TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Žilina Spisová značka: 10Cb/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203016 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115203016.5  Rozhodnutie Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: PC SEMA, s.r.o., so sídlom Bôrická cesta 103, 010 01 Žilina, IČO: 36 426 041, zastúpený: J.. U. N., nar. XX.XX.XXXX na základe všeobecnej plnej moci, proti odporcovi: J. P. L. PERIDOT, spol. s r.o., so sídlom Hečkova 28, 010 01 Žilina, IČO: 36 414 166, o zaplatenie 620,85 Eur s príslušenstvom a vydanie veci, takto  r o z h o d o l :  Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 620,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 121,97 eur od 26.09.2013 a zo sumy 498,88 eur od 28.08.2013, všetko až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Odporca j e p o v i n n ý vydať navrhovateľovi zariadenie umožňujúce mobilný prístup k sieti internet značky Huawei E176, výrobné č. 335851024061274, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 136,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  o d ô v o d n e n i e :  Navrhovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.02.2015 v znení upresňujúceho podania zo dňa 27.04.2015 a dňa 27.05.2016 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 620,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 121,97 eur od 26.09.2013 zo sumy 498,88 eur od 28.08.2013 všetko až do zaplatenia a súčasne vydania veci - zariadenia umožňujúceho mobilný prístup k sieti internet značky F. P. a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že v roku 2010 navrhovateľ odporcovi na základe ústnej dohody vypožičal prenosné zariadenie umožňujúce mobilný prístup k sieti internet vždy na dobu pobytu odporcu v Slovenskej republike s povinnosťou odporcu po uplynutí tejto doby navrhovateľovi zariadenie vrátiť. Účastníci sa dohodli na spôsobe využívania zariadenia a na spoplatnení služieb za využívanie mobilného internetu. V roku 2010 odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 119,- eur za využívanie mobilného internetu na podklade faktúry č. 0020101759. Počas nasledujúcich rokov odporca využíval mobilné zariadenie v takom rozsahu, ktorý nebol spojený s finančnými nárokmi navrhovateľa. V roku 2013 odporca opätovne využíval zariadenia navrhovateľa, v súvislosti s čím vznikol navrhovateľovi nárok, ktorý vyúčtoval odporcovi faktúrami č. 0020133044 a 0020133010. Odporca odmietol fakturovanú cenu zaplatiť a to napriek výzve navrhovateľa zo dňa 28.01.2014. Uplatnený nárok navrhovateľovi vznikol na základe ústne uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi. Navrhovateľ je na ďalej vlastníkom mobilného zariadenia a je oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať. Napriek uvedenej skutočnosti odporca prenosné mobilné zariadenie navrhovateľovi nevrátil, hoci k zmene vlastníckeho práva k predmetnej veci nedošlo. Konaním odporcu vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa navrhovateľ v konaní domáha.    S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - predsporovú korešpondenciu účastníkov, v návrhu označené faktúry, faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vystavené navrhovateľovi.  Odporca sa k žalobe a pripojeným listinným dôkazom písomne nevyjadril.  Pojednávanie konané dňa 24.05.2016 a 28.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcu, u ktorého došlo k fikcii doručenia predvolania na termín pojednávania podľa § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.  Súd vykonal dokazovanie prednesom splnomocneného zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedka Z.. H. U. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:  Splnomocnený zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania v znení upresňujúcich podaní a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 620,85 eur s úrokmi z omeškania a súčasne vydania veci s poukazom na dôvody podanej žaloby a pripojené listinné dôkazy.  Výsluchom svedka Z.. H. U. súd zistil, že ako podnikateľ tento vykonával pre navrhovateľa správu informačného systému a služby v oblasti informatiky. Svedok potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi vznikol na základe ústnej dohody záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého bolo vypožičanie mobilného internetu, ktorého vlastníkom je navrhovateľ odporcovi počas pobytu odporcu na území Slovenskej republiky v letnom období roku, za účelom využívania e-mailovej komunikácie s určitým predpokladaným objemom dát v rámci navrhovateľom uhrádzaného paušálu platieb. Predmet výpožičky navrhovateľ nadobudol na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Medzi účastníkmi bolo dojednané, že odporca je oprávnený využívať mobilné internetové zariadenie bezodplatne vo vymedzenom rozsahu využívania dát a v prípade, ak by využívaním služby odporca prekročil cenu účtovanú navrhovateľovi operátorom v rámci mesačného paušálu platieb, odporca bol povinný navrhovateľovi takto vyúčtovanú cenu zaplatiť. Napriek tomu, že odporca ukončil svoj pobyt na území Slovenskej republiky, predmetné mobilné zariadenie navrhovateľovi nevrátil a cenu plnenia, ktorú navrhovateľ v súvislosti s využívaním služieb odporcu v rozsahu prevyšujúcom objem bezplatne využívaných dát, navrhovateľovi nezaplatil. Navrhovateľ refakturoval odporcovi cenu internetových služieb vyúčtovanú navrhovateľovi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. , nakoľko v celom vyúčtovanom rozsahu služby mobilného internetu boli využívané odporcom. Suma 119,- eur, ktorú navrhovateľ fakturoval odporcovi zo záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov, predstavovala cenu komplexného sprevádzkovania mobilného internetového zariadenia, ktorú sumu odporca navrhovateľovi riadne zaplatil. K odpredaju mobilného internetového zariadenia odporcovi nedošlo.  Vlastnícke právo k predmetu výpožičky navrhovateľ preukázal zmluvou o pripojení uzatvorenou medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a navrhovateľom dňa 17.06.2009 v znení dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.06.2009, z obsahu ktorej vyplýva, že dátové zariadenie značky F. P. sa podnik T- Mobile Slovensko, a.s. zaviazal predať navrhovateľovi za zľavnenú maximálnu kúpnu cenu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. Obsahom súdneho spisu je kópia záručného listu č. U. k výrobku F. P., výrobné číslo: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.06.2009.  