Invescorp, v.o.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200305
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200305.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov
senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Invescorp, s r.o., so
sídlom Betliarska 12, 851 07, Bratislava, IČO: 36 737 623, právne zastúpený: Weis & Partners
s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: 1100302/1/536889/2014/4885 zo dňa 05.12.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Na základe protokolu z daňovej kontroly vydal správca dane Daňový úrad Bratislava prvostupňové
rozhodnutie č. 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014, ktorým žalobcovi ako platiteľovi DPH, podľa
§ 68 ods.5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. O správe daní, v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) určil
rozdiel v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie december 2011 v sume XX.XXX,XX EUR a vyrúbil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej
hodnoty v sume XXX,XX EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo
Finančné riaditeľstvo SR pod č.: 1100302/1/536889/2014/4885 dňa 05.12.2014 tak, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdilo.

II. Žaloba.

2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2015 sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: 1100302/1/536889/2014/4885 zo dňa
05.12.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Bratislava č.
9104405/5/2176348/2014/Zem zo dňa 27.05.2014 a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie
ako aj náhrady trov konania.

3. Žalobca uviedol, že Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu ako
daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2011, o ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č.
9104405/5/779038/2014/Zem z 28.02.2014 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly"). V kontrolovanom
zdaňovacom období december 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr:



- č.: 113058 Authority, s.r.o., IČO: 44 809 166, z 31.12.2011, predmet fakturácie nájom automobilu Ford
S-Max T. za december 2011, uplatnené odpustenie dane XXX,-EUR,
- č.: 113059 Authority, s.r.o., IČO: 44 809 166, z 31.12.2011, predmet administratívne služby z3a
december 2011, uplatnené odpustenie dane XX,-EUR,
- č.: 1103061 Authority, s.r.o., IČO: 44 809 166, z 31.12.2011, predmet fakturácie nájom priestorov
Záhrada 41, Slovenský Grob, nájom IV.Q. 2011, uplatnené odpustenie dane XXX,-EUR,
- č.: 113063 Authority, s.r.o., IČO: 44 809 166, z 31.12.2011, predmet fakturácie v zmysle zmluvy o
zabezpečení financovania, uplatnené odpustenie dane X.XXX,-EUR,
- č.: 2011076 CAPITALIA, s.r.o., IČO: 35 908 203, z 13.12.2011, predmet fakturácie dodávka repkových
šrotov, uplatnené odpustenie dane XX.XXX,XX EUR.

4. Žalobca namieta, že žalovaný nekonal v súlade so základnými zásadami správy daní, nedostatočne a
nesprávne vyhodnotil dôkazy, nevykonal dôkazné prostriedky, ktoré vykonať mal a mohol, svojvoľne len
na základe domnienok vyvodil nesprávne závery a za podozrivé konanie ďalších subjektov penalizoval
žalobcu.

K faktúre č. 113059 - predmetom dane na dodávateľskej faktúre od spoločnosti Authority, s.r.o. bolo
poskytnutie administratívnych služieb v mesiaci december 2011. Žalovaný v svojom rozhodnutí uviedol,
že daňový subjekt predložil iba faktúru, žiadne iné dôkazy preukazujúce prijatie administratívnych služieb
nepredložil a v rámci šetrenia neboli predložené ani dodávateľskou spoločnosťou Authority, s.r.o.. Z
uvedeného dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane s odôvodnením, že
doklad musí byť odrazom reálneho plnenia, ktorý preukazuje daňový subjekt. Napriek tomu správca
dane dňa 25.03.2013 vypočul ako svedka vtedajšiu konateľku dodávateľa Authority, s.r.o. E. S., ktorá
sa vyjadrila, že predmetom fakturácie bolo prvotné spracovanie účtovných dokladov. Žalobcovi nie je
známy žiadny relevantný dôvod, prečo výpoveď svedkyne správca dane vyhodnotil ako nevierohodnú,
toto považuje za svojvôľu, ako aj za nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Žalobca vzhľadom na charakter
predmetných plnení (administratívne služby -prvotné spracovanie účtovných dokladov) nedisponuje
žiadnym ďalším dôkazom, ktorým by mohol reálnosť uskutočnenia predmetných administratívnych
služieb preukázať.

K faktúre č. 113061 - predmetom faktúry je nájom priestorov Záhradná 41, Slovenský Grob. Žalovaný v
svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy (okrem faktúry a nájomnej zmluvy),
ktoré by nepochybne osvedčovali, že nehnuteľnosť využíval na účely svojho podnikania ako platiteľ. Na
ústnom pojednávaní D. G. (splnomocnený zástupca žalobcu do 01.08.2013) uviedol, že „priestory na
Záhradnej ulici 41 v Slovenskom Grobe si žalobca prenajímal za účelom archívu." Preto ak správca dane
tomuto tvrdeniu neuveril, mal skutočnosti zistiť miestnym zisťovaním podľa §37 a nasl. DP. Správca
dane tak neúplne vyhodnotil dôkazy, nezaoberal sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní a
neprihliadal na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo, čím porušil základné zásady správy daní uvedené
v § 3 DP.

K faktúre č. 113058 - predmetom faktúry je nájom automobilu Ford S-Max, EČ: T. od spoločnosti
Authority, s.r.o., ktorý využíval žalobca na podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť žalobca nevie
dodatočne riadne preukázať. Správca dane však nerozporoval existenciu samotného nájomného
vzťahu.

K faktúre č. 113063 - predmetom faktúry bolo poskytnutie služby v zmysle Zmluvy o zabezpečení
financovania. Išlo o záväzok spoločnosti Authority, s.r.o. vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
spoločnosť Invescorp, s.r.o. mala príležitosť získať investíciu do projektov alebo iným spôsobom
jej poskytla služby investorov. Investícia mala zabezpečiť žalobcovi finančné krytie na obdobie od
04.01.2011 do 31.12.2012, objem investície bol stanovený na max. 2 milióny EUR za rok. Investorom
sa nakoniec stala samotná spoločnosť Authority, s.r.o., nakoľko sa jej nepodarilo nájsť iného investora.
Spoločnosť Authority, s.r.o. sa týmto stala investorom, čím neporušila zmluvu, resp. svoj záväzok zo
zmluvy splnila. Vtedajší konateľ žalobcu p. E. G. vypovedal, že poskytnutá investícia bola využitá na
nákup holobytu (3-izbový byt na Firmovej ulici 12, Bratislava - Rusovce) a k jeho následnému dokončeniu
za účelom predaja s cieľom zisku. O existencii predmetného bytu a jeho rekonštrukcii mal správca
dane vedomosť z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012, po ukončení ktorej vydal
rozhodnutie č. 9104405/5/401564/2014/Zem z 03.02.2014. Obe daňové kontroly vykonával ten istý
zamestnanec správcu dane (E.. F. W.). Správca dane mal informáciu o existencii predmetného bytu z



