Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202707
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7221202707.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: A.. O.. T. Z., A.., A., O., nar.
XX.X.XXXX, N. S. G., P. X, zastúpený SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14
proti žalovanému: Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., so sídlom v Košiciach,
Ondavská 8, IČO: 36 601 284, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 16.4.2021 č.k. 27Cpr/2/2021-87 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť: a) zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by či už priamo alebo
nepriamo smerovalo k vyhláseniu opakovaného výberového konania na obsadenie funkcie prednostu
Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a. s., b) zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by či
už priamo alebo nepriamo smerovalo k zmareniu možnosti vymenovať žalobcu za prednostu Kliniky
srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a. s., c) do 3 dní vymenovať žalobcu za prednostu Kliniky srdcovej
chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a. s., a v prípade, ak súd je právneho názoru, že nie je možné neodkladným
opatrením trvalo upraviť pomery strán sporu žalobcu, navrhol okrem vyššie uvedeného, aby súd d)
žalobcovi uložil aj povinnosť podať voči žalovanému antidiskriminačnú žalobu vo veci samej v lehote
30 dní, ktorou sa bude domáhať svojho vymenovania do funkcie prednostu Kliniky srdcovej chirurgie
UPJŠ LF a VÚSCH, a.s..

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 17.12.2020 bolo
dekanom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach vyhlásené výberové konanie na obsadenie funkcie
prednostu Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., ktoré sa konalo dňa 8.2.2021. Žalobca v
tomto výberovom konaní uspel, nakoľko získal nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov členov výberovej
komisie, čo mu bolo oznámené dňa 9.2.2021 dekanátom UPJŠ LF. Napriek uvedenému ho žalovaný
nevymenoval do funkcie prednostu KSCH, o čom ho ústne informoval dňa 1.3.2021 bez bližšieho
vysvetlenia. Túto skutočnosť mu potvrdil aj O.. Š. U., A... Predstavenstvo spoločnosti žalovaného navrhlo
dekanovi LF UPJŠ dočasne poveriť vedením oboch predmetných kliník doterajších prednostov, do
času ustanovenia do funkcií prednostov kandidátov, ktorí budú úspešní v opakovaných výberových
konaniach. Žalobca má za to, že žalovaný porušil čl. 3 bod 24. Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorej
výsledky výberového konania, ktoré vykonáva UPJŠ sú pre obe zmluvné strany záväzné. Žalovaný
naďalej úmyselne porušuje zmluvu o spolupráci a akceptovaním takéhoto konania by sa založil



precedens, podľa ktorého by žalovaný (predstavenstvo) nemusel rešpektovať výsledky výberového
konania. Takýmto konaním žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tým, že
žalobcu nevymenoval za prednostu KSCH napriek tomu, že vo výberovom konaní uspel. Naliehavý
právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že v opačnom prípade
by došlo k „dosadeniu“ prednostu, ktorý nebude tým najlepším uchádzačom na uvedenú pozíciu a k
porušeniu práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie. Nevymenovaním do funkcie prednostu žalobcovi
bude spôsobená psychická ujma a dôjde k poškodeniu jeho dobrého mena, porušeniu Zmluvy o
spolupráci, ale aj k poškodeniu dobrej povesti UPJŠ LF, dobrého mena dekana UPJŠ LF a predsedu
výberovej komisie, nakoľko sa nebude rešpektovať ich vôľa vyjadrená v rámci výberového procesu,
ktorá je pre žalovaného záväzná v zmysle Zmluvy o spolupráci. Funkcia prednostu nebude obsadená
odborne najkompetentnejšou osobou (čo potvrdila výberová komisia svojim rozhodnutím), čím dôjde aj
k zhoršeniu fungovania žalovaného, k poškodeniu jeho dobrej povesti a k zhoršeniu vonkajších vzťahov
s inými inštitúciami, ako aj k iniciovaniu viacerých konaní žalobcom, ktoré budú znamenať neprimeranú
záťaž. Naliehavý právny záujem podľa žalobcu tkvie v aktuálnej a stále trvajúcej hrozbe protiprávneho
konania nevymenovania do funkcie prednostu. Zamietnutím návrhu by vznikol nezvratný stav, nakoľko
by došlo k opätovnému výberovému konaniu, ktorého následkom by bolo vymenovanie iného, menej
odborne zdatného uchádzača do funkcie prednostu.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré k návrhu pripojil žalobca, písomným
vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a po právnom posúdení veci v
zmysle § 324 ods. 1, § 343 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1,
§ 307 C.s.p., § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z., § 13 ods. 7, § 41 ods. 8 Zákonníka práce, § 5 ods. 6
zák. č. 552/2003 Z.z. dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca síce osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadal
poskytnúť ochranu a to tým, že osvedčil, že dňa 8.2.2021 sa zúčastnil výberového konania na obsadenie
funkcie prednostu Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., v ktorom bol úspešný, napriek
tomu ho žalovaný do funkcie doposiaľ nevymenoval.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