Faktúrou č. 7307882153 mobilný operátor Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval dňa 01.08.2013 navrhovateľovi poplatky za poskytnuté plnenie k telefónnemu číslu: XXXX XXXXXX - mobilný internet v celkovej sume 415,73 eur bez DPH so splatnosťou 18.08.2013. Celkovú fakturovanú sumu navrhovateľ následne faktúrou č. 0020133010 13.08.2013 preúčtoval odporcovi v sume 498,88 eur s DPH so splatnosťou 13.08.2013.  Faktúrou č. 7309063828 Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval dňa 01.09.2013 navrhovateľovi služby mobilného internetu v sume 104,96 eur    S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:  Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k okamihu vzniku záväzkovo- právneho vzťahu účastníkov, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.  Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.  Podľa § 662 Občianskeho zákonníka (1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. (2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.  Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Z tvrdení navrhovateľa a výpovede svedka Z.. U. súd mal preukázaný vznik záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov zo zmluvy o výpožičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dočasne odporcovi do užívania zariadenie umožňujúce mobilné využívanie internetových služieb v rámci navrhovateľom uhrádzaného mesačného paušálu. Tento paušál uhrádzal navrhovateľ mobilnému operátorovi v rámci balíku poskytovaných služieb a zvoleného programu podľa zmluvy o pripojení. Odporca bol oprávnený využívať poskytnuté technické zariadenie bezodplatne, avšak za predpokladu, že spôsob a rozsah využívania zariadenia odporcom neprekročí cenový limit mesačného paušálu uhrádzaného navrhovateľom. Vzhľadom na to, že podmienka bezodplatnosti poskytnutého plnenia navrhovateľom odporcovi odpadla, odporcovi vznikla povinnosť náklady presahujúce mesačnú paušálnu platbu navrhovateľovi zaplatiť. Ak tak odporca neučinil, vzniklo odporcovi obohatenie prijatím plnenia bez    právneho dôvodu. Rovnako vznikla odporcovi povinnosť dočasne poskytnuté zariadenie - výpožičku navrhovateľovi po uplynutí dohodnutej doby, najneskôr na výzvu navrhovateľa vrátiť navrhovateľovi.  Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodný, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľovi vznikol oprávnený nárok domáhať sa vydania veci ako ochrany svojho vlastníckeho práva voči odporcovi, ktorý vec vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene k okamihu začatia konania nesporne zadržiava. Vo vzťahu k uplatnenému finančnému nároku navrhovateľa súd vychádzal z nesporného tvrdenia navrhovateľa, v zmysle ktorého odporcovi vzniklo oprávnenie v rámci režijného paušálu navrhovateľa využívať internetové služby poskytované inak navrhovateľovi mobilným operátorom, s ktorým je navrhovateľ v zmluvnom vzťahu. V rozsahu, v ktorom odporca prekročil rámec paušálne účtovanej služby, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať. Navrhovateľ refakturoval odporcovi cenu internetových služieb v návrhu označenými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti. Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok v lehote vyplývajúcej z pripojených faktúr, dostal sa dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá.  Vzhľadom na neexistenciu osobitnej dohody o sadzbe úrokov z omeškania, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výmere podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s použitím ust. § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., v súlade s obsahom návrhu navrhovateľa, t.j. vo výške 8,5% ročne zo sumy 121,97 eur od 26.9.2013 a zo sumy 498,88 eur od 28.8.2013 do zaplatenia.  V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vydania veci (výpožičky), súd vychádzajúc z preukázania splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre úspešnosť vindikačnej žaloby, a to preukázané vlastníctvo navrhovateľa k veci, od ktorého sa odvíja aktívna legitimácia navrhovateľa v spore, strata práva odporcu vec, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, ďalej držať a neoprávnená držba tejto veci na strane odporcu, žalobe vyhovel. Podľa rozhodovacej praxe súdov a s prihliadnutím na pasivitu odporcu, ktorý sa k veci nevyjadril a súdnych pojednávaní sa nezúčastnil, súd základ svojho rozhodnutia založil na preukázanej skutočnosti, že odporca držbu spornej veci (výpožičky) nadobudol pred podaním žaloby, keďže preukázanie existencie držby tejto hnuteľnej veci odporcom k okamihu rozhodovania súdu nie je v dôkaznej moci navrhovateľa a nebolo by tak možné navrhovateľovi poskytnúť súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva. V takom prípade dôkazné bremeno o strate držby (detencie) hnuteľnej veci spočíva na odporcovi (obdobne Ro NS ČR zo dňa 14.11.2007, sp. zn. 28 Cdo 4178/2007). Odporca existenciu lepšieho práva k veci ako svedčí navrhovateľovi v konaní nepreukázal. Keďže obligačný vzťah účastníkov, na základe ktorého bo odporca dočasne vec vo vlastníctve navrhovateľa držať, zanikol, vzniklo navrhovateľovi právo domáhať sa vindikačnou žalobou ochrany svojho subjektívneho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka.  O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.  Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania, ktorých výška vyplýva z obsahu spisového materiálu, a ktoré predstavujú náhradu zaplateného súdneho poplatku v celkovej sume 136,50 eur, uhradenej navrhovateľom na výzvu súdu dňa 20.03.2015 ( č.l. 26, 27). Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi účelne a preukázateľne vynaložené trovy konania v sume 136,50 eur v lehote vyplývajúcej z výrokovej časti tohto rozhodnutia.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.  V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v    akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.  Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.   