TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: 22CbHs/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230627 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213230627.8  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporcovi: Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Ondavská 8, 040 11 Košice, IČO: 36 601 284, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a o náhradu škody, takto  r o z h o d o l :  Súd žalobu v časti náhrady škody z a m i e t a .  Súd v časti uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu konanie z a s t a v u je .  Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .  o d ô v o d n e n i e :  Podaním doručeným súdu dňa 30.09.2013 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti, aby odporca do 10 dní odo dňa predloženia návrhu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľom takýto návrh prijal za podmienky, že návrh predložený navrhovateľom bude identický so znením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 7001NVSC000206 uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 29.12.2006, v znení jej dodatkov 1 až 17 a doba platnosti zmluvy podľa návrhu bude 1 rok a tiež žiadal súd, aby zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu spôsobenú zneužívaním dominantného postavenia tým, že odmietol uzavrieť novú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.  Podaním doručeným súdu dňa 17.01.2014 navrhovateľ vyčíslil škodu spôsobenú zneužívaním dominantného postavenia odporcom ku dňu 01.12.2013 v sume 20.577,- eur a táto predstavuje rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013.  Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2015 navrhovateľ vzal žalobný návrh späť v časti, v ktorej žiadal uložiť odporcovi povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že došlo k uzavretiu dodatku č. 18 k zmluve.  Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne E. K. a zistil nasledovný skutkový stav veci:  Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 29.12.2006 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neskôr zmenená a doplnená dodatkami č. 1 až 17. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že odporcovi predložil dodatok k zmluve, ktorý odporca dosiaľ neprijal a ani nemá záujem o konštruktívne rokovania ohľadom vyriešenia tejto situácie, čo podľa jeho názoru predstavuje zneužívanie    dominantného postavenia. Požiadavky odporcu, ktorými podmieňuje uzavretie dodatku, sú neprimerané a diskriminačné. Navrhovateľovi postupom odporcu vzniká škoda, nakoľko dochádza k vzbudzovaniu pochybností medzi existujúcimi poistencami navrhovateľa a jeho potenciálnymi poistencami o tom, či dokáže navrhovateľ aj v období po 30.09.2013 zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti svojim poistencom. Týmto spôsobom dochádza k odhlasovaniu existujúcich poistencov navrhovateľa, resp. k tomu, že poistenci iných zdravotných poisťovní sa rozhodnú neprehlásiť do zdravotnej poisťovne navrhovateľa.  Dňa 30.09.2013 došlo k uzavretiu dodatku č. 18 k zmluve, na základe ktorého bola doba platnosti zmluvy predĺžená do 30.06.2014. Navrhovateľ upozornil odporcu, že dodatok akceptuje pod nátlakom zo strany odporcu a hrozieb zastavenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. To malo pre navrhovateľa podľa jeho vyjadrenia za následok zvýšenie nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. Konanie odporcu preto navrhovateľ považuje za zneužívanie dominantného postavenia a nové zmluvné podmienky za neprimerané. Škoda navrhovateľa tak predstavuje sumu 20.577,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013.  Odporca v podaní doručenom súdu dňa 14.05.2014 uviedol, že v rámci dohodovania o zmluvných podmienkach sa zmluvné strany vždy snažia pre seba dohodnúť čo najvýhodnejšie podmienky plnenia. Podmienky, ktoré odporca od začiatku rokovaní žiadal zapracovať do dodatku č. 18 k zmluve boli navrhovateľom následne v plnom rozsahu aj akceptované. Preto tvrdenia navrhovateľa o ich neprimeranosti a diskriminačnom charaktere neobstoja. Odporca pri rokovaniach o uzavretie novej zmluvy, resp. dodatkov k nej, vystupuje výlučne sám za seba a pri vedení rokovaní so zmluvnými partnermi sleduje výhradne svoje záujmy a ciele vyplývajúce z podnikateľského plánu odporcu ako obchodnej spoločnosti. Všetky rokovania o podmienkach ďalšieho zmluvného vzťahu boli vedené výhradne medzi stranami sporu a ich priebeh nebol nikde zverejňovaný (zverejnený bol ich výsledok - dodatok č. 18 k zmluve). Otázka možného ukončenia zmluvného vzťahu preto nemohla byť relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k rozhodnutiu poistencov navrhovateľa prepoistiť sa do inej zdravotnej poisťovne. Dodal, že na základe ďalších následných rokovaní medzi stranami sporu, ktoré prebehli v závere roka 2013, bola dňa 23.12.2013 s účinnosťou od 01.01.2014 uzavretá nová zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 7001NVSC000213, a to na dobu určitú do 31.12.2014.  Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.10.2014 uviedol, že odporca odmietol súhlasiť s tým, aby bola doba platnosti cenových podmienok implementovaných na základe dodatku č. 17 dlhšia ako 3 mesiace (doba ich platnosti bola obmedzená do 30.09.2013). V emailovej správe zo dňa 27.06.2013 zástupca odporcu vysvetlil, že jeho rozhodnutie obmedziť dobu platnosti zmluvy do 30.09.2013 je podmienené aj rokovaním Asociácie štátnych nemocníc zo dňa 26.06.2013. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti združení v Asociácii štátnych nemocníc SR sa na stretnutí dňa 26.06.2013 dohodli na zosúladenom postupe voči navrhovateľovi. V dôsledku tohto postupu viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vypovedali zmluvy s navrhovateľom s účinnosťou od 01.10.2013. Doba platnosti predmetnej zmluvy v znení dodatkov č. 1 až 16 bola dohodnutá do 30.06.2014, napriek tomu odporca dňa 30.05.2013 vypovedal zmluvu. Následne medzi stranami sporu prebiehali rokovania o úprave zmluvných podmienok a uzavretí dodatku č. 17. Nebyť zosúladeného postupu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, doba platnosti zmluvy podľa dodatku č. 17 by bola dohodnutá v súlade s predchádzajúcou zmluvou praxou na dobu ďalších 10 mesiacov. Podľa jeho názoru, akékoľvek zvýšenie ceny za ukončenú hospitalizáciu na jednotlivých oddeleniach odporcu (CUH) pre obdobie 10 mesiacov nasledujúcich po 1. júli 2013 je potrebné považovať za požadovanie neprimeraných cenových podmienok.  Odporca v podaní doručenom súdu dňa 05.02.2015 uviedol, že navrhovateľa žiadal o prehodnotenie platných zmluvných podmienok (list zo dňa 15.05.2013), riadne mu zdôvodnil potrebu ich úpravy a nakoľko navrhovateľ uvedené neakceptoval, rozhodol sa v nevýhodnom zmluvnom vzťahu nezotrvať a zmluvu vypovedal (podanie zo dňa 30.05.2013). Následne začal sled rokovaní, ktoré po vzájomnom súhlase vyústili dňa 30.06.2013 k prijatiu dodatku č. 17 k zmluve. Týmto dodatkom bola zároveň so súhlasom navrhovateľa vzatá späť výpoveď odporcu. Navrhovateľ sa začal zaoberať podnetmi odporcu na zmenu zmluvných podmienok a rokovať o nich až po úkone výpovede zo strany odporcu i napriek tomu, že k zmene argumentácie u odporcu nedošlo. Pod vplyvom týchto okolností sa odporca rozhodol, že bude súhlasiť s predĺžením trvania zmluvy s navrhovateľom iba po dobu 3 mesiacov (do 30.09.2013). Zdôraznil, že iniciácia celého konania odporcu o zmenu zmluvných podmienok vrátane    výpovede časovo predchádzala stretnutiu členov Asociácie štátnych nemocníc SR dňa 26.06.2013. Uviedol, že na tomto stretnutí nemocníc vystúpil generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý informoval o nových postupoch vyplácania zdravotnej starostlivosti a práve tieto postupy a zmeny boli pre odporcu rozhodujúce pri stanovení požiadavky na predĺženie zmluvného vzťahu s navrhovateľom len o 3 mesiace. Práve na tieto prezentované zámery Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., sa odporca odvolával v emailovej správe zo dňa 27.06.2013, ktorú navrhovateľ považuje za dôkaz o „spiknutí“ voči navrhovateľovi. Doplnil, že ceny platné od 01.10.2013 možno považovať za ceny obvyklé na relevantnom trhu zdravotnej starostlivosti. V týchto cenách ich od 01.10.2013 hradila aj najväčšia štátna zdravotná poisťovňa s podielom na trhu cca 60 % a ďalšia súkromná zdravotná poisťovňa hradila v niektorých prípadoch zdravotné výkony za ešte výhodnejších podmienok. Tvrdenie navrhovateľa, že dodatkom č. 18 neprimerane vzrástli jeho náklady sa podľa názoru odporcu nezakladá na pravde, nakoľko do poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti sa týmto dodatkom zaviedol aj inštitút osobitne hradených