7. Pokiaľ sa žalobca domáha žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by
už priamo alebo nepriamo smerovalo k vyhláseniu opakovaného výberového konania na obsadenie
funkcie prednostu Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., z dôkazov, ktoré sa stali obsahom
spisu vyplynulo, že výberovú komisiu nezriaďuje žalovaný, ale iný subjekt, ktorým je dekan LF UPJŠ,
ktorý nebol v konaní označený ako žalovaný. Je pravdou, že troch členov komisie a jedného náhradníka
vymenuje dekan na základe návrhu žalovaného, je ale nesporné, že zriadiť výberovú komisiu svedčí
dekanovi LF UPJŠ. V zmysle čl. III. (5) Zmluvy o spolupráci totiž výberové konanie pri obsadzovaní
funkcií prednostov vyhlasuje dekan UPJŠ LF, ktorý aj zriaďuje 7-člennú výberovú komisiu a vymenúvava
jej členov.

8. Pokiaľ sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do troch dní ho vymenovať za prednostu
Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o spolupráci
vyplýva, že kreovanie funkcie prednostu nie je vo výlučnej právomoci žalovaného. Preto ani nemožno
uznesením uložiť takúto povinnosť len žalovanému. Na vznik funkcie prednostu je totiž potrebné
súhlasné kladné stanovisko nielen žalovaného, ale aj dekana UPJŠ LF. Žalobca neosvedčil, že by
mu dekan UPJŠ LF dal súhlasné kladné stanovisko k vymenovaniu. V tej súvislosti poukázal na čl.
III. (24) Zmluvy o spolupráci, z ktorého vyplýva, že podmienkou výkonu práce prednostu je súhlasné
kladné stanovisko dekana UPJŠ LF a predstavenstva VÚSCH, a.s., vyjadrené v spoločnom dekréte o
ustanovení do funkcie prednostu, najviac na štyri roky.

9. K návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by či
už priamo alebo nepriamo smerovalo k zmareniu možnosti vymenovať žalobcu za prednostu Kliniky
srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s. súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že podmienkou
vzniku funkcie prednostu je súhlasné kladné stanovisko nielen žalovaného, ale aj dekana UPJŠ LF a



tiež na to, že z obsahu Zmluvy o spolupráci nevznikla žalovanému povinnosť predmetný súhlas udeliť.
Žalovaný je síce viazaný poradím uchádzačov, ktoré určí výberová komisia, nemá preto právo udeliť
súhlasné kladné stanovisko pre iného uchádzača ako úspešného, z obsahu zmluvy však nevyplýva
jeho povinnosť udeliť súhlasné kladné stanovisko vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi. V tej súvislosti
poukázal na čl. III. (24) zmluvy o spolupráci, z ktorého vyplýva, že podmienkou vzniku funkcie prednostu
je súhlasné kladné stanovisko dekana UPJŠ LF a predstavenstva VÚSCH, a.s. vyjadreného v spoločnom
dekréte ustanovení do funkcie prednostu, najviac na štyri roky. Súd prvej inštancie tiež poukázal na čl.
I. základných zásad Zákonníka práce, z ktorého vyplýva právo zamestnávateľa vybrať si zamestnanca,
s ktorým uzatvorí pracovný pomer.

