Invescorp, v.o.s.


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/126/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112221760
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1112221760.12

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou
v spore žalobcu: Invescorp, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 36 737 623, zastúpený: Advokátska
kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 zastúpený: Sedlačko & partners, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava
o zaplatenie 1.081.289,24 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.081.289,24 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.7.2012 domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže
žalovaného uhradiť žalobcovi 1.081.289,24 EUR. Uvedeného sa domáha z nasledujúcich dôvodov:
Žalobca ako oprávnený podal dňa 30. 6. 2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, spoločnosti
KENTI s.r.o., Štefánikova 61, Brno, Česká republika, IČO: 60720808 (ďalej len povinný) pre vymoženie
istiny vo výške 1 079 489, 68 EUR, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1783, 06
euro a poplatku za vydanie poverenia vo výške 16, 50 EUR, t. j. pohľadávky spolu vo výške 1 081 289,
24 EUR. Návrh bol podaný súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému.
Okresný súd Bratislava I. dňa 8.7.2009 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor dňa 24. 7. 2009 pod číslom Ex 1164/09 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň
v tento deň vydal pod číslom Ex 1164/09 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke,
ktorým prikázal žalovanému, aby po doručení tohto príkazu zablokoval sumu vo výške pohľadávky
žalobcu na bankových účtoch spoločnosti povinného vedených u žalovaného (jeho predchodcu).
Žalovaný príkaz na začatie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 24.7.2009 prevzal dňa
24.7.2009.
Súdny exekútor listom zo dňa 24.7.2009 požiadal žalovaného (jeho predchodcu) o súčinnosť, t. j. o
oznámenie aktuálneho stavu na bankových účtoch spoločnosti povinného. Žalovaný (predchodca) dňa
31. 7.2009 oznámil súdnemu exekútorovi, že vedie bankové účty spoločnosti povinného a zároveň
oznámil súdnemu exekútorovi jednotlivé zostatky na týchto bankových účtoch ku dňu 28.7.2009.
Súdny exekútor dňa 18.8.2009 pod číslom Ex 1164/09 vydal exekučný príkaz a príkaz na úhradu
trov exekúcie, ktorým prikázal predchodcovi žalovaného, aby po doručení tohto príkazu v súlade s
ustanovením § 96 ods. 3 exekučného poriadku z bankových účtov spoločnosti povinného vedených
u predchodcu žalovaného vyplatil sumu vo výške vymáhanej pohľadávky žalobcu na bankový účet
súdneho exekútora. Predchodca žalovaného exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie zo dňa
18.8.2009 prevzal 18.8.2009.
Predchodca žalovaného objektívne nemohol exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie splniť,
nakoľko Okresná prokuratúra Bratislava 1 dňa 30.7.2009 vydala príkaz na zaistenie bankových



účtov spoločnosti povinného vedených predchodcom žalovaného, nakoľko svojím uznesením zo dňa
30.7.2009 začala trestné stíhanie na podnet predchodcu žalovaného.
V období od marca v období od júla 2009 do apríla 2011 prebiehalo trestné stíhanie vyšetrovateľkou
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave I dňa 21.3.2011 vydala uznesenie pod číslom ORP-999/OEK-B1- 2009
KV, ktorým trestné stíhanie zastavila. Predchodca žalovaného podal dňa 28.3.2011 sťažnosť proti
rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania a následne Okresná prokuratúra dňa 12.4.2011 svojím
uznesením podanú sťažnosť predchodcu žalovaného zamietla ako nedôvodnú.
Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 12.4.2011 vydala príkaz na zrušenie zaistenie bankových účtov
spoločnosti povinného vedených predchodcom žalovaného.
Predchodca žalovaného ani po vydanom príkaze na zrušenie zaistenie bankových účtov spoločnosti
povinného finančné prostriedky z bankových účtov nevyplatil súdnemu exekútorovi, a to napriek
platnému exekučnému príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 18. 8. 2009 pod číslom Ex
1164/09.
Predchodca žalovaného finančné prostriedky vedené na bankových účtoch od povinného bezdôvodne
zadržiaval, na bankových účtoch spoločnosti povinného vedených predchodcom žalovaného boli ku dňu
27. 5. 2011 finančné prostriedky v celkovej výške 1 179 810, 90 EUR. Uvedenú sumu potvrdil sám
predchodca žalovaného vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti povinného
zo dňa 27. 5. 2011.
Okresný súd Bratislava I dňa 5.6.2012 pod číslom 2 K 27/2011 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti
povinného a z tohto dôvodu bolo v zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení
exekučné konanie Ex 1164/09 zastavené.
2. Podaním doručeným súdu 17.12.2012 sa k veci vyjadril predchodca žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu nasledovne: dňa 24.7.2009 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý vydal súdny exekútor JUDr.
Martin Hermanovský v rámci súdnej exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1164/09, kde
oprávneným bol žalobca a povinným bola spoločnosť KENTI, s.r.o. Na základe identifikovaného príkazu
súdneho exekútora začal predchodca žalovaného v súlade s normatívnymi podmienkami arrestatória
blokovať sumu do výšky exekučne vymáhanej peňažnej pohľadávky na bankových účtoch zriadených
predchodcom žalovaného pre spoločnosť povinného. Dňa 30. 7.2009 bol predchodcovi žalovaného
doručený príkaz prokuratúra Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 30.7.2009, ktorým boli v
súlade s § 95 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov zaistené peňažné prostriedky
na špecifikovaných účtoch v banke, zriadených predchodcom žalovaného pre obchodnú spoločnosť
povinného.
