Ľubovnianska nemocnica, n.o.


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201288
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519201288.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Ľubovnianska
nemocnica, n.o., so sídlom Obrancov mieru 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 886 851 proti žalovanému:
T. L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., občan SR, pr. zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka,
Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti rozsudku po dobu 10 dní zverejniť na svojom
facebookovom profile ospravedlnenie: Ja, T. L., sa ospravedlňujem za hanlivé a nepravdivé tvrdenia
voči Ľubovnianskej nemocnici, n.o., resp. jej zamestnancom, že spôsobili smrť maloletého O..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Starej Ľubovni
č. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,34 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2019 proti žalovanému domáhal: I. uloženia
povinnosti zdržať sa ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo
vyplývajú nasledovné nepravdivé a urážlivé tvrdenia: (i) že Ľubovnianska nemocnica spôsobila smrť
maloletého O. L., (ii) že ošetrujúca lekárka maloletého O. L. je vrahyňa a zdržať sa urážlivých a hanlivých
tvrdení namierených proti zamestnancom Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v súvislosti s hospitalizáciou
a smrťou maloletého; II. ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
zverejniť na svojom facebookovom profile a v rámci skupiny stará.sk ospravedlnenie: Ja, T. Q.
sa ospravedlňujem za hanlivé a nepravdivé tvrdenia voči Ľubovnianskej nemocnici, n.o., resp. jej
zamestnancom, že spôsobili smrť maloletého O.; III. ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Takisto žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Má dlhodobo vysoký
kredit ako medzi pacientami okresu Stará Ľubovňa a priľahlého okolia, tak aj zdravotníckej odbornej
verejnosti. O tom svedčí skutočnosť, že v posledných štyroch rokoch nemocnica získala prestížne
ocenenie nezávislej inštitúcie INECO ako najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. Žalovaný je
príbuzným zomrelého O. L. naposledy bytom W. XXX. Dňa 11.9.2019 bolo v Ľubovnianskej nemocnici
zosnulé dieťa hospitalizované. Pacient trpel vrodenou geneticky podmienenou metabolickou poruchou.



Dôsledkom tohto ochorenia je vážne postihnutie energetického metabolizmu organizmu, čo limituje
výkonnosť organizmu ako celku. U pacientov je prítomná vážna somatická a psychická stigmatizácia s
postihnutím srdca, mozgu, svalov a vnútorných orgánov brucha, čo bolo aj u pacienta. Ochorenie nie
je v súčasnosti kauzálne liečiteľné, liečba je len symptomatická. Hospitalizácia na detskom oddelení
Ľubovnianskej nemocnice trvala niekoľko hodín. Bola z dôvodu infekcie dýchacích ciest s vysokou
teplotou. Po úvodnej liečbe sa stav stabilizoval, teplota poklesla, dieťa bolo pokojné, nevracalo, sledovalo
okolie primerane svojmu stavu. Zvýšené biochemické parametre nevyžadovali špeciálnu intervenciu
alebo preklad na špecializované pracovisko. Keďže matka dieťaťa sa s postupom ošetrujúcej lekárky
nestotožňovala, ukončila hospitalizáciu dieťaťa na vlastnú žiadosť a zodpovednosť. Celá hospitalizácia
bola sprevádzaná nemiestnym agresívnym správaním príbuzným dieťa. Následne dieťa hospitalizovali v
Popradskej nemocnici, kde po 48 hodinovej hospitalizácii zomrelo. Od 13. 9. 2019 sa na webovom sídle
sociálnej siete Facebook objavili na osobnom profile žalovaného ničím neopodstatnené tvrdenia, že
smrť dieťaťa spôsobila lekárka žalobcu, ktoré gradovali hanlivými, urážajúcimi, znevažujúcimi a odbornú
spôsobilosť spochybňujúcimi výrokmi, ktoré závažným spôsobom dehonestujú a poškodzujú dobré
meno žalobcu. Žalovaný na sieti šíril a šíri dehonestujúcu kampaň prostredníctvom skupiny stará.sk,
ktorá má 18 361 členov Mnohí boli týmito informáciami zmanipulovaní a ďalej šíria dezinformácie
o predmetnej udalosti. Žalovaný zverejnil na Sociálnej sieti aj články na celoslovenských portáloch
TV spravodajstvo - Markíza, Nový čas a www.1Pluska, ktoré boli napísané z podnetu žalovaného a
jeho rodiny a ktoré nepriamo vyvolávajú pochybnosti o možnom pochybení nemocnice. Žalobu po
právnej stránke oprel o § 19b odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný ako pôvodca
dehonestujúcich a nepravdivých tvrdení nesie dôkazné bremeno preukázania ich pravdivosti. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo 1385/2006. Občianskoprávna sankcia
za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda
nevyžaduje sa popri neoprávnenom zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Z obsahu
dehonestujúci urážlivých a nepravdivých tvrdení vyplýva značná intenzita zásahu do žalobcovi osobnej
sféry, najmä do dôvery a povesti, ktorú má ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v okrese a
širšom regióne. Vzhľadom na slobodnú voľbu lekára a lekárskej starostlivosti má tento zásah potenciál
negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať zdravotnú starostlivosť u žalobcu. V danom
prípade je namieste nie len uverejnenie ospravedlnenia, ale aj priznanie primeraného peňažného
zadosťučinenia. Žalobca peňažné zadosťučinenie požaduje len vo výške 1000 eur, čo nezodpovedá
ujme, ale požaduje ho aspoň v takej miere, aby bolo zrejmé, že k zásahu do jeho oprávnených práv
došlo nad takú mieru, že samotné ospravedlnenie nepostačuje.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe prepúšťaciu správu z 11.9.2019 ohľadom
mal. O. L., článok zverejnený na TV Noviny s nadpisom „Na kolenách sme ich prosili o pomoc!
Vravia príbuzní mŕtveho O.“ z 21.9.2019 s následnými komentármi, screenshot zo skupiny stará.sk s
príspevkom od T. L., článok s nadpisom „Sedemročný O. zomrel v nemocnici v Poprade. Prípadom
sa zaoberá polícia“ z 20.9.2019 zverejnený dňa 20.9.2019, fotografiu chlapca zverejnenú na cas.sk s
nadpisom: „O.va zúfalá rodina chce poznať pravdu: Prečo po 4 dňoch v nemocnici zomrel?“ s následnými
komentármi, článok zverejnený dňa 1.9.2019 (zrejme je vo vytlačenom článku neúplný dátum vzhľadom
na dátum smrti mal. - pozn. súdu) s nadpisom „O.va zúfalá rodina chce poznať pravdu: Prečo po 4
dňoch v nemocnici zomrel?“, komunikáciu k článku zverejnenému na TVNOVINY.SK s názvom: „Obete
zdravotníctva. Ľudia ktorí nemlčia“ a 2 príspevky na sociálnej sieti od iniciátora T. L. z 20.9.2019 a z
13.9.2019 s následnými komentármi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že žalobca požaduje ospravedlnenie od osoby T. Q., ku ktorej
nemá žiaden vzťah, preto je v tejto časti petit žaloby nevykonateľný. Ďalej namietol, že žaloba žiadnym
spôsobom nedokladuje jeho údajne tvrdenia, ktoré mal produkovať na adresu žalobcu na sociálnej sieti.
V tomto smere poukázal na § 132 Civilného sporového poriadku, najmä na odsek 2 tohto ustanovenia.
Mal za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne podať žalobu a neoznačil dôkazy, ktoré žiada
vykonať. Ďalej uviedol, že pri ochrane dobrej povesti právnickej osoby nemožno vychádzať z domnienok
vyvodených z nepriameho vplyvu, ale zásah musí byť priamo spojený s následkom, medzi zásahom
a následkom musí existovať vzťah priamej kauzality, a nie z hypotetického nepriameho následku.
Žalovaný nezodpovedá a nemôže zodpovedať za nekonečnú množinu možných interpretácií tretích
osôb. Namietol tiež nezákonnosť dôkazu, a to predloženej prepúšťacej správy s poukazom na porušenie
mlčanlivosti podľa zákonov č. 578/2004 Z.z. a č. 576/2004 Z.z. Pre prípad, že by sa súd s návrhom
na zamietnutie žaloby nestotožnil, žalovaný navrhol vylúčiť z konania nezákonný dôkaz a nepripustiť
ďalšie dôkazy vzhľadom na koncentráciu konania. Ak by sa súd ani s týmto nestotožnil, navrhol konanie



