Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 24Cb/111/2009 zo dňa 18.04.2018

Druh
Rozsudok
Dátum
18.04.2018
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Zmluva o dielo
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
36056600
Odporca
36847500
Zástupca navrhovateľa
36862461
Zástupca odporcu
36837857
Spisová značka
24Cb/111/2009
Identifikačné číslo spisu
2309204922
ECLI
ECLI:SK:OSGA:2018:2309204922.26
Súd
Okresný súd Galanta
Sudca
JUDr. Rastislav Jakubovič


Text


Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24Cb/111/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309204922
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2309204922.26

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej
veci žalobcu: žalobcu: K consult, s.r.o., IČO: 36 056 600, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A,
právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom Banská Bystrica, Komenského
14A, proti žalovanému: Športové stavby, s.r.o., IČO: 36 847 500, so sídlom Trenčín, Nové Prúdy 2484/8,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, so sídlom
Trenčín, Piaristická č. 46/276, o zaplatenie X XXX,XX Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti X XXX,XX R. spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od 30.01.2009 do zaplatenia
zamieta.

II. Súd konanie v časti XXX,XX R. spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od 30.01.2009 do zaplatenia
zastavuje.

III. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 9.4.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 9 201,80 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tak, že na základe
objednávky žalovaného zo dňa 4.11.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, v zmysle
ktorej žalobca pre žalovaného vykonal stavebné práce a dodávky na stavbe „viacúčelové ihrisko D. I..
C. E. J. J.. Vykonané práce žalobca fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX v sume X XXX,XX Eur, ktorú
žalovaný v lehote splatnosti uhradil faktúrou Č.. XXXXXXXX v sume XX XXX,XX Eur, ktorú žalovaný
uhradil po lehote splatnosti, pričom kapitalizovaný úrok z uvedenej faktúry za obdobie od 20.12.2008
do 29.12.2008 predstavuje sumu XX,XX Eur. Poslednú faktúru č. XXXXXXXX v sume X XXX,XX Eur
žalovaný neuhradil. Uplatnený nárok v časti istiny v sume 9 XXX,XX Eur pozostáva z neuhradenej časti
ceny za dielo v sume X XXX,XX Eur a z kapitalizovaného úroku z omeškania za neskorú úhradu faktúry
XXXXXXXX v sume 37,50 Eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom tvrdil, že všetky žalobcom skutočne vykonané práce v celom
rozsahu uhradil. Práce resp. časť diela, ktorého cena bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXX žalovaný
neuhradil z dôvodu, že tieto práce a dodávky realizované neboli. Túto faktúru žalovaný považoval za
neoprávnenú a vyfabrikovanú, pričom v priebehu celého konania poukazoval, že žalobca oprávnenosť
svojho nároku nepredložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, rovnako ako svedkov G. C., C.. C. Č., W.. C. T. S. K. Y. a znalkyňu
Ing. Annu Bešinovú. Rovnako sa súd oboznámil s obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho



spisového materiálu a obsahom znaleckého posudku č. 98/2016, ktorý bol vypracovaný na základe
pokynu súdu druhej inštancie a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 4.11.2008, ktorá bola žalobcovi doručená e-mailovou
poštou a na základe jej následného potvrdenia žalobcom zo dňa 5.11.2008 z ktorého vyplýva, že
práce budú odsúhlasované pánom C. a fakturované podľa cenníka ODIS 2008 alebo v hodinovej
zúčtovacej sadzbe podľa priloženého cenníka služieb došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o
dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu dodať žalovanému na základe jeho požiadaviek stavebné
práce a realizovať dodávku stavebných materiálov. Dielo malo byť realizované na stavbe označenej ako
„viacúčelové ihrisko D. I.. C. E. J. J..

5. Skutočnosť, že žalobca práce realizoval v konaní nebola spornou, nespochybňoval ju ani žalovaný,
okrem iného táto skutočnosť vyplývala aj z potvrdenia D. I.. C. zo dňa 16.2.2009.

6. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom subdodávateľským a to druhého radu, nakoľko
investorom stavby viacúčelového ihriska bol D. I.. C. J. J.. Dodávateľom stavby bola spoločnosť D. D.
D..O..M.. J., s ktorou mal žalovaný uzatvorenú subdodávateľskú zmluvu spočívajúcu v dodávke celého
diela podľa projektovej dokumentácie, pričom časť tejto dodávky realizoval prostredníctvom zmluvného
vzťahu so žalobcom.