10. Nakoľko nevyhovel návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému, neuložil žalobcovi ani
povinnosť podať antidiskriminačnú žalobu vo veci samej, ktorá je viazaná na vyhovenie návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Na základe týchto úvah zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol síce v konaní
úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil a návrhu vyhovel
alebo aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca má za to, že napadnuté uznesenie
je nepreskúmateľné, arbitrárne a vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil potrebu nariadiť
neodkladné opatrenie. Je síce pravdou, že v zmysle čl. III. (5) Zmluvy o spolupráci výberové konanie
pri obsadzovaní funkcií prednostov vyhlasuje dekan UPJŠ LF, avšak z krokov žalovaného jednoznačne
vyplýva, že jediným jeho záujmom je vyhlásenie nového výberového konania, preto dekanovi Lekárskej
fakulty neustále navrhuje, aby vyhlásil nové výberové konanie. Z toho vyplýva, že žalovaný realizuje
reálne kroky, ktoré či už priamo alebo nepriamo smerujú k vyhláseniu opakovaného výberového konania
na obsadenie prednostu. Žalovaný napr. dňa 20.4.2021 adresoval dekanovi UPJŠ list označený ako
„Oznámenie dekanovi LF UPJŠ - uznesenie Okresného súdu Košice II“, v ktorom žiada o vyhlásenie
nového výberového konania na obsadenie miesta prednostu v čo najkratšom možnom čase. V tomto
liste sa odvoláva na uznesenie súdu, ktoré ani nepripojil ako prílohu, z čoho vyplýva, že sa snaží
navodiť dojem, že by v zmysle tohto uznesenia bola Lekárska fakulta povinná vyhlásiť nové výberové
konanie, čím zavádza. Žalobca mal od dekana Lekárskej fakulty informáciu, že UPJŠ Lekárska
fakulta trvá na vymenovaní žalobcu za prednostu v zmysle záverov predmetného výberového konania.
Tieto informácie žalobca nevedel v čase podania návrhu preukázať. K odvolaniu pripojil list UPJŠ
Lekárskej fakulty zo dňa 9.2.2021 s názvom „Vyžiadanie stanoviska“, v ktorom dekan navrhol žalobcu
vymenovať do funkcie prednostu žalovaného na obdobie od 2.3.2021 do 28.2.2025 s tým, že v prílohe
bol uvedený aj vymenovací dekrét podpísaný dekanom UPJŠ LF. Ďalším listom zo dňa 23.2.2021
opätovne požiadal o stanovisko žalovaného. Z toho vyplýva, že UPJŠ Lekárska fakulta prostredníctvom
jej dekana udelila kladné stanovisko s vymenovaním žalobcu za dekana. Žalovaný neposkytol ani
jeden relevantný argument pre nevymenovanie žalobcu za prednostu. S poukazom na § 5 ods. 6
zák. č. 552/2003 Z.z. žalobca má za to, že poradie uchádzačov vo výberovom konaní je záväzné
pri obsadení funkcie. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom
podľa poradia. Zákon neustanovuje možnosť fakultatívne sa rozhodnúť, či s uchádzačmi uzatvorí alebo
neuzatvorí pracovný pomer, jasne špecifikuje, že zamestnávateľ pracovný pomer uzavrie. Súhlasné
kladné stanoviská dekana a predstavenstva žalovaného podľa názoru žalobcu sú len deklaratórnym
aktom, poradie uchádzačov pri obsadení funkcie prednostu je záväzné a žalovaný je povinný ho
rešpektovať. Nesúhlasí preto s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je povinný vymenovať
žalobcu do funkcie prednostu. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu zamlčal podstatné skutočnosti, pokiaľ
poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené podmienky výberového konania, s
tým žalobca nesúhlasí. Žalovaný neučinil žiaden právne relevantný krok na spochybnenie samotného
výberového konania. Nie je ani pravdivé tvrdenie žalovaného, že ponechal žalobcovi všetky finančné
benefity. Žalobca k odvolaniu pripojil listiny, na ktoré v odvolaní poukazuje.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne a stotožnil sa s
dôvodmi rozhodnutia, ktoré považuje za správne.



15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

23. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ
návrh zamietol.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré súd nevyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhnutom znení, a ktoré považuje za
vecne správne (§ 387 ods. 2 C.s.p.).



25. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha tzv. negatórnym petitom uložiť
žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by či už priamo alebo nepriamo smerovalo k vyhláseniu
opakovaného výberového konania na obsadenie funkcie prednostu Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a
VÚSCH, a.s. a ktoré by či už priamo alebo nepriamo smerovalo k zmareniu možnosti vymenovať žalobcu
za prednostu a reštitučným výrokom o napravenie protiprávneho stavu a odstránenie následkov, keď
navrhol súdu, aby rozhodol o uložení povinnosti žalovaného vymenovať žalobcu za prednostu. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia opiera o tvrdenie, že v procese obsadenia voľnej funkcie prednostu
Kliniky srdcovej chirurgie UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., napriek tomu, že vo výberovom konaní uspel, ho
žalovaný nevymenoval do tejto funkcie, čím sa vo vzťahu k nemu dopustil diskriminačného konania.

