K consult, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108219070
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108219070.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov
senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: K consult, s.r.o.,
Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 056 600, zast.: Lion Law Partners s.r.o., Komenského
14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta
3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 o zaplatenie sumy 5.216,65 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/132/2008-174 zo dňa 1.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/132/2008-174 zo dňa 1.6.2015
v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách konania z r u š u j e a vec vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 4.694,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 10.3.2007 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
a povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2008
domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 5.216,65 eur s príslušenstvom. Žalobca na zdôvodnenie
svojho nároku uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 9.5.2005 poistnú zmluvu číslo 1001783260,
predmetom ktorej bolo poistenie výstavby areálu nových rodinných domov na C. D. v X. - P..
Neoddeliteľnú súčasť uvedenej zmluvy tvoria Všeobecné poistné podmienky stavebného poistenia
(ďalej len VPP - STAV 03) a Poistenie škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným
prepadnutím (ďalej len ZAB 03). Dňa 19.10.2006 došlo na stavbe W. P. ku krádeži stavebno-inštalačného
materiálu a plynovo-inštalačného materiálu, plynovo-inštalačných rozvodov, ktoré boli zabudované
priamo v predmete poistenia - stavbe, pričom celý objekt staveniska bol za účelom riadnej ochrany
pred krádežou zabezpečený oplotením a strážnou službou so psom. Žalobca uvedenú poistnú udalosť
ohlásil žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaný
odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, pretože na základe vlastného šetrenia škodovej udalosti
a uznesenia OR PZ v Bratislave II zo dňa 15.12.2006 nemohol predmetnú udalosť likvidovať ako krádež
vlámaním.

3. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, či žalovaný postupoval v zmysle zákona a uzavretej
poistnej zmluvy, keď likvidoval udalosť bez poskytnutia plnenia z dôvodu, že vlastným šetrením, ako i zo
šetrenia polície vyplýva, že predmetnú udalosť nemožno kvalifikovať ako krádež vlámaním. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že orgány činné
v trestnom konaní v procesných uzneseniach skutok označili ako „prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
a 3 písm. a) Trestného zákona“, uvedený trestný čin bol spáchaný vlámaním v zmysle § 122 ods. 4
Trestného zákona, t.j. páchateľ vznikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia



alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Konštatoval, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo (a túto skutočnosť nenamieta ani žalovaný), že stavenisko bolo
riadne oplotené plotom vysokým 190 cm a strážené kvalifikovanou strážnou službou sprevádzanou
služným psom. Na skutočnosti, že v uvedenom prípade boli naplnené znaky trestného činu vlámaním
(páchateľ nemohol iným spôsobom ako prekonaním zabezpečovacej prekážky preskočením funkčného
oplotenia vykonať trestný čin) nič nemení ani označenie skutku v uzneseniach orgánov činných v
trestnom konaní. Nakoľko nejde o meritórne rozhodnutia vo veci, ale len o procesné uznesenia, súd
nebol nimi pri svojom rozhodovaní viazaný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o vlastnom šetrení - z
vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, o aké „vlastné šetrenie“ malo ísť, a preto sa súd prvej inštancie
k tomuto argumentu žalovaného nemohol vyjadriť. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca nahlásil
udalosť až 4 mesiace po jej vzniku, a preto s poukazom na článok 16 Všeobecných poistných podmienok
prichádza do úvahy primerané zníženie poistného plnenia, prvoinštančný súd uviedol, že povinnosť
poisťovateľa plniť v plnej výške zostáva nedotknutá, ak nemalo porušenie ustanovenia ods. 1 a 2
bodu 16 Všeobecných poistných podmienok vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah povinnosti
poisťovateľa plniť. Z uvedeného dôvodu preto argumentácia žalovaného neobstojí, keďže porušenie
povinnosti žalobcu oznámiť ihneď, ako sa škode dozvedel škodu poisťovateľovi, nemalo vplyv na vznik
poistnej udalosti a na rozsah povinnosti žalovaného plniť, a preto neprichádza do úvahy ani krátenie
poistného plnenia. Ohľadom výšky poistného plnenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca požaduje
poistné plnenie vo výške 5.216,65 eur, ktorá pozostáva z dvoch samostatných položiek. Položka
1.401,82 eur predstavuje tú časť škody, ktorú mal žalobca vykonanú a následne - pri poistnej udalosti
- zohľadnil rozsah skutočného poškodenia elektroinštalačného materiálu a súvisiaceho rozsahu prác
vyčíslením škody podľa kalkulácie, pretože uvedenie do pôvodne vybudovaného stavu bolo vykonané
zamestnancami pôvodného žalobcu. Žalobca prehľadom rozpočtových nákladov (č.l. 26) podľa názoru
prvoinštančného súdu preukázal škodu v ním požadovanej výške. Položka 3.814,82 eur predstavuje
náklady fakturované pôvodnému žalobcovi dodávateľom - Belumi Pumpy s.r.o. faktúrou č. 7114006006,
pričom z príloh je zrejmé, že sa jednalo o dodávku a montáž vykurovacích telies, rúrok, kotlových
čerpadiel, tepelnej izolácie, vnútorného plynovodu, ktoré boli pri poistnej udalosti odcudzené (vo faktúre
a jej prílohách je vyslovene uvedené, že sa jedná o „naviac dodávky a práce - odcudzené materiály“).
Skutočnosť, že pri prvotnom vyčíslení škody pred orgánmi činnými v trestnom konaní nie sú položkovite
uvedené všetky odcudzené materiály a komponenty (uvedené následne vo faktúre) neznamená, že sa
nejedná o odcudzené veci. Súd prvej inštancie však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
521,665 eur, nakoľko pri uplatnení svojho nároku žalobca nevzal do úvahy dojednanú spoluúčasť vo
výške 10 %. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny vo výške 4.694,98 eur
(teda skutočná škoda po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti). Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia
úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne, a to počnúc dňom 23.2.2007, t.j. dňom nasledujúcim po
dni, kedy mal žalovaný poskytnúť plnenie žalobcovi, ktorým podľa žalobcu bol deň 22.2.2007, keďže
zamietavé stanovisko k likvidácii poistnej udalosti žalovaný datoval 22.2.2007. Vzhľadom k § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka dospel konajúci súd k záveru, že žalovaný bol povinný poskytnúť poistné
plnenie do 9.3.2007, a teda do omeškania sa dostal dňa 10.3.2007. Preto zamietol žalobu v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal úrokov z omeškania od 23.2.2007 do 9.3.2007. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Aj keď žalovaný napadol odvolaním celý rozsudok súdu prvej
inštancie, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že toto smeruje iba voči vyhovujúcej časti napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný vyjadril nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého sporným
nebol ani vznik, ani priebeh poistnej udalosti zo dňa 19.10.2006, resp. 20.10.2006. V rozpore s uvedeným
záverom žalovaný trval na tom, že v rámci prvoinštančného konania nebolo preukázané, že ku škode
došlo krádežou vlámaním, pričom poukázal na výsledky šetrenia vykonaného príslušnými orgánmi
činnými v trestnom konaní. Orgány polície v danom čase riadne vykonali vyšetrovacie úkony, a preto
žalovaný nechápe, z akého dôvodu súd prvej inštancie spochybnil závery tohto policajného šetrenia a
vykonal vlastné šetrenia, ktoré po deviatich rokov od vzniku škodovej udalosti nemôže byť považované
za dostatočné a zmenil skutok na krádež vlámaním. Žalovaný ďalej uviedol, žalobca oznámil vznik
škodovej udalosti až 4 mesiace po jej vzniku, čím znemožnil žalovanému vykonať vlastné šetrenie
škodovej udalosti. Žalovaný nemal možnosť vlastnou ohliadkou miesta vzniku škodovej udalosti posúdiť
vznik, príčinu a výšku škody. Poukázal na platné poistné podmienky, v zmysle ktorých je žalobca povinný
umožniť žalovanému vyšetrenie príčiny a výšku škody pre určenie rozsahu plnenia. Keďže žalobca
porušil zmluvne dojednanú povinnosť a neumožnil žalovanému posúdiť príčinu a výšku škody, žalovaný



má za to, že sa má vychádzať zo záverov vykonaného policajného šetrenia. Žalovaný preto nesúhlasí
s tvrdením prvoinštančného súdu, že porušenie tejto povinnosti nemalo vplyv na rozsah povinnosti
žalovaného plniť. Žalovaný ďalej namietal záver konajúceho súdu, že žalobca preukázal výšku škody.
Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nadobúdacie doklady k odcudzeným veciam a doposielania
vyčíslil výšku spôsobenej škody. Žalobca predložil faktúru č. 7114006006, ktorá odkazuje na položky,
ktoré neboli v rámci policajného šetrenia označené žalovaným ako odcudzené. Žiadnu z týchto položiek
žalobca neoznačil ako poškodenú vec ani po oznámení škodovej udalosti zo dňa 13.2.2007, kedy
výška škody musela byť ustálená. Predložená faktúra žalobcu preukazuje vykonané práce spoločnosti
Belumi Pumpy s.r.o., ale nepreukazuje výšku škody zo dňa 19.10.2006. Žalovaný má za to, že v danom
konaní nebol preukázaný ani právny základ uplatneného nároku, ani jeho výška. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.8.2015 uviedol, že žalovaný v odvolaní
neuvádza žiadne nové skutkové okolnosti a nepoukazuje na novú právnu argumentáciu. Stotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie, že k vzniku poistnej udalosti došlo vlámaním. Žalobca namietal aplikáciu
§ 135 ods. 1 O.s.p., pretože nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že
bol spáchaný trestný čin. Ohľadom včasnosti oznámenia poistnej udalosti žalobca uviedol, že v tejto
časti obrany žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V otázke preukázania výšky
spôsobenej škody žalobca poukázal v celom rozsahu na svoje vyjadrenie zo dňa 5.1.2015, vrátane
listinných dôkazov. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

8. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že k poistnej udalosti došlo vlámaním, keď
mal za to, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. V prvom rade odvolací súd poznamenáva,
že je správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je súd viazaný rozhodnutiami
vydanými v trestnom konaní, nakoľko týmito rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal (135 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016). Takisto možno považovať za
splnené podmienky stanovené VPP ZAB 03 v bode 2, a to že v danom prípade bol objekt oplotený
s minimálnou výškou oplotenia 190 cm, bola tam uzamknutá brána a v mimopracovnej dobe bol
objekt strážený kvalifikovanou strážnou službou. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že záver
súdu prvej inštancie o „spáchaní trestného činu vlámaním“ nie je v posudzovanom prípade dostatočne
osvedčený a odôvodnený. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že stavenisko bolo riadne oplotené plotom vysokým
190 cm a strážené kvalifikovanou strážnou službou sprevádzanou služobným psom; v uvedenom
prípade boli teda naplnené znaky trestného činu vlámaním (páchateľ nemohol iným spôsobom ako
prekonaním zabezpečovacej prekážky preskočením funkčného oplotenia vykonať trestný čin)“. Je
nutné poznamenať, že uvedená argumentácia prvoinštančného súdu (prekonanie zabezpečovacej
prekážky preskočením funkčného oplotenia) nereflektuje na žiadny dôkaz, a preto nie je zrejmé,
z akého skutkového zistenia vychádza. Z výsluchu p. P. J. v trestnom konaní vyplýva, že „skutok
sa pravdepodobne stal v denných hodinách, ale vzhľadom na to, že na stavbe je veľký pohyb
subdodávateľských firiem, nebolo možné ustrážiť celý objekt“. Z danej výpovede by teda bolo možné
usudzovať, že k odcudzeniu dotknutých materiálov nedošlo vlámaním. V danom prípade zaťažuje
dôkazné bremeno žalobcu, je teda jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenie, a to že k odcudzeniu
poistenej veci alebo jej časti došlo krádežou vlámaním.



9. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal výšku škody uplatnenú predmetnou
žalobou. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Pojem „skutočná škoda“
sa interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie
pasív. Ohľadom výšky škody v sume 3.814,82 eur súd prvej inštancie uviedol, že táto „predstavuje
náklady fakturované pôvodnému žalobcovi dodávateľom - Belumi Pumpy s.r.o. faktúrou č. 7114006006,
pričom z jej príloh je zrejmé, že sa jednalo o dodávku a montáž vykurovacích telies, rúrok, kotlových
čerpadiel, tepelnej izolácie, vnútorného plynovodu, ktoré boli pri poistnej udalosti odcudzené“. Žalobca
na preukázanie skutočnej škody vo výške 3.814,82 eur označil ako dôkaz vo svojom vyjadrení zo
dňa 5.1.2015 príjmový pokladničný doklad spoločnosti Belumi Pumpy s.r.o. zo dňa 22.3.2007 a zo
dňa 16.9.2008. K uvedenému písomnému vyjadreniu však bol pripojený iba príjmový pokladničný
doklad zo dňa 16.9.2008 (na sumu 160,28 eur), faktúra č. 7114006006 spolu s rozpisom naviac prác
a materiálov, avšak absentoval doklad o úhrade 3.475,55 eur (104.704,53 Sk). Z obsahu spisového
materiálu nevyplýva skutočnosť, že by fotokópia dotknutého dokladu, prípadne originál, bola založená
v súdnom spise. Na základe tejto skutočnosti nemožno mať za preukázanú skutočnú výšku škody ako
zmenšenie majetkového stavu poškodeného.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti pre absenciu
náležitého odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolací súd ho v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie
opätovne vyhodnotí skutkové okolnosti daného prípadu a ustáli, či k odcudzeniu poistnej veci došlo
krádežou vlámaním, ktorá skutočnosť bola jednou z podmienok pre poskytnutie poistného plnenia zo
strany žalovaného. V súvislosti so stanovením konkrétnej výšky škody sa prvoinštančný súd zameria na
preukázanie skutočnej škody zo strany žalobcu.

11. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).