Ľubovnianska nemocnica, n.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/197/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304899776
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1304899776.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu FELYMA, spol. s r.o.,
M. R. Štefánika 7845/53, 960 01 Zvolen, IČO: 36 047 996, zastúpený Mgr. Maroš Uhaľ, advokát,
Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti žalovanému v 1. rade Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 165 565, žalovanému v 2. rade
Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, žalovanému v 3.
rade Ľubovnianska nemocnica, n.o., Obrancov mieru 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 886 851, o
zaplatenie 50.801,87 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v 3. rade proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 27Cb/25/2004-632 zo dňa 23.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 27Cb/25/2004-632
zo dňa 23.3.2016 potvrdzuje.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi
21.628,87 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal žalovanému v 3. rade nahradiť trovy konania vo výške 14,86 % tak, ako budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu voči žalovanému v 1. a v 2. rade
zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 100 % tak, ako budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca bol zároveň zaviazaný
zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 100 % tak, ako budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 4.11.2003 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie istiny vo výške 1.530.457,21 Sk s príslušenstvom titulom
vyčísleného úroku z omeškania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 6.12.2000 uzatvoril so štátnym
podnikom MEDIKA, š.p. zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení dodatku č. 1. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok boli pohľadávky, ktoré mal pôvodný
veriteľ postupca voči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa. Pohľadávka, ktorá na základe
tejto zmluvy prešla, zahŕňa istinu z neuhradených faktúr, jej príslušenstva, ako aj všetky práva s ňou
spojené. Istinu žalovaný v 1. rade uhradil. Predmetom sporu je uplatnený 20 %-ný úrok z omeškania.
Súd rozsudkom č.k. 27Cb/25/2004-522 zo dňa 7.7.2014 uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi 29.299,61 EUR a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15,34 % tak, ako budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania.



Proti rozsudku podal žalovaný v 1. rade odvolanie v časti výroku o povinnosti žalovaného v 1.
rade zaplatiť žalobcovi 29.299,61 EUR a v časti výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade nahradiť
žalobcovi trovy konania z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Uviedol,
že štát - Slovenská republika ani Ministerstvo zdravotníctva SR neboli účastníkom zmluvných vzťahov
s pôvodným veriteľom (Medika, š.p.) a pôvodná NsP Stará Ľubovňa v týchto obchodných vzťahoch
vystupovala ako samostatný právny subjekt - právnická osoba so všetkými s tým spojenými právami
a povinnosťami. Žalovaný úrok z omeškania podľa neho nespadá pod záväzky definované v § 4 ods.
2 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z. (nejde o „tovar, práce a iné výkony“). V tejto veci pôvodná NsP
Stará Ľubovňa ešte pred prechodom zriaďovateľskej funkcie na Prešovský samosprávny kraj uhradila
(oneskorene) istinu (faktúry za dodaný tovar) navrhovateľovi. Aj z uvedeného možno podľa žalovaného
v 1. rade ustáliť, že v danom prípade (už uhradeného záväzku) sa jednalo o záväzok
dlžníka - pôvodnej NsP Stará Ľubovňa, a nie o záväzok štátu. Na podporu týchto tvrdení žalovaný v 1.
