K consult, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/88/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309204922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2309204922.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.
Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová v sporovej veci žalobcu: K consult, s.r.o., IČO: 36 056 600,
Komenského 14A, Banská Bystrica, zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelári,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Športové stavby, s.r.o., IČO: 36 847 500, Nové Prúdy 2484/8,
Trenčín, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r.o., Trenčín, o 9.201,80 € s
prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24 Cb 111/2009-582 z 19.
apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výroku I.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
žalobca domáhal zaplatenia 8.591,87 € s 10 % ročným úrokom z omeškania od 30. januára 2009 do
zaplatenia z titulu doplatku ceny diela - prác, ktoré pôvodný žalobca T & T staving, a.s. (ktorý svoj nárok
za konania postúpil na terajšieho žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením č. k. 24 Cb
111/2009-528 pripustil vstup žalobcu do konania) vykonal koncom roku 2008 na rekonštrukcii ihriska na
škole J. Murgaša v Banskej Bystrici, II. zastavil konanie v časti o zaplatenie 609,93 € s 10 % ročným
úrokom z omeškania od 30. januára 2009 do zaplatenia zastavil, a III. žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalovaný e-mailovou objednávkou zo 4. novembra 2008 objednal u spoločnosti T & T staving, a.s.,
stavebné práce a dodávku stavebných materiálov na stavbe označenej ako „viacúčelové ihrisko SOŠ J.
Murgaša v Banskej Bystrici", a to podľa „objednávky p. C.". Spoločnosť T & T staving, s.r.o., emailom z
5. novembra 2008 túto objednávku potvrdila s tým, že práce budú odsúhlasované p. C. a fakturované
podľa cenníka ODIS2008 alebo v hodinovej zúčtovacej sadzbe podľa priloženého cenníka služieb tejto
spoločnosti. Investorom tejto stavby bola SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici a hlavným dodávateľom
stavby bola spoločnosť SCANSIS Slovakia, s.r.o., Bratislava, pre ktorú žalovaný vykonával práce na
základe zmluvy o dodávke celého diela.

4. Na základe toho spoločnosť T & T staving, a.s., vykonala určité práce, ktorých cenu vyúčtovala tromi
faktúrami: faktúrou č. 20083037 na sumu 80.000 Sk (2.655,51 €) splatnou 11. novembra 2008, ktorú
žalovaný v celom rozsahu uhradil, faktúrou č. 20083177 na sumu 321.506 Sk (10.672,04 €) splatnou 19.
decembra 2008, ktorú žalovaný uhradil (hoci po lehote splatnosti) a napokon faktúrou č. 20083199 na



sumu 276.083,60 Sk (9.164,30 €) splatnou 29. januára 2009. Túto poslednú faktúru žalovaný neuhradil
z dôvodu, že práce a dodávky v nej vyúčtované žalobca nevykonal a faktúru považuje za neoprávnenú.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
ním tvrdené práce a dodávky spoločnosť T & T staving, a.s., skutočne vykonala. Žalobca v konaní
nepredložil záznamy o prevádzke strojov, dodacie listy resp. zápisy v stavebnom denníku, opatrené
podpisom p. C., z ktorých by vyplývalo, v akom rozsahu žalobca dielo vykonal. Zároveň žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by p. C. odmietol listiny preukazujúce vykonanie práce a
dodávku tovaru prebrať a podpísať, alebo že by odmietol podpísať stavebný denník vedený uvedenou
spoločnosťou. Žalobcovi sa tak nepodarilo ustáliť, v akom rozsahu sporné práce vykonal pre žalovaného.
Túto spornosť sa nepodarilo odstrániť ani nariadením znaleckého dokazovania (na základe pokynu
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 21 Cob 203/2011-327). Na zistenie skutočného rozsahu prác
bol vypracovaný znalecký posudok č. 98/2016, znalkyňa však pri odpovediach na položené otázky
vychádzala z listín vyhotovených len spoločnosťou T&T staving, a.s. (stavebného denníka a záznamov
o prevádzke strojov), ktorých pravdivosť žalovaný od počiatku spochybňoval. Za takejto situácie potom
účel znaleckého dokazovania nebol naplnený.

6. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že medzi uvedenými stranami
bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, z ktorej mohol spoločnosti T & T
staving, a.s., vzniknúť nárok na cenu diela až vykonaním diela (§ 548 Obch. zák.). Pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že pre žalovaného vykonal práce uvedené vo faktúre
č. 20083199, nedokázal, že by mu vznikol nárok na tam vyúčtovanú cenu. Neuznal argumentáciu
žalobcu, ktorý odvodzoval oprávnenosť žalovaného nároku od rozpočtu medzi hlavným dodávateľom
a žalovaným, pretože spoločnosť T & T staving, a.s., nebola zmluvnou stranou tohto vzťahu. Zmluva
o dielo uzavretá medzi touto spoločnosťou a žalovaným sa vzťahovala len na jednotlivé žalovaným
označené stavebné úkony potrebné k celkovej realizácii diela.

7. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku v zamietnutej časti (výroku I)
tak, že sa žalobe vyhovie. Nepovažuje za správne, aby súd vlastnými úvahami spochybnil správnosť
a objektívnosť záverov znalkyne. Pokiaľ súd považoval podklad pre spracovanie znaleckého posudku
za nedostatočný, mal ho doplniť, a rovnakú povinnosť mal žalovaný. Súd ani žalovaný za konania
skutkové podklady nespochybnili. Súd prvej inštancie nevykonal nič, čo by mohlo napomôcť účelu
znaleckého dokazovania, či už v podobe formulácie otázok alebo vyžiadania potrebných dokumentov
od žalovaného. Žalovaný len popieral tvrdenia žalobcu, ale dôkazy nepredložil. Postup súdu, ktorým
spochybňuje závery znaleckého posudku preto, že vychádzal z listín predložených žalobcom, nie je
objektívny. Žalobca si splnil povinnosť viesť stavebný denník podľa § 46d ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zaznamenal doň všetky podstatné skutočnosti a
neexistuje racionálny dôvod tieto skutočnosti spochybňovať. „Platnosť" údajov v stavebnom denníku nie
je podmienená podpisom objednávateľa, resp. iných tretích osôb. Žalovaný sa k záznamom v stavebnom
denníku nevyjadril, hoci mu žalobca dal k tomu možnosť. Súd svojvoľne ignoroval závery posudku a
posúdil vec vlastným laickým záverom. Ak žalovaný nepodpisoval stavebný denník žalobcu, svedčí
to o tom, že žalovaný nevykonával dostatočný dozor, nie o neobozretnom prístupe žalobcu. Znalkyňa
pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila všetky dostupné listinné dôkazy, vykonala znalecké
šetrenie priamo na mieste, a to aj za prítomnosti zástupcu žalovaného, k námietkam žalovaného sa
dostatočným spôsobom vyjadrila priamo na pojednávaní. Posudok spĺňa zákonné predpoklady, súd sa
však od neho nepochopiteľne a na základe vlastných laických záverov odklonil v rozpore s § 191 C. s. p.,
k čomu žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a odvolacích súdov. Rozhodnutie
súd je potom založené aj na nesprávnom právnom posúdení veci v rozpore s § 191 a § 207 ods. 1 a 2
C. s. p. v spojení s § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je správny. Žalobca mal
svoje tvrdenia preukázal nepochybným spôsobom, no sústredil sa len na formálnu kvalitu znaleckého
posudku, rezignoval však na kvantitatívnu stránku. Žalobca mal smerovať dokazovanie do toho rámca,
čo chce žalobou dosiahnuť. Súd prvej inštancie podľa pokynu odvolacieho súdu nariadil znalecké
dokazovanie, potom však už aktívne neusmerňuje priebeh dokazovania. Materiálna stránka znaleckého
posudku neosvedčuje to, čoho sa žalobca domáhal, odpovede znaleckého posudku neosvedčujú jeho
nárok. Znalkyňa sa zamerala na zistenie hodnoty diela, nezaoberala sa už cenou, za ktorú by bolo možné
porovnateľné dielo zhotoviť. Úlohou znalkyne nebolo spočítať, koľko hodín sa pracovalo s tým ktorým