výkonov, ktoré sú preplácané v diametrálne odlišných cenách oproti cenám hospitalizácií. Ak by aj nedošlo k uzavretiu dodatku č. 18 k zmluve, odporca by sa stal nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti voči navrhovateľovi, t.j. naďalej by poskytoval neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov navrhovateľa. Nakoniec odporca zdôraznil, že napriek tomu, že navrhovateľ považuje ceny platné od 01.10.2013 za neprimerané, ceny v rovnakej výške sú dohodnuté aj v novej zmluve s účinnosťou od 01.01.2015 a tieto doposiaľ neboli navrhovateľom rozporované v rámci rokovaní o uzavretie novej zmluvy a ani následne počas doby jej trvania.  Navrhovateľ v podaním doručenom súdu dňa 13.03.2015 doplnil, že z európskej judikatúry vyplýva, že ak má súd za preukázané, že podnikateľ sa zúčastnil stretnutia, ktorého predmetom bola dohoda, rozhodnutie alebo zosúladený postup, ktorého cieľom alebo efektom bolo obmedzenie súťaže, platí prezumpcia, že podnikateľ je účastníkom takejto dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu, ak nepredloží dôkazy, ktoré preukazujú, že od protisúťažného predmetu stretnutia sa verejne dištancoval. Spoločný postup v zmysle zakázanej dohody mal cieľ dosiahnuť stav, aby doba platnosti zmlúv uzatvorených s navrhovateľom bola obmedzená 30. septembrom 2013 (či už prostredníctvom výpovede existujúcich zmlúv, alebo odmietnutím predĺžiť dobu platnosti dodatkov k zmluve).  Svedkyňa E. K. na pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedla, že stretnutie dňa 26.06.2013 sa konalo na riaditeľstve UNB Bratislava v zasadačke, išlo o stretnutie riaditeľov štátnych nemocníc, priamo pri rokovaní nebola prítomná, na ilustračné zábery tam bola na začiatku iba kamera. Na kamere však okrem obrazu nebolo zaznamenané nič zaujímavé, čakala pred dverami do skončenia, stretnutie trvalo pár desiatok minút. Po skončení výstup bol taký, že každá nemocnica bude rokovať sama s poisťovňou Union a riaditeľ UNB Bratislava pán B. sa vyjadril, že oni sa už s Unionom dohodli. V tomto období bolo veľa tlakov (aj politických) na to, aby bola jedna zdravotná poisťovňa. Potom reportáž odvysielala aj s vyjadrením p. G., riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že zvýši ceny iba vtedy, keď ostatné poisťovne dorovnajú cenu. V tomto období aj nemocnice tlačili na poisťovňu Union, že keď nezvýši ceny, tak nepodpíšu zmluvy. Pôvodne tlačila na navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa a potom sa pridali ďalšie subjekty. Podľa jej názoru na tomto stretnutí museli rokovať nemocnice aj o ukončení zmlúv s poisťovňou Union. Zdôraznila, že je to len jej názor, nikto jej o tom po skončení rokovania nehovoril. Od zdroja jej bolo povedané, že jediným bodom rokovania boli zmluvy s Unionom, avšak nevedela povedať, či tento zdroj bol prítomný aj na samotnom rokovaní.  Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.  Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, alebo d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy.    Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.  Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.  Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.  Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.  Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.  Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.  Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.  Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.  Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.  Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.    Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone.  Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 29.12.2006 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 7001NVSC000206, ktorá bola neskôr zmenená a doplnená dodatkami č. 1 až 16. Zmluva bola uzavretá v znení dodatkov na dobu určitú do 30.06.2013. Odporca listom zo dňa 15.05.2013 žiadal navrhovateľa o prehodnotenie platných zmluvných podmienok a odôvodnil potrebu ich úpravy, čo navrhovateľ neakceptoval, preto odporca listom zo dňa 30.05.2013 predmetnú zmluvu vypovedal. Následne došlo medzi navrhovateľom a odporcom k rokovaniam, ktoré vyústili do uzavretia dodatku č. 17 k zmluve dňa 30.06.2013, ktorým zároveň so súhlasom navrhovateľa bola vzatá späť výpoveď predmetnej zmluvy odporcom. Týmto dodatkom sa predĺžila účinnosť predmetnej zmluvy do 30.09.2013. Zmluvné strany ďalej viedli spolu rokovania, navrhovateľ zaslal odporcovi návrh zmluvných podmienok dňa 16.08.2013, o ktorom prebehla medzi zmluvnými stranami rozsiahla písomná komunikácia. Táto vyústila do uzavretia dodatku č. 18 k zmluve dňa 30.09.2013 s účinnosťou od 01.10.2013. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania trvá nepretržite, nová zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola medzi nimi uzatvorená s účinnosťou od 01.01.2015. Predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu zostal žalovaný nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že odporca zneužil svoje dominantné postavenie na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo sa prejavilo tým, že navrhovateľ uzavrel dodatok č. 18 k predmetnej zmluve dňa 30.09.2013 pod nátlakom zo strany odporcu a hrozieb zastavenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nové zmluvné podmienky navrhovateľ preto považuje za neprimerané, nakoľko mali za následok zvýšenie nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. V dôsledku konania odporcu tak vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia škoda, ktorú vyčíslil v sume 20.577,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa predmetnej zmluvy (a jej príloh) v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V konaní predovšetkým nebolo preukázané, že odporca pri uzatváraní dodatku č. 18 porušil akúkoľvek povinnosť, či už zákonnú alebo zmluvnú. Porušenie povinnosti odporcu (konkrétne § 41 Obchodného zákonníka) podľa tvrdenia navrhovateľa nastalo tým, že odporca ako člen Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorú pripadá viac ako 55 % objemu ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej navrhovateľom, zneužil účasť na hospodárskej súťaži, keď sa dňa 26.06.2013 v Bratislave zúčastnil stretnutia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - členskej schôdze členov Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorom sa s ostatnými členmi združenia dohodol na zosúladenom postupe voči navrhovateľovi. V dôsledku tejto dohody odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 30.06.2013 dodatok č. 17 k predmetnej zmluve, ktorý predĺžil účinnosť zmluvy do 30.09.2013 a viedlo to tiež k uzatvoreniu dodatku č. 18 dňa 30.09.2013 za podmienok, ktoré boli pre navrhovateľa neprimerané a znamenali pre neho zvýšenie nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti odporcom. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že samotný odporca na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie, nakoľko zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že sa odporca vzhľadom na svoju ekonomickú silu na relevantnom trhu môže správať nezávisle a tým nátlakovo vplývať na proces uzatvárania zmlúv a dodatkov s navrhovateľom. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca je členom Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorú pripadá viac ako 55 % objemu ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej navrhovateľom, v konkrétnom prípade podľa názoru súdu nemá právny význam z hľadiska postavenia odporcu v hospodárskej súťaži, a to z dôvodu, že predmetom konania je náhrada škody, ktorú navrhovateľ uplatňuje na základe zmluvného vzťahu založeného výlučne s odporcom a nie s Asociáciou štátnych nemocníc SR. V konaní nebolo preukázané ani porušenie § 41 Obchodného zákonníka zo strany odporcu, t.j. že by odporca nedodržiaval pravidlá hospodárskej súťaže a zároveň účasť na súťaži zneužíval. Skutočnosť, že sa odporca ako člen Asociácie štátnych nemocníc SR zúčastnil dňa 26.06.2013 jej členskej schôdze, sama osebe nedokazuje, že odporca porušil uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu, resp. že by sa v dôsledku tohto stretnutia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti správal spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zneužitie účasti na hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Uzavretie akejkoľvek dohody o spoločnom postupe voči zdravotným poisťovniam (vrátane navrhovateľa) nevyplýva z programu členskej schôdze záujmového združenia, ani zo zápisnice tohto stretnutia zo dňa 26.06.2013 a ani z listu predsedu predstavenstva a prezidenta Asociácie štátnych nemocníc SR F.. P. V. zo