Dňa 31.7.2009 podal predchodca žalovaného v súlade s § 55 ods. 1 Exekučného poriadku excindačnú
žalobu, ktorou sa domáhal vylúčenia peňažných pohľadávok z účtu v banke z exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod spisovou značkou EX 1164/09. Dňa 31. 7. 2009 a
dňa 12. 8. 2009 podal predchodca žalovaného návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť v
zmysle § 57 ods. 1 písmeno b),g) Exekučného poriadku, ako aj návrh na povolenie odkladu exekúcie v
zmysle § 56 odsek 2 Exekučného poriadku. Ku dňu podania vyjadrenia nebolo právoplatne rozhodnuté
o návrhu o vylúčenie vecí z exekúcie spisová značka 35 Cb 101/2009, o návrhu predchodcu žalovaného
na zastavenie exekúcie, ani o návrhu na odklad exekúcie, spisová značka 4 Er 504/2009.
Dňa 18. 8. 2009 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ktorý vydal súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský v rámci súdnej
exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1164/09. Dňa 21. 4. 2011 bol predchodcovi žalovaného
doručený príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 12. 4. 2011 na zrušenie zaistenia
peňažných prostriedkov, ktoré bolo pôvodne realizované na základe jeho príkazu zo dňa 30.7.2009.
Z ustanovení exekučného poriadku vyplýva, že tretia osoba sa môže stať za určitých okolností
účastníkom časti exekučného konania, v ktorom jej legitímne patria procesné práva spôsobilé ovplyvniť
samotný priebeh exekúcie. V tomto smere je typickým príkladom tretia osoba odlišná od povinného a
oprávneného, ktorá tvrdí, že je nositeľom práva nepripúšťajúceho vedenie exekúcie na konkrétnu vec.
Uvedená osoba sa môže v intenciách § 55 ods. 1 exekučného poriadku domáhať ochrany svojich práva
prostredníctvom žaloby o vylúčenie vecí z exekúcie.
Podanie excindačnej žaloby, v ktorej sa tretia osoba domáha vylúčenia individuálne určenej veci
z exekúcie, zakladá tejto osobe aj aktívnu procesnú legitimáciu na podanie návrhu na povolenie
odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 exekučného poriadku. Pri vedení excindačného konania totiž
musí byť vytvorený priestor pre reálnu ochranu subjektívnych práv osoby, ktorá sa domáha vylúčenia
vecí z exekúcie. Aktívna procesná legitimácia na podanie návrhu na povolenie odkladu exekúcie v



tomto prípade vyplýva z povahy veci a z podstaty exekučného konania, ako nezvratného procesu
speňažovania majetku postihnutého exekúciou. Vzhľadom na to, že navrátenie do predošlého stavu je
v zmysle § 61Exekučného poriadku vylúčené, musí tretia osoba po iniciovaní excindačného konania
disponovať s plnohodnotnou procesnou možnosťou domáhať sa odkladu exekúcie vedenej na vec, ktorá
má byť predmetom vylúčenia. Príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
ktorý bol súdnym exekútorom vydaný dňa 18.8.2009 a ktorý smeroval k priamemu vykonaniu exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke je v zjavnom rozpore s § 56 ods. 5 exekučného poriadku, ktorý
poskytuje ochranu pred nezvratnými následkami vykonanej exekúcie.
Dňa 21.6.2011 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 zo
dňa 13.6.2011 o začatí konkurzného konania voči spoločnosti povinného. Podľa § 14 ods. 5 písm.
b) zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa všetky exekučné konania vedené na majetok patriaci
tejto spoločnosti ex lege prerušili. Dňa 12.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie
Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 5.6.2012 o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti povinného.
Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa všetky začaté exekučné konania vedené proti
uvedenej spoločnosti ex lege zastavili. Vzhľadom na uvedené okolnosti nebolo o návrhu predchodcu
žalovaného na odklad exekúcie až do obligatórneho zastavenia exekúcie právoplatne rozhodnuté.
Účinky brániace súdnemu exekútorovi pokračovať vo vykonaní exekúcie tak nepretržite trvali až do
ukončenia exekučného konania. S poukazom na normatívne upravenú prekážku vo vykonaní exekúcie
nemal predchodca žalovaného povinnosť vyplatiť pohľadávku z bankového účtu oprávnenému, a to
ani v medzi období od zrušenia zaisťujúceho príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 do
prerušenia exekučného konania v dôsledku začatia konkurzného konania voči povinnému. Opak by bol
neprípustným vykonaním exekúcie, ktorú § 56 ods. 5 exekučného poriadku zakazuje.
Predchodca žalovaného ďalej poukazuje na skutočnosť, že notárska zápisnica, ktorá je podkladom
prevedenie spornej exekúcie, je z dôvodu jej obsahu neplatnou, nakoľko sa prieči dobrým právom
a narúša zásadu poctivého obchodného styku. Notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným
titulom, pretože neobsahuje právny dôvod, predmet a čas plnenia v zmysle normatívnych požiadaviek
exekučného poriadku a to najmä v dôsledku toho, že: záväzok uznaný povinným v notárskej zápisnici je
neurčitý a nezrozumiteľný, následkom čoho je právny úkon inkorporovaný do znenia notárskej zápisnice
zmätočný, záväzok uznaný v notárskej zápisnici nie je definovaný čo do právneho dôvodu, ale je iba
odkazom na faktúru, čo nemožno považovať za dostatočne určité, záväzok uznaný v notárskej zápisnici
predstavuje zmluvnú pokutu, čo odporuje ustanoveniu § 41 ods. 3 exekučného poriadku, je mimoriadne
sporné, či uznané záväzky v čase ich uznania reálne existovali.