nástrojom, ale koľko by bolo obvykle potrebné na zhotovenie predmetného diela. Nie je vinou súdu ani
žalovaného, že znalecký posudok na tieto otázky neodpovedá. Znalec nevyriešilo ani to, aký rozsah
diela pripadol na žalobcu, pretože sa vychádzalo z projektovej dokumentácie, ktorá nebola realizovaná
v celom rozsahu. Žalobca v prvom rade nepreukázal, či dielo zhotovil v rozsahu, v akom sa domáha
zaplatenia. Z výsledkov dokazovania možno konštatovať, že nárok žalobcu nikdy nevznikol, pretože
sa dielo nerealizovalo podľa projektovej dokumentácie, ale len v rozsahu 83,4 %. Potom musela byť
úmerne znížená aj cena diela zhotoveného žalobcom, ktorá po korekcii predstavovala 17.830,66 €. Túto
sumu mal dostať od investora žalovaný, nemohol si vziať žalobcu za cenu 21.919,41 €, pretože by sa
tak dostal do straty 4.089 €.

9. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolacom návrhu. Opätovne poukázal na proces
dokazovania, osobitne na vypracovaný znalecký posudok. Zopakoval, že žalovaný bol pasívny, otázky
znalkyni nepoložil a nevyvíjal žiadnu aktivitu. Prepočty žalovaného vo vyjadrení považuje za účelové
a irelevantné.

10. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predošlých stanoviskách.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom výroku I (§ 379 C. s. p.), ako aj
predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.
a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v
súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov
jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín
založených v spise, obsahu znaleckého posudku, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú
zachytené v zápisniciach o pojednávaní.

13. Žalobca vo svojom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie tým, že nesprávne
použil § 191 a § 207 C. s. p. Tieto ustanovenia sa však týkajú dokazovania a jeho hodnotenia. Podľa §
191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa
judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia
skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé,
t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov.
Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako
hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že
hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak
tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných
skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických
zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho
význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane,
jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom
prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu,
akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je
záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana
splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver,
že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu
vyznie nepriaznivo pre stranu, pravdivosť tvrdení ktorej mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR
sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú
v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 C. s. p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené



vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj
vyplýva. Ak teda žalobca namieta, že súd nesprávne aplikoval toto ustanovenie, nejde svojím obsahom
o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.], ale o námietku, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods.
1 písm. f) C. s. p.

14. Najväčšia časť odvolacích námietok žalobcu smeruje proti postupu súdu pri hodnotení znaleckého
posudku. Podľa ustálenej judikatúry (za všetky pozri napr. obsiahle zhodnotenie R 1/1981, ale aj judikáty
R 4/1969, R 21/1981, R 45/1984 alebo R 22/1989, časť I, oddiel „znalecké dokazovanie") súd aj
znalecký posudok musí hodnotiť ako každý iný dôkaz podľa § 191 C. s. p. (resp. do 30. júna 2016
podľa § 132 O. s. p.) s prihliadnutím na určité zvláštnosti tohto znaleckého posudku. To znamená,
že súd sa musí zaoberať jednak tým, či posudok má formálne náležitosti, teda či závery uvedené vo
vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a sú podložené obsahom nálezu. Ďalej sa musí zaoberať
tým, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, v akom mu bola uložená, či sú jeho závery podložené
výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatným vykonaných dôkazov. Súd nemôže
preskúmavať správnosť odborných záverov znalca, nemôže ho nahradiť svojím záverom, ale musí
postupovať spôsobom predpokladaným zákonom, teda žiadať od znalca vysvetlenie, doplnenie alebo
odstránenie nedostatkov posudku, prípadne podanie nového posudku, alebo môže aj ustanoviť iného
znalca. Žalobcovi v prerokúvanej veci uniká, že súd prvej inštancie, ale ani žalovaný nespochybňovali
odborné závery znalkyne znalkyne Ing. Anny Bešinovej v znaleckom posudku č. 98/2016, ale práve
skutkový podklad, z ktorého pri ich formulácii vychádzala, a jeho súlad s výsledkami konania a s inými
dôkazmi. Znalkyňa posudku zodpovedala na otázky č. 1 až 10 položené súdom. Dával odpoveď na
to, aký druh materiálu a v akom objeme bolo na stavbe viacúčelového ihriska spotrebované (odpoveď
na otázku č. 1 a 7), koľko hodín práce stroja JCB 4CXI zodpovedá prácam na stavbe (odpoveď na
otázku č. 2 a 3), koľko hodín práce živičného valca CB-224E zodpovedá prácam na stavbe (odpoveď
na otázku č. 4), aká bola obvyklá denná sadzba za prácu strojov (odpoveď na otázku č. 5), aká bola
obvyklá jednotková cena za dodávku materiálu (odpoveď na otázku č. 6), aká bola obvyklá cena prác
strojmi Tatra, MAN, UDS, IVECO (odpoveď na otázku č. 8), aká bola skutočná hodnota prác vykonaná
žalobcom na stavbe (odpoveď na otázku č. 9) a či mohol žalovaný pri počte pracovníkov zhotoviť stavbu
za daný čas (odpoveď na otázku č. 10). Voči odborným záverom, ktorých skutkový podklad vychádza z
listinných dôkazov predložených žalobcom (záznamy o prevádzke strojov, vážne lístky, faktúry a pod.),
odvolací súd nemá žiadne námietky.