rade poukázal aj na rozsudky súdov Slovenskej republiky konajúcich v obdobných veciach súvisiace s
prechodom zriaďovateľskej funkcie a dotýkajúce sa tak istiny a príslušenstva ako aj samotného
príslušenstva, ktoré sa opierajú v zásade o totožnú argumentáciu žalovaného v 1. rade:
Podľa § 3 písm. m/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov prešla zriaďovateľská
funkcia k príslušnému zdravotníckemu zariadeniu (v tomto prípade NsP Stará Ľubovňa) dňom 1.1.2003
z ministerstva na príslušný vyšší územný celok, v tomto prípade na Prešovský samosprávny kraj. Avšak
tu ide len o úpravu, resp. zmenu zriaďovateľskej funkcie, a nie o zmenu pasívnej legitimácie
zdravotníckeho zariadenia. Týmto zákonom nedošlo k prechodu záväzku na iný subjekt. Keďže ani
zákonom, ani iným právnym úkonom, napr. dohodou o prevzatí dlhu, neprešiel predmetný záväzok na
iný subjekt, zdravotnícke zariadenie, štátna príspevková organizácia NsP Stará Ľubovňa je pasívne
legitimovaným subjektom. V uvedených rozsudkoch konajúce súdy k plneniu zaviazali príslušné
zdravotnícke zariadenia a žaloby voči Ministerstvu zdravotníctva SR boli zamietnuté. V tejto súvislosti
žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v tom čase na platné ust. § 23 ods. 3 zákona
č. 303/1995 Z.z., ktoré je v podstate identické), podľa ktorého ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo
príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v
rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré
prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková
organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho
nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na
zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 4.11.2003, teda v čase,
keď Prešovský samosprávny kraj sa stal zriaďovateľom NsP Stará Ľubovňa, na ktorého prešla
zriaďovateľská funkcia v zmysle § 3 písm. m/ zákona č. 416/2001 Z.z. dňom 1.1.2003. Prešovský
samosprávny kraj (žalovaný v 2. rade) pôvodnú NsP Stará Ľubovňa zrušil uznesením zastupiteľstva
PSK č. 76/2006 zo dňa 30.5.2006. Ak záväzky - úroky, ktoré sú predmetom tohto sporu, nepreviedol na
žalovaného v 3. rade, žalovaný v 1. rade má zato, že tieto mu zostali v zmysle uvedených argumentov
a je pasívne legitimovaným subjektom v danom spore.
Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že k zaplateniu
istiny vo výške 29.299,61 EUR a trov konania zaviaže žalovaného v 2. rade, prípadne, aby vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca. Žiadal, aby odvolací súd riadne preskúmal vec, a to z pohľadu,
či zriaďovateľom nebol žalovaný v 2. rade, keďže podľa zákona č. 446/2001 Z.z. na neho mala prejsť
zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k zrušenej nemocnici Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa, a to aj z
dôvodu, že práve žalovaný v 2. rade túto nemocnicu zrušil svojím rozhodnutím (uznesenie zastupiteľstva
PSK zo dňa 5.6.2006). Ak bol teda žalovaný v 2. rade oprávnený zrušiť nemocnicu, musel byť jej
zriaďovateľom. Ak bol žalovaný v 2. rade jej zriaďovateľom, tak podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004
Z.z. na neho prešiel záväzok voči žalobcovi.
Čo sa týka žalovaného v 3. rade, žalobca žiadal, aby odvolací súd posúdil, či uvedený subjekt nie je
právnym nástupcom zrušenej nemocnice, keď napokon sám súd to uznal tým spôsobom, že voči nemu
pokračoval (uznesenie č.k. 27Cb/25/2004- 400 zo dňa 26.3.2012) ako voči právnemu nástupcovi. V
tomto smere žalobca poukázal aj na ustanovenia zakladacej listiny Ľubovnianskej nemocnice, n.o., ktorej
zakladateľom je žalovaný v 2. rade a Mesto Stará Ľubovňa. Súd v uvedenom uznesení vychádzal zo



znenia uvedenej zakladacej listiny, v zmysle ktorej Ľubovnianska nemocnica, n.o. je právnym nástupcom
všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli NsP Stará Ľubovňa a ktorá je ako právny nástupca
(univerzálny sukcesor) registrovaný podľa § 9 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách v
registri neziskových organizácií.
Žalobca tiež žiadal, aby mu boli priznané aj úroky z omeškania v časti, v ktorej ich súd zamietol, pričom
súd vychádzal zo záveru, že úroky sa premlčujú ako celok, a nie za jednotlivé dni. Žalobca je
názoru, že súd mu mal priznať aj úroky za jednotlivé dni, ktoré ku dňu podania žaloby premlčané neboli.
Nemohol zamietnuť úroky z omeškania z celej faktúry, a to aj v ich časti za jednotlivé dni, ktorá ešte
premlčaná nebola. Žalobca podotkol, že istiny boli zaplatené, teda nedošlo k ich premlčaniu. Judikát,
na ktorý poukázal súd, vychádza zo záveru, že ak je premlčaná istina, je premlčaný aj úrok, čo ale nie
je v tomto prípade totožná vec.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal na zaplatenie pohľadávky tak,
ako bola žalovaná, spoločne a nerozdielne všetkých troch žalovaných. Zároveň žiadal zaviazať všetkých
troch žalovaných na zaplatenie trov konania.
Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu a žalovaného v 1. rade navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť. Uviedol, že záväzok (úhrada istiny za lieky) a úroky z omeškania, ktoré
sú predmetom sporu, vznikli ešte v čase, keď zriaďovateľom NsP Stará Ľubovňa bolo Ministerstvo
zdravotníctva SR. Keď sa Prešovský samosprávny kraj stal zriaďovateľom NsP, takýto záväzok s
príslušenstvom na neho neprešiel, ale zo zákona ostal pôvodnému zriaďovateľovi, a to Ministerstvu
zdravotníctva SR. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že NsP Stará Ľubovňa bola štátnou príspevkovou
organizáciou, a zároveň bola správcom majetku štátu, to znamená, že všetok majetok, ktorý nemocnica
mala, bol vo vlastníctve Slovenskej republiky a nemocnica bola jeho správcom. Má za to, že aj lieky ako
tovary, v súvislosti s ktorými vznikol záväzok na ich úhradu a na úhradu úrokov z omeškania, patrili do
majetku štátu v správe NsP Stará Ľubovňa.
Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že záväzok a úrok z omeškania (ako jeho príslušenstvo) je podriadený
pod § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z.. Preto vniknutý záväzok, ktorý bol navyše už uhradený,
by nemohol prejsť na Prešovský samosprávny kraj (zriaďovateľa NsP Stará Ľubovňa). To isté platí aj pre
úroky z jeho omeškania, pretože sú jeho príslušenstvom. Keďže úroky neboli uhradené ku dňu prechodu
majetku štátu na vyšší územný celok a súviseli s majetkom štátu, podľa zákona neprešli na VÚC.
Žalovaný v 2. rade dal do pozornosti aj Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí kompetencií,
majetku, záväzkov, pohľadávok a rozpočtu, ktorý bol podpísaný medzi Ministerstvom zdravotníctva SR
ako zriaďovateľom NsP Stará Ľubovňa, Prešovským samosprávnym krajom a NsP Stará Ľubovňa.
Podľa tohto protokolu bola hodnota záväzkov delimitovanej organizácie (NsP), ktoré v zmysle zákona
č, 446/2001 Z.z. prešli do vlastníctva PSK k 1.1.2003, 0,- Sk. Aj táto skutočnosť podľa žalovaného v
2. rade poukazuje na to, že ten, kto plne zodpovedá za predmetný záväzok, a teda aj za zaplatenie jeho
úrokov, je práve Ministerstvo zdravotníctva SR ako pôvodný zriaďovateľ NsP Stará Ľubovňa.
Žalovaný v 2. rade má za to, že pasívne legitimované v tomto konaní je jednoznačne Ministerstvo
zdravotníctva SR. Len z opatrnosti poukazuje na to, že v prípade neuznania jeho argumentácie by
podľa jeho názoru bola pasívne legitimovaná Ľubovnianska nemocnica, n.o.. Uviedol, že Ľubovnianska
nemocnica, n.o. vznikla 4.8.2005. Tak v Zakladacej listine zo dňa 12.7.2005 ako aj v Rozhodnutí
Krajského úradu v Prešove zo dňa 4.8.2005 je ustanovené, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. je právnym
nástupcom NsP Stará Ľubovňa, a to všetkých práv a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov,
know-how a záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov. Úroky z omeškania,
ktoré sú predmetom tohto sporu, súviseli s istinou za dodávku liekov, a to podľa odporcu v 2. rade
znamená, že spadajú pod dodávateľské vzťahy a mala by ich uhradiť Ľubovnianska nemocnica, n.o..
S argumentáciou žalovaného v 3. rade a súdu prvého stupňa, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. by
nemohla uhradiť tieto záväzky z dôvodu, že nie je a nemôže byť právnym nástupcom NsP Stará Ľubovňa
podľa zákona č. 523/2004 Z.z. sa žalovaný v 2. rade nestotožňuje. Uviedol, že Ľubovnianska nemocnica,
n.o. už samotným dňom svojho vzniku prevzala práva a záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, know-
how a záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov, a to z dôvodu, že takáto bola
vôľa zakladateľov, ktorí ju takto založili a takto aj vznikla, a nemocnica teraz nemá právo rozhodovať
alebo argumentovať, že by niečo z týchto troch oblastí na ňu neprešlo. Ľubovnianska nemocnica, n.o.