Predchodca žalovaného v konaní o vylúčenie veci z exekúcie argumentoval, že medzi ním a
povinným bol kreovaný záväzkovo právny vzťah na základe rámcovej zmluvy na uzatváranie obchodov
s investičnými nástrojmi zo dňa 22.12.2005. V zmysle rámcovej zmluvy poskytoval predchodca
žalovaného spoločnosti povinného investičné služby tak ako ich definuje zákon o cenných papieroch a
investičných službách. V dôsledku nepriaznivého vývoja menových kurzov na medzibankových trhoch
utrpela spoločnosť povinného v roku 2009 investičnú stratu, ktorú bola v súlade s rámcovou zmluvou
povinná uhradiť predchodcovi žalovaného. Za účelom zabezpečenia úhrady prípadnej investičnej straty
zložila spoločnosť povinného u predchodcu žalovaného zábezpeku podľa § 555 Občianskeho zákonníka
formou vkladov evidovaných na štyroch špeciálnych účtoch vedených u predchodcu žalovaného a
označených ako kolaterál. Peňažné prostriedky na kolaterálových účtoch predstavovali zabezpečenie
prípadných investičných strát, ktoré mohli vzniknúť realizáciou obchodov s investičnými nástrojmi podľa
rámcovej zmluvy. Podmienky jednotlivých zmlúv o kolateralových účtoch pritom nepripúšťali, aby majiteľ
účtu s peňažnými prostriedkami na kolaterálových účtoch akokoľvek samostatne nakladal. Predchodca
žalovaného poukazoval na skutočnosť, že disponuje postavením záložného veriteľa v zmysle §151b
ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 151e ods. 5 Občianskeho zákonníka, na základe
posesórneho záložného práva, zriadeného jednotlivými zmluvami o kolaterálových účtoch a vzniknutého
reálnym odovzdaním peňažných prostriedkov spoločnosti žalovaného ako záložnému veriteľovi. V
súlade s § 61a ods. 2 exekučného poriadku, respektíve § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka pritom nie
je možné bez súhlasu záložného veriteľa viesť exekúciu na záloh. V nadväznosti na uvedené skutočnosti
sa žalovaný domáha, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
3. Okresný súd Bratislava I rozsudkom 33 Cb 126/2012 - 436 zo dňa 4.4.2016 rozhodol tak, že žalobu
zamietol. Súd zistil nasledovný skutkový stav (ktorý medzi stranami sporu nebol ani sporný):
Dňa 22.12.2005 uzatvoril predchodca žalovaného a spoločnosť KENTI s.r.o. rámcovú zmluvu na
uzatváranie obchodov s investičnými nástrojmi, ktorá upravovala postup a podmienky obchodovania
na trhu s finančnými nástrojmi. Jedným z týchto finančných nástrojov je aj "menový swap", pri ktorom
dochádza k obchodovaniu s konkrétnou peňažnou menou, pričom zisk vzniká na základe fluktuácií



v menovom kurze. V uvedenom prípade pred začiatkom obchodovania bola spoločnosť KENTI s.r.o.
povinná zložiť peňažné prostriedky na viazaný kolaterálový účet vedený predchodcom žalovaného. V
septembri a októbri 2008 na základe požiadavky spoločnosti KENTI s.r.o. došlo k nákupu stanovených
objemov poľského zlotého za euro, pričom termín splatnosti jednotlivých obchodovaní bol dohodnutých
na 9. 9.2009, 10.9.2009 a 12.10.2009. Strata z uvedených obchodov bola neudržateľná, spoločnosť
KENTI s.r.o. využila právo predčasne ukončiť obchodovanie takzvaným zatvorením pozícií a spätným
predajom meny, k čomu došlo 4.2.2009 na základe menového kurzu platného v uvedený deň. Dňa
4.6.2009 spoločnosť KENTI, s.r.o. uznala formou notárskej exekučnej zápisnice spísanej notárskou
Mgr. Janou Borovičkovou, N 56/2009, Nz 18715/2009, NCRIs 18973/2009 svoje záväzky voči žalobcovi
spolu vo výške 1.079.489,68 EUR. Dohoda o úhrade dlhu bola spísaná medzi žalobcom a personálne
prepojenou spoločnosťou KENTI, s.r.o., so súhlasom s jej vykonateľnosťou. Splatnosť dlhu bola 11.6.
2009. K plneniu nedošlo.
Dňa 30.6. 2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na peňažné plnenie vo výške 1.079.489,68
EUR a bolo začaté exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Hermanovským pod spisovou
značkou Ex 1164/2009.
Dňa 24.7. 2009 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Predchodca žalovaného začal blokovať na účtoch spoločnosti KENTI s.r.o.
finančné prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky.
Dňa 30.7. 2009 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I na zaistenie peňažných prostriedkov na účtoch spoločnosti KENTI, s.r.o.
Dňa 31.7. 2009 predchodca žalovaného podal návrh na vylúčenie peňažných prostriedkov, resp.
pohľadávok z účtov (konanie na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 35 Cb 101/2009),
návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a návrh na odklad exekúcie (4Er504/2009).
Dňa 18.8. 2009 bol podaný opätovný návrh na zastavenie exekúcie a návrh na povolenie odkladu.