dňa 31.03.2015,    doručeného súdu dňa 07.04.2015, v ktorom potvrdil, že odporca sa predmetnej členskej schôdze zúčastnil, pričom priamo konštatoval, že z uvedeného stretnutia nevzišla žiadna dohoda o spoločnom postupe voči zdravotným poisťovniam a teda ani odporca žiadnu dohodu v zmysle vyššie uvedeného neuzatvoril. Ani svedkyňa E. K., redaktorka, ktorá o stretnutí dňa 26.06.2013 robila televíznu reportáž, na pojednávaní nepotvrdila, že by sa členovia združenia na schôdzi dohodli na spoločnom postupe voči poisťovniam, a to napriek tomu, že podľa jej subjektívneho názoru na tomto stretnutí museli rokovať nemocnice aj o ukončení zmlúv s navrhovateľom. Predmetného stretnutia sa však osobne nezúčastnila. Od zdroja jej bolo povedané, že jediným bodom rokovania boli zmluvy s navrhovateľom, avšak nevedela povedať, či tento zdroj bol prítomný aj na samotnom rokovaní. Dodala, že generálny riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava F.. B. potvrdil dohodu s navrhovateľom, pričom výstup stretnutia bol taký, že každá nemocnica pôjde rokovať sama za seba. Hoci svedkyňa pripustila, že nemocnice vytvárali nátlak na navrhovateľa v zmysle, že ak nezvýši ceny, tak nepodpíšu zmluvy, k žiadnej dohode o spoločnom postupe však nedošlo, preto podľa názoru súdu tvrdenie navrhovateľa o porušení právnych predpisov odporcom pri uzatváraní dodatku č. 18 (resp. dodatku č. 17) nie je dôvodné. Protiprávnosť konania odporcu pri uzatváraní dodatkov č. 17 a 18 k predmetnej zmluve nepreukazuje ani emailová správa zo dňa 27.06.2013 od zamestnankyne odporcu adresovaná navrhovateľovi, v ktorej uvádza, že návrh dodatku č. 17 za uvádzaných podmienok akceptuje, avšak len na obdobie nasledujúceho štvrťroka 2013 (t.j. s účinnosťou do 30.09.2013). V tejto emailovej správe zamestnankyňa odporcu zdôvodnila, že uvedené rozhodnutie odporcu je podmienené aj rokovaním Asociácie štátnych nemocníc SR zo dňa 26.06.2013, rovnako ako je podmienené aj skutočnosťou, že od 01.10.2013 dôjde k výraznému navýšeniu cien ÚH zo strany VšZP, a.s. Z emailovej správy nijak nevyplýva, že na stretnutí asociácie nemocníc dňa 26.06.2013 došlo k zosúladenému postupu (alebo akejkoľvek dohode) o tom, že nemocnice majú trvať na uzatváraní nových dodatkov s navrhovateľom s účinnosťou len na obdobie 3 mesiacov, alebo že majú zmluvné vzťahy ukončiť, príp. že majú iným spôsobom vytvárať nátlak na navrhovateľa. Súd ďalej dospel k záveru, že nie je dostatočne preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu - existencia škody, ktorú navrhovateľ vyčíslil v sume 20.577,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. Odporca totiž nevypovedal zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretú s navrhovateľom na základe výsledkov stretnutia nemocníc dňa 26.06.2013, ale ešte predtým listom zo dňa 30.05.2013 v dôsledku nezhôd medzi zmluvnými stranami. Účinnosť predmetnej zmluvy bola predlžovaná prostredníctvom jednotlivých dodatkov, ktoré boli uzatvárané na základe vzájomných rokovaní a slobodného prejavu vôle zmluvných strán, berúc do úvahy aktuálny vývoj na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj právo odporcu sledovať pri rokovaniach o uzavretí zmluvy vlastné záujmy a ciele vyplývajúce z jeho podnikateľského plánu ako obchodnej spoločnosti. Aj uzavretiu dodatku č. 18 predchádzal štandardný proces vyjednávania ceny medzi zmluvnými stranami, pričom skutočnosť, že jeho výsledkom bola dohoda o odlišných cenách ako bolo medzi stranami dojednané predtým, nie je dôkazom, že odporca postupoval podľa navrhovateľom tvrdenej dohody prijatej na stretnutí dňa 26.06.2013. Pokiaľ ide o výšku škody, navrhovateľ nepreukázal, že ceny dohodnuté na základe dodatku č. 18, z ktorých pri jej výpočte vychádzal, boli na relevantnom trhu skutočne neprimerané, resp. nepodložil dôkazmi, v čom spočívala neprimeranosť zmluvných podmienok pri uzatváraní predmetného dodatku. Navrhovateľ nezaložil do spisu ani žiadne dôkazy, že by dohodnuté ceny za poskytovanie zdravotnej starostlivosti neboli porovnateľné s cenami v iných zdravotných poisťovniach s prihliadnutím na skutočné priemerné náklady. Nijak sa nevyjadril k skutočnosti, že dodatkom č. 18 sa do poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti zaviedol aj inštitút osobitne hradených výkonov realizovaných pri krátkodobej hospitalizácii do 96 