vlastnej činnosti a pritom vyžadoval od žalobcu informáciu, ktorú mal a túto nezohľadnil. Ak mal správca
dane pochybnosti o existencii predmetného bytu, prípadne o jeho majiteľovi, mal vykonať miestne
zisťovanie, resp. získať informácie z verejne prístupného Katastrálneho portálu, alebo zmysle § 26 DP
požiadať príslušný správny orgán o poskytnutie príslušnej informácie o majiteľovi predmetného bytu.
K predaju bytu došlo dňa 22.02.2013, o čom mal správca dane rovnako vedomosť s ním vykonávanej
inej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012. Správca dane mal preukázané, že
žalobca obdržal na bankový účet platby od spoločnosti Authority, s.r.o. zodpovedajúce výške dohodnutej
investície, avšak tieto nepovažoval za relevantné s tým, že týmto nie je preukázané, že zdaniteľný
obchod (investícia) bol uskutočnený, že spoločnosť Authority, s.r.o. poskytla spoločnosti Invescorp, s.r.o.
investíciu v zmysle Rámcovej zmluvy o spolupráci, že platby neboli žiadnym spôsobom špecifikované.
Žalobca má zato, s prihliadnutím na obdobie, v ktorom boli platby vykonané ako i na ich výšku, že
sa jedná o poskytnutie predmetnej investície. Spoločnosť Authority, s.r.o., ako aj žalobca nepovažovali
za potrebné platby špecifikovať (variabilným symbolom, prípadne informáciou k platbe, resp. iným
spôsobom), nakoľko im bol účel platieb zrejmý. Samotnú formu realizácie platieb - bankovým prevodom
považovali za dostatočne potvrdzovací prostriedok, ktorým by sa realizácia platieb spoľahlivo preukázala
(napr. pri prípadnom vymáhaní bezdôvodného obohatenia). Žalobcovi nie je zrejmé, prečo správca dane
v rámci voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov považuje predmetné platby za irelevantné len preto, lebo
neboli špecifikované.

K faktúre č. 2011076 - predmetom faktúry bolo dodanie tovaru od spoločnosti CAPITALIA, s.r.o.-
repkového šrotu v množstve 883,88 ton v celkovej sume XXX.XXX,XX EUR, z toho základ dane
XXX.XXX,XX EUR a celková odpočítaná 20% DPH vo výške XX.XXX,XX EUR. Podľa správcu dane k
dodaniu tovaru nedošlo a zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Správca dane uviedol, že z informačných
systémov ŽSR a SŽDC vyplýva, že dňa 14.12.2011 sa uskutočnila jazda vlaku z územia Slovenskej
republiky na územie Českej republiky smer Leopoldov - Ústí nad Labem, z čoho však nemožno vyvodiť
záver, že sa v tomto vlaku resp. vozňoch nachádzal repkový šrot, ktorý je predmetom preverovanej
dodávky. Túto skutočnosť nepreukázal ani kontrolovaný daňový subjekt ani žiaden z jeho dodávateľov, či
odberateľov. Vykonaným dokazovaním mal správca dane preukázané, že prvotným dodávateľom šrotu,
ktorý sa mal vo vlaku nachádzať bola spoločnosť Poľnoservis, a.s., ktorá ho predala dodávateľovi -
spoločnosti ENAGRO, a.s. dňa 16.12.2011. Preto správca dane mal preukázané, že tovar - repkový šrot
existoval, mal len pochybnosti o tom, aký repkový šrot bol prevážaný, resp. komu patril. Z uvedeného
žalobca má zato, že žalovaný sa s vecou nedostatočne oboznámil čo malo za následok, že správca dane
vyvodil nesprávny právny záver keď v rozhodnutí uviedol, že z nadobúdacích dokladov k nákupu tovaru,
ktorý mala spoločnosť ENAGRO a.s. dodať spoločnosti CAPITALIA. s.r.o. dňa 13.12.2011 vyplýva, že
tovar mal byť predaný 13.12.2011, avšak nakúpiť ho mala až 16.12.2011. Z uvedeného je zrejmé, že išlo
o zjavný omyl. Obchod sa uskutočnil dňa 13.12.2011 a následne sa vykonala preprava. Tento chybný
dátum žalovaný preniesol do ostatnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia keď konštatuje, na str.
15 napadnutého rozhodnutia, k otázke existencii tovaru, že tovar v žiadnom prípade nemohol patriť
spoločnosti ENAGRO, a.s., CAPITALIA, s.r.o. alebo Invescorp, s.r.o., pretože k jeho dodaniu od prvého
dodávateľa v reťazci došlo až 16.12.2011.
Žalobca má zato, že si splnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 daňového poriadku a dôkazné bremeno
uniesol.
K názoru žalovaného, že daňový subjekt nielenže mohol vedieť, ale aj vedel, že plnenia ktoré
predchádzali a zároveň aj nasledovali po jeho plnení v zistenom obchodnom reťazci Poľnoservis, a.s.,
ENAGRO, a.s., CAPITALIA, s.r.o., Invescorp, s.r.o., KENZENO s.r.o. boli poznačené podvodom vo
vzťahu k CAPITALIA, s.r.o. má žalobca zato, že žalovaný správny orgán týmto prejudikoval údajné a v
zásade podvodné konanie subjektov zapojených do obchodného reťazca, ktoré nekriticky, automaticky
vzťahuje aj na žalobcu (čím ho de facto označuje za podvodníka); postupoval v rozpore s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2010 z 19.08.2010 (Dôkazné bremeno, že u iného daňového
subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom
konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne významné okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní obchodného partnera v
reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,
ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je
spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.)



III. Vyjadrenie žalovaného.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 04.10.2016 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú
a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušný
správca dane (ďalej len „správca dane"), vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2011. O výsledku
kontroly vyhotovil protokol č. 9104405/5/779038/2014/Zem z 28.02.2014, ktorý spolu s výzvou na
vyjadrenie doručil žalobcovi dňa 10.03.2014. V zákonom stanovenej lehote (§ 46 ods. 8 DP)
žalobca predložil vyjadrenie a správca dane prerokoval pripomienky dňa 19.05.2014 - Zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 9102405/5/1984909/2014/Zem. Na základe výsledkov kontroly, vyhodnotenia
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom vo vyjadrení k protokolu vydal správca dane rozhodnutie
č. 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 DP nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume
XX.XXX,XX EUR a vyrubil daňovú povinnosť v sume XXX,XX EUR (rozdiel dane v sume XX.XXX,XX
EUR).
Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č.:113058,
č.:113061, č.:113059, č.:113063 vystavených spoločnosťou Authority, s.r.o., predmetom ktorých bola
dodávka služieb v celkovej sume XX.XXX,-EUR (z toho základ dane XX.XXX,-EUR a celková odpočítaná
20% DPH vo výške X.XXX,-EUR), z dodávateľskej faktúry č.:2011076 vystavenej spoločnosťou
CAPITALIA, s.r.o., predmetom ktorej bola dodávka tovaru v celkovej sume XXX.XXX,XX EUR (z toho
základ dane XXX.XXX,XX EUR a celková odpočítaná 20% DPH vo výške XX.XXX,XX EUR) z dôvodu,
že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne
uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie tovaru a služieb v tuzemsku tak, ako bolo deklarované
na predmetných faktúrach, resp. nepreukázal, že prijaté tovary a služby použil na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ, a tým nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane
uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"), na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na
odpočítanie dane viaže.
Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a žalobca si
uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe tovaru a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť,
porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, žalovaný rozhodnutím
č. 1100302/1/536889/2014/4885 z 05.12.2014 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 DP, potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014.
Žalovaný mal zo spisového materiálu a dôkazov za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok
dôkazov na prijatie rozhodnutia. Mal preukázané, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca
spoločností obchodujúcich s komoditou - repkový šrot, ktorého reálna existencia preukázaná nebola
a ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH zneužili princíp
fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody.
S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožňuje, trvá na svojom závere
a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal
so všetkými skutočnosťami ktoré právne odôvodnil. Žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení
deklarovaných zdaniteľných plnení žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal (uznesenie III ÚS
401/09-17 Ústavný súd SR judikoval, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať), žiadne zo zistení správcu dane relevantným
dôkazom nespochybnil, uvádza len svoje domnienky a subjektívne presvedčenie, že správca dane
nekonal v súlade so základnými zásadami správy daní, nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkazy,
nevykonal dôkazné prostriedky, ktoré vykonať mal a mohol, svojvoľne, len na základe domnienok vyvodil
(i logicky) nesprávne závery a za podozrivé konanie ďalších subjektov penalizoval žalobcu. Žalovaný
má za to, že správca dane, ako i žalovaný, postupovali v intenciách ust. § 3 ods. 3 DP a pri svojom
rozhodovaní vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré získal správca dane
svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Všetky svoje závery a zistenia podložili
relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou spisového
materiálu.
S námietkami k faktúre č. 113059 podľa ktorých reálne poskytnutie administratívnych služieb
vzhľadom na ich charakter sa dá preukázať len veľmi ťažko a preukázanie reálneho uskutočnenia
administratívnych služieb vyhlásením konateľky dodávateľskej spoločnosti Authority, s.r.o. p. S. je
postačujúce, sa žalovaný nestotožňuje.



Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávne a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť) aby platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok,
ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak,
ako je na nej deklarované. V posudzovanom prípade žalobca túto skutočnosť nepreukázal napriek tomu,
že bol na to správcom dane opakovane vyzvaný. Vyhlásenie p. S., že predmetom administratívnych
služieb bolo prvotné spracovanie dokladov bez preukázania danej skutočnosti relevantným dôkazom,
je nepostačujúce. Zo strany dodávateľa, ani zo strany žalobcu nebolo žiadnym dôkazom preukázané,
že spoločnosť Authority, s.r.o. vykonala pre žalobcu prvotné spracovanie dokladov. Nebolo preukázané
ani to, kde sa doklady spoločnosti Invescorp, s.r.o. nachádzajú. Konateľ žalobcu p. E. G. na ústnom
pojednávaní dňa 23.04.2013 (viď. ZUP č. 9104405/5/1541663/2013/Zem) na otázku, kto spracováva
doklady spoločnosti Invescorp, s.r.o. odpovedal, že všetko robí p. D. R. z R. F. Q.; o tom, že prvotné
spracovanie dokladov vykonávala spoločnosť Authority, s.r.o. nemal žiadnu vedomosť. Na otázku
ohľadom určenia miesta, kde sa nachádzajú účtovné a iné doklady spoločnosti Invescorp, s.r.o. uviedol,
že to nevie, ale zistí to. Napriek tomu sa k uvedenej skutočnosti už viac nevyjadril a dôkazy nepredložil.
K námietke, prečo výpoveď p. S. nebola posúdená ako riadny dôkaz, je žalovaný názoru, nakoľko p.
S. pravdivosť a vierohodnosť svojho tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a nepreukázal ho ani
žalobca, nebolo možné vyjadrenie brať ako dôkaz, preukazujúci reálne uskutočnenie fakturovaných
administratívnych služieb. V daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné
tvrdenú skutočnosť aj preukázať (rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/81/2013).
V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k správcovi dane povinnosť
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia a zároveň z ust. § 24 DP
vyplýva, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca si mal byť vedomý skutočnosti, že v rámci daňovej kontroly bude musieť
relevantnými dôkazmi preukázať, že jeho nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 113059 je oprávnený,
t.z. bude musieť preukázať, že splnil všetky podmienky, ktoré zákon na odpočítanie dane v § 49 a § 51
stanovil. Žalobca sám priznáva, že okrem predloženej faktúry nedisponuje žiadnym ďalším dôkazom,
ktorým by mohol reálnosť uskutočnenia predmetných administratívnych služieb preukázať. Čo sa týka
predloženia faktúry ako dôkazu vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, s týmto sa žalovaný
vysporiadal na str. 13 posledný odsek žalobou napadnutého rozhodnutia a na svojom stanovisku
zotrváva. Žalovaný objasnil, že preukázanie vzniku práva odpočítať daň je síce záležitosťou dokladovou,
súčasne treba rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym, čo znamená, že ani
doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie
práva odpočítať daň z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu
fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Pod uskutočnením zdaniteľného obchodu zákon
o DPH chápe stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Bolo na žalobcovi, aby v rámci svojej
dôkaznej povinnosti preukázal, že zdaniteľný obchod, z ktorého si uplatňoval odpočítanie dane, sa reálne
uskutočnil. To žalobca neurobil.

Námietky k faktúram č. 113058 a č. 113061, ktorými žalobca preukazoval, že spoločnosť Authority s.r.o.
fakturovala žalobcovi dodanie služieb nájom motorového vozidla a nájom priestorov nachádzajúcich sa
v Slovenskom Grobe, správca dane neuznal.
Žalobca nepreukázal, že prijaté služby použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ i napriek
skutočnosti, že bol na to správcom dane opakovane vyzvaný, čím nepreukázal splnenie zákonom
stanovenej podmienky na odpočítanie dane uvedenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH. Z článku 168
Šiestej smernice o DPH vyplýva, že platiteľ má právo odpočítať daň z prijatých plnení na vstupe len za
predpokladu, že tieto plnenia použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení podliehajúcich dani
na výstupe. To znamená, aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté
tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Podľa ustálenej judikatúry, aby bolo možné odpočítať DPH,
musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe,
pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Z rozsudkov ESP (C-37/95, C-268/83, C-98/98,
C-169/04, C-16/00) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že
prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými



je spojený nárok na odpočet dane. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal priamu a bezprostrednú
súvislosť prijatých plnení na vstupe s plneniami na výstupe, t.j. aby preukázal, že takto prijaté plnenia
(služby nájmu) na vstupe sú súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia na výstupe. Žalobca túto
súvislosť nepreukázal, a preto mu nemohol byť nárok na odpočítanie dane uznaný ako oprávnený.
Len samotné tvrdenie, že prenajatú nehnuteľnosť používa za účelom archívu a prenajaté auto na
podnikanie, neobstojí (rozsudok NS SR sp. zn. 2SŽ174/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Sám žalobca uviedol, že nevie preukázať
skutočnosť, že automobil, ktorý bol predmetom prenájmu, používal na podnikateľskú činnosť; pričom
povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti žalobcovi vyplýva priamo zo zákona (§ 45 ods. 2 písm. e) a
§ 24 DP). K prenájmu nehnuteľnosti splnomocnený zástupca žalobcu p. D. G. na ústnom pojednávaní
dňa 13.06.2012 (ZUP č. 9102405/5/895339/2012/DirE) uviedol, že žalobca si predmetnú nehnuteľnosť
prenajíma za účelom archívu. Túto informáciu však nepotvrdil konateľ žalobcu p. E. G., ktorý na ústnom
pojednávaní 23.04.2013 (ZUP č. 9104405/5/1541663/2013/Zem) uviedol, že spoločnosť nevlastní a
ani si neprenajíma žiadne skladové priestory. Z jeho výpovede vyplynulo, že nemal žiadnu vedomosť
o tom, že by spoločnosť Invescorp, s.r.o., ktorej bol konateľom, si prenajímala priestory za účelom
archívu a zároveň nemal žiadnu vedomosť o tom, kde sa doklady spoločnosti nachádzajú. Nový
konateľ spoločnosti p. D. H. v odpovedi na výzvu na predloženie dôkazov, doručenej DÚ Bratislava dňa
27.02.2014 (ev. č.775480) uviedol diametrálne odlišnú skutočnosť, že spoločnosť si danú nehnuteľnosť
okrem archivácie dokumentov prenajímala najmä za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko
nedisponovala vlastnými priestormi. Túto skutočnosť však neuviedol E. G. ani D. G., ktorí boli v danom
čase oprávnení za spoločnosť konať (konateľ a splnomocnený zástupca s generálnou plnou mocou).
D. G. na ústnom pojednávaní dňa 22.03.2012 (ZUP č. 9102405/1/575739/2012/DirE) na otázku, či
využívala spoločnosť Invescorp, s.r.o. v kontrolovanom období na podnikanie okrem priestorov sídla
aj iné priestory uviedol, že žalobca kancelárske priestory nevlastní a ani si neprenajíma. Z uvedeného
je zrejmé, že správca dane skúmal ako bola predmetná nehnuteľnosť žalobcom využívaná. Žalovaný
má za to, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že danú nehnuteľnosť využíval na podnikateľskú
činnosť a táto skutočnosť nevyplývala ani z navzájom odporujúcich vyjadrení vyššie menovaných osôb.
S názorom žalobcu, že správca dane mal overovať ním tvrdenú skutočnosť, žalovaný nesúhlasí, nakoľko
ako už uviedol, dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu. Túto povinnosť nemôže žalobca prenášať na
správcu dane a požadovať od neho, aby preukazoval ním tvrdené skutočnosti, na ktorých preukázanie
je zo zákona povinný sám žalobca. Správca dane nemá povinnosť ani uviesť, aké dôkazy má daňový
subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. Malo byť v záujme žalobcu
zaobstarať si dostatok dôkazov, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti.