prevzala uvedené záväzky nie po zrušení NsP Stará Ľubovňa, ale ešte za jej existencie, a preto na
túto skutočnosť nemožno podľa žalovaného v 2. rade aplikovať ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004
Z.z., ktorý rieši možnosti pri zlúčení, rozdelení, splynutí alebo zrušení príspevkovej alebo rozpočtovej
organizácie. NsP Stará Ľubovňa bola zrušená, a to bez právneho nástupcu, a tie práva a povinnosti,
ktoré ku dňu zrušenia na nej boli, prešli zo zákona na jej zriaďovateľa, t.j. na Prešovský samosprávny
kraj. Práva a záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, know-how a záväzky a pohľadávky,



ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov už v čase zrušenia na NsP Stará Ľubovňa neboli, a preto
by nemohli v súlade s ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. prejsť na samosprávny kraj. Na NsP
Stará Ľubovňa boli len verejné financie (záväzky voči poisťovniam, daňovému úradu), a tie odporca v
2. rade priebežne pouhrádzal.
Pokiaľ ide o samotné úroky z omeškania, žalovaný v 2. rade v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením a
argumentmi súdu prvej inštancie, a to aj výškou, ako ich súd vyčíslil, aj s uznanou námietkou premlčania.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že úroky z omeškania predstavujú druhú pohľadávku vzniknutú na
základe zákona v súvislosti s omeškaním pri platení istiny a je na ne taký istý nárok ako na istinu. V
tomto prípade tak úroky z omeškania vznikli tiež ako záväzok súvisiaci s dodávkou tovaru.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/210/2014-600 zo dňa 8.12.2015 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu a v odôvodnení uviedol:
„Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež
sa dostatočne nevysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, najmä Zakladacou listinou žalovaného
v 3. rade zo dňa 12.7.2005, Rozhodnutím Krajského úradu v Prešove zo dňa 4.8.2005 a Výpisom z
registra neziskových organizácii, týkajúci sa žalovaného v 3. rade. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
nezohľadnil, že pôvodným dlžníkom žalobcu bola štátna príspevková organizácia NsP Stará Ľubovňa,
ktorá bola zmluvnou stranou kúpnych zmlúv a ktorá ešte pred prechodom zriaďovateľskej funkcie na
žalovaného v 2. rade uhradila (oneskorene) faktúry za dodaný tovar. Odvolací súd má za to, že žalovaný
úrok z omeškania nespadá pod záväzky definované v § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 446/2001 Z.z. ani nešlo
o záväzky štátu tak, ako to má na mysli ust. § 55d/ ods. 6 zák. č. 303/1995 Z.z., pretože sa jednalo o
záväzok NsP Stará Ľubovňa ako samostatného právneho subjektu.
Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dostatočne nevyhodnotil, a preto jeho
závery o vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade sú predčasné.
Súd prvého stupňa sa taktiež dopustil pochybenia, keď vo výroku rozsudku vo veci samej nerozhodol
osobitne voči žalovanému v 2. a 3. rade, ale rozhodol len voči žalovanému v 1. rade, a voči žalovanému
v 2. a 3. rade rozhodol len o trovách konania. Výrok „vo zvyšku súd žalobu zamieta“ je vo vzťahu
k žalovaným v 2. a 3. rade neurčitý a nie je z neho zrejmé, že ním bolo rozhodnuté aj o zamietnutí žaloby
voči žalovanému v 2. a 3. rade.“
Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie. Účastníci konania na pojednávaní zotrvali na svojej
argumentácii s tým, že žalobca uviedol, že žalobu ktorou sa domáhal povinnosti žalovaných zaplatiť
istinu spoločne a nerozdielne, dávali z opatrnosti. Sú toho názoru, že má byť zaviazaný Prešovský
samosprávny kraj. Právny vzťah bol založený medzi pôvodnou nemocnicou s poliklinikou Stará Ľubovňa
a spoločnosťou Medika. Následne k 31.05.2006 Prešovský samosprávny kraj všeobecným záväzným
nariadením zrušil túto nemocnicu s poliklinikou bez právneho nástupcu. To bolo súdom prvého stupňa
vyhodnotené, že nezisková Ľubovnianska nemocnica nie je právnym nástupcom, my sa stotožňujeme
s týmto názorom. Trvajú na tom, aby bol zaviazaný Prešovský samosprávny kraj. V ďalšom vyjadrení
poukázal na ustanovenie §534 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v 1. rade uviedol: Krajský súd v rámci odvolania správne právne posúdil vec pokiaľ ide
o právny základ tohto sporu. Namietajú nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle ich vyjadrenia z
25.03.2007. Pasívne legitimovaným subjektom, ktorý by mal byť zaviazaný k plneniu úrokov je Prešovský
samosprávny kraj, založili novú neziskovú organizáciu. Navrhujú, aby súd žalobu voči žalovanému v 1.
rade zamietol a k plneniu zaviazal Prešovský samosprávny kraj.