15. Podstata sporu medzi stranami však nespočívala v riešení týchto otázok. Medzi stranami bolo od
počiatku sporné jednak to, či spoločnosť T&T staving, a.s., tieto práce na stavbe reálne vykonala, ale aj
subsidiárne, či ich vykonal pre žalovaného v súlade s podmienkami dohodnutými v emailovej výmene
zo 4. a 5. novembra 2008. V uvedených emailoch totiž strany jasne prejavili, že táto spoločnosť má
pre žalovaného vykonávať len práce podľa objednávky svedka C. a že len práce potvrdené p. C. budú
účtované. Túto podstatnú spornú otázku však znalecký posudok nijako nerieši, pretože na jej riešenie
nebola znalkyňa ustanovená. Práve v tomto zmysle potom medzi stranami bolo sporné, či práce a
materiály aj prípadne dodané touto spoločnosťou na stavbu viacúčelového ihriska SOŠ J. Murgaša v
Banskej Bystrici tak, ako sú zachytené v záznamoch o práci strojov a vážnych lístkoch a faktúrach
boli dodané pre žalovaného a či boli dodané v súlade s podmienkami dohodnutými v tejto emailovej
výmene. V tejto súvislosti pritom žalovaný za konania zapieral, že by preňho boli dodané všetky práce
uvedené v stavebnom denníku a v týchto listinách, takže predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie bola práve otázka, či tieto listiny dostatočne preukazujú rozsah materiálu a prác dodaných pre
žalovaného. Pokiaľ potom znalkyňa pri vypracúvaní znaleckého posudku bez ďalšieho vychádzala z
obsahu týchto listín, vychádzala práve z takých skutočností, ktoré sú v konaní sporné. V dôsledku toho
skutkové východiská jej znaleckého posudku nie sú v súlade s výsledkami konania, takže pre konanie
nie sú použiteľné ani jej odborné závery, hoci sú aj správne a v posudku náležite odôvodnené. Ak je totiž
sporná samotná otázka, či práce a materiál uvedené v stavebnom denníku, vážnych lístkoch, faktúrach
tretích osôb boli skutočne dodané na stavbu na objednávku žalovaného a preňho, potom ich množstvo
síce môže byť z týchto listín odborne správne vypočítané, ale nemožno ho považovať za dôkaz toho,
že všetky tieto práce a materiál boli na stavbu dodané pre žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne
zhodnotil tento znalecký posudok tak, že pre riešenie spornej otázky medzi stranami je nepoužiteľný, a
správne na jeho závery neprihliadal. Tieto otázky nevyriešil ani dodatočný výsluch znalkyne (zápisnica
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 22 Cbd 1/2017), v ktorom znalkyňa výslovne uviedla, že odpovedala
len na otázku súdu a nehodnotila okolnosť, že stavebný denník žalobcu nebol podpísaný žalovaným.