K námietkam k faktúre č. 113063 žalobca zavádzajúco a špekulatívne uvádza a cituje len časti
rozhodnutia žalovaného, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, čím sa snaží navodiť situáciu, že správca
dane a žalovaný nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z predmetného zdaniteľného obchodu len z
jediného dôvodu a to, že konateľ žalobcu E. G. a ani splnomocnený zástupca D. G. nepreukázali
tvrdenú skutočnosť, že investíciu, ktorú mali získať od spoločnosti Authority, s.r.o. na základe Zmluvy o
zabezpečení financovania, použili na nákup holobytu, ktorý neidentifikovali. Takisto zavádzajúco tvrdí,
že poskytnutie investície vo výške X E.. L. bolo daňovými orgánmi spochybnené len na tom základe, že
platby, ktoré mali investíciu preukazovať, neboli žiadnym spôsobom špecifikované. Žalovaný s takýmto
tvrdením žalobcu nesúhlasí.
Žalovaný na str. 7-10 napadnutého rozhodnutia podrobne popísal zistenia správcu dane ohľadom
obchodnej transakcie a tiež zdôvodnil z akého dôvodu dospeli daňové orgány k svojmu záveru, že
predmetný zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. V zmysle Rámcovej zmluvy o spolupráci zo 04.01.2011,
ktorá bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, sa spoločnosť
Authority, s.r.o. zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca príležitosť získať investíciu
do spoločnosti Invescorp, s.r.o., do jej projektov alebo iným spôsobom jej poskytla služby investorov.
Podľa tejto zmluvy sa spoločnosť Authority, s.r.o. zaviazala nájsť investora pre žalobcu, ktorý zabezpečí
finančné krytie jeho investície na obdobie od 04.01.2011 do 31.12.2012 v objeme max X mil. EUR/rok.,
za čo jej mala prislúchať provízia, resp. odmena, vo výške 1 % ročne zo získanej sumy investície ročne.
Správca dane šetrením zistil, že spoločnosť Authority, s.r.o. žiadneho investora, t.j. tretiu stranu nenašla
a investorom sa stala sama spoločnosť Authotrity, s.r.o.. Žalovaný má za to, že predmet zmluvy naplnený
nebol, nakoľko nie je zrejmé, akú činnosť by spoločnosť Authority, s.r.o. mohla reálne vykonať, za čo
by jej prislúchala provízia za nájdenie investora, keď ako investora našla „samu seba". Uskutočnenie
zdaniteľného obchodu, pokiaľ ide o poskytnutie služieb spočíva v skutočnom vykonaní konkrétnych
činností. Či došlo k takémuto uskutočneniu zdaniteľného obchodu, nie je možné posúdiť len cez



existenciu písomnej zmluvy, ktorá iba predurčuje budúcu činnosť, ani cez formálno právne znaky faktúry
tak, ako to urobil žalobca. Správca dane vypočul konateľku spoločnosti Authority, s.r.o. p. S. a konateľa
žalobcu E. G., ktorý nevedeli preukázať reálne naplnenie predmetu Rámcovej zmluvy o spolupráci
konkrétnou činnosťou dodávateľa, za ktorú by spoločnosti Authority, s.r.o. prislúchala odmena. Ak
žalobca mal byť prijímateľom týchto služieb a spoločnosť Authority s.r.o. ich poskytovateľom, museli mať
vedomosť, aké služby za odplatu boli žalobcovi dodané a kedy mu boli dodané. Túto vedomosť však
nemali, čím sa dostali do dôkaznej núdze. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je
poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby. V danom prípade nebol preukázaný predmet dane (poskytnutie služby), t.z. nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti, čo je základný predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Vzhľadom na uvedené žalovaný má zato, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď
žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 113063 nepriznal. Žalovaný dal do pozornosti výpoveď
E. G. na ústnom pojednávaní dňa 23.04.2013 (ZUP č.9104405/5/1541663/2013/Zem) z ktorej vyplynulo,
že konateľ žalobcu o uvedenom obchodnom prípade nemal takmer žiadnu vedomosť, na konkrétne
otázky správcu dane ohľadom daného obchodu nevedel odpovedať, dokonca ani nemal vedomosť, či
o predmetnom zdaniteľnom obchode existuje písomná zmluva, pričom z predloženej zmluvy vyplýva,
že ju mal za žalobcu podpísať. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8
Sžf/51/2010 z 08.12.2011 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS504/2012-9
z 09.10.2012, v ktorých okrem iného bolo zdôraznené, „ ... zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný
styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými
napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí § 264 Obchodného
zákonníka. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o
pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona
o správe daní oprávnené. ..." Nakoľko konateľ nemal takmer žiadne vedomosti o spornom zdaniteľnom
obchode, žalovaný má za to, že nemožno v danom prípade hovoriť o poctivom obchodnom styku medzi
žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou Authority, s.r.o..
K prijatiu finančných prostriedkov vo výške X mil. EUR. na účet žalobcu, sa žalovaný vyjadril na str.
9 žalobou napadnutého rozhodnutia. Predmetné platby nepreukazujú naplnenie predmetu Zmluvy o
zabezpečení financovania, že predmetný zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Spoločnosť Authority,
s.r.o. poskytla žalobcovi investíciu v sume X E.. L., avšak platby nie sú špecifikované. Šetrením bolo
zistené, že platby pripísané na účet žalobcu, boli v priebehu cca jedného kalendárneho mesiaca z jeho
účtu odpísané a opätovne vrátené späť na účet, z ktorého boli poukázané. Z výpisu podnikateľského
účtu žalobcu poskytnutého bankou vyplynulo, že dňa 18.07.2011 bolo v prospech účtu žalobcu
prostredníctvom internetového prevodu pripísaných XXX.XXX,-L. a dňa 25.07.2011 suma XXX.XXX,-
L. z účtu spoločnosti Authority, s.r.o.. Následne dňa 05.08.2011 a 11.08.2011 boli uvedené platby
opätovne internetovým prevodom vrátené na účet spoločnosti Authority, s.r.o.. Zároveň bola zistená
skutočnosť, že oprávnenie disponovať s účtom žalobcu, mali okrem konateľa žalobcu p. G. aj konatelia
spoločností CAPITALIA, s.r.o. a Authority, s.r.o., pán D. a pani S.. V bežnej podnikateľskej praxi a v
poctivom obchodnom styku je neobvyklé, aby s podnikateľským účtom daňového subjektu mali právo
disponovať zástupcovia jeho dodávateľa i odberateľa. Z podnikateľského účtu žalobcu poskytnutého
bankou žalovaný zistil, že v roku 2011 dochádzalo medzi žalobcom a spoločnosťou Authority, s.r.o.
len k prelievaniu finančných prostriedkov (pri platbách rádovo nad XXX Q.. L.). Vzhľadom k uvedeným
zisteniam žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že mu bola poskytnutá investícia vo výške X E.. L.,
ktorú použil na nákup a rekonštrukciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Firmovej ulici v Bratislave, za
irelevantné.