Žalovaný v 2. rade: Zotrval na doterajších argumentáciách. V podrobnostiach vyjadrenie na pojednávaní
z 29.02.2016, avšak podľa jej názoru Prešovský samosprávny kraj nie je pasívne legitimovaný ale
Ľubovnianska nemocnica už pri samotnom vzniku Ľubovnianska nemocnica prevzala tieto záväzky.
Žalovaný v 3. rade: Podľa zákona o rozpočtových pravidlách nemôže zaniknúť rozpočtová alebo
príspevková organizácia tým, že založí neziskovú organizáciu. V ďalšom vyjadrení odôvodnil, prečo
neprebrali záväzky. Trval na nedostatku pasívnej legitimácie.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V posudzovanom prípade od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (č.k. 2Cob/210/2014-600 zo
dňa 8.12.2015) nedošlo k zmene skutkového stavu, nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, z ktorých
by vyplynuli iné závery prečo by prvostupňový súd nebol v zmysle § 226 O.s.p. viazaný vysloveným
právnym názorom v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Krajský súd jasne uviedol, že „Ľubovnianska
nemocnica n.o., IČO: 37886851 bola zriadená ako nezisková organizácia, pričom zo Zakladacej listiny
(čl. IV bod 3) je zrejmé, že je právnym nástupcom (univerzálnym sukcesorom) príspevkovej organizácie



NsP Stará Ľubovňa, teda že je právnym nástupcom aj záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli NsP z
dodávateľských vzťahov.
V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave určil pasívne legitimovaný subjekt - žalovaného v 3.
rade, ktorý je nositeľom záväzkov a pohľadávok a tým vyriešil spor o pasívnu legitimáciu žalovaných.
Súd týmto názorom je viazaný.
Súd opätovne sa zaoberal oprávnenosťou žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, ktoré predstavujú
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1,530.457,21 Sk (50.801,87 EUR) s ročnou úrokovou sadzbou 20
%. Zhodne s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.7.2014 k uplatnenému nároku uvádza nasledovné:
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. účinného od 1.1.1992 (Obchodný zákonník) ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v
zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba obdobne podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 763 a Obchodného zákonníka - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára
2004, práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím tohto
zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Je nesporné, že kupujúci sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči predávajúcemu,
a to z istiny a za obdobie v zmysle prehľadu.
Medika š.p. (ako predávajúci) a NsP (ako kupujúci) mali uzatvorené ústne kúpne zmluvy. Dohodu o výške
úroku z omeškania uzatvorenú nemali, je potrebné aplikovať na rozhodnutie o úrokoch z omeškania
ustanovenie § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka účinného od 1.1.1992, a to na celé obdobie
omeškania, keďže podľa prechodného ustanovenia (§ 763 a Obchodného zákonníka) sa novelizované
ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikuje len na zmluvy uzavreté po 1.2.2004.
Kupujúci sa dostal do omeškania v roku 1999 (resp. bol v omeškaní v období rokov 1999 až 2002), je
povinný vzhľadom na citované ustanovenia zákona zaplatiť úroky z omeškania vo výške obvyklých
úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka + 1 %. Už zo samotného
znenia ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že výšku úrokovej sadzby nie je
možné jednoznačne určiť, keďže sa hovorí o obvyklých úrokoch v bankách v mieste sídla dlžníka. Banky
používali rôzne úrokové sadzby, ktoré boli ovplyvňované rôznymi faktormi ako napr. dĺžka úveru, subjekt,
ktorý bol dlžníkom a pod..
Súd je toho názoru, že v súlade s citovaným ustanovením zákona treba vychádzať z priemerných
úrokových mier tak, ako ich zverejnila Národná banka Slovenska. Tieto údaje vychádzajú z údajov
jednotlivých bánk o priemerných úrokových sadzbách za poskytnuté úvery. Ide o obvyklé úroky, je
splnená aj druhá požiadavka - ide o banky v mieste sídla dlžníka.