Odvolací súd už len dopĺňa, že námietky žalobcu v odvolaní sú čiastočne v rozpore s jeho postojom
v prvoinštančnom konaní, pretože žalovaný už v podaní z 21. novembra 2016 (č. l. 523) uplatnil proti
posudku viaceré námietky, okrem iného aj námietku, že neodstraňuje podstatné rozpory medzi stranami.
Žalobca na pojednávaní 16. marca 2017 trval na tom, že znalecký posudok je v poriadku a výsluch
znalkyne navrhoval žalovaný. Žalobca teda v konaní na súde prvej inštancie nežiadal nijakým spôsobom
doplniť znalecký posudok, nežiadal položiť dodatočné otázky, ani objasniť skutkový základ, z ktorého
vychádzal. Potom ale nedôvodne v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že takéto dodatočné otázky
nepoložil sám.

16. Podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je povinná splniť bremeno tvrdenia, teda
tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti, ktorej potreba je určovaná hypotézou právnej normy upravujúcej
sporný právny pomer účastníkov. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať)
existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok je v jej
prospech (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009). V prerokúvanej veci sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy za vykonanie stavebných práv a dodávok na stavbe viacúčelového
ihriska SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici na základe dohody obsiahnutej v emailoch zo 4. a 5. novembra
2008, podľa ktorej mala spoločnosť T & T staving, a.s, vykonať len práce, ktoré si žalovaný objednal, a
žalovaný mal zaplatiť len práce, ktoré potvrdil svedok C.. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že
žalovaný si sporné práce vyúčtované faktúrou č. 20080399 u spoločnosti T & T staving, a.s., skutočne
objednal a že tieto práce boli aj žalovanému dodané (ich dodanie bolo potvrdené svedkom C.). Až
následne bolo možné skúmať, v akej výške mal žalovaný zaplatiť cenu týchto prác. Žalobca však v
konaní toto základné dôkazné bremeno neuniesol, čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

17. Nie je dôvodná žalobcova námietka, že súd prvej inštancie neprihliadol na ním vedený stavebný
denník, ktorého obsah údajne niet dôvodu spochybňovať. Podľa § 46d ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.
z. je stavebný denník dokument, v ktorom sa zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali
na stavenisku, a zapisujú sa doň všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho
stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru
a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Podľa § 46d ods. 2 cit. zák.
vedie stavebný denník stavbyvedúci alebo stavebník; stavbyvedúcim je osoba, ktorá organizuje riadi a
koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom
denníku (§ 46a ods. 1 cit. zák.). Z citovaných ustanovení nevyplýva nič, čo by podporovalo názor žalobcu,
že údaje v stavebnom denníku sú nespochybniteľné. Zákon ani nepredpisuje, kto má viesť stavebný
denník v prípade, kedy na stavenisku pracuje paralelne viacero dodávateľov, alebo v prípade, že na
nej pracuje niekoľko úrovní subdodávateľov. Potom ale nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že
práve stavebný denník vedený spoločnosťou T & T staving, a.s., má byť rozhodujúcim pri posudzovaní
rozsahu vykonaných a žalovanému dodaných prác a materiálov. V prerokúvanej veci totiž stavebný
denník rovnako viedol aj žalovaný (č. l. 166 až 169) a tento stavebný denník je čiastočne potvrdený
aj Ing. arch. O., ktorý bol podľa nesporného tvrdenia strán stavebným dozorom hlavného investora
(SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici). Žalobca počas konania neuviedol žiaden zmysluplný dôvod,
prečo by stavebný dozor podpisoval stavebný denník žalovaného, keby v ňom boli uvedené nesprávne
údaje, a naopak, prečo nepodpísal stavebný denník spoločnosť T & T staving, a.s. Potom ale chýba
opodstatnenie názoru žalobcu, že len stavebný denník tejto spoločnosti má byť pre súd rozhodujúci; o
to viac chýba opodstatnenie záveru, že tento stavebný denník má potvrdzovať, že všetky sporné práce
boli vykonané a všetok sporný materiál bol dodaný práve pre žalovaného.