prerušiť do rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a trestného konania, ktoré
sa vedie pred Okresným riaditeľstvom PZ Stará Ľubovňa pod ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019, pretože v
týchto konaniach sa rieši otázka, ktorá je podstatná pre rozhodnutie súdu v danej veci. Na záver ešte
dodal, že podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv, a to práve konaním žalobcu
vzhľadom na spôsob, akým žalobca označil žalovaného na svojej oficiálnej webovej stránke v súvislosti
s oznámením o podaní žaloby.

5. Žalobca sa v replike vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam žalovaného. K neurčitosti
označenia osoby, od ktorej žiadal ospravedlnenie uviedol, že jednoznačne identifikoval žalovaného
jeho identifikačnými údajmi a väčšina týchto osobných identifikátorov je zhodná s osobnými údajmi
vlastníka konta, ktoré je doplnené aj jeho fotografiou. Je nepochybné, že žalovaný je vlastníkom
predmetného konta na sociálnej sieti. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nepreukázaní, že išlo o
tvrdenia žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sú riadne zdokumentované výpisom z účtu na
sociálnej sieti, ktorých autorom je žalovaný a boli doložené súdu ako dôkazný prostriedok. K námietke
žalovaného o potrebe preukázať neoprávnený zásah, jeho následok a príčinnú súvislosť medzi nimi
žalobca uviedol, že v danom prípade nejde o nepriamy hypoteticky následok. Žalovaný publikoval
difamujúce nepravdivé hodnotenia a tvrdenia, ktoré boli verejne dostupné a ohrozovali dobrú povesť
žalobcu a jeho zamestnancov. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
212/2007 zo dňa 23.9.2009 s tým, že stačí, aby došlo k ohrozeniu dobrej povesti právnickej osoby.
K tvrdeniam a námietkam žalovaného o nezákonnosti dôkazu a o nemožnosti domáhať sa ochrany
právnickej osoby vo vzťahu k jej zamestnancom žalobca uviedol, že žaloba sa nezakladá na tomto
dôkaze, ale na dôkaze preukazujúcom zverejnenie nepravdivých tvrdení. Hlavnou príčinou, ktorá by
vylučovala neoprávnenosť zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, by bola pravdivosť tvrdení či
úsudkov. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na strane ohroziteľa prípadne porušiteľa dobrej povesti.
Podotkol, že žalovaný tvrdil, že v Ľubovnianskej nemocnici bol zavraždený jeho synovec, že ošetrujúca
lekárka je vrahyňa, že riaditeľ zamestnáva vrahyňu. Poukázal na to, že útoky na zamestnancov súvisiace
s výkonom ich zamestnania priamo dopadajú na právnickú osobu. V tomto smere poukázal aj na
zodpovednosť za škodu v zmysle paragrafu 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s
tým, že by porušil § 88 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z., pretože žalobca je právnickou osobou a nie
zdravotníckym personálom a nezverejnil informácie o zdravotnom stave dotknutej osoby, ale poskytol
ich súdu, ktorý je oprávnený sa oboznámiť s takýmito informáciami v zmysle § 24 zák. č. 576/2004 Z.z.
K námietke žalovaného, že žalovaný nezodpovedá za tvrdenia iných osôb žalobca uviedol, že v žalobe
netvrdí, že žalovaný zodpovedá za tvrdenie iných osôb, ale že svojím nepravdivým tvrdením poškodzuje
dobré meno žalobcu. K námietke, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o opodstatnenosti žiadaného
peňažného zadosťučinenia uviedol, že navrhovanú výšku odôvodnil v žalobe, pričom zopakoval tvrdenia
zo žaloby. K ostatným bodom vyjadrenia žalovaného sa nevyjadril, pretože tieto nesúvisia s predmetom
žaloby. Zároveň nesúhlasil s prerušením konania, pretože nejde o posúdenie predbežnej otázky. Bez
toho, aby prejudikoval výsledok týchto konaní, v čase poškodzujúceho ataku žalovaný nedisponoval
žiadnymi objektivizovanými dôkazmi, ktoré by ho oprávňovali k zverejneniu tvrdení poškodzujúcich
dobré meno žalobcu. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom vzhľadom na návrh žalovaného vyžiadal od Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“) a od Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni
oznámenie o stave konaní, ktoré sa viedli v súvislosti s mal. O. L.m.

8. ÚPDS oznámil súdu, že vo vzťahu k mal. O. L.vi, nar. XXXX prešetroval v roku 2017 správnosť
poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe podnetu T.a L. nar. XXXX v Ľubovnianskej nemocnici a
dohľad bol zameraný na obdobie od 9.7.2017 do 10.9.2017, pričom úrad nezistil porušenie § 4 ods.3
zák. č. 576/2004 Z.z., preto ani nebolo vedené správne konanie.

9. OR PZ v Starej Ľubovni oznámilo súdu, že konanie vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019
bolo uznesením zo dňa 31.12.2015 zastavené v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s
poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku, lebo skutok nie je trestným činom. Sťažnosť Q. L.vej,
bytom W. č. XXX proti tomuto uzneseniu bola prokurátorom zamietnutá, v dôsledku čoho toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2020. Zároveň OR PZ v Starej Ľubovni v skratke popísalo priebeh
prijatia trestného oznámenia dňa 12.9.2019 zo strany Q. L.vej a začatia trestného stíhania. K vyjadreniu



bolo pripojené aj uznesenie Odboru kriminálnej polície OR PZ v Starej Ľubovni sp. zn. ČVS:ORP-232/
VYS-SL-2019 zo dňa 31.12.2015.

