomponovanie uvedeného článku do zmluvy o dielo žalobca mal za
to, že cena za dielo dohodnutá v čl. IV. bod 1 zmluvy predstavuje cenu nie pevne stanovenú. Ďalej bol
medzi stranami sporný aj rozsah naviac prác namietaný žalovaným. Súd prvej inštancie v konaní ustálil
záver, že predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za naviac práce, ktoré boli
vyúčtované faktúrou č. 012002201 v sume 1.199.143,10 Sk, splatnou dňa 12.02.2003, z ktorej žalobca
dobropisoval sumu 506.595,50 Sk, a tak predmetom žaloby je nárok na zaplatenie sumy 692.547,60 Sk,
teda 22.988,37 Eur. Súd prvej inštancie mal zo znaleckého posudku č. 5/2009 za preukázané, že cena
za naviac práce bola vyčíslená sumou 864.985,43 Sk, pričom žalobca si uplatnil cenu nižšiu. Zároveň
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že išlo o vykonanie naviac prác, ktoré neboli v zmluve
o dielo, ani v dodatku č. 1 k tejto zmluve, zmluvne dohodnuté. Konštatoval, že v danom prípade boli
naviac práce vykonané, v stavebnom denníku odsúhlasené a išlo o také práce, ktoré sa nedali vopred
predpokladať podľa technickej a projektovej dokumentácie, ani realizačného projektu. Ďalej konštatoval,
že tieto práce boli pre zabezpečenie diela nevyhnutné, a preto žalobca vyzval žalovaného pri každej
jednej položke prác naviac na ich odsúhlasenie, predloženie objednávky na ich vykonanie a uzavretie
dodatku k zmluve, pričom žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť a neuzatvoril s ním dodatok k zmluve
o dielo, a z tohto dôvodu aj odmieta uhradiť cenu týchto naviac prác tvrdiac, že v zmluve o dielo bola cena
diela pevne dohodnutá, ktorú nemožno meniť Súd prvej inštancie ustálil záver, že vykonaním naviac
prác zo strany žalobcu a ich následným nezaplatením zo strany žalovaného, sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, a preto ho zaviazal na zaplatenie ceny diela za naviac práce spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 0,05 % denne od 13.02.2003 do zaplatenia.

18. Podľa § 536 ods. 1 ObchZ., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 ObchZ., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536ods. 3 ObchZ., cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1ObchZ.,zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.



Podľa § 546 ods. 1 ObchZ., objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 323 ods. 1 ObchZ., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na inštitúte bezdôvodného obohatenia, keď dospel k
záveru, že žalovaný sa prácami naviac (za ktoré neuhradil žiadnu cenu) vykonanými pre neho žalobcom
bezdôvodne na úkor žalobcu obohatil a uvedené obohatenie je povinný žalovaný vydať a keďže v zmysle
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť žalobcovi
peňažná náhrada za obohatenie, ktorej výšku súd ustálil na základe znaleckého posudku č. 5/2009.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie sú mu zrejmé z napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie myšlienkové pochody a úvahy tohto súdu, ako dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne
obohatil, keď sám súd prvej inštancie dospel k záveru, že cena za dielo dohodnutá v čl. IV bod 1 zmluvy
o dielo je cenou pevnou, s možnosťou jej navýšenia len prostredníctvom písomného dodatku ku zmluve
podpísaného štatutárnymi zástupcami zmluvných strán, pričom sám uviedol, že práce naviac sa týkali
predmetu diela a neboli takého charakteru, ktorý znamená zmenu v rozsahu dohodnutého diela, teda
ich zhotovením nedošlo k novým prácam a dodávkam nad zmluvne dohodnutý rozsah diela, ktoré by
predmet diela rozšírili a neboli by pokryté pevnou cenou diela dohodnutou v zmluve o dielo. V konaní
nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu dodatku ohľadne prác naviac ako to predpokladal čl. IV
bod 2 zmluvy a ako tomu bolo v prípade Dodatku č. 1 uzavretého dňa 28.06.2002. Súd prvej inštancie
nekonkretizoval, akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia žalovaný naplnil.

20. Ďalej odvolací súd v intenciách dovolacieho rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu o uznaní záväzku zo strany žalovaného (a s tým spojený
prechod dôkazného bremena o neexistencii záväzku na žalovaného), keď žalovaný existenciu vyššie
uvedeného záväzku ako uvádza žalobca „ potvrdil“ v inventarizácií pohľadávok zo dňa 13.2.2003 a dňa
9.1.2007. Tu treba prihliadať na konštantnú judikatúru ohľadne uznania záväzkov a teda či vykonávanie
inventarizácie pohľadávok podľa zákona o účtovníctve možno považovať za uznanie záväzkov podľa
§ 323 ObchZ.

21. Rovnako sa súd prvej inštancie, tak ako to naznačil dovolací súd, bude musieť vysporiadať s
námietkou žalobcu, podľa ktorej boli naviac práce objednané stavbyvedúcim žalovaného N.. G. a aký
má uvedený právny úkon záväznosť pre žalovaného. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva
o dielo môže byť uzavretá čiastočne písomne a čiastočne ústne.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým vyriešiť, či strany dojednali v zmluve o dielo cenu
za dielo podľa ust. § 547 ods. 1 alebo § 547 ods. 2 a 3 ObchZ a z uvedeného vychádzať pri možnosti
zvýšenia ceny za dielo pri nevyhnutných naviac prácach, pričom si súd prvej inštancie bude musieť
v tomto prípade ustáliť, či išlo o práce nepredvídateľné, ktorých výskyt nebolo možné zistiť ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti žalobcu ako podnikateľa. V tejto súvislosti treba preskúmať aj tvrdenie



žalobcu, že v čase zahájenia prác vykonávaných žalobcom nebola kompletná projektová dokumentácia,
ktorá sa priebežne dopĺňala a teda či táto nemala vplyv na cenový rozpočet a pod... Po uzrejmnení si
uvedených skutočností súd prvej inštancie posúdi žalobcom požadované naviac práce a to či už ako
súčasť ceny za dielo (§ 547 ods. 1) alebo ako skutočné náklady vynaložené na vykonanie diela, ktoré
skutočné náklady budú rozhodujúce pre stanovenie ceny diela ( §547 ods. 2 ObchZ). V prípade, ak súd
prvej inštancie dospeje k záveru, že uvedený nárok je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie,
tento náležite a riadne odôvodní v spojení so skutkovou podstatou, napĺňajúcou tento inštitút.

23. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 O.s.p.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).