7. Žalobca realizované práce fakturoval v troch čiastkových faktúrach a to č. XXXXXXXX v celkovej
sume X XXX,XX Eur splatnú dňa 11.11.2008, ktorú žalovaný v celom rozsahu uhradil. Faktúrou č.
XXXXXXXX v sume XX XXX,XX Eur splatnú dňa 19.12.2008, ktorú žalovaný uhradil po lehote splatnosti
dňa 20.12.2008 a taktiež faktúrou č. XXXXXXXX v sume X XXX,XX Eur splatnú dňa 29.1.2009,
ktorú žalovaný neuhradil. Po doručení poslednej uvedenej faktúry žalovaný túto faktúru listom zo dňa
26.1.2009 vrátil, pričom poukazoval na to, že túto faktúru neuznáva, nakoľko k nej neboli priložené žiadne
dodacie a vážne lístky ani záznamy o prevádzke mechanizmov a dopravných prostriedkov. Následne dňa
17.12.2009 žalobca žalovanému zaslal list označený ako dofakturácia dodávok materiálov a stavebných
prác. Na to žalovaný reagoval listom zo dňa 2.3.2009 v ktorom opäť uviedol, že zotrváva na svojom
predchádzajúcom stanovisku. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku v
tejto časti.

8. Z výpovede svedka G. C. súd zistil, že bol v rozhodnom čase zamestnancom žalovaného ako vedúci
realizačný technik. V rámci tejto svojej činnosti u žalobcu objednal stavebné práce vykonávané bagrom,
taktiež valcom. Svedok sa ohľadne ceny za tieto práce vyjadriť nevedel, nakoľko cenu dohadoval priamo
žalovaný. Všetky práce, ktoré žalobca na stavbe vykonal si zapisoval do zošita a taktiež viedol stavebný
denník. Do stavebného denníka rovnako robil zápisy aj stavebný dozor zo strany objednávateľa stavby.

9. Z výpovede svedkyne C. Č. súd zistil, že v rámci realizácie zmluvného vzťahu medzi žalovaným
a odporcom zo strany žalovaného nebol vypracovaný žiadny rozpočet. Svedkyňa potvrdila, že okrem
prác, ktoré objednával priamo na stavbe pán C. žalobca vykonal ešte prekládku kanalizácie. Toto mu
však bolo zaplatené. Svedkyňa ďalej poukázala na bežnú obchodnú prax, že v prípade objednania
kameniva je vždy cena dopravy zahrnutá v celkovej cene dodávky a nie tak, ako to urobil žalobca, že
cenu účtoval zvlášť. Svedkyňa ďalej uviedla, že okrem poslednej faktúry bola prax medzi žalobcom
a žalovaným taká, že žalobca zaslal najprv súpis vykonaných prác, ktorý žalovaný odsúhlasoval na
základe poznámok pána C., po čom následne žalobca vystavil faktúru, ktorú oni uhrádzali. Posledná
neuhradená faktúra, ktorá bola predmetom tohto konania bola podľa svedkyne iba doúčtovaním, pričom
práce tam uvedené v deklarovanom rozsahu žalobca nevykonal. Svedkyňa ďalej uviedla, že k potvrdeniu
objednávky bol pripojený cenník, ktorý ňou bol predložený konateľovi žalovaného. Svedkyňa ďalej
potvrdila, že v priebehu realizácie prác reklamovala, že zo strany žalobcu nie sú pánovi C. predkladané
žiadne listiny preukazujúce realizované dodávky tak, ako to bolo bežnou praxou.

10. Z výpovede svedka W.. C. T. súd zistil, že bol zamestnancom pôvodného žalobcu a pôsobil v
pozícii zástupcu pre prípravu a realizáciu. Na základe pokynov zamestnávateľa mal zabezpečovať pre
žalovaného na jeho požiadanie stroje a materiály. Svedok potvrdil, že boli vykonávané práce bagrom
JCB, strojom UDS a bolo prevážané kamenivo motorovými vozidlami žalobcu. Svedok uviedol, že si
viedol stavebný denník, ktorý si sám podpisoval, nikto iný do neho nič nezapisoval. Svedok uviedol, že
okrem stavebného denníka ktorý si viedol boli vystavované aj záznamy o prevádzke strojov a dodacie



listy na kamenivo a betón. Svedok uviedol, že vyzýval pána C. na prevzatie týchto listín. Ten toto odmietol
s tým, že na to nie je oprávnený.