10. Tieto odpovede spolu s uznesením o zastavení trestného konania boli pred pojednávaním doručené
stranám sporu.

11. Ráno pred pojednávaním dňa 2.10.2020 bola súdu doručená vzájomná žaloba s prílohami od
právneho zástupcu žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal určenia, že Ľubovnianska nemocnica
zverejnením článku „podanie žaloby v súvislosti s nepravdivým ohováraním“ neoprávnene zasiahla do
práv žalovaného, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur. Uvedená vzájomná
žaloba bola zástupcovi žalobcu doručená pred otvorením pojednávania a zástupca žalobcu bol zároveň
oboznámený s jej obsahom. Vzhľadom na stav konania o žalobe žalobcu (keď už bol vytýčený termín
pojednávania, na ktorom prichádzala do úvahy možnosť rozhodnutia vo veci, kým k vzájomnej žalobe sa
protistrana zatiaľ ešte nemala možnosť ani vyjadriť) súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

12. Na pojednávaní zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Zároveň ju spresnil v tom smere, že
ospravedlnenie požaduje od T.a L. a že ošetrujúcu lekárku mal žalobca na mysli ošetrujúcu lekársku
Ľubovnianskej nemocnice. Vzhľadom na námietku protistrany zároveň spresnil petit žaloby v tom smere,
že žiada, aby žalovaný zverejnil ospravedlnenie po dobu 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil spresnenie žaloby v zmysle uvedených prednesov
zástupcu žalobcu. Zástupca žalobcu ďalej navrhol zohľadniť a vykonať ako dôkaz aj správy od ÚDZS a
OR PZ v Starej Ľubovni, ktoré preukazujú, že žalobca postupoval lege artis. Zároveň ako dôkaz predložil
aj rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 18.2.2020, ktorým bol žalovaný uznaný vinným
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za to, že sa vulgárne vyjadroval na adresu MUDr. S., že
je „hyena, vrahyňa, veľká mudr. krava“ a pod. Zástupca žalobcu nevedel uviesť, či je toto rozhodnutie
právoplatné. V reakcii na prednes protistrany uviedol, že argumentácia protistrany sa nedotýka predmetu
žaloby, pretože sa argumentuje porušeniami nejakých administratívnych povinnosti, ale nepredkladá sa
žiaden dôkaz o tom, že žalobca zlyhal v tejto veci a porušil právne predpisy pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Doklady vyžiadané súdom preukazujú opak, teda že žalobca postupoval lege artis. K
námietkam ohľadom petitu žaloby uviedol, že tento považuje za opodstatnený a nestotožnil sa s
tým, že možno oddeľovať zamestnancov od právnickej osoby ako takej. K vykonateľností respektíve
nevykonateľnosti petitu uviedol, že žalovaný doteraz vykonával rôzne iniciatívy a dáva podania na ďalšie
úrady. Na otázku súdu uviedol, že tým myslí podania na ÚDZS, podanie trestného oznámenia, ako aj
podania žalovaného na úrad na ochranu osobných údajov. K výške zadosťučinenia uviedol, že podľa
súdnej praxi postačuje, ak je tu potencionálna možnosť vzniku ujmy a tá tu je s poukazom na hodnotenie
žalobcu inštitúciou INECO. K tvrdeniam, že žalovaný stiahol svoje vyjadrenia uviedol, že žalovaný takto
konal až po podaní žaloby a po tom, ako niektorí zamestnanci podali podnet na trestné stíhanie.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na vyjadrení k žalobe. Namietol, že žalobca v
žalobe nežiada určenie, že došlo neoprávnenému zásahu, pričom všetky požadované nároky môžu
nasadať až na tento určovací petit. Poukázal na to, že statusy žalovaného sú už niekoľko mesiacov
vymazané, preto petit žaloby v tomto smere považoval za neoprávnený a nevykonateľný. Vo vzťahu k
poslednej vete v bode 1 petitu namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže ide o nárok voči
fyzickej osobe. Takisto namietal, že nie je zrejmé, na akom facebookovom konte má žalovaný zverejniť
ospravedlnenie, ani čo žalobca myslí pojmom stará.sk. V súvislosti s výškou peňažného zadosťučinenia
poukázal na nedostatok tvrdení v žalobe a nepreukázanie, že by samotné ospravedlnenie nebolo
dostatočnou satisfakciou. V súvislosti s predloženým rozhodnutím správneho orgánu o priestupku
žalovaného uviedol, že by bolo potrebné zistiť, či je toto rozhodnutie právoplatné. Zároveň navrhol
vyžiadať od ÚDZS správu, či preveroval poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre maloletého O. aj v
roku 2019, keďže súdom vyžiadaná správa sa týka obdobia od 9.7.2017 do 10.7.2017. Navrhol preto
žalobu zamietnuť vzhľadom na nevykonateľnosť bodu 1 petitu a nepreukázanie, že by žalovaný ďalej
šíril informácie o žalobcovi, v bode 2 petitu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, vzhľadom na čo
stratil svoje opodstatnenie aj bod 3 petitu žaloby. Popísal tiež okolností, za ktorých došlo k zverejneniu
statusov žalovaného, a to okolnosti ohľadne hospitalizácie synovca žalovaného s tým, že tieto boli
napísané v stave hlbokej beznádeje, smútku a po uvedomení si svojho konania žalovaný bezodkladne
a bez výzvy žalobcu zjednal nápravu tým, že statusy vymazal. Ak by aj súd žalobe v bodoch 1 a 2
petitu žaloby vyhovel, navrhol zvážiť, či z hľadiska hmotnoprávneho a procesného obstojí nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Procesné hľadisko myslel z toho pohľadu, že v žalobe neboli zdôvodnené



predpoklady takéhoto nároku. Navrhol tiež výsluch žalovaného na jeho vzťah so synovcom a okolnosti,
kedy boli statusy stiahnuté, ako aj výsluch sestry žalovaného na okolnosti hospitalizácie.

14. Žalovaný na pojednávaní najskôr uviedol, že konal v afekte, cítil bolesť, bezmocnosť. Statusy stiahol
niekedy v novembri 2019. Mal. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom sa o neho staral od mala, keďže jeho
biologický otec ho opustil. Pri svojom výsluchu (po prerušení pojednávania, kedy sa mohol poradiť so
svojím právnym zástupcom) popísal svoj vzťah k synovcovi, ktorého bral ako svojho a aj keď synovec
nevedel rozprávať, vnímal, že ho tiež má rád. Nemá vlastné deti a synovec bol jediné dieťa v rodine. Pri
výsluchu už uviedol, že statusy vymazal niekedy 25. alebo 26.9.2019, keď z neho vyprchali emócie, a
to bez výzvy žalobcu. Ďalej sa vyjadril k okolnostiam hospitalizácie mal. synovca a k svojim majetkovým
a príjmovým pomerom s tým, že jeho príjem je 700 eur, z čoho žije celá rodina, pretože z príjmu otca
sa uhrádzajú náklady spojené s bývaním.

15. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a na pojednávaní ako sú
uvedené vyššie (v bodoch 3 a 12 tohto odôvodnenia) a správami a listinami vyžiadanými súdom ako sú
uvedené vyššie (v bodoch 8 a 9 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:

16. Maloletý O. L. bol dňa XX.X.XXXX hospitalizovaný v Ľubovnianskej nemocnici v Starej Ľubovni.
Na žiadosť matky dieťaťa, ktorá sa nestotožňovala s postupom ošetrujúcej lekárky, bola hospitalizácia
dieťaťa ukončená a rodina dieťaťa dieťa previezla do nemocnice v Poprade, kde dňa XX.X.XXXX
zomrelo. Mal. O. bol synovcom žalovaného. Na profile D. L. v skupine stará.sk bol zverejnený príspevok
ohľadom priebehu hospitalizácie mal. O. na detskom oddelení v Starej Ľubovni, ktorý začal tým, že
zdraví tú hyenu na detskom oddelení v Starej Ľubovni, čo mala službu a končí tým, že to tak nenechá,
že obvolá všetky médiá a že pozdravuje smeráckeho riaditeľa Ľ. nemocnice. Od 13.9.2019 začal
žalovaný na svojom facebookovom konte pod názvom T. L. zverejňovať príspevky týkajúce sa smrti
maloletého O., v ktorých obviňoval ošetrujúcu lekárku maloletého z detského oddelenia Ľubovnianskej
nemocnici, že je vrahyňa, že zabila maloletého O. a že riaditeľ nemocnice je obyčajný klamár, pričom pri
týchto príspevkoch buď zverejnil svoju fotku s maloletým O., prípadne inicioval konverzáciu s odkazom
na stránky zverejnené na tvnoviny.sk prípadne zdieľal článok zverejnené Novým časom, pričom v
komentároch, v ktorých bol iniciátorom, reagoval na vyjadrenia vo zverejnených článkoch. Žalovaný
uvedené príspevky podľa jeho vyjadrenia, ktoré nebolo popreté žalobcom, už vymazal. Trestné stíhanie
iniciované v súvislosti so smrťou mal. O. na podnet Q. L.vej bolo uznesením Odboru kriminálnej polície
OR PZ v Starej Ľubovni č. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019 zo dňa 31.12.2019 zastavené z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,
aké dôkazy boli vo veci vykonané vrátane dvoch znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že príčinou
smrti mal. O. bol rozvrat vnútorného prostredia maloletého v dôsledku vrodenej metabolickej poruchy,
ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so smrťou maloletého. V prvom znaleckom posudku MUDr.
Lukáš Hamerlík a MUDr. Stanislav Nižňanský vyjadrili záver, že v danom prípade sa smrti maloletého
s najväčšou pravdepodobnosťou nedalo zabrániť a došlo k nej aj napriek intenzívnej liečbe. Znalec
MUDr. Ján Kovaľ, PhD. z odvetvia pediatria v znaleckom posudku č. 11/2019 vypracovanom po prvom
znaleckom posudku vyslovil záver, že liečba maloletého v Ľubovnianskej nemocnici bola vzhľadom na
klinický stav dieťaťa a výsledky vyšetrení správna. V poskytovaní zdravotnej starostlivosti od prijatia
maloletého v Ľubovnianskej nemocnici až po smrť v nemocnici v Poprade nenašiel žiadne chyby. Chybu
videl v postupe matky, ktorá donútila dieťa prepustiť a do jeho prijatia v nemocnice v Poprade došlo k
ťažkému rozvratu vnútorného prostredia, ktorý progradoval a nezabránila mu ani adekvátna intenzívna
liečba. Z tohto uznesenie taktiež vyplýva, že ÚDZS nevykonával v súvislosti s hospitalizáciou maloletého
na detskom oddelení Ľubovnianskej nemocnice dňa 11.9.2019 dohľad. Dňa 18.2.2020 Okresný úrad
v Starej Ľubovni, odbor všeobecnej správy vydal rozhodnutie sp. zn. OU-SL-OVVS-2019/011058-701,
ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil
tým, že odo dňa 13.9.2019 sa na webovom sídle sociálne siete Facebook objavili na osobnom profile
Bc. T.a L. ničím neopodstatnené tvrdenia o zavinení smrti dieťaťa lekárskou nemocnice, v ktorých sa
vulgárne vyjadroval na adresu B.. T. S., že je hyena, veľká „mudr.“ krava a pod.

17. Uvedené skutkové okolnosti prípadu (teda hospitalizácia maloletého, jeho smrť, komentáre na profile
žalovaného a vydanie vyššie uvedených rozhodnutí) ani neboli medzi stranami sporné (skutočnosť, že
má niekto iný názor na otázky riešené v určitom rozhodnutí, príp. že určité právoplatné rozhodnutie je
predmetom prieskumu orgánom vyššieho stupňa v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo



obdobných právnych inštitútov neznamená, že rozhodnutie nebolo vydané a v tomto smere nejde o
spornosť skutkových okolností, ale o obranu, s ktorou sa súd vysporiada v rámci právneho posúdenia
veci samej). Z vyjadrení žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že nepopieral zverejnenie týchto
komentárov na svojom facebookovom profile. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a
po vyslovení tvrdení žalovaného, že nepokračuje v šírení podobných informácií o žalobcovi, zástupca
žalobca nepoprel, že by žalovaný pokračoval v útokoch na žalobcu na sociálnych sieťach, teda
aj túto skutočnosť súd považoval za nespornú. S údajným pokračovaním v konaní žalovaného
spočívajúcimi v podaniach na určité orgány sa súd zaoberá nižšie. Hlavnými námietkami žalovaného po
vykonanom dokazovaní a teda spornými otázkami, s ktorými žalobca nesúhlasil, ostali neurčitosť, príp.
nevykonateľnosť petitu žaloby, nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v časti petitu a dôvodnosť, resp.
neprimeranosť požadovanej peňažnej satisfakcie.