Dňa 18.8. 2009 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke.
Dňa 14.9. 2009 sa súdny exekútor JUDr. Hermanovský z výzvy súdu dozvedel o podaní návrh na
zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie.
Uznesením zo dňa 15.10. 2009 Okresný súd Bratislava I 4 Er 504/2009 - 119 zamietol návrh predchodcu
žalovaného na odklad a zastavenie exekúcie. Predchodca žalovaného sa voči uzneseniu odvolal,
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil, následne došlo k zastaveniu
exekúcie (o návrhoch sa opätovne preto nerozhodovalo).
Dňa 21.4.2011 bol predchodcovi žalovaného doručený príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 12.4. 2011 na zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov na kolaterálových účtoch
spoločnosti KENTI s.r.o.
Dňa 22.6.2011 bolo začaté konkurzné konanie proti spoločnosti KENTI s.r.o.. Exekučné konanie bolo
ex offo prerušené.
Dňa 12.6.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
5.6. 2012, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti KENTI s.r.o. Exekučné konanie bolo v
súlade s § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavené.
4. Súd dospel k záveru, že v období od 21.4.2011 do 22.6. 2011, tj medzi zrušením zaisťujúceho
príkazu prokurátora a prerušením exekučného konania - nemohol predchodca žalovaného plniť na účet
súdneho exekútora v zmysle § 96 odsek 3 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že dňa 31.7.2009 bola
podaná excindačná žaloba, ako i návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, o ktorých nebolo
do 22.6. 2011 právoplatne rozhodnuté. Podľa právneho názoru súdu nemal predchodca žalovaného
povinnosť vyplatiť pohľadávku z kolaterálového účtu dlžníka žalobcovi a to ani v medziobdobí od
zrušenia zaisťujúceho príkazu prokurátora do prerušenia exekučného konania v dôsledku začatia
konkurzného konania voči povinnému.
5. Voči predmetnému rozsudku sa odvolal žalobca podaním doručeným súdu 18.4. 2016.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením 1 Cob 169/2016 - 471 zo dňa 31.5.2017 rozsudok Okresného súdu
Bratislava I 33 Cb 126/2012 - 436 zo dňa 4.4. 2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal otázkou záložného práva žalovaného a možného
postavenia žalovaného ako záložného veriteľa. Neskúmal, či záložné právo predpísanou formou vzniklo
a či spoločnosť žalovaného je skutočne záložným veriteľom. Súd prvej inštancie neuviedol, či medzi
žalovaným a KENTI s.r.o. došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy k pohľadávkam v akejkoľvek podobe,
resp. či finančné prostriedky na jednotlivých účtoch vedených u žalovaného boli zverené žalovanému
do úschovy v súvislosti so záložným právom, tak ako to predpokladajú príslušné ustanovenia OZ a pod.
Tiež nevyhodnotil Rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a KENTI s.r.o., od ktorej odvodzoval



svoje záložné právo žalovaný. Uvedenú skutočnosť (postavenie žalovaného ako záložného veriteľa) je
potrebné posudzovať aj v súvislosti s konkurzným konaním vedeným proti KENTI s.r.o., akou formou si
prihlásil žalovaný pohľadávky do konkurzného konania.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu účet v banke vecou nie je. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými
vecami, momentom pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom baky, ktorá účet spravuje a preto ani
zostatok na účte alebo na vkladovom účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Tento zostatok však
predstavuje nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie na vyplatenie aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha a
predmetom tohto spôsobu exekúcie podľa § 94 Exekučného poriadku je preto tento nárok. Podľa ust. §
96 ods. 3 exekučného poriadku banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a
jej príslušenstvo oprávnenému. Banka, teda žalovaný po zrušení zaisťujúceho príkazu prokurátora bola
povinná vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému. V posudzovanom prípade bola banka v
postavení subjektu, ktorý bol povinný podľa ust. § 96 odsek 3 Exekučného poriadku plniť a pre prípad
porušenia tejto povinnosti niesť zodpovednosť v zmysle ust. § 103 Exekučného poriadku. Na druhej
strane žalovaný v priebehu konania uvádzal, že je v postavení záložného veriteľa a súčasne aktívne
vecne legitimovanou osobou na podanie excindačnej žaloby. Skutočnosť, či žalovaný je v postavení
záložného veriteľa, resp. osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie excindačnej žaloby, doposiaľ
preukázané súdom nebolo. Úlohou súdu prvej inštancie bude skúmať, či žalovaný nekonal s úmyslom
prednostne uspokojiť svoju prípadnú pohľadávku, ktorú ako sám tvrdí, má voči povinnému, avšak
doposiaľ nebola preukázaná. Súd prvej inštancie sa má vyjadriť i k návrhom podaným v ten istý deň zo
strany žalovaného , v súvislosti s ust. § 136 ods. 1 vyhlášky 543/2005 Z.z. Odvolací súd v odôvodnení
zdôraznil, že pokiaľ chce tretia osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej
žaloby, môže podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, ku ktorému pripojí súdom
potvrdenú excindačnú žalobu a bude sa domáhať odkladu exekúcie vo vzťahu k veci, ktorej vylúčenie
je predmetom excindačnej žaloby.
7. Podaním doručeným súdu 4.9. 2017 sa žalovaný v zmysle § 64 CSP domáhal, aby súd rozhodol o
tom, že bude v konaní pokračovať s právnym nástupcom žalovaného. Uznesením 33 Cb 126/2012 - 487
zo dňa 11.9.2017 súd rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného:
Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina.