Námietky k faktúre č. 2011076, že žalovaný ako odvolací orgán sa s vecou nedostatočne oboznámil
keď tvrdí, že vykonaným šetrením reálne dodanie tovaru (repkového šrotu) medzi jednotlivými článkami
obchodného reťazca nebolo preukázané a nebola preukázaná ani jeho reálna existencia. Žalovaný s
takýmto tvrdením žalobcu nesúhlasí.
Žalovaný má zato, že správca dane jednotlivé kroky ktoré vykonal pri preverovaní reálneho uskutočnenia
predmetného zdaniteľného obchodu, výsledky šetrení a ich vyhodnotenie podrobne zaznamenal v
protokole, v prvostupňovom rozhodnutí na str. 15-41 a žalovaný ich zhrnul a vyhodnotil na str. 10-16
žalobou napadnutého rozhodnutia. Všetky závery uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z
kontrolných zistení správcu dane, ktoré sú podložené relevantnými dôkazmi získanými správcom dane
v rámci rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu tak, ako mu to
ukladá ust. § 24 ods. 2 DP. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že dňa 14.12.2011 sa uskutočnila jazda
vlaku zo SR (Leopoldov) do ČR (Ústi nad Labem), v ktorom sa nachádzal repkový šrot. Z uvedeného



zistenia však nemožno vyvodiť záver, že sa v tomto vlaku nachádzal repkový šrot, ktorý je predmetom
preverovanej dodávky (faktúra č. 2011076), nakoľko tento šrot mal byť prvotným dodávateľom v reťazci
- spoločnosťou Poľnoservis, a.s. predaný odberateľovi -spoločnosti ENARGO, a.s. dňa 16.12.2011.
Z uvedeného vyplýva, že správca dane, ako aj žalovaný, zhodne uviedli, že tovar deklarovaný na
faktúre č. 2011076 mal byť dodaný prvým článkom obchodného reťazca - spoločnosťou Poľnoservis,
a.s. druhému článku -spoločnosti ENAGRO, a.s. až dňa 16.12.2011, preto vo vlaku, ktorého jazda
sa uskutočnila dňa 14.12.2011, sa nemohol predmetný tovar reálne nachádzať. Z uvedeného vyplýva
logický záver, že repkový šrot prevážaný dňa 14.12.2011 síce existoval, ale nebol to repkový šrot, ktorý
bol predmetom obchodovania v obchodnom reťazci Poľnoservis, a.s. - ENAGRO, a.s. - CAPITALIA,
s.r.o. - Invescorp, s.r.o. - KENZENO s.r.o.. Šetrením bolo zistené, že všetky články obchodného reťazca
okrem prvého deklarovali, že k dodaniu tovaru medzi nimi došlo dňa 13.12.2011, t.j. 3 dni skôr, ako
bol tovar dodaný prvým článkom (Poľnoservis, a.s.) druhému článku (ENAGRO, a.s.), t.j. skôr, ako
mohli s daným tovarom reálne obchodovať. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že k uvedenému
zisteniu daňových orgánov existuje logické vysvetlenie, že obchod sa uskutočnil dňa 13.12.2011 a dátum
16.12.2011 bol na príslušných dokumentoch uvedený omylom alebo inou nezrovnalosťou. Toto tvrdenie
nebolo v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázané a nepreukazuje ho ani žalobca v podanej
žalobe. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu ide o ničím nepodložené, účelové tvrdenie s cieľom
privodiť si vo veci priaznivý výsledok. Vysvetlenie žalobcu neobstojí, nakoľko v spoločnosti Poľnoservis,
a.s. bolo šetrením jednoznačne potvrdené, že predmetný tovar bol spoločnosti ENAGRO, a.s. dodaný
dňa 16.12.2011, čo potvrdzujú vystavené doklady ako objednávka, potvrdenie objednávky, dodací list
i faktúra. Zároveň tieto doklady boli predložené tak spoločnosťou ENAGRO, a.s. ako aj spoločnosťou
Poľnoservis, a.s., pričom ani jedna z nich nenamietala ich nesprávnosť, preto nie je na mieste tvrdenie
žalobcu, že k dodaniu tovaru medzi týmito spoločnosťami došlo dňa 13.12.2011. Toto zistenie nebolo
jediné, ktoré preukazovalo, že k reálnemu dodaniu tovaru v zmysle faktúry č.2011076 nedošlo, že
zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Žalobca preukazoval, že tovar, ktorý mal podľa uvedenej faktúry
nadobudnúť, dodal do ČR. Medzinárodnou výmenou informácií dodanie tohto tovaru do iného členského
štátu spoločnosti KENZENO s.r.o. preukázané nebolo, t.z. nebola preukázaná existencia tovaru nielen
na začiatku obchodného reťazca ale ani na jeho konci. Bolo zistené, že spoločnosť KENZENO s.r.o. je
problémový daňový subjekt, ktorý so správcom dane nespolupracuje, sídli na virtuálnej adrese, nemá
žiadnych zamestnancov, nepodáva daňové priznania, mení často konateľov i majiteľov a posledný
konateľ i majiteľ je bezdomovec. Zároveň z nákladného listu, ktorý mal preukazovať dodanie tovaru
spoločnosti KENZENO s.r.o. vyplynulo, že ako prijímateľ tovaru nebola spoločnosť KENZENO s.r.o.,
ale spoločnosť Provit a.s., ktorá skutočným prijímateľom tovaru nebola, dodanie tovaru poprela a v
rámci šetrenia českou finančnou správou uviedla, že nepozná spoločnosť KENZENO s.r.o., ani s ňou
nikdy neobchodovala. Šetrením bolo zistené, že konateľ žalobcu nemal o uvedenom obchode žiadne
vedomosti, nevedel ako bol obchod uzavretý, ako bol realizovaný, či k danému obchodu bola uzatvorená
žalobcom písomná zmluva, resp. či existuje písomná zmluva uzatvorená s odberateľom KENZENO,
s.r.o.. V rámci šetrenia bola správcovi dane predložená Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so
spoločnosťou KENZENO, s.r.o. dňa 15.11.2011, predmetom ktorej mala byť dodávka repkového šrotu,
na ktorej je podpis konateľa žalobcu E. G.. Konateľ dodávateľa spoločnosti CAPITALIA, s.r.o. p. D.
na ústnom pojednávaní dňa 27.04.2012 uviedol, že dodávky tovaru medzi spoločnosťou CAPITALIA,
s.r.o. a žalobcom boli dohodnuté s E. G. na základe ústnej dohody. Na základe uvedených zistení
žalovaný má zato, že nie je reálne predpokladať, že by si konateľ spoločnosti nevedel spomenúť na
obchody v objemoch rádovo XXX Q.. L. realizované spoločnosťou ktorú sám riadi. Žalovaný opätovne
poukazuje na zásadu poctivého obchodného styku, len ktorý môže požívať zákonnú ochranu, čo nebol
tento prípad. Pri preverovaní boli zistené ďalšie rozpory, ktoré správca dane podrobne zdokumentoval
v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdili vyššie uvedené zistenia, že k reálnej dodávke tovaru od
dodávateľa CAPITALIA, s.r.o. deklarovaný na dodávateľskej faktúre č. 2011076 nedošlo, t.z. zdaniteľný
obchod sa neuskutočnil. Nakoľko nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nevznikla pri
tomto tovare ani daňová povinnosť. Ak nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti, nie je možné uplatniť
ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