18. Súd vzhľadom na spornosť, resp. nespornosť skutkových tvrdení nevykonal ďalšie dôkazy
navrhované žalovaným. Návrh zopakovať dožiadanie na ÚDZS ohľadom okolnosti, či bol prešetrovaný
postup žalobcu v súvislosti s hospitalizáciou mal. O. dňa 11.9.219 súd nepovažoval za dôvodný,
keďže táto skutočnosť vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa OKP OR PZ v Starej Ľubovni, ktoré bolo
vykonané ako dôkaz. Rovnako zistenie právoplatnosti správneho rozhodnutia, ktorým bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania priestupku, súd nepovažoval za dôkaz potrebný pre rozhodnutie súdu,
keďže v správnom konaní sa riešil priestupok voči fyzickej osobe, kým v súdnom konaní je predmetom
konania ochrana dobrého mena žalobcu ako právnickej osoby. Navyše žalovaný samotný priebeh
priestupku, ako bol popísaný v rozhodnutí správneho orgánu nepopieral a on sám ani netvrdil, že by
bol podal opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu. Takisto návrh na výsluch sestry žalovaného
na okolnosti hospitalizácie maloletého súd nepovažoval za dôvodný vzhľadom na predmet súdneho
konania, ktorého predmetom sú výroky žalovaného na adresu žalobcu, nie podmienky pre príbuzných
hospitalizovaných pacientov. Podobne k prípadnému porušeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
boli v trestnom konaní podané dva znalecké posudky a ktoré boli vypracované znalcami lekármi, teda aj
na túto okolnosť súd už dokazovanie vykonal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nezákonnosti dôkazu
- predloženej prepúšťacej správy, súd sa touto námietkou bližšie nezaoberal, pretože jednak vzhľadom
na predmet sporu nebolo potrebné vykonať tento dôkaz, preto ho súd ani nevykonal a jednak preto, že
skutkové tvrdenia o diagnóze mal. dieťaťa neboli popreté, teda táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná.

19. Podľa § 19b ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), pri neoprávnenom použití názvu
právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch.

20. Podľa § 19b ods. 3 OZ, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby.

21. Citované zákonné ustanovenia upravujú možnosti ochrany okrem iného aj dobrej povesti právnickej
osoby. V prípade zásahu do dobrého mena právnickej osoby sa môže dotknutá právnická osoba
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal zásahov do jeho dobrého mena, odstránil závadný stav a prípadne
aj primeraného zadosťučinenia, ktoré môže požadovať ako zadosťučinenie morálne (napr. formou
ospravedlnenia) alebo peňažné, alebo sa môže domáhať oboch spôsobom zadosťučinenia súčasne.
Predpokladmi zásahu do dobrého mena právnickej osoby sú existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo
bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv právnickej osoby chránených
ustanovením § 19b OZ, neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi
neoprávneným konaním a vzniknutou ujmou. U ohrozovateľa alebo narušiteľa dobrého mena právnickej
osoby sa nevyžaduje preukázanie zavinenia, pretože ide o zodpovednosť založenú na objektívnom
princípe.

22. V danom prípade prišli do stretu dve základné práva, a to práva na ochranu dobrého mena žalobcu
a právo žalovaného na slobodu prejavu. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov
demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Ako
taká sa vzťahuje nie len na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné
alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú. Na druhej strane ani
sloboda prejavu nie je neobmedzená. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti,



príp. dobrého mena právnickej osoby (čo je obdoba ochrany dobrého mena fyzickej osoby) treba
dbať na proporcionalitu uplatňovania oboch práv, teda aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. Podstatou
rozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je teda hľadanie vyváženého vzťahu medzi týmito
právami. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením
jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva
alebo slobody. Aj keď teda sloboda prejavu sa vzťahuje aj na myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo
znepokojujú, v niektorých situáciách musí sloboda prejavu ustúpiť. Dôvodom takéhoto obmedzenia
môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva
na ochranu dobrého mena právnickej osoby v rozsahu garantovanom v § 19b OZ, ktorý chráni právnické
osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu.

23. V zmysle judikatúry ESĽP treba pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišovať medzi
faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti
hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (Lingens c. Rakúsko, už spomínaný rozsudok; obdobne
Feldek c. Slovenská republika, rozsudok z 12. júla 2001). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na
svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu.
Pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho, kto takéto informácie šíri,
považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na
pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej ak preukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby
si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné. Zverejnenie
takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou
o osoby, ktorej sa informácia týka (porovnaj nález ÚS SR p. zn. IV. ÚS 302/2010).

24. Súd vychádzal z vyššie uvedených východísk, pričom najprv skúmal, či boli splnené všetky
predpoklady zásahu do dobrého mena právnickej osoby, t.j. žalobcu a následne sa súd zaoberal tým, či
žalobné návrhy žalobcu vyjadrené v petite žaloby sú dôvodné.

25. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie
predpokladov zásahu do jeho dobrého mena zo strany žalovaného. Na profile D. L., ktorý podľa fotiek
a zdieľaní správ z rôznych portálov patrí žalovanému, boli hneď v deň úmrtia mal. O., t.j. 13.9.2019
zverejnený komentár obviňujúci lekárku detského oddelenia Ľubovnianskej nemocnice, že je vrahyňa,
veľká „mudr“ krava a že ho zabila, pričom pod statusom bola fotka žalovaného spolu s mal. O. (čo
je zrejmé z ostatných fotiek použitých pri správach informujúcich o smrti mal. O.). Išlo o komentár,
ktorý možno nepochybne považovať za hodnotiaci úsudok a ktorý bol zverejnený bez toho, aby mal
žalovaný bližšie informácie o príčine smrti maloletého. Podobne v komentári k článku zverejnenom na
TVNOVINY.SK dňa 20.9.2019 s názvom „Sedemročný O. zomrel v nemocnici v Poprade. Prípadom
sa zaoberá aj polícia“, v ktorom sú informácie o smrti mal. O. a v ktorom sa k priebehu hospitalizácie
vyjadril riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice, označil žalovaný na svojom profile T. L. zamestnankyňu
za vraha a riaditeľa za klamára. Vzhľadom na obsah uvedeného článku a obsah komentára je
nepochybné, že žalovaný v danom komentári reagoval na vyjadrenia riaditeľa Ľubovnianskej nemocnice
a zamestnankyňu tejto nemocnice nazval vrahom.

26. Vrah v zmysle všeobecného ponímania vychádzajúceho z trestného činu vraždy je niekto, kto
úmyselne usmrtí inú osobu, teda násilným spôsobom dosiahne smrť inej osoby. Označenie niekoho za
vraha bez akýchkoľvek podkladov a overení si skutkových okolností prípadu je nepochybne vážnym
zásahom do práv inej osoby. Podobné vyjadrenia, že zamestnanec nejakej právnickej osoby je vrahom,
a to za situácie, keď ešte nie je možné jednoznačne zistiť, aká bola príčina smrti a navyše za stavu,
keď došlo k smrti v nemocnici (kde aj v prípade nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti je ťažké hovoriť o vražde v zmysle všeobecného vnímania tohto pojmu) je nepochybne
potrebné považovať za neprimeranú kritiku, ktorá nemá vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne
odôvodnenie. Kritiku za obdobných okolností prípadu preto súd považoval za zásah, ktorý vyvolal alebo
bol minimálne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv právnickej osoby
chránených ustanovením § 19b OZ a ktorého charakter bol neoprávnený. Aj keď žalovaný konal pod
vplyvom emócií a smútku nad stratou synovca, s ktorým mal blízky vzťah, ani táto skutočnosť ho
neoprávňuje neoveriť si svoje zverejňované úsudky a obdobným spôsobom, ako to učinil, zasahovať
do práv iných osôb.



27. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že vo vzťahu k častiam petitu žaloby, kde sa žalobca
domáhal ochrany spočívajúcej v tom, aby sa žalovaný zdržal šírenia informácií voči zamestnancom
žalobcu, resp. sa ospravedlnil aj za informácie o zamestnancoch žalobcu, absentuje aktívna vecná
legitimácia žalobcu s poukazom na to, že podobné práva prislúchajú dotknutým fyzickým osobám, ale
nie žalobcovi ako právnickej osobe. Vo svojej podstate táto námietka smeruje k tomu, že zásah voči
zamestnancom žalobcu ako fyzickým osobám nie je zásahom do práv žalobcu ako právnickej osoby.

28. Ako je zrejmé z komentárov zverejnených žalovaným, tento neoznačil žiadneho zamestnanca
žalobcu konkrétnym menom. Na druhej strane z jeho komentárov (aj v spojení s článkami, ktoré
zdieľal) je nepochybne zrejmé, že mal na mysli zamestnancov (zamestnankyňu) žalobcu. Žalobca
v tejto súvislosti poukazoval na analogickú aplikáciu ustanovení OZ o náhrade škody spôsobenej
zamestnancom, ktorý sám voči tretím osobám nezodpovedá, zodpovednosť nesie právnická osoba a
zamestnanec zodpovedá iba v rámci pracovnoprávnych predpisov. Je nepochybné, že ak je možné
stotožniť určitého zamestnanca, príp. ak je tento označený svojimi identifikačnými údajmi, má práva
na svoju ochranu v zmysle príslušných právnych predpisov aj táto osoba. Podľa názoru súdu však
všeobecné difamujúce informácie o zamestnancoch určitej právnickej osoby bez označenia konkrétnej
osoby sa dotýkajú aj dobrého mena tejto právnickej osoby. Ak je zamestnanec, označený iba všeobecne,
spájaný s právnickou osobou a napáda sa jeho pracovná činnosť, má to vplyv na dobré meno aj
právnickej osoby. Právnická osoba samozrejme nemôže uplatňovať práva za konkrétnu fyzickú osobu,
ale ak sa dožaduje ochrany dobrého mena všeobecne vo vzťahu k šíreniu všeobecných difamujúcich
informácií o svojich zamestnancoch, ktorých činnosť bola všeobecne (t.j. bez označenia konkrétnej
osoby) označená, je aktívne legitimovaná na takúto ochranu. V opačnom prípade, t.j. za situácie, že
nemožno identifikovať napádaného(ých) zamestnanca(cov), by potom nemal nikto právne prostriedky
na ochranu pred takýmito útokmi.

29. Žalovaný tiež namietal absenciu určovacieho výroku, že došlo k neoprávnenému zásahu. Žaloba
o ochranu osobnosti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby sú osobitnými žalobami,
ktoré vyplývajú z hmotného práva. Žalobné návrhy, ako ich uviedol žalobca vo svojej žalobe, sú vo
svojej podstate žalobou o plnenie. Je pravdou, že žalobca sa nedomáha určovacieho výroku, že došlo
k neoprávnenému zásahu. Táto skutočnosť však nebráni konať a rozhodnúť o obdobnej žalobe, keďže
skutočnosť, či došlo k neoprávnenému zásahu do dobrého mena právnickej osoby a k splneniu všetkých
predpokladov na uplatnenie nárokov z tohto zásahu, sa posudzuje ako predbežná otázka a vyhovenie
alebo zamietnutie žaloby koncipovanej ako žaloba o plnenie závisí od posúdenia tejto predbežnej otázky.
V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázaný neoprávnený zásah žalovaného do
dobrého mena žalobcu a z tohto záveru vychádzal pri posudzovaní žalobných návrhov žalobcu.

30. Pokiaľ ide o podmienku príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou škodou, súd
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že bola splnená aj táto podmienka. Pri príčinnej súvislosti
sa skúma vzťah príčiny a následku, teda či určitá príčina (v danom prípade neoprávnené konanie, resp.
neoprávnený zásah) spôsobila určitý následok. Žalovaný síce namietal, že nezodpovedá za názory a
tvrdenia iných, ale zodpovednosť žalovaného za názory iných žalobca neuplatňoval a samozrejme by ani
nemohol. Predmetom sporu sú priamo vyjadrenia žalovaného, nie komentáre iných ľudí. Je nepochybné,
že podobné vyjadrenia ako uviedol žalovaný už v deň smrti maloletého O. a následne v priebehu týždňa
od jeho smrti (ako sú popísané vyššie) bez overenia si bližších skutočností a informácií a bez toho, aby
mal aspoň nejakú snahu si overiť pravdivosť alebo aspoň predpokladanú dôvodnosť zverejňovaných
úsudkov, sú minimálne spôsobilé zasiahnuť do dobrého mena žalobcu a podľa názoru súdu do dobrého
mena žalobcu aj zasiahli. Bez vyjadrení žalovaného by k takému zásahu nepochybne nedošlo, teda jeho
vyjadrenia na sociálnej sieti sú v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do dobrého mena žalobcu.

31. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou jednotlivých žalobných návrhov uvedených v bodoch 1 až
3 petitu žaloby.

32. Žalobca sa v bode 1 petitu žaloby domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa ďalšieho
šírenia nepravdivých a urážlivých tvrdení o žalobcovi a jeho zamestnancoch ako sú uvedené v bode
1 tohto odôvodnenia. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu poškodenej právnickej osoby je
preukázanie, že porušiteľ naďalej pokračuje v poškodzovaní dobrého mena právnickej osoby. Ak už
porušiteľ s poškodzovaním dobrého mena prestal, takýto návrh nemá opodstatnenie. Zástupca žalobcu
na pojednávaní považoval za takéto pokračovanie v poškodzovaní dobrého mena žalobcu konanie