18. Stavebný denník spoločnosti T & T staving, a.s., (č. l. 55 až 60) obsahuje záznamy od 7. novembra
2008 do 20. novembra 2008, ktoré sú však podpísané len svedkom Ing. T., ktorý vykonával stavebný
dozor na stavenisku za žalobcu. Tento denník si ale podpisoval výhradne sám, pretože svedok C. ho
nepodpisoval. Tomu však odporuje výpoveď svedka C., podľa ktorého mu svedok Ing. T. stavebný denník
nepredložil, nepožiadal ho o odsúhlasenie prác a nevyzval ho na podpísanie záznamov v stavebnom
denníku. Výpovedi svedka C. nasvedčuje výpoveď svedkyne V., podľa ktorej svedkovi C. tieto listiny
na podpis predložené neboli. Nie je zrejmé, prečo svedok T. nezaznamenal do stavebného denníka
výzvu pre žalovaného na odsúhlasenie prác, prípadne skutočnosť, že na výzvu žalovaný odmietol
stavebný denník potvrdiť. Takisto nie je zrejmé, prečo už na tomto mieste spoločnosť T & T staving, s.r.o.,
neinformovala žalovaného, prípadne nevyvolala oficiálne rokovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu tak
z týchto dôvodov stavebný denník žalobcu nemožno považovať za dostatočne hodnoverný podklad o



tom, že v ňom vykonané práce boli vykonané pre žalovaného. Žalobca spochybňoval dôveryhodnosť
výpovede svedka C. tým, že nepredkladanie stavebného denníka zo strany svedka Ing. T. by bolo
nelogické, pretože by bolo v neprospech zhotoviteľa, teda jeho zamestnávateľa. Odvolací súd však
poukazuje na to, že celá situácia mohla vyzerať inak, a môže vrhať tieň nedôveryhodnosti práve na
svedka Ing. T., resp. na celý postup spoločnosti T & T staving, s.r.o. Svedok C. vo svojej výpovedi
na pojednávaní 20. novembra 2009 totiž sám pripustil, že táto spoločnosť mohla vykonať rôzne práce
(napr. kanalizácie), ale nerobila tak podľa objednávky žalovaného. Na tom istom pojednávaní svedok
Ing. T. uviedol, že túto kanalizáciu (ktorú žalovaný následne zaplatil) vykonali na vyzvanie hlavného
investora stavby - SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici. Celkový súpis prác (č. l. 63) bol pritom vyhotovený
až následne, po skončení prác. Svedok si pritom už počas prác všimol, že robia práce naviac, o čom
informoval člena predstavenstva Ing. Y., ktorý dal pokyn pokračovať v prácach. Konečne sám Ing. Y. vo
svojej výpovedi uviedol, že s hlavným investorom (!) sa dohodol, že všetko na stavbe bude vykonávať
spoločnosť T & T staving, a.s. Je teda dosť možné, že táto spoločnosť na stavbe vykonávala práce,
ktoré si neobjednal svedok C., ktorých dôvod vykonávania tento svedok nevedel, a preto nebol ochotný
odsúhlasovať tieto stavby, prípadne mu ich svedok T. práve z tohto dôvodu ani odsúhlasovať nedával.
Je teda možné, že spoločnosť T & T staving, a.s., na základe určitých ústnych dohôd alebo prísľubov
vychádzala z toho, že bude vykonávať na stavbe všetky práce, ktoré sa budú považovať za potrebné
a o ktoré ju požiada hlavný investor, pričom žalovaný tieto práce zaplatí. Za takýchto okolností potom
nemožno výpoveď svedka C. hodnotiť ako účelovú, ale naopak, ako reálny opis udalostí, a ako účelovú
možno vyhodnotiť aj výpoveď Ing. T.. Pretože žalobcu v prerokúvanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že sporné práce boli skutočne vykonané a boli vykonané práve pre žalovaného,
ide hodnotenie dôkazov, z ktorého sa nepodarilo presne ustáliť, že by tieto podmienky boli splnené, na
vrub žalobcu s tým dôsledkom, že svoje dôkazné bremeno neuniesol.