Súd vychádzal z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk tak, ako ich zverejnila Národná
banka Slovenska na svojej webovej stránke (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank:
<https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-
omeskania/Uvod.aspx>

rok 1999
od 01.01. do 31.01. vo výške 16,5 % ročne
od 01.02. do 28.02. vo výške 16,37 % ročne
od 01.03. do 31.03. vo výške 16,12 % ročne
od 01.04. do 30.04. vo výške 15,81 % ročne
od 01.05. do 31.05. vo výške 16,09 % ročne
od 01.06. do 30.06. vo výške 15,78 % ročne
od 01.07. do 31.07. vo výške 15,74 % ročne
od 01.08. do 31.08. vo výške 15,25 % ročne
od 01.09. do 30.09. vo výške 15,15 % ročne
od 01.10. do 31.10. vo výške 15,06 % ročne
od 01.11. do 30.11. vo výške 14,82 % ročne
od 01.12. do 31.12. vo výške 14,60 % ročne

rok 2000



od 01.01. do 31.01. vo výške 13,17 % ročne
od 01.02.do 29.02. vo výške 12,93 % ročne
od 01.03. do 31.03. vo výške 12,93 % ročne
od 01.04. do 30.04. vo výške 12,68 % ročne
od 01.05. do 31.05. vo výške 12,51 % ročne
od 01.06. do 30.06. vo výške 11,88 % ročne
od 01.07. do 31.07. vo výške 11,35 % ročne
od 01.08. do 31.08. vo výške 11,10 % ročne
od 01.09. do 30.09. vo výške 11,01 % ročne
od 01.10. do 31.10. vo výške 10,26 % ročne
od 01.11. do 30.11. vo výške 10,09 % ročne
od 01.12. do 31.12. vo výške 10,05 % ročne

rok 2001
od 01.01. do 31.01. vo výške 10,46 % ročne
od 01.02.do 28.02. vo výške 10,42 % ročne
od 01.03. do 31.03. vo výške 10,56 % ročne
od 01.04. do 30.04. vo výške 10,41 % ročne
od 01.05. do 31.05. vo výške 10,38 % ročne
od 01.06. do 30.06. vo výške 10,35 % ročne
od 01.07. do 31.07. vo výške 10,24 % ročne
od 01.08. do 31.08. vo výške 10,19 % ročne
od 01.09. do 30.09. vo výške 10,15 % ročne
od 01.10. do 31.10. vo výške 9,91 % ročne
od 01.11. do 30.11. vo výške 9,82 % ročne
od 01.12. do 31.12. vo výške 9,78 % ročne

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným v 3. rade uplatneného nároku, ktorá bola
v časti dôvodná. Z listinných dôkazov v spise súd zistil, že niektoré z faktúr nemali splatnosť tak, ako
uviedol navrhovateľ dňa 4.11.1999, ale boli splatné nasledovne:
- faktúra č. 10890311 splatná dňa 02.09.1999
- faktúra č. 109902200 splatná dňa 02.10.1999
- faktúra č. 20997074 splatná dňa 03.10.1999
- faktúra č. 30995324 splatná dňa 07.10.1999
- faktúra č. 10991226 splatná dňa 10.10.1999
- faktúra č. 10991477 splatná dňa 14.10.1999
- faktúra č. 20997515 splatná dňa 20.10.1999
- faktúra č. 10991832 splatná dňa 20.10.1999
- faktúra č. 30996050 splatná dňa 20.10.1999
- faktúra č. 20997507 splatná dňa 20.10.1999
- faktúra č. 30996181 splatná dňa 21.10.1999
- faktúra č. 30996635 splatná dňa 28.10.1999
- faktúra č. 30996740 splatná dňa 29.10.1999
- faktúra č. 10992921 splatná dňa 29.10.1999
- faktúra č. 20997777 splatná dňa 30.10.1999
- faktúra č. 21097010 splatná dňa 31.10.1999
- faktúra č. 31095020 splatná dňa 31.10.1999
- faktúra č. 31095136 splatná dňa 03.11.1999
- faktúra č. 1090005 splatná dňa 01.11.1999

Žalobca podaním zo dňa 12.2.2004 navrhol vstup Nemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, IČO: 17 335
442, do konania. V priebehu konania Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa, IČO: 17 335 442 bola
zrušená. Žalobca v súlade s ust. § 92 ods. 2 O.s.p. navrhol zámenu účastníka na strane žalovaného tak,
aby na miesto žalovaného v 3. rade vstúpila do konania Ľubovnianska nemocnica, n.o., IČO: 37 886 851.