K námietke, že žalovaný nekonal v súlade so zásadami správy daní, nedostatočne a nesprávne
vyhodnotil dôkazy, nevykonal dôkazné prostriedky, ktoré vykonať mal a mohol, svojvoľne len na základe
domnienok vyvodil (i logicky) nesprávne závery a za podozrivé konanie ďalších subjektov penalizoval
žalobcu. Žalovaný s takýmto tvrdením žalobcu nesúhlasí.
Žalovaný má zato, že prešetril celý postup správcu dane v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho
konania a nezistil žiadne porušenie procesných postupov zo strany správcu dane. Správca dane



pri výkone daňovej kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
(zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň) tak, aby nedošlo k zastretým právnym úkonom.
Správca dane pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si
potrebné doklady a dôkazy. Zo spisového materiálu je ľahko overiteľné, že pri preverovaní uskutočnenia
zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. 2011076 dôkazné bremeno znášal správca dane,
ktorý zistil a preukázal existenciu zneužívajúcich okolností, ktoré smerovali zo strany žalobcu k získaniu
daňovej výhody. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránil záujmy štátu a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní, zachovával zásady zákonnosti, súčinnosti, voľného
hodnotenia dôkazov, použil len zákonné prostriedky, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu a
preukázanie rozhodujúcich skutočností a v žiadnom prípade nepenalizoval žalobcu za podozrivé
konanie iných subjektov.
Žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že žalobca nielenže vedieť mohol, ale aj vedel, že jeho plnenia
sú poznačené podvodom, nakoľko v prípade žalobcu nebola preukázaná materiálna existencia
deklarovaného zdaniteľného plnenia, t.j. nebol preukázaný predmet dane (existencia tovaru), doklady,
ktoré predmet dane deklarovali boli vystavené len formálne, bez materiálneho základu. Išlo o fiktívne
faktúry, ktoré sa neviazali k žiadnym reálnym zdaniteľným obchodom. Žalovaný i správca dane v
odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné,
z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, ako vec posúdili, všetko
v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 DP. Žalovaný navrhol žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietnuť.

IV. Administratívne konanie.

6. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u platiteľa dane
z pridanej hodnoty Invescorp, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2011, ktorý si daňový subjekt
Invescorp, s.r.o uplatnil z dodávateľských faktúr č.: 113058 z 31.12.2011, č.: 113059 z 31.12.2011, č.:
1103061 z 31.12.2011, č.: 113063 31.12.2011, č.: 2011076 z 13.12.2011. O výsledku daňovej kontroly
správca dane vyhotovil Protokol č. 9104405/5/779038/2014/Zem z 28.02.2014, ktorý bol s výzvou na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č.9104405/5/779062/2014/Zem z 03.03.2014 doručený
daňovému subjektu dňa 10.03.2014. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu,
t.j. 10.03.2014. Dňa 31.03.2014 bolo Daňovému úradu Bratislava doručené elektronické podanie
zaevidované pod č.:6/13674418/2014, prílohu ktorého bolo vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
z daňovej kontroly č.9104405/5/779038/2014/Zem. Správca dane podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku
na 19.05.2014 určil prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom. Nakoľko
daňový subjekt neuviedol žiadne nové skutočnosti, nepredložil žiadne listinné a iné dôkazy, ktoré by
mali vplyv na zmenu výsledku daňovej kontroly, správca dane ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal
a na základe záverov z protokolu č. 9104405/5/779037/2014/Zem z 28.02.2014 vydal rozhodnutie pod
č. 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014 ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 a
6 daňového poriadku určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume XX.XXX,XX EUR na
dani z pridanej hodnoty; nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume
XX.XXX,XX EUR a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XXX,XX EUR.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo 17.06.2014 ktoré odôvodnil
porušením ust. §3 ods. 3 daňového poriadku pri hodnotení dôkazov.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: 1100302/1/536889/2014/4885 z 05.12.2014,
ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava č.:9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014 potvrdil.

V. Právne posúdenie žaloby.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) po tom ako oznámenie
o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu, na
internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave, rozsudok verejne vyhlásil (§ 137 ods. 4 SSP); a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby boli vydané v súlade
so zákonom.



8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

11. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

14. Podľa § 69 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z., platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 69 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z., zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1
až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z
iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru
je v tuzemsku.

16. Podľa § 69 ods. 5 zák.č. 222/2004 Z.z., každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade
o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z., tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

18. Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z., podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak.

19. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom



správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

21. Podľa § 3 ods.3 zák.č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 3 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z., správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

23. Podľa § 3 ods.6 zák.č. 563/2009 Z.z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

24. Podľa § 44 ods.1 zák.č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 44 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na
mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

26. Podľa § 46 ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z., ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania
zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie
o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie
obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na
vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

27. Podľa § 46 ods.8 zák.č. 563/2009 Z.z., zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

28. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
č.:1100302/1/536889/2014/4885 z 05.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014.

29. DP v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.



Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je upravený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na podmienky v § 49 ods.1
a 2 písm. a), § 51 ods.1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je
možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli
reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre.

30. Námietky žalobcu, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr č.:113058, č.:113061, č.:113059, č.:113063 vystavených spoločnosťou Authority,
s.r.o., z dodávateľskej faktúry č.:2011076 vystavenej spoločnosťou CAPITALIA, s.r.o. z dôvodu, že
žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, čím nepreukázal splnenie zákonom
stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 zák. č.
222/2004 Z.z. o DPH, súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Podľa názoru súdu, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol a vyhodnotil
vykonané dokazovanie k jednotlivým faktúram, ktoré boli predmetom daňovej kontroly a konštatoval,
že rozhodnutie zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s
hmotnoprávnymi predpismi zákona o dani z pridanej hodnoty. Súd má zato, že dôkazné bremeno v
zmysle ustanovenia § 24 daňového poriadku v daňovej kontrole znáša daňový subjekt, ktorý preukazuje
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov ktoré je povinný viesť.
Dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, ktorý si túto nemôže vysvetľovať ako právo požadovať
od správcu dane, aby prevzal aktívnu úlohu pri preukazovaní reálnosti uskutočnenia zdaniteľných
obchodov. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného obchodu, preveruje súlad stavu formálneho
so stavom vecným. Počas výkonu daňovej kontroly bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať
všetky tvrdené skutočnosti a to nielen na základe výzvy, pričom správca dane tieto dôkazy len hodnotí.
Dokazovanie správcom dane je len vo verifikácii skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom v prípade, ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí
prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Aj keď dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje ktoré
dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne, ktoré skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva
na daňovom subjekte. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje,
či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať
ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov, čo nie je v rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu
alebo obcí, pričom záujmy štátu sú nadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď aj tieto sú
chránené zákonom. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie
obdobie, správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení,
pričom zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu.
Fakty, chronologický dej skutkových okolností, listiny predložené žalobcom, listiny a informácie
zabezpečené žalovanou, resp. správcom dane, vykonané dokazovanie, priebeh daňovej kontroly,
vyhodnotenie vykonaného dokazovania sú podrobne uvedené pod ods. 6. tohto rozhodnutia, preto súd
v tejto časti už len zhrnie záverečné vyhodnotenie jednotlivých faktúr.
K faktúram č. 113058 a č. 113061
Predmetom dane na dodávateľských faktúrach od dodávateľa Authority, s.r.o. bolo dodanie služby -
nájom motorového vozidla Ford S-Max, EČ T. XXX W. a nájom priestorov, nachádzajúcich sa na ulici
Záhradná 41, Slovenský Grob. Z administratívneho spisu je nepochybné, že odvolací orgán pri svojom
rozhodnutí mal preukázané, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly opakovane vyzýval daňový
subjekt na preukázanie skutočnosti ako prenajaté motorové vozidlo a priestory použil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 zákona o DPH), pričom žalobca túto skutočnosť okrem faktúr a
nájomných zmlúv nepredložil žiadnymi dôkazmi (že motorové vozidlo a nehnuteľnosť využíval na účely
svojho podnikania), preto ako daňový subjekt porušil ust. § 51 v spojení s § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Pre daňový subjekt pri uplatnení práva na odpočítanie dane vyplýva dôkazná povinnosť z ust. § 45 ods.
2 písm. e) a § 24 DP; a keďže žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by vierohodne potvrdili, že ním prijaté