11. Z výpovede svedka K. Y. vtedajšieho predsedu predstavenstva pôvodného žalobcu súd zistil, že
spornú faktúru vystavili na základe prác uskutočnených do konca mesiaca november 2008. V tejto
faktúre určite existuje súpis vykonaných prác, s ktorými však svedok nedisponoval. Svedok uviedol, že
pán C.Č. nikdy nebol ochotný podpísať stavebný denník. Svedok spochybnil taktiež stavebný denník
vedený pánom C. a za investora podpísaným pánom O.. Podľa neho sa na stavbe nikdy nenachádzal
a bol dorobený dodatočne. Svedok uviedol, že dielo realizovali na základe projektovej dokumentácie.

12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť určený aspoň spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

14. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu obchodno-právneho vzťahu spadajúceho pod zmluvu o dielo a to na základe písomnej
objednávky žalovaného zo dňa 4.11.2008 a jej následnou akceptáciou žalobcu zo dňa 5.11.2008.
Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu dodať stavebné práce a dodávky na základe požiadavok
žalovaného, pričom účastníci v časti určenia ceny za toto dielo odkázali na cenník ODIS 2008 a cenník
pripojený k potvrdeniu objednávky žalobcom. Tento názor súdu prvej inštancie je potvrdený aj názorom
súdu druhej inštancie v jeho uznesení XX Q. XXX/XXXX - XXX zo dňa 29.11.2012 v ktorom na strane
3 súd druhej inštancie konštatuje: „ Z dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o dielo v ústnej forme, nie je však zrejmé, v akom rozsahu žalobca pre
žalovaného práce na diele vykonal a v akom množstve dodal materiál. Za tohto stavu preto mohlo
na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie, nie je však zrejmé, v akom rozsahu, resp.
tiež je možné, že práce realizované žalobcom už boli zaplatené doposiaľ uhradenými faktúrami. Tieto
skutočnosti budú zistené až znaleckým dokazovaním, ktoré je potrebné, aby súd prvej inštancie v
predmetnej veci nariadil, tak ako to navrhoval žalobca v priebehu konania“.

15. Medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, či žalobca stavebné práce a dodávky pre
žalovaného realizoval, spornou zostala skutočnosť v akom rozsahu boli tieto dodávky realizované.

16. Konajúci súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovania,
ktorého účelom malo byť objektívne zistenie aký bol skutočný rozsah prác vykonaných žalobcom v rámci
zmluvného vzťahu so žalovaným ako aj zistenie, za účelom posúdenia prípadného vzniku bezdôvodného
obohatenia, či boli vykonané žalobcom práce nespadajúce pod režim uzatvorenej zmluvy o dielo.
Za týmto účelom bol vo veci vypracovaný znalecký posudok č. 98/2016 a to znalkyňou Ing. Annou
Bešinovou. Znalkyňa pri vypracovaní posudku odpovedala na otázky položené stranami sporu.

17. Z obsahu znaleckého posudku č. 98/2016 súd zistil, že znalkyňa pri odpovediach na položené otázky
vychádzala zo stavebného denníka a záznamov o prevádzke strojov, ktoré boli predložené žalobcom
a ktoré v priebehu celého konania žalovaný spochybňuje nakoľko tieto neboli nikým z jeho strany
verifikované a podpísané. Znalkyňa síce v znaleckom posudku uvádza, že ňou deklarovaný objem
dodávok predstavuje skutočne vykonané dodávky a práce avšak vychádza iba z listín predložených
žalobcom, ktorých objektívnosť bola v priebehu celého konania žalovaným spochybňovaná. Hodnotu
prác a dodávok žalobcu na stavbe znalkyňa vyčíslila opätovne na základe stavebného denníka žalobcu,
kde sporné záznamy nie sú verifikované žalovaným na sumu XX XXX,XX R..

18. Pri hodnotení znaleckého posudku vychádzal súd z účelu znaleckého dokazovania, ktorým je
objektivizácia skutkových okolností a verifikácia tvrdení strán súdneho konania. V danom prípade
musel súd konštatovať, že takýto účel znaleckého dokazovania nebol naplnený pretože znalkyňa
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala takmer výlučne z listín vyhotovených jednostranne
žalobcom, ktorých pravdivosť žalovaný od samého počiatku spochybňuje. Závery znalkyne teda
vychádzajú výlučne z tvrdení žalobcu a ich podkladom nie je objektívne zistenie skutočne realizovaných
prác a dodávok. Nemožnosť tohto objektívneho zistenia resp. neekonomickosť tohto zisťovania nie



je možné pričítať na ťarchu žalovaného tak, že objektívne zisťovanie sa nahradí iba preskúmaním
prijateľnosti skutočnosti tvrdených žalobcom. Znaleckým posudkom, teda podľa názoru súdu nebola
splnené požiadavka súdu druhej inštancie, podľa ktorej malo byť výsledkom znaleckého dokazovania
zistenie skutočne vykonaných prác a dodávok a nie iba zhodnotenie listinných dôkazov predložených
stranou sporu v ktorých jednostranne deklaruje vykonané práce a dodávky, ktoré nie je možné považovať
za dôkaz o skutočne vykonaných prácach a dodávkach.