hodín, preplácaných v diametrálne odlišných cenách oproti cenám hospitalizácií, čo podľa analýzy odporcu spôsobilo mesačné zníženie príjmov odporcu v priemere o 9.500,- eur. V konaní teda nebolo preukázané, že uzavretie dodatku č. 18 bolo výrazne v neprospech navrhovateľa a v prospech odporcu, nakoľko navrhovateľ nebral do úvahy všetky systémové zmeny týkajúce sa úhrad ústavnej starostlivosti, ktoré boli do zmluvného vzťahu účastníkov týmto dodatkom zavedené. Navrhovateľ nijak nepreukázal ani svoje pôvodné tvrdenie, že mu vznikla škoda v dôsledku odhlasovania sa existujúcich poistencov navrhovateľa, resp. v dôsledku pochybností poistencov iných zdravotných poisťovní prehlásiť sa do poisťovne navrhovateľa. V neposlednom rade v konaní nebol relevantným spôsobom preukázaný ani posledný zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Navrhovateľ síce tvrdí, že zvýšenie cien za ukončenú hospitalizáciu na základe dodatku č. 18 bolo výsledkom dohody prijatej na členskej schôdzi Asociácie štátnych nemocníc SR dňa 26.06.2013, avšak vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania toto tvrdenie navrhovateľa nepotvrdili. Nepreukázalo sa, že na členskej schôdzi bola prijatá    akákoľvek dohoda o spoločnom postupe voči navrhovateľovi (na schôdzi sa práve naopak navrhol individuálny postup jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri rokovaní s navrhovateľom), rovnako ako sa nepreukázalo, že zvýšenie ceny za ukončenú hospitalizáciu bolo neprimerané, príp. dohodnuté diskriminačne alebo bez ohľadu na skutočné priemerné náklady odporcu alebo v tom čase aktuálny vývoj cien na relevantnom trhu. Navrhovateľom tvrdená spojitosť medzi konaním odporcu - účasť na „zakázanom“ stretnutí dňa 26.06.2013 a dohodnutím zmenených zmluvných podmienok prostredníctvom dodatku č. 18 sa tak zakladá výlučne na domnienkach a špekuláciách navrhovateľa, ktoré podľa názoru súdu dostatočne neodôvodňujú priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa v požadovanej výške. Ako súd uviedol vyššie, na predmetnej členskej schôdzi sa navrhol individuálny postup jednotlivých nemocníc pri rokovaní s navrhovateľom a samotná skutočnosť, že odporca, príp. iní členovia asociácie nemocníc odmietali predĺžiť dobu platnosti zmluvy o viac ako 3 mesiace, nie je dôkazom, že došlo k porušeniu zmluvných alebo zákonných povinností odporcu v konkrétnom prípade. V rámci vyvíjajúceho sa zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom totiž nebolo nič výnimočné, že jednotlivé dodatky k zmluve boli účinné rôzne dlhý čas. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd nepovažuje dohodu zmluvných strán v dodatku č. 18 za neobvyklú, neprimeranú, či diskriminačnú a ani nedospel k presvedčeniu, že táto dohoda preukazuje, že by odporca porušil akúkoľvek právnu povinnosť pri uzatváraní zmluvy (dodatku) s navrhovateľom, v dôsledku čoho by navrhovateľovi vznikla požadovaná škoda, rovnako ako ju nepovažuje samu osebe za dôkaz, že postup odporcu bol koordinovaný s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ako výsledok spoločného postupu dohodnutého na stretnutí dňa 26.06.2013. Irelevantné je aj tvrdenie navrhovateľa nadobudnuté z európskej judikatúry v súvislosti s prezumpciou, že podnikateľ je účastníkom dohody, ktorej cieľom bolo obmedzenie súťaže, ak nepredloží dôkazy preukazujúce jeho verejný dištanc od protisúťažného predmetu stretnutia, keďže v konaní neboli súčasne preukázané všetky tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Z rovnakého dôvodu nemajú opodstatnenie ani ďalšie listinné dôkazy založené do spisu navrhovateľom, a to napr. spravodajské články a tabuľka o správaní sa jednotlivých zdravotníckych zariadení, ktoré mali s navrhovateľom uzatvorené zmluvy, keďže tieto nepreukazujú porušenie právnej povinnosti odporcom v predmetnom prípade, vznik škody navrhovateľa a ani kauzálny nexus medzi nimi.  V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v časti náhrady škody zamietol. V časti uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu súd konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu.  O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.  Súd však odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.  Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),    f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.   