Uznesením č.k. 27Cb/25/2004-470 zo dňa 27.11.2013 súd konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil
(Nemocnica s poliklinikou, IČO: 17 335 442), a to z dôvodu, že Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa



bola zrušená bez právneho nástupcu a poukázal na príslušné ust. zákona č. 523/2004 Z.z. Krajský súd
uznesenie tunajšieho súdu zrušil a uviedol, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. je právnym nástupcom.
Krajský súd v Bratislave vo svojom zaväzujúcom rozhodnutí uviedol, že je právnym nástupcom. Žalovaný
v 3. rade vzniesol námietku premlčania. Dňom 12.2.2004 sa žalovaný v 3. rade (univerzálny sukcesor)
stal účastníkom konania, nie rozhodnutím súdu o pripustení (uznesenie č.k. 27Cb/25/2004-38).
Žaloba bola súdu doručená dňa 4.11.2003, konanie voči žalovanému v 3. rade začalo návrhom na jeho
pripustenie do konania dňa 12.2.2004 (č.l. súdneho spisu 34).
Počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby
peňažného dlhu. Teda splatnosťou pohľadávky a právnou možnosťou vykonať právo po prvý raz začne
plynúť premlčacia doba aj pre úroky z omeškania. Ak táto premlčacia doba uplynula a dlžník vzniesol
námietku premlčania, potom nemožno veriteľovi priznať premlčané právo na úroky z
omeškania, a to ani v ďalšom období, a to napriek tomu, že samotná istina nebola splnená. Ak teda
nebolo právo na úroky z omeškania uplatnené s istinou, počiatok premlčacej doby úrokov z omeškania
je totožný s počiatkom premlčacej doby samotnej pohľadávky a premlčí sa vo všeobecnej premlčacej
dobe. Ak sa potom dlžník premlčania dovolá, nemožno úroky z omeškania veriteľovi priznať napriek
tomu, že dlžník je dosiaľ stále v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Právo na úroky z omeškania sa
premlčí ako celok, a preto nemožno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania iba za niektoré obdobia.
Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Cdo 157/2009 z
29.6.2010. S názorom žalovaného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia
premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia (dlhu, záväzku) a na druhej
strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným
právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú
dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne, nemožno súhlasiť. Žalovaný týmto svojím
názorom v podstate tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti
splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v
rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania
dlžníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že
by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Cdo 157/2009 z 29.6.2010). Skutočnosť
že istina bola uhradená nič nemení na skutočnosti, že samostatne sa posudzuje nárok na úroky z
omeškania z pohľadu kedy dochádza zo zákona k premlčaniu pohľadávky.
Výpočet úrokov z omeškania. Súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania a vstup žalovaného v 3. rade do konania, t.j. 12.2.2004 z nasledovných daňových
dokladov:
číslo faktúry Splatnosť faktúry Úhrada dňa Istina (Sk) sadzba úroku z omeškania p.a. (%) Počet dní
omeškania úrok pripadajúci na počet dní omeškania (Sk) úrok pripadajúci na počet dní omeškania
(Eur)
30105449 12.02.2000 11.10.2002 26442,00 13,93 971 9798,77 325,26
100091 14.02.2000 11.10.2002 998,00 13,93 969 369,07 12,25
30105747 17.02.2000 26.08.2002 7488,00 13,93 920 2629,13 87,27