19. Súd teda aj po doplnení dokazovania znaleckým posudkom musel konštatovať, že žalobca v spore
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním tvrdené práce a dodávky skutočne realizoval.
Podľa názoru súdu na preukázanie nároku navrhovateľa bolo potrebné predložiť dôkazy, z ktorých by
vyplývalo v akom rozsahu navrhovateľ dielo realizoval. V danom prípade vzhľadom na charakter dielo
to mali byť záznamy o prevádzke strojov, dodacie listy resp. zápisy v stavebnom denníku. Všetky tieto
dôkazy by mali byť opatrené podpisom zodpovedných osôb zo strany odporcu, v tomto prípade pána
C., ktorý jednotlivé dodávky fyzicky objednával. Navrhovateľ svojim neobozretným postupom zmaril
možnosť preskúmania oprávnenosti jeho nároku, nakoľko ak by postupoval s náležitou obozretnosťou,
musel vzhľadom na charakter objednávky kde nebol presne stanovený jej rozsah a jeho stanovenie
bolo odkázané na konkrétne ústne pokyny zodpovednej osoby zo strany odporcu, dať podpisovať
tieto listiny, ktorými by nepochybným spôsobom preukázal v akom rozsahu dielo na základe pokynov
odporcu realizoval. Navrhovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že pán
C. odmietol tieto listiny preberať a podpisovať a taktiež odmietol podpisovať aj stavebný denník. K
spisovému materiálu neboli navrhovateľom založené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že túto
skutočnosť odporcovi oznámil. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ani v stavebnom
denníku, ktorý viedol zamestnanec navrhovateľa, neexistuje zápis o tom, že pán C. tento denník odmietol
podpísať a že mu vôbec tento stavebný denník bol predložený k podpisu.

20. Súd sa taktiež nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľa v ktorej sa snažil oprávnenosť
svojho nároku uplatnenom v tomto konaní preukázať na základe rozpočtov medzi hlavným dodávateľom
stavby a odporcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ nemôže svoje práva
odvodzovať od zmluvného vzťahu, v ktorom nie je účastníkom. Taktiež je potrebné poukázať, že zmluva
o dielo uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa nevzťahovala na dodávku celého viacúčelového
ihriska v zmysle projektovej dokumentácie ale iba na jednotlivé odporcom označené stavebné úkony,
potrebné k celkovej realizácii diela. Z tohto dôvodu preto navrhovateľ nemôže poukazovať na cenu
stanovenú rozpočtom, resp. na výkazy, výmer a materiálov medzi odporcom a hlavným dodávateľom,
nakoľko nerealizoval celé dielo a v konaní nepreukázal v akej časti celkového diela realizoval. Takto
postavenú argumentáciu navrhovateľa súd považoval za irelevantnú, nakoľko podľa jeho názoru nie je
možné poukazovať v prípadoch, keď sa jednotlivé dodávky a stavebné úkony oceňujú podľa cenníka
n a ceny a dodávky stanovené rozpočtom. Navyše je potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že
dielo nebolo realizované v rozsahu projektovej dokumentácie, ale v menšom rozsahu. Keďže bolo
dielo realizované v menšom rozsahu, čo konštatuje aj znalkyňa, muselo dôjsť aj k zníženiu objemu
objednaných prác a dodávok.

21. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie X XXX,XX EUR s príslušenstvom zamietol z
dôvodu, že žalobca nepreukázal ním tvrdené práce a dodávky.

22. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. V zmysle vyššie cit. ustanovenia CSP súd rozhodol tak, že na základe dispozitívneho prejavu
žalobcu obsiahnutého v jeho vyjadrení zo dňa 22.08.2017 konanie v časti 609,93 EUR zastavil. O
predchádzajúcom späťvzatí v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške XX,XX EUR súd
rozhodol v pôvodnom prvostupňovom rozsudku, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
pretože proti nemu nebolo podané odvolanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia priznal žalovanému právo na zaplatenie plnej
výšky trov konania, pretože žalovaný bol stranou, ktorá mala v spore plný úspech, nakoľko žaloba bola
zamietnutá. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.