zdaniteľné obchody použil na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ, preto nárok na odpočítanie dane
nebol uznaný dôvodne.
K faktúre č. 113059
Predmetom dane na dodávateľskej faktúre od spoločnosti Authority, s.r.o. bolo poskytnutie
administratívnych služieb v mesiaci december 2011. Z administratívneho spisu je nepochybné, že
žalobca o nadobudnutí administratívnych služieb predložil len faktúru a v rámci šetrenia správcovi
dane neboli ani dodávateľom spoločnosťou Authority, s.r.o. predložené žiadne iné dôkazy preukazujúce
dodanie administratívnych služieb, čím žalobcovi daňová povinnosť nevznikla ani právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, preto nárok na odpočítanie dane nebol uznaný
dôvodne.
Ako súd už vyššie uviedol, rovnako ako odvolací orgán, dôkaz na základe ktorého je možné uznať
odpočítanie dane, musí byť obrazom reálneho plnenia (preukazuje daňový subjekt § 24 ods. 1 daňového
poriadku), ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Nestačia len slovné tvrdenia
daňového subjektu a jeho dodávateľa ak nie sú podložené faktami. Daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru alebo služby doložené daňovým dokladom, čo žalobca nepredložil. V konečnom
dôsledku konateľ žalobcu pri výsluchu správcom dane dňa 23.04.2013 nemal žiadnu vedomosť o
tom, že prvotné spracovanie dokladov mala vykonávať spoločnosť Authority, s.r.o. (uviedol, že doklady
spoločnosti Invescorp, s.r.o., spracováva D.), čím mal správca dane dostatočne preukázané, že k
reálnemu uskutočneniu fakturovaných administratívnych služieb spoločnosťou Authority, s.r.o. nedošlo
a preto výpoveď konateľky spoločnosti Authority, s.r.o. p. S. nebola posúdená ako riadny dôkaz, keďže
pravdivosť svojho tvrdenia nijako inak nepreukázala. Správne vyhodnotenie tejto situácie správcom
dane -tvrdenú skutočnosť je potrebné aj preukázať- je opreté rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sžf/81/2013.
K faktúre č. 113063
Predmetom dane na dodávateľskej faktúre od spoločnosti Authority, s.r.o. bolo poskytnutie služby v
zmysle Zmluvy o zabezpečení financovania. Žalobca uskutočnenie zdaniteľného obchodu preukazoval
faktúrou č. 113063 a Rámcovou zmluvou o spolupráci zo 04.01.2011 z ktorých správca dane zistil,
že žalobca uzatvoril dňa 04.01.2011 so spoločnosťou Authority, s.r.o. Rámcovú zmluvu o spolupráci,
ktorou sa spoločnosť Authority, s.r.o. zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca -
Invescorp, s.r.o. - príležitosť získať investíciu do svojich projektov alebo iným spôsobom jej poskytla
služby investorov. Týmto sa spoločnosť Authority, s.r.o. zaviazala nájsť investora pre žalobcu, ktorý
zabezpečí finančné krytie investície na obdobie od 04.01.2011 do 31.12.2012 (objem investície bol max.
X mil. . EUR/rok). Za zabezpečenie predmetu zmluvy bola pre spoločnosť Authority, s.r.o. dohodnutá
odmena vo výške 1 % ročne zo získanej sumy investície ročne s tým, že nárok na odmenu vzniká
pripísaním investície v prospech účtu žalobcu.
V tejto súvislosti súd opäť zdôrazňuje, že predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane je
skutočnosť, že pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t.z. zdaniteľný obchod sa uskutočnil
a že platiteľ dane prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít, ktoré
podliehajú zdaneniu; pričom obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne a v konaní samostatne
preukázané. Preto ak nie je preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, príp. jeho použitie
na uskutočňovanie podnikateľských aktivít platiteľa dane, vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie
dane u odberateľa (žalobca) je bezpredmetné skúmať, či dodávateľ (spoločnosť Authority, s.r.o.) z
fakturovaného obchodu daň priznal a uhradil.
Súd poukazuje na daňové konanie ktorého priebeh a všetko čo vyšlo najavo je riadne zaznamenané
v protokole z kontroly a v rozhodnutí č.: 9104405/5/2176348/2014/Zem z 27.05.2014. Platby na účet
žalobcu zo strany spoločnosti Authority, s.r.o. v priebehu rokov 2010 a 2011 nie sú vôbec špecifikované,
čím v zmysle vyššie uvedeného má súd zato, že nebolo žalobcom preukázané, že išlo o investíciu
(platby) v zmysle Rámcovej zmluvy o spolupráci. Žalovaný podľa § 26 ods. 3 DP zistil z bankových
výpisov, ktoré mali preukazovať poskytnutie investície vo výške X E.. L. v prospech účtu žalobcu z účtu
spoločnosti Authority, s.r.o., že platby boli prevádzané žalobcom späť na účet spoločnosti Authority,
s.r.o. a to v priebehu cca 15 dní (str. 9 rozsudku), že oprávnenie disponovať s účtom žalobcu mali aj
konatelia spoločností CAPITALIA, s.r.o. a Authority, s.r.o.. Práve tu súd upriamuje pozornosť na bežnú
podnikateľskú prax a poctivý obchodný styk, pričom je absolútne neobvyklé, aby s podnikateľským
účtom daňového subjektu mali právo disponovať zástupcovia jeho dodávateľa i odberateľa. Preto
žalovaný správne vyvodil záver, že v roku 2011 dochádzalo medzi žalobcom a spoločnosťou Authority,
s.r.o. k prelievaniu finančných prostriedkov a tvrdenie žalobcu, že mu bola poskytnutá investícia vo
výške X E.. L., ktorú použil na nákup a rekonštrukciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Firmovej
ulici v Bratislave, vyhodnotil pre predmetné daňové konanie za irelevantné. Nakoľko ani konateľka
spoločnosti Authority, s.r.o. p. S. ani konateľ žalobcu E. G. nevedeli preukázať reálne naplnenie predmetu