19. Už len na dokreslenie odvolací súd poukazuje na to, že ani z ďalších dôkazov vykonaných súdom
prvej inštancie nevyplýva záver, že by práce vyúčtované spornou faktúrou boli vykonané práve na
objednávku svedka C.. Svedok C. objednanie prác v tomto rozsahu poprel, priznal len objednanie a
vykonanie prác v rozsahu uvedenom na spísanom zozname č. l. 79, plus niektoré ďalšie práce tam
uvedené, ktoré síce neboli vykonané na jeho objednávku, ale s ktorých zaplatením žalovaný súhlasil.
Tento rozsah prác v zásade potvrdila aj svedkyňa V., pričom riadne zaplatenie ceny týchto prác potvrdili
aj svedkovia Ing. T. a Ing. Y.. Ako už odvolací súd uviedol, z výpovedí týchto svedkov tiež vyplýva,
že niektoré práce vykonávali na základe objednávky hlavného investora (SOŠ J. Murgaša v Banskej
Bystrici). Rovnako v stavebnom denníku spoločnosti T & T staving, a.s., v stavebnom denníku je uvedená
„poznámka pre investora" zo 7. novembra 2008 (na č. l. 55), ktorým oznamuje „práce naviac" a to
spornú kanalizáciu, ako aj „poznámka pre investora" zo 14. novembra 2008, kde zhotoviteľ stavebného
denníka výslovne uvádza, že „na požiadanie zástupcu školy (ako hlavného investora) boli vykonané
ďalšie práce naviac a to práve predmetná kanalizácia a pomocné práce s ňou spojené". To všetko
spochybňuje záver o tom, že sporné práce boli vykonané na objednávku svedka C., čo tento svedok sám
počas konania uvádzal a jeho výpoveď tak pôsobí dôveryhodne. Konečne, o rozsahu prác vykonaných
spoločnosťou T & T staving, a.s., pre žalovaného nesvedčí ani potvrdenie hlavného investora diela -
SOŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici (č. l. 66 spisu), keďže sa ním potvrdzuje len to, že táto spoločnosť
dodala materiál na stavbu viacúčelového ihriska, realizovala stavebné práce a poskytovala stavebné a
dopravné mechanizmy, nie však to, pre koho a na čiu objednávku tak robila.

20. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu medzi stranami ako zmluvu o dielo podľa § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka, keď táto bola uzatvorená medzi žalovaným v postavení „objednávateľa"
a spoločnosťou T & T staving, a.s., v postavení „dodávateľa", ktorí sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2
písm. a) Obch. zák., pri výkone ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa právne vzťahy medzi
nimi spravovali a aj naďalej spravujú Obchodným zákonníkom podľa jeho § 261 ods. 1 (v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy). Viacúčelové ihrisko je hmotne zachyteným výsledkom činnosti, teda dielom
podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. a zmluva o jeho vykonaní je zmluvou o dielo podľa cit. ustanovenia. Táto
zmluva si nevyžaduje písomnú ani inú osobitnú formu, v dôsledku čoho ju možno uzavretieť v akejkoľvek
forme (§ 40 ods. 1 Obč. zák., § 272 Obch. zák.). V prerokúvanej veci žalovaný emailom zo 4. novembra
2008 o 18:54 objednal u spoločnosti T & T staving, a.s., „dodávky a práce strojmi podľa dohody s p.
C.... na stavbe viacúčelového ihriska na SPŠ J. Murgaša v Banskej Bystrici". Takto formulovaný email
jednoznačne je návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., keďže je dostatočne
určitý a vyplýva z neho aj vôľa navrhovateľka byť viazaný v prípade jeho prijatia. Následným emailom z
5. novembra 2008 o 14:59 hod zástupca uvedenej spoločnosti uviedol, že potvrdzujú prijatie objednávky



a vykonané práce odsúhlasené p. C. budú fakturované podľa cenníka ODIS 2008, alebo v hodinovej
zúčtovacej sadzbe podľa priloženého cenníka služieb. Súd prvej inštancie z obsahu týchto emailom
ustálil, že nimi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obch. zák. Tento záver súdu prvej
inštancie žalobca v odvolaní nenapadol, a pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 2 Obch. zák.), nie je oprávnený tento záver spochybňovať a musí z neho v konaní vychádzať.