žalovaného, spočívajúce v podávaní rôznych podnetov na rôzne orgány, ako napr. podanie trestného
oznámenia, podnet na ÚDZS, ako aj na úrad na ochranu osobných údajov, pričom po upozornení, že
podanie trestného oznámenia a podnetu na ÚDZS boli zrejme podané hneď po smrti mal. O. uviedol,
že má na mysli podanie na úrad na ochranu osobných údajov. Tvrdenia žalovaného o tom, že v šírení
podobných informácií o žalobcovi a jeho zamestnancoch nepokračuje, zástupca žalobcu procesne
účinným spôsobom nepoprel. Pri posúdení oprávnenosti tohto nároku žalobcu je potrebné rozlišovať
medzi neoprávnenými zásahmi, teda šírením nepravdivých, urážlivých alebo zavádzajúcich informácií
a úsudkov bez overenia sa bližších okolností prípadu a medzi konaním porušiteľa, ktoré mu dovoľuje
zákon a domáha sa nimi preverenia toho, čo sa stalo. Podania žalovaného na rôzne orgány využijúc
možnosti dovolené zákonom nemožno považovať za porušovanie dobrého mena právnickej osoby. Je
bežné, že pozostalí (ako v tomto prípade), ktorí majú podozrenie z nesprávneho poskytovania zdravotnej
starostlivosti, sa obrátia na ÚDZS s cieľom, aby bol postup preskúmaný nezávislým orgánom, príp. že
podajú aj trestné oznámenie. Takýto podnet je však preskúmaný a výsledkom je určité rozhodnutie, ktoré
buď potvrdí alebo nepotvrdí podozrenia pozostalých. Podania na ÚDZS, či podanie trestného oznámenia
pritom boli podané krátko po smrti mal. dieťaťa. Podobne žalobca netvrdil, teda ani nemohol preukázať,
čo malo byť obsahom podania žalovaného na úrad na ochranu osobných údajov. Predovšetkým však
je potrebné uviesť, že ak sa niekto domáha práv vyplývajúcich zo zákona, samotné uplatňovanie práva
nemôže byť neoprávnený zásahom, keďže je vykonané v zmysle zákona. Za tohto stavu žalobcom
tvrdené podania žalovaného nemohli spôsobiť porušenie jeho dobrého mena a iné pokračovanie vo
zverejňovaní nepravdivých alebo iných obdobných informácií zo strany žalovaného na adresu žalobu
súd nemal preukázané. V tejto časti preto súd žalobný návrh považoval za nedôvodný. Na uvedenom
nič nemení ani skutočnosť, ak by v čase podania žaloby žalovaný ešte pokračoval v šírení informácií
poškodzujúcich dobré meno žalobcu (čo podľa názoru súdu pokračoval, pretože žalovaný najprv tvrdil,
že statusy stiahol zo sociálnej siete v novembri 2019 a po prerušení pojednávania, kedy sa mohol poradiť
zo svojom advokátkou, zmenil svoje tvrdenia, že statuty stiahol 25. alebo 26.9.2019, teda v deň podania
žaloby, resp. nasledujúci deň), pretože rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku a ak v tomto čase
už takéto porušovanie nepokračovalo, nemožno takémuto návrhu vyhovieť (ide o obdobu napr. situácie,
ak žalobca žaluje zaplatenie určitej peňažnej sumy, z ktorej časť žalovaný v priebehu konania zaplatí;
ak na túto skutočnosť žalobca nezareaguje čiastočným späťvzatím žaloby, nemožno návrhu vyhovieť aj
v časti, v ktorej už bol nárok čiastočne uhradený).

33. V žalobnom návrhu uvedenom v bode 2. petitu žaloby sa žalobca od žalovaného domáhal
ospravedlnenia. Ide teda o morálnu satisfakciu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázaný
neoprávnený zásah žalovaného, ktorý zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k tomuto
žalobnému návrhu namietal jednak jeho nevykonateľnosť a neurčitosť, ako aj nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu vo vzťahu k časti petitu týkajúcu sa zamestnancov žalobcu. Pokiaľ ide o námietku
aktívnej legitimácie, túto súd považuje za nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
súdu o aktívnej legitimácii žalobcu. Zástupca žalobcu v priebehu konania spresnil, že žiada zverejniť
ospravedlnenie po dobu 10 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré súd pripustil, teda táto neurčitosť bola
týmto odstránená. Námietku žalovaného, že doložka právoplatnosti sa vyznačuje aj s latenciou súd
nepovažoval za dôvodnú, keďže takmer vždy sa určitá povinnosť uložená rozhodnutím súdu viaže na
právoplatnosť a po doručení rozhodnutia žalovanému (či už súdu prvej inštancie, ak sa nemieni odvolať
alebo odvolacieho súdu, kedy už vie, že rozhodnutie je právoplatné najneskôr doručením rozhodnutia)
nič nebráni splniť svoju povinnosť. Ak ju splní aj pred právoplatnosťou rozsudku súdu, jeho povinnosť
bude splnená. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nie je zrejmé, na ako profile má žalovaný zverejniť
ospravedlnenie, tak z tohto petitu žaloby jasne vyplýva, že na profile žalovaného, teda ani v tomto smere
súd nepovažoval tento petit za neurčitý. Pokiaľ ide o nevykonateľnosť tohto žalobného návrhu, žalovaný
argumentoval tým, že nikto nemôže vstúpiť na facebookové konto žalovaného a vykonať predmetný
zápis. Ide o zjavne účelovú námietku, ktoré je absolútne bezpredmetná. Je pravdou, že nikto nemôže
vstúpiť do konta žalovaného, avšak právne predpisy počítajú aj s ukladaním povinností, ktoré musia
vykonať žalovaní osobne a nemôže ich za nich vykonať nikto iný. Exekučný poriadok však počíta aj
s vymáhaním takýchto povinností, ktoré pre ich povahu logicky nemôže vykonať niekto iný, ale ich
výkon sa realizuje prostredníctvom donútenia žalovaného iným spôsobom (ukladaním pokút). Uvedené
námietky preto súd nepovažoval za dôvodné.

34. Ak sa žalobca domáhal ospravedlnenia za hanlivé a nepravdivé tvrdenia, vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že žiadne z tvrdení žalovaného o tom, že by žalobca mal pochybiť pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a že by jeho zamestnanec mal byť vrah sa nepotvrdila vedeným vyšetrovaním



orgánmi činnými v trestnom konaní. Za tohto stavu súd mal preukázané, že išlo o nepravdivé a vzhľadom
na použité výrazy (zamestnankyňa je vrahyňa) aj hanlivé tvrdenia zasahujúce do dobrého mena žalobcu.