8. Podaním doručeným súdu 8.12. 2017 sa k veci vyjadril žalovaný: žalovaný argumentuje prioritne tým,
že pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke postupoval vzhľadom na účinky návrhu na odklad
exekúcie lege artis. Práve z tohto dôvodu je žalobou uplatnený nárok nedôvodný. Žalovaný navyše
poukázal na svoju procesnoprávnu obranu v rámci exekúcie, ktorá spochybňuje legitimitu jej vedenia
a samotný exekučný titul (záložné právo k pohľadávkam z účtu a spornosť vymáhanej pohľadávky
žalobcu). Ide však o otázky, ktorých vyriešenie nemá osobitný význam pre rozhodnutie vo veci. Ak by
aj súd uzavrel, že záložné právo neexistuje, takéto konštatovanie nie je spôsobilé poprieť či oslabiť
obranu žalovaného spočívajúcu predovšetkým v kvázi suspenzívnych účinkoch podaného návrhu na
odklad exekúcie. To platí aj pre eventuálny záver o existencii vymáhanej pohľadávky. Naviac, banka je
povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť zostatok na účte povinného oprávnenému bez ohľadu
na svoje prípadné pochybnosti o existencii exekučne vymáhanej pohľadávky. K tvrdeniu odvolacieho
súdu, že pohľadávka žalovaného voči KENTI s.r.o. z titulu straty z obchodovania vo výške 1.081.289,24
Eur nebola doposiaľ preukázaná - žalovaný poukazuje na skutočnosť, že toto nie je medzi stranami
sporné. Žalobca existenciu pohľadávky žalovaného voči KENTI s.r.o. nerozporoval, súd prvej inštancie
sa preto nemal dôvod bližšie touto otázkou zaoberať. Žalovaný zároveň uviedol, že uvedená pohľadávka
bola priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
zo dňa 28.4. 2011, sp. zn. II/2010 - 5611.
Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie má posúdiť, či žalovaný neporušil žiadnu
povinnosť stanovenú právnym predpisom a či nekonal v rozpore s dobrými mravmi (konanie, ktoré malo
byť v rozpore so zákonom, resp. s dobrými mravmi, ani zákon, ktorý by mal byť porušený, odvolací súd
nekonkretizoval): v prejednávanej veci žalobca v záujme splnenia svojich procesných povinností tvrdí,
že mu žalovaný po doručení exekučného príkazu v rozpore s § 96 ods. 3 EP nevyplatil zostatok na účte
povinného KENTI s.r.o. Žalobca nenamieta žiadne ďalšie porušenie povinnosti zo strany žalovaného,
ani rozpor jeho konania s dobrými mravmi. Zo skutkového deja doposiaľ substancovaného žalobcom
nevyplýva iný žalobný dôvod, na základe ktorého by požadoval súdnu ochranu. Žalobca jednoznačne
individualizoval skutkové a právne poznatky, ktoré majú byť predmetom právneho posúdenia v rámci
civilného procesu. Za daných okolností sa žalovaný domnieva, že postup v zmysle paušálneho pokynu
odvolacieho súdu zodpovedá „vyšetrovaniu“, ktoré je nepochybne v rozpore s esenciálnymi princípmi
civilného sporového konania. Podľa žalovaného (ktorý nepostupuje podľa nezákonného exekučného



príkazu) a v súlade s ustanoveniami ZoB sanuje vzniknutú stratu, čiže sleduje legitímny hospodársky
cieľ a záujmy svojich klientov ako vkladateľov, tak nemožno kvalifikovať ako rozporné s dobrými mravmi.
Čo sa týka inštrukcie odvolacieho súdu, že prvoinštančný súd má opätovne skúmať návrhy žalovaného
podané v ten istý deň (ani v tejto súvislosti odvolací súd neprezentoval žiadny záväzný výklad zákona)
žalovaný zotrváva na svojej doterajšej argumentácii. Dotknuté návrhy boli súdu doručené 31.7. 2009,
tj začali sa v ten istý deň. Práve s týmto dňom sú spojené hmotnoprávne a procesnoprávne účinky
začatia konania a to bez ohľadu na vyznačenie hodiny a minúty prijatia podania na podacej pečiatke
súdu. V zmysle § 136 odsek 1 vyhlášky 543/2005 Z. z. vyznačí zamestnanec súdu hodinu a minútu
prijatia podania na podacej pečiatke, avšak iba za predpokladu, že je to pre konanie potrebné (napr.
ospravedlnenie na pojednávanie). Hodina a minúta na podacej pečiatke vyznačenej na excindačnej
žalobe nemá pre konanie o tejto žalobe žalobcom pertraktovanú právnu relevanciu. Základnou
jednotkou času, pokiaľ ide o začatie súdneho konania, je deň - bez ohľadu na skutočnosť, kedy počas
dňa bol návrh na začatie konania doručený, považujú sa všetky takéto konania za začaté v totožný deň,
teda súčasne a bez akejkoľvek časovej priority medzi nimi navzájom. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho
súdu, že tretia osoba môže podať návrh na odklad exekúcie, ku ktorému pripojí súdom potvrdenú
excindačnú žalobu - odvolací súd legitimitu tejto požiadavky bližšie nezdôvodnil a rovnako nešpecifikoval
ani prípadné následky jej nesplnenia. Takáto povinnosť nevyplýva ani priamo zo zákona, ani ju nemožno
vyvodiť z právnej teórie či ustálenej súdnej praxe. Nesplnenie tejto povinnosti už vôbec nemožno
sankcionovať neprihliadnutím na toto podanie, resp. nepriznaním zákonných účinkov.
