Invescorp, v.o.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/413/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228664
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109228664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko a.
s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, proti žalovaným 1/ Invescorp, s.r.o., Hraničná 18, Bratislava,
IČO: 36 737 623, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., Koceľova 9, Bratislava, 2/ JUDr.
Martin Hermanovský, súdny exekútor, Moskovská 18, Bratislava, o vylúčenie pohľadávky na výplatu z
účtu v banke z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.
k. 35Cb 101/2009 - 166 zo dňa 03.07.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 35Cb 101/2009 - 166
zo dňa 03.07.2012 vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalovanému 1) náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému 1) a 2) náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvého
stupňa určil, že pohľadávky na výplatu z účtov Č.. XXXXXXXXXX v rozsahu 2.124.326,48 českých
korún, Č.. XXXXXXXXXX v rozsahu 332.334,39 EUR, Č.. XXXXXXXXXX v rozsahu 126.500,32 EUR, č.
XXXXXXXXXX v rozsahu 156.725.671,44 maďarských forintov, vedených vo B. W. U..W.., sú vylúčené
z exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hermanovským pod č. EX 1164/09 a aby v súlade s § 57
ods. 1, písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu prikázaním pohľadávky na výplatu z vyššie uvedených
účtov v uvedenom rozsahu zastavil. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že Okresný súd Bratislava
I uznesením sp. zn. 2K/27/2011 zo dňa 05.06.2012 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti KENTI s.r.o.,
Brno, Česká republika, spoločnosť ktorá je povinným v exekučnom konaní, ktoré vedie žalovaný 2) a
z ktorého vylúčenia pohľadávok sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Vzhľadom na uvedené a
ustanovenie § 48 zák. č. 7/2005 Z. z., vyhlásením konkurzu na uvedenú spoločnosť došlo zo zákona
k zastaveniu exekučného konania. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca spolu
so žalovaným 1) prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu a žalobca vrátane zabezpečenia a preto
konštatoval, že žalobca vyhlásením konkurzu stratil naliehavý právny záujem na predmetnom určení,
nakoľko pohľadávky žalobcu a žalovaného 1), vrátane zabezpečenia pohľadávky žalobcu, sa týmto stali
predmetom možného popretia zo strany konkurzného správcu KENTI s.r.o. a následne využijú svoje
právo a podajú incidenčnú žalobu na určenie pravosti pohľadávky, resp. poradia pohľadávky. Súčasne
konštatoval, že v prípade uznania, resp. nepopretia pohľadávok sporových strán konkurzným správcom,
sa stanú pohľadávky nespornými. O náhrade trov rozhodol podľa § 142 O.s.p. a úspešnému žalovanému
1) priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby v celkovej hodnote spolu s
paušálnou náhradou hotových výdavkov a náhradou DPH v hodnote 22.606,34 EUR. Hodnotu úkonu
právnej služby vyčíslil tak, že prepočítal zostatky na účtoch povinného na eurá a tak určil hodnotu



predmetu sporu na 1.129.926,46 EUR. Napokon konštatoval, že v súvislosti s konaním žalovanému 2)
trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a konanie zastaviť a žiadnemu
z účastníkov nepriznať náhradu, prípadne vyčísliť trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1, písm. a)
vyhl. č. 655/2004 Z. z. Vyslovil názor, že ustanovenie § 48 zák. č. 7/2005 Z. z. je potrebné aplikovať aj na
spory, ktoré sú exekučným konaním vyvolané a nerozlučne späté, a preto predmetné konanie malo byť
zastavené. Konštatoval, že výraz „exekučné konanie“ je potrebné vykladať v širších súvislostiach ako
významný celok, pretože aj v súlade s princípom účelnosti by spor o vylúčenie veci z exekúcie nemal
byť posudzovaný inak ako samotné exekučné konanie. Poukázal tiež na to, že zastavením exekučného
konania žalovaný 1) prestal byť oprávneným a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania o vylúčenie
veci z exekúcie. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania, keď podľa jeho názoru
nemožno aplikovať § 142 ods. 1 O.s.p., keď dôvodom zamietnutia návrhu nebolo meritórne rozhodnutie
vo veci samej, ale vyhlásenie konkurzu na majetok povinného z exekúcie. Ďalej namietal, že na výpočet
odmeny právneho zástupcu malo byť aplikované ustanovenie § 11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Žalovaný 1) navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože návrh odvolateľa nemá
podľa neho oporu v zákone. Poukázal na to, že vzhľadom na skutkový stav žalobcovi nič nebránilo v tom,
aby zobral žalobu v celom rozsahu späť. Konštatoval, že výsledok sporu bol pre žalobcu bezpredmetný,
keďže dňa 22. júna 2012, teda už v rámci prebiehajúceho konkurzného konania, vykonal zápočet svojich
pohľadávok voči spoločnosti KENTI s.r.o., teda dňa 03.07.2012 na bankových účtoch spoločnosti KENTI
s.r.o. neboli už žiadne finančné prostriedky, ktorých vylúčenie navrhoval v prejednávanej veci.

Žalovaný 2) súdu oznámil, že vzhľadom na zastavenie predmetného exekučného konania, vedeného
pod sp. zn. Ex 1164/09, nepovažuje za potrebné sa k sporu viac vyjadrovať.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že je napadnutý rozsudok vo veci samej vecne správny, keď súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej
stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa pokiaľ ide o vec samú stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so žalovaným 1), že návrh žalobcu, ktorý sa domáhal zastavenia konania,
nemá oporu v zákone.

Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného zákona,
pričom poukazuje na § 79 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené, predmetné konanie začína na návrh v zmysle § 79 O.s.p. a je konaním odlišným
od exekučného konania. Nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu bolo zo zákona exekučné konanie
zastavené, neexistoval ďalej dôvod, aby súd rozhodoval o vylúčení veci z exekúcie, ktorá už bola
zastavená.



Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, sa odvolací súd stotožnil s odvolateľom, že v prejednávanej
právnej veci nebola žaloba zamietnutá po vecnom preskúmaní dôvodnosti žalobcom podanej žaloby,
ale žaloba sa stala bezpredmetnou v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného z exekúcie a
následku, ktorý zákon s vyhlásením konkurzu spája v súvislosti s exekučným konaním. So zreteľom na
tieto okolnosti ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v pravom slova zmysle hovoriť o úspechu
žalovaného 1) v konaní, teda takého úspechu, ktorý má na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., a
preto dospel k záveru, že sú splnené vzhľadom na okolnosti prípadu zákonné podmienky pre použitie §
150 ods. 1 O.s.p. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol, že žalovanému 1) náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Z totožného dôvodu s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal žalovaným ani náhradu trov odvolacieho
konania, hoci inak by na náhradu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mali právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.