21. Podľa § 548 ods. 1 druhej vety Obch. zák. vzniká zhotoviteľovi nárok na cenu diela vykonaním diela,
ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. V prerokúvanej veci je z obsahu zmluvy o dielo (uzavretej emailami
zo 4. a 5. novembra 2008) zrejmé, že strany sa v nej dohodli, že spoločnosť T & T staving, a.s., bude pre
žalovaného vykonávať práce len na základe objednávky p. C. a bude platiť len za práce odsúhlasené p.
C.. Táto dohoda teda odchylne od § 548 ods. 1 Obch. zák. viaže na splnenie osobitných podmienok, a to,
aby dielo, ktorého cena sa žiada, bolo objednané p. C. a aby p. C. jeho vykonanie odsúhlasil. Ako už bolo
uvedené, žalobca, ktorý sa ako postupca domáhal zaplatenia pohľadávky práve na takúto cenu diela, bol
povinný dokázať, že podmienky vzniku nároku na cenu diela podľa ustanovení zmluvy boli naplnené. Zo
zisteného skutkového stavu však vyplýva, že sa mu to nepodarilo, v dôsledku čoho musí aj odvolací súd
vychádzať z toho, že tieto podmienky splnené neboli. Odvolací súd však len nad rámec toho (a celkom
zjavne nad rámec odvolacích dôvodov, keďže v otázke právneho posúdenia odvolanie žalobcu žiadnu
zmysluplnú argumentáciu neobsahuje) dopĺňa, že za istých okolností by nárok na zaplatenie častí ceny
diela mohol vzniknúť aj bez existencie podpísaného súpisu prác. Podľa judikatúry má totiž dohoda o
tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu
odkladacej podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Ak objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu
diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže
jemu je nesplnenie podmienky (nepodpísanie protokolu) na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť
zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné podľa § 36 ods. 3 Obč. zák. neprihliadať na podmienku o
fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude povinný cenu diela zaplatiť po ukončení prác
(porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 19/2006). Spoločnosti T & T staving, a.s., tak mohol vzniknúť
nárok na vyúčtovanie ceny diela aj bez toho, aby boli práce odsúhlasené p. C.. Žalobca však podľa
zisteného skutkového stavu nedokázal, že by svedok C. bezdôvodne odmietol súpisy vykonaných prác
podpísať.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobca nedokázal, že spoločnosti T & T staving, a.s., vznikol nárok na cenu diela vyúčtovaného
faktúrou č. 20080399 v sume 276.083,60 Sk. Žalobca teda nedokázal existenciu pohľadávky, ktorú
mal postúpením nadobudnúť, v dôsledku čoho je jeho žaloba neopodstatnená a súd prvej inštancie
ju správne zamietol. Odvolací súd už len záverom dodáva, že žalobca vo svojom odvolaní napriek
citácii § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. neuviedol žiadne konkrétne dôvody proti právnemu posúdeniu veci
súdom prvej inštancie. Žalobca pod týmto odvolacím dôvodom rozumel nesprávnu aplikáciu § 191 a
207 C. s. p., teda ustanovení upravujúcich dokazovanie, čo nenapĺňa skutkovú podstatu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa ustálenej judikatúry (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo
7/2010) nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolanie žalobcu však žiadnu konkrétnu výhradu
voči použitým právnym predpisom, jeho interpretácii alebo právnym záverom vyvodeným zo skutkových
zistení neobsahuje. V dôsledku toho tu chýbajú akékoľvek ďalšie konkrétne námietky, ktoré by obsahovo
napĺňali uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci a ktoré by odvolací súd mohol
preskúmať (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (výrok I).

24. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalobcovi (výrok II)..

25. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.