9. Na pojednávaní konanom dňa 24.5. 2018 sa zástupcovia strán sporu pridržiavali svojich prednesov
a vyjadrení.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, prednesom právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, a to najmä podanou žalobou,
vyjadreniami strán sporu, výpisom z Obchodného registra žalobcu, pôvodného žalovaného, právneho
nástupcu žalovaného, spoločnosti KENTI s.r.o., exekučným spisom Ex 1164/2009 (vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 4 Er 504/2009), rámcovou zmluvou
zo dňa 22.12.2005, zmluvami o kolaterálových účtoch, notárskou zápisnicou N 56/2009, Nz
18715/2009, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I 3Cbi/20/2012, rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.4. 2011, sp. zn. II/2010 - 5611.ako i
ostatným spisovým materiálom.
11. Podľa § 103 Exekučného poriadku Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95,
96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú
by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok
prostriedkov.
12. Podľa § 37 odsek 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
13. Podľa § 55 odsek 1 Exekučného poriadku Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia
osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného
predpisu.
14. Podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
15. Podľa § 56 odsek 5 Exekučného poriadku Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor
vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
16. V pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie súd vyjadril svoj právny záver, že pokiaľ chce tretia
osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, môže zároveň podať aj
návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, v ktorom sa bude domáhať odkladu exekúcie vo vzťahu
k veci, ktorej vylúčenie je predmetom excindačnej žaloby. Po podaní návrhu na odklad exekúcie nemôže
potom poverený súdny exekútor vykonávať úkony znamenajúce bezprostredné vykonanie exekúcie, ale
do právoplatného rozhodnutia súdu vykonáva len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Nemôže teda vydať exekučný príkaz, môže ale napr. vydať upovedomenie o spôsobe exekúcie či príkazy
na začatie exekúcie, rovnako môže vykonať úkony, ktoré smerujú k zabezpečeniu majetku povinného,
súpis vecí a pod. Súd teda dospel k záveru, že v období od 21.4.2011 do 22.6. 2011, tj medzi zrušením
zaisťujúceho príkazu prokurátora a prerušením exekučného konania - nemohol žalovaný plniť na účet
súdneho exekútora v zmysle § 96 odsek 3 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že dňa 31.7.2009 bola
podaná excindačná žaloba, ako i návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, o ktorých nebolo do
22.6. 2011 právoplatne rozhodnuté.
17. V uvedenom prípade dňa 31.7. 2009 žalovaný podal na súde návrh na vylúčenie peňažných
prostriedkov, resp. pohľadávok z účtov (konanie na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou



35 Cb 101/2009), návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a návrh na odklad exekúcie
(4Er504/2009).
Dňa 18.8.2009 bol podaný opätovne návrh na zastavenie exekúcie a návrh na povolenie odkladu.
Exekučný príkaz bol vydaný 18.8.2009. Súd dospel k záveru, že postup súdneho exekútora, ktorý dňa
18.8. 2009 vydal exekučný príkaz (nakoľko o excindačnej žalobe, ako i návrhu na zastavenie exekúcie
a na odklad exekúcie nemal vedomosť) bol nesprávny a takýto príkaz vydaný nemal byť. V tom čase už
mohol súdny exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Vzhľadom na
prekážku vo vykonaní exekúcie - podanie návrhu na odklad exekúcie - podľa súdu prvého stupňa nemal
žalovaný povinnosť vyplatiť pohľadávku z kolaterálového účtu dlžníka žalobcovi a to ani v medziobdobí
od zrušenia zaisťujúceho príkazu prokurátora do prerušenia exekučného konania v dôsledku začatia
konkurzného konania voči povinnému.
18. Súd prvej inštancie sa po zrušení rozsudku 33 Cb 126/2012 - 436 zo ňa 4.4. 2016 opätovne
- v súlade so závermi odvolacieho súdu zaoberal skutočnosťami, ktoré medzi stranami sporu ostali
sporné: či mohol pôvodný žalovaný (banka) podať žalobu o vylúčenie veci z exekúcie a aké sú právne
následky podania excindačnej žaloby, či boli finančné prostriedky na kolaterálových účtoch zabezpečené
záložným právom v prospech pôvodného žalovaného, či pôvodný žalovaný mohol podať návrh na odklad
exekúcie, či mal žalovaný povinnosť plniť napriek tomu, že podal excindačnú žalobu a návrh na odklad
exekúcie a či bolo konanie pôvodného žalovaného v súlade s dobrými mravmi.
19. Pôvodný žalovaný podal dňa 31.7. 2009 excindačnú žalobu tvrdiac, že peňažné prostriedky na tzv.
kolaterálových účtoch spoločnosti KENTI sú založené v prospech banky, tj že banka je záložný veriteľ. Zo
svedeckej výpovede O.. Š. F. dňa 8.2. 2016 vyplýva, že kolaterálové obchody v rozhodnom čase neboli
zabezpečené nijakým záložným právom, až neskôr sa začalo zabezpečovať záložným právom. Rovnako
ani Rámcovou zmluvou zo dňa 22.12. 2005 uzatvorenou medzi pôvodným žalovaným a spoločnosťou
KENTI s.r.o. nebolo dohodnuté zriadenie záložného práva v prospech banky (pôvodného žalovaného).