26. Podstatou vyriešenia daného sporu je tak zistenie, či v procese na obsadenie voľnej funkcie
prednostu bolo zachované právo žalobcu na prístup k funkcii prednostu bez akýchkoľvek obmedzení
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, keď žalovaný odmietol udeliť súhlas žalobcovi
na vymenovanie do tejto funkcie napriek jeho úspechu vo výberovom konaní. Dôkazná situácia v
antidiskriminačných sporoch je typická tým, že je na žalobcovi, aby tvrdil a predložil dôkazy, z ktorých
možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásadu rovnakého zaobchádzania došlo; ak sa tak stane,
žalovanú stranu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania
(§ 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z.).

27. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý opiera o
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, tzv. antidiskriminačný spor si vyžaduje vykonanie
dokazovania, ktorého rozsah, vzhľadom na zákonnú úpravu inštitútu neodkladného opatrenia, presahuje
možnosti zabezpečenia dostatočného skutkového základu pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
Predovšetkým s prihliadnutím na obranu žalovanej strany, ktorá vo vyjadrení k návrhu uviedla dôvody,
pre ktoré nevyslovila súhlas s ustanovením žalobcu do funkcie prednostu, je už v tomto štádiu konania
zrejmé, že pre rozhodnutie o tejto otázke bude potrebné vykonať dokazovanie v rámci konania o veci
samej a až tak ustáliť, či sa žalovaný dopustil voči žalobcovi diskriminačného konania.

28. Preto pokiaľ sa žalobca sa o.i. návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia
povinnosti žalovanému vymenovať ho za prednostu, podľa názoru odvolacieho súdu by vyhovením
takémuto návrhu došlo k definitívnej úprave sporných vzťahov, bez možnosti následnej nápravy a
preskúmania postupu žalovaného v konaní o veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia v takto
navrhnutom znení by sa vytvoril nenávratný stav a bez potrebného dokazovania by sa prejudikovalo
rozhodnutie vo veci samej, čo je vzhľadom na vyššie uvedené neprípustné.

29. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasne upraviť pomery
strán sporu. Je tomu tak preto, že žalobca netvrdil a ani neosvedčil, že by žalovaný vyvíjal takú činnosť,
ktorou by maril možnosť vymenovať ho do funkcie prednostu, alebo ktorú by smeroval k vyhláseniu
opakovaného výberového konania.

30. Ani z dôkazov predložených žalobcom v odvolaní voči uzneseniu (list zo dňa 20.4.2021) nemožno
vyvodiť potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Zo spomínaného listinného dôkazu
vyplýva, že žalovaný požiadal dekana UPJŠ LF, ktorý je jedinou osobou oprávnenou podľa Zmluvy
o spolupráci vyhlásiť výberové konanie, na vyhlásenie nového výberového konania. Na túto žiadosť
odpovedal dekan UPJŠ listom zo dňa 9.2.2021, ktorým oznámil svoje stanovisko, teda že výberové
konania boli ukončené a že žalobcovi zaslal vymenovací dekrét.

31. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný síce požiadal dekana UPJŠ LF o vypísanie nového
výberového konania, stalo sa tak ale potom, ako prejavil svoj jednoznačný nesúhlas s vymenovaním
žalobcu do funkcie prednostu a zdôvodnil, prečo sa tak stalo. Žiadosť o vyhlásenie nového výberového
konania je teda v súlade s názorom žalovaného, ktorý neuznal výsledky výberového konania z dôvodov
ním uvedených, a ktoré bude potrebné preskúmať vo veci samej. Ako už bolo konštatované súdom
prvej inštancie, jedinou osobou oprávnenou na vyhlásenie nového výberového konania je dekan LF
UPJŠ, ktorý ako vyplýva z dôkazov predložených žalobcom zatiaľ neprejavil žiadnu snahu vyhlásiť nové
výberové konanie. Správne preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca svojimi tvrdeniami
nepresvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie.



32. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v
odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).