Rámcovej zmluvy o spolupráci konkrétnou činnosťou dodávateľa, za ktorú by spoločnosti Authority, s.r.o.
prislúchala odmena, nebol preukázaný predmet dane (poskytnutie služby - nájdenie investora), t.z. nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti, čo je základný predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane a v neposlednom rade s poukazom na vyššie uvedenú disponzibilitu s účtom žalobcu, nemožno
hovoriť o poctivom obchodnom styku medzi žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou Authority, s.r.o.,
presne a v plnom rozsahu tak, ako správca dane i žalovaný uviedli v svojich rozhodnutiach. Štandardy
a judikáty vo vzťahu dôkazného bremena žalovaný podrobne uviedol v svojom rozhodnutí, ktoré je
predmetom súdneho prieskumu ako i vo vyjadrení k žalobe a správne konštatoval, že každý daňový
subjekt má povinnosť daň priznať (bremeno tvrdenia) a povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné
bremeno). Absolútna povinnosť dôkazného bremena daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane
vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, pričom správca dane nemusí z úradnej
povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt
mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane je
nároky uplatnené daňovým subjektom prejednať a umožniť ich existenciu z právne významných hľadísk
preukázať daňovým subjektom relevantnými dôkazmi. Na základe uvedeného súd má preukázané, že
správca dane aj žalovaný ako odvolací orgán sa uvedenými zásadami daňového konania riadili dôsledne
a vyvodili správne závery.
K faktúre č. 2011076
Predmetom dane na dodávateľskej faktúre zo 16.12.2011 od spoločnosti CAPITALIA, s.r.o. bol repkový
šrot v objeme 883,88 ton v sume XXX.XXX,XX EUR, z toho základ dane XXX.XXX,XX EUR a celková
odpočítaná 20% DPH vo výške XX.XXX,XX EUR.
V rámci daňového konania správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku preveroval reálne
uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu, pričom výsledky šetrenia a ich vyhodnotenie
zaznamenal v protokole, v svojom rozhodnutí (str. 15-41), ktoré rovnako vyhodnotil žalovaný v
rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu (str. 10-16). Súd na základe vykonaného
dokazovania musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z kontrolných zistení
správcu dane, sú podložené relevantnými dôkazmi získanými správcom dane v rámci vykonaného
dokazovania, v súlade s § 24 ods. 2 DP.
Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že tovar na faktúre č. 2011076 (repkový šrot) mal
byť dodaný prvým článkom obchodného reťazca - spoločnosťou Poľnoservis, a.s. druhému článku -
spoločnosti ENAGRO, a.s. dňa 16.12.2011, preto vo vlaku, ktorého jazda sa uskutočnila dňa 14.12.2011,
sa nemohol predmetný tovar reálne nachádzať. Z informačných systémov ŽSR a SŽDC vyplýva, že dňa
14.12.2011 sa uskutočnila jazda vlaku z územia Slovenskej republiky na územie Českej republiky smer
Leopoldov - Ústí nad Labem, z čoho nemožno vyvodiť záver, že sa v tomto vlaku nachádzal repkový
šrot, ktorý je predmetom dodávky na faktúre. Repkový šrot prevážaný dňa 14.12.2011 bol predmetom
obchodovania v obchodnom reťazci Poľnoservis, a.s. - ENAGRO, a.s. - CAPITALIA, s.r.o. - Invescorp,
s.r.o. - KENZENO s.r.o., pričom šetrením správcu dane bolo nepochybne zistené, že všetky články
obchodného reťazca okrem prvého zhodne uviedli, že k dodaniu tovaru medzi nimi došlo dňa 13.12.2011,
t.j. 3 dni skôr, ako tovar bol dodaný prvým článkom (Poľnoservis, a.s.) druhému článku (ENAGRO, a.s.),
t.j. skôr, ako mohli s daným tovarom reálne obchodovať; a z dokladov (dodací list a faktúra) prvého
článku spoločnosti Poľnoservis, a.s. na spoločnosť ENAGRO, a.s. (dodací list a faktúra) bolo preukázané
dodanie tovaru dňa 16.12.2011.
Súd vyhodnotenie vyššie uvedených zistení správcom dane ako i žalovaným má za hodnoverné, že
žalobca svoju námietku nepreukázal a len odkaz na logické vysvetlenie predmetného skutkového stavu
nemá oporu pre rozhodnutie v prospech žalobcu (že obchod sa uskutočnil dňa 13.12.2011 a dátum
16.12.2011 bol na dokumentoch uvedený omylom alebo inou nezrovnalosťou). Z uvedeného vyplýva
len jediný logický záver, že repkový šrot prevážaný dňa 14.12.2011 síce mohol existovať, ale nebol
to repkový šrot, ktorý bol predmetom obchodovania v obchodnom reťazci Poľnoservis, a.s.
- ENAGRO, a.s. - CAPITALIA, s.r.o. - Invescorp, s.r.o. - KENZENO s.r.o. tak, ako je uvedené na
faktúre č. 2011076 a žalobca túto skutočnosť s poukazom na šetrením zistený rozpor, nepreukázal.
Ani tvrdenie žalobcu, že tovar, ktorý mal podľa uvedenej faktúry nadobudnúť, následne dodal do ČR,
šetrením správcu dane (medzinárodnou výmenou informácií) dodanie tohto tovaru do iného členského
štátu spoločnosti KENZENO s.r.o., preukázané nebolo. Bolo zistené, že spoločnosť KENZENO s.r.o.
je problémový daňový subjekt, so správcom dane nespolupracuje, sídli na virtuálnej adrese, nemá
žiadnych zamestnancov, nepodáva daňové priznania, mení často konateľov i majiteľov a posledný
konateľ i majiteľ je bezdomovec. Z nákladného listu (mal preukázať dodanie tovaru spoločnosti
KENZENO s.r.o.) vyplynulo, že prijímateľom tovaru nebola spoločnosť KENZENO s.r.o., ale spoločnosť



Provit a.s., ktorá dodanie tovaru poprela a uviedla, že spoločnosť KENZENO s.r.o. nepozná a ani s ňou
nikdy neobchodovala.
Nie menej významná je i skutočnosť, že pri šetrení správcom dane konateľ žalobcu nemal o predmetnom
obchode žiadne vedomosti, nevedel ako bol obchod uzavretý, ako bol realizovaný, či bola uzatvorená
zmluva s odberateľom spoločnosťou KENZENO, s.r.o., hoci žalobcom bola správcovi dane predložená
kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou KENZENO, s.r.o. dňa 15.11.2011, s podpisom
konateľa žalobcu. Preto i v tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na zásadu poctivého obchodného
styku, len ktorý môže požívať zákonnú ochranu, čo ale nie je tento prípad.
Všetky uvedené a zistené skutočnosti správcom dane prešetrené odvolacím orgánom preukazujú, že k
reálnemu dodaniu tovaru v zmysle faktúry č.2011076 nedošlo, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu
nedošlo, preto daňová povinnosť nevznikla. A ak nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti, nie je
možné uplatniť ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

31. Na základe vyššie uvedeného súd má zato, že žalovaný prešetril celý postup správcu dane v
rámci vykonanej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania. Žalovaný ako i správca dane postupovali
objektívne, brali do úvahy celý obsah právneho úkonu tak, aby nedošlo k zastretým právnym úkonom.
Správca dane pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu splnil zákonnú povinnosť obstarať si potrebné
doklady a dôkazy, dokonca pri preverovaní zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. 2011076
nad rámec svojich zákonných povinností znášal dôkazné bremeno, ktorým zistil a preukázal existenciu
skutočností, ktoré smerovali k získaniu daňovej výhody žalobcom. Správca dane a žalovaný postupovali
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránili záujmy štátu a dbali na zachovanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní,
zachovávali zásady zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti, použili zákonné
prostriedky, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu a preukázanie rozhodujúcich skutočností, v
žiadnom prípade nepenalizovali žalobcu za podozrivé konanie iných subjektov. Žalobca spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia, resp. z
dokladov ktoré predložil a z kontextu šetrenia správnych orgánov vyplýva, že boli vystavené formálne,
že išlo o fiktívne faktúry, ktoré sa neviazali k reálnym zdaniteľným obchodom. Žalovaný i správca dane v
svojich rozhodnutiach jasne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov
vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, ako vec posúdili, všetko v intenciách § 63
ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku.

32. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave konštatuje, že napadnuté rozhodnutia sú v
súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú, v súlade s § 190 SSP, zamietol.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil (ide o orgán
štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie



rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).