Rámcová zmluva a jednotlivé zmluvy o bežnom účte boli uzatvorené podľa ust. § 269 odsek 2
Obchodného zákonníka, ust. § 708 Obchodného zákonníka a podľa zákona o cenných papieroch - nie
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho záložné právo. Ani v Notárskom centrálnom
registri záložných práv nikdy nebolo registrované žiadne záložné právo banky týkajúce sa pohľadávok
medzi bankou a KENTI (pričom banka bežne zriaďovala záložné práva k finančným prostriedkom svojich
klientov vedených na ich bežnom účte, na ich vkladovom účte, resp. na ich kolaterálovom účte a
tieto záložné práva zároveň registrovala aj v Notárskom centrálnom registri záložných práv). Ani v
rámci konkurzného konania na majetok KENTI s.r.o. pôvodný žalovaný neprihlasoval svoje pohľadávky
s vyznačením záložného práva. Súd prvej inštancie preto tvrdenie žalovaného, že došlo k zriadeniu
záložného práva v prospech banky a že banka je záložný veriteľ vyhodnotil ako nepravdivé.
V tejto súvislosti zároveň súd konštatuje, že v čase podania excindačnej žaloby dňa 31.7. 2009 banka
nemala žiadnu splatnú pohľadávku voči spoločnosti KENTI, čo ani nie je medzi stranami sporu sporné.
Splatnosť pohľadávok banky nastala až dňa 9.9. 2009, 10.9. 2009 a 12.9. 2009. Z uvedeného dôvodu
má súd za to, že podanie excindačnej žaloby bolo zjavne predčasné. Následne rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 3.7. 2012 35 Cb 101/2009 bola excindačná žaloba banky zamietnutá z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok KENTI - čím banka stratila naliehavý právny záujem na určení, že
pohľadávky na výplatu z kolaterálových účtov sú vylúčené z exekúcie.
Súd teda po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôvodný žalovaný
nemohol podať žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, nakoľko nedisponoval záložným právom k finančným
prostriedkom na kolaterálových účtoch a v čase podania excindačnej žaloby nemal žiadnu splatnú
pohľadávku voči KENTI s.r.o.
20. Súd sa ďalej opätovne zaoberal otázkou, aké sú právne následky podania excindačnej žaloby.
Časť právnej teórie tvrdí, že exekútor je povinný počkať s vykonávaním exekúcie až do právoplatného
rozhodnutia súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie - Ján Mazák (z tejto teórie pôvodne vychádzal aj
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní) a časť právnej teórie tvrdí, že samotné podanie excindačnej
žaloby nemá účinky prerušenia exekúcie, nezabraňuje exekútorovi vykonávať úkony exekučnej činnosti
a napr. vec predať na dražbe, samotné podanie excindačnej žaloby teda nemá odkladný účinok
(Marek Tomašovič). Podľa rozhodnutia NS SR zo dňa 13.10. 2011, č. konania 3 MCdo 20/2010 je
právny názor Jána Mazáka v teoretickej právnickej literatúre ojedinelý: „Záverom NS považuje za
potrebné uviesť, že názor Jána Mazáka uvedený v Komentári k Exekučnému poriadku, IURA EDITION,
2003, v zmysle ktorého je exekútor povinný počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci až do
právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, je v teoretickej právnickej literatúre
ojedinelý. Názory iných autorov na právne následky podania žaloby o vylúčenie veci z exekúcie sú
odlišné a zhodné v tom, že samo podanie takejto žaloby nemá za následok prerušenie exekučného



konania ani odklad exekúcie a nezabraňuje exekútorovi vykonať dražbu. Ide napríklad o názory Mareka
Tomašoviča v publikácii Exekučný poriadok s komentárom Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006,
ďalej Jaroslava Krajča v publikácii Komentár Exekučný poriadok, EUROUNION, 2009 a napokon JUDr.
Mareka Števčeka, Doc. JUDr. Svetlany Ficovej a kolektívu v publikácii Exekučný poriadok, komentár,
C.H. BECK, 2011 a pod.“.
Súd prvej inštancie teda na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že pôvodným žalovaným
(bankou) podaná žaloba nemala účinky prerušenia exekúcie, exekútorovi nezabraňovala vykonávať
úkony v rámci exekučného konania, nemala odkladný účinok na exekúciu a nezakladala právo
žalovaného nevyplatiť žalobcovi pohľadávku podľa ust. § 96 odsek 3 Exekučného poriadku.
21. Čo sa týka oprávnenia banky podať návrh na odklad exekúcie:
Podľa ust. § 56 odsek 1 Exekučného poriadku: Na návrh povinného môže súd (§ 45 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20180401?ucinnost=30.05.2009>) povoliť odklad exekúcie, ak
sa povinný .........
Podľa ust. § 56 odsek 2 Exekučného poriadku: Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie
aj vtedy, ak ......
Podľa ust. § 56 odsek 4 Exekučného poriadku: Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie
aj vtedy, ak ......
Žalovaný argumentuje, že jeho aktívna legitimácia na podanie návrhu na odklad exekúcie podľa § 56
Exekučného poriadku sa odvíja od podania excindačnej žaloby podľa § 55 Exekučného poriadku a
na základe tejto skutočnosti vzniklo žalovanému právo na podanie návrhu na odklad exekúcie. Svoje
tvrdenie opiera o komentár k Exekučnému poriadku. Takýto právny záver však nevyplýva zo žiadneho
rozhodnutia záväzného pre súd prvej inštancie. Komentár k Exekučnému poriadku nie je prameňom
práva, takýto právny záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku.