35. Žalobca sa však domáhal zverejnenia ospravedlnenia aj v rámci skupiny stará.sk, keďže podľa
tvrdení v žalobe žalovaný šíril svoje nepravdivé tvrdenie aj v rámci tejto skupiny. Z listinných dôkazov
predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalovaný zverejnil svoje nepravdivé a hanlivé tvrdenia,
ktorými zasiahol do dobrého mena žalobcu, aj v tejto skupine. K žalobe zo skupiny stará.sk (čo vyplýva
z označenia tejto skupiny) bol pripojený iba jeden komentár zverejnený na profile žalovaného, z ktorého
možno vyvodiť, že bol zverejnený ešte pred smrťou mal. dieťaťa, v ktorom žalovaný iba popisuje postup
zdravotníckeho personálu, s ktorým sa evidentne nestotožňoval s tým, že v komentári uviedol, že zdraví
tú hyenu na detskom oddelení v Starej Ľubovni a že to tak nenechá a obvolá všetky médiá. Vyslovenie
nespokojnosti s postupom niekoho iného bez prekročenia prípustnej miery kritiky je využitím slobody
prejavu. Aj keď žalovaný použil v komentári slovo „hyena“ vzhľadom na počet komentárov a zdieľaní
k tomuto príspevku (2 komentáre a 2 zdieľania) podľa názoru súdu nedosiahol tento zásah intenzitu,
ktorá je vyžadovaná na zásah do dobrého mena žalobcu. Skutočnosť, že sa niekto rozhodne publikovať
svoje názory v médiách je takisto jeho právom, avšak samozrejme musí to urobiť tak, aby nezasiahol
neoprávnene do práv iných osôb. Samotné vyslovenie tvrdenia, že niekto obvolá médiá nemôže spôsobiť
zásah do dobrého mena právnickej osoby (keďže pri vyslovení takéhoto tvrdenia jednak nemožno
odhadnúť, či také niečo niekto urobí a ak áno, tak aké informácie a akým spôsobom zverejní). Ostatné
vyjadrenia žalovaného, ktoré už zasiahli do dobrého mena žalobcu, boli evidentne zverejnené iba na
profile žalovaného, keďže pri týchto príspevkoch nijako nevyplýva, že by mali byť zverejnené žalovaným
aj v skupine stará.sk.

36. Za tohto stavu súd považoval petit žaloby v bode 2 za dôvodný, ale iba v časti týkajúcej sa
zverejnenia ospravedlnenia na facebookovom profile žalovaného, nie však v skupine stará.sk (ide o
skupinu zdieľajúcu rôzne informácie ľudí z mesta a okresu Stará Ľubovňa - pozn. súdu).

37. V bode 3 petitu žaloby sa žalobca domáhal finančného zadosťučinenia s poukazom na značný
zásah nepravdivých, dehonestujúcich a urážlivých informácií zverejnených žalovaným najmä do dôvery
a povesti, ktorú ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má nielen v okrese, ale aj v širšom okolí s tým,
že zásah žalovaného má potenciál negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať zdravotnícku
starostlivosť u žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k tomuto petitu namietal, že žalobca ani netvrdil ani
nepreukázal, že v danom prípade nepostačuje iba ospravedlnenie a prečo je tu daný dôvod aj na
peňažné zadosťučinenie.

38. Právne prostriedky ochrany právnickej osoby vychádzajú z právnych prostriedkov ochrany osobnosti
fyzickej osoby a pri právnických osobách je potrebné vychádzať z predpokladov upravených pri
jednotlivých právnych prostriedkoch ochrany fyzickej osoby. V zmysle § 13 ods. 2 OZ môže fyzická
osoba požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy u právnickej
osoby je preto potrebné vychádzať z rovnakých kritérií.

39. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti
svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom
vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, resp.
navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na
základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

40. Žalobca vyslovil na pojednávaní v súvislosti s tým, že žalobca nepreukázal materiálnu škodu,
resp. ujmu názor, že súdna prax v týchto prípadoch hovorí, že postačuje možnosť vzniku ujmy. Právny
zástupca žalovaného namietal, že potencionalita hovorí len o tom, či mohlo alebo nemohlo dôjsť k
zásahu, ale nehovorí nič o vzniku nároku na nemajetkovú ujmu. V tomto smere sa súd stotožňuje s
názorom právneho zástupcu žalovaného. Pre zásah do dobrej povesti právnickej osoby skutočne v



zmysle judikatúry slovenských súdov postačuje možnosť, že k poškodeniu dobrého mena právnickej
osoby došlo, teda nemusí k nemu skutočne dôjsť, stačí, že také ohrozenie vzniklo. Pri uplatnení nároku
na nemajetkovú ujmu v peniazoch je však už na žalobcovi ako poškodenom, aby tvrdil a preukázal,
aká ujma mu neoprávneným zásahom vznikla a že tento zásah znížil dobré meno žalobcu alebo jeho
vážnosť v spoločnosti v tak značnej miere, že nepostačuje miernejšia forma satisfakcie (ako napr.
ospravedlnenie).

41. Žalobca v danom prípade v žalobe ako ani v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom netvrdil,
aká konkrétna ujma mu vznikla, či už majetková (vyčíslená nejakým finančným vyjadrením) alebo
iná. V žalobe nárok na nemajetkovú ujmu odôvodnil v zásade tým, že z obsahu tvrdení žalovaného
vyplýva značná intenzita neoprávneného zásahu a že neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti zo
strany žalovaného mal potenciál negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať žalobcu ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Je pravdou, že neoprávnený zásah žalovaného takýto potenciál
mal, ale pre priznanie nemajetkovej ujmy nepostačuje iba potenciál, ale ako už bolo uvedené, je potrebné
preukázať konkrétne následky, ktorými žalobca preukáže intenzitu tohto zásahu a z ktorých by bolo
možné vyvodiť podmienky v zmysle vyššie uvedeného aj na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobca pri značnej intenzite pritom evidentne vychádzal z toho, že tvrdenia boli zverejnené aj v skupine
stará.sk, ktorá má viac ako 18 000 členov, avšak túto skutočnosť, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd
nemal preukázanú. Keďže žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a tým pádom ani dôkazné
bremeno, v časti bodu 3 súd vyhodnotil petit žaloby za nedôvodný.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súdom súd zaviazal žalovaného
na zverejnenie ospravedlnenia v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej
bodov 1 a 3 petitu žaloby a ospravedlnenia aj v rámci skupina stará.sk žalobu zamietol.

43. Pokiaľ žalovaný navrhoval prerušiť konanie do skončenia konaní vedených pred ÚDZS a pred
Okresným riaditeľstvom OR PZ v Starej Ľubovni, takýto návrh súd nepovažoval za dôvodný, keďže
trestné stíhanie bolo právoplatne skončené a z jeho obsahu vyplýva, že ÚDZS nevykonával dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol, pričom vzhľadom na názory
vyslovené v komentári k Civilnému sporovému poriadku súd o tomto návrhu rozhodol až v rozhodnutí,
ktorým rozhodol vo veci samej, keďže mu nevyhovel.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Žalobca sa domáhal troch výrokov tak, ako sú uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia. Úspešný
bol v jednom výroku, čo vo vzťahu k celkovo uplatňovanému nároku predstavuje úspech v 33,33 %
(vychádzajúc zo vzorca celkový úspech 100% : 3 výroky = 33,33 % úspech pri jednom výroku). V
prevyšujúcich dvoch navrhovaných výrokoch bol žalobca neúspešný, čiže v tejto časti bol úspešný
žalovaný. Úspech žalovaného teda predstavuje 66,67 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu
oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 33,34 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.