Na základe vyššie citovaných ustanovení súd prvej inštancie došiel k jednoznačnému záveru, že
pôvodný žalovaný (banka) nebol podľa ustanovenia § 56 Exekučného poriadku aktívne legitimovaný
na podanie návrhu na odklad exekúcie. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu na odklad exekúcie je
výlučne povinný.
Návrhy banky na odklad exekúcie boli Okresným súdom Bratislava I zo dňa 15.10. 2009 pod č.k. 4
Er 504/2009 zamietnuté pre nedostatok aktívnej legitimácie banky, nakoľko podľa odôvodnenia súdu
banka nebola účastníkom exekučného konania. Krajský súd v Bratislave dňa 31.5. 2011 rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou záložného
práva banky a možného postavenia banky ako záložného veriteľa (súd odkazuje na odsek 19, zo záverov
ktorého vyplýva, že pôvodný žalovaný nemal postavenie záložného veriteľa a preto mu ani z tohto
dôvodu nevyplýva aktívna legitimácia na podanie návrhu na odklad exekúcie).
22. Nakoľko podanie excindačnej žaloby podľa ustanovenia § 55 Exekučného poriadku nemá za
právny následok prerušenie exekúcie a nemá za právny následok odklad exekúcie súd po opätovnom
vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalovaný mal napriek podanej žalobe jednoznačne plniť
exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom dňa 18.8. 2009 a mal vyplatiť pohľadávku žalobcovi podľa
ust. § 96 odsek 3 Exekučného poriadku uplatnenú žalobou.
Nakoľko žalovaný nebol podľa ustanovenia § 56 Exekučného poriadku aktívne legitimovaný na podanie
návrhu na odklad exekúcie (aktívna legitimácia prislúcha výlučne povinnému) a podanie excindačnej
žaloby nezaložilo automaticky aktívnu legitimáciu žalovaného na podanie návrhu na odklad exekúcie
podľa § 56 Exekučného poriadku a nakoniec, keďže žalovaný nemal žiadne záložné právo k
pohľadávkam (čo bolo jediným argumentom žalovaného pri založení svojej aktívnej legitimácie na
podanie návrhu na odklad exekúcie), súd dospel k záveru, že pôvodný žalovaný mal jednoznačne plniť
exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom dňa 18.8. 2009 a mal vyplatiť pohľadávku žalobcovi podľa
ustanovenia § 96 odsek 3 Exekučného poriadku uplatnenú žalobou.
Správnosť uvedeného právneho názoru potvrdzuje aj žalovaný, keď dňa 19.8. 2009 - po doručení
exekučného príkazu - vyplatil na bankový účet exekútora sumu 109,22 Eur, čím plnil exekútorom vydaný
exekučný príkaz.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že opačný záver (i. ktokoľvek môže podať excindačnú
žalobu, ii. podanie excindačnej žaloby automaticky zaručuje aktívnu legitimáciu na následné podanie
návrhu na odklad exekúcie, iii. do rozhodnutia súdu o doklade exekúcie exekútor nemôže konať, iv. Kým
súd nerozhodne právoplatne o excindačnej žalobe, exekúcia sa nevykonáva) by viedol k zmareniu účelu
exekúcie, účelom ktorého je včasné vymoženie pohľadávky oprávneného.



23. Skutočnosť, že pôvodný žalovaný okamžite po doručení exekučného príkazu nevyplatil pohľadávku
žalobcovi v súlade s ust. § 96 odsek 3 Exekučného poriadku možno vyhodnotiť ako zjavné zneužitie
práva, ktoré nepožíva právnu ochranu:
- Pôvodný žalovaný po začatí exekučného konania podal návrh na zastavenie exekúcie a odklad
exekúcie bez toho, aby bol aktívne legitimovaný na podanie takýchto návrhov
- pôvodný žalovaný podal návrhy s cieľom získať čas na podanie „svojej“ žaloby proti KENTI získať
exekučný titul, keďže v čase začatia exekúcie nemal žalovaný voči KENTI žiadnu splatnú pohľadávku
- pôvodný žalovaný podal na KENTI návrh na vyhlásenie konkurzu s cieľom zastaviť oprávnené
exekučné konanie a započítať si svoju pohľadávku voči KENTI oproti pohľadávke KENTI na výplatu
finančných prostriedkov na jej účtoch
Pôvodný žalovaný v rámci návrhu na vyhlásenie konkurzu na KENTI „použil“ žalobcu ako ďalšieho
veriteľa, aby mohol byť vyhlásený konkurz
- pôvodný žalovaný po vyhlásení konkurzu na KENTI dal podnet SKP, aby poprel pohľadávku žalobcu
v konkurznom konaní (čo sa aj stalo)
- pôvodný žalovaný po vyhlásení konkurzu na KENTI prihlásil svoju nezabezpečenú pohľadávku, pričom
jeho argumentácia v rámci exekučného konania bola postavená na tom, že je záložný veriteľ
- pôvodný žalovaný po vyhlásení konkurzu na KENTI dosiahol svoj cieľ - vykonal zápočet pohľadávok
- pôvodný žalovaný v konkurznom konaní na majetok KENTI zneužil svoje postavenie a zvýhodnil seba
ako veriteľa pred žalobcom (pričom podľa ustanovenia § 6 zákona 7/2005 Z. z. veritelia majú rovnaké
postavenie a zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné
24. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne a zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.081.289,24 Eur tak, ako to požadoval vo svojej
žalobe.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej
inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.