30105700 17.02.2000 11.10.2002 13459,70 13,93 966 4962,16 164,71
10101231 17.02.2000 26.08.2002 22017,70 13,93 920 7730,69 256,61
10101517 19.02.2000 26.08.2002 33262,00 13,93 918 11653,31 386,82
30105871 19.02.2000 11.10.2002 44650,90 13,93 964 16427,27 545,29
10101717 20.02.2000 26.08.2002 2513,30 13,93 917 879,57 29,20
30105914 20.02.2000 11.10.2002 3288,60 13,93 963 1208,64 40,12
20107433 23.02.2000 11.10.2002 39196,80 13,93 960 14360,85 476,69
10101999 24.02.2000 26.08.2002 8374,10 13,93 913 2917,88 96,86
10102042 24.02.2000 26.08.2002 9375,50 13,93 913 3266,81 108,44
30106069 24.02.2000 26.08.2002 12525,70 13,93 913 4364,47 144,87
30106033 24.02.2000 26.08.2002 51450,30 13,93 913 17927,38 595,08
100166 25.02.2000 11.10.2002 3921,90 13,93 958 1433,90 47,60
100165 25.02.2000 11.10.2002 35120,00 13,93 958 12840,39 426,22
10102434 26.02.2000 11.10.2002 5072,30 13,93 957 1852,57 61,49
30106292 27.02.2000 11.10.2002 5056,10 13,93 956 1844,73 61,23
20107623 27.02.2000 11.10.2002 30330,70 13,93 956 11066,20 367,33
30106340 01.03.2000 11.10.2002 4469,30 13,93 953 1625,51 53,96
30106337 01.03.2000 11.10.2002 30121,80 13,93 953 10955,50 363,66



30205041 02.03.2000 11.10.2002 26485,80 13,93 952 9622,95 319,42
60205059 03.03.2000 11.10.2002 1957,60 13,93 951 710,50 23,58
10200216 03.03.2000 11.10.2002 3045,40 13,93 951 1105,31 36,69
60200113 03.03.2000 11.10.2002 8122,80 13,93 951 2948,12 97,86
10200199 03.03.2000 11.10.2002 9557,00 13,93 951 3468,65 115,14
60200297 04.03.2000 11.10.2002 1434,30 13,93 950 520,02 17,26
60205114 04.03.2000 11.10.2002 3674,20 13,93 950 1332,12 44,22
30205204 04.03.2000 11.10.2002 4601,30 13,93 950 1668,25 55,38
10200488 04.03.2000 11.10.2002 10683,50 13,93 950 3873,43 128,57
60200268 04.03.2000 11.10.2002 39806,10 13,93 950 14432,17 479,06
10200608 05.03.2000 11.10.2002 2081,40 13,93 949 753,84 25,02
60200360 05.03.2000 11.10.2002 11892,40 13,93 949 4307,19 142,97
20207185 08.03.2000 11.10.2002 1866,80 13,93 946 673,98 22,37
60205144 08.03.2000 11.10.2002 6879,90 13,93 946 2483,89 82,45
30205274 08.03.2000 11.10.2002 13181,50 13,93 946 4758,98 157,97
20207155 08.03.2000 11.10.2002 30462,50 13,93 946 10998,03 365,07
10201001 10.03.2000 11.10.2002 446,40 13,93 944 160,83 5,34
200107 10.03.2000 11.10.2002 1904,20 13,93 944 686,03 22,77
10201021 10.03.2000 11.10.2002 6590,30 13,93 944 2374,30 78,81
20207251 10.03.2000 11.10.2002 15179,50 13,93 944 5468,75 181,53
60200606 10.03.2000 11.10.2002 16662,90 13,93 944 6003,17 199,27
60205248 11.03.2000 11.10.2002 1848,90 13,93 943 665,40 22,09
30205505 11.03.2000 11.10.2002 2135,90 13,93 943 768,69 25,52
20207315 12.03.2000 11.10.2002 17060,10 13,93 942 6133,25 203,59
60200768 12.03.2000 11.10.2002 17420,50 13,93 942 6262,82 207,89
60200839 15.03.2000 11.10.2002 669,80 13,93 939 240,03 7,97
10201425 15.03.2000 11.10.2002 16282,50 13,93 939 5835,05 193,69
10201471 15.03.2000 11.10.2002 50986,30 13,93 939 18271,63 606,51
60200934 16.03.2000 11.10.2002 1531,30 13,93 938 548,18 18,20
10201674 16.03.2000 11.10.2002 9396,60 13,93 938 3363,81 111,66
20207381 16.03.2000 11.10.2002 15400,80 13,93 938 5513,21 183,00
20207398 17.03.2000 11.10.2002 6167,00 13,93 937 2205,32 73,20
60201086 18.03.2000 11.10.2002 3480,40 13,93 936 1243,26 41,27
10202133 19.03.2000 11.10.2002 6547,60 13,93 935 2336,43 77,56
10202153 19.03.2000 11.10.2002 12700,00 13,93 935 4531,83 150,43
200177 20.03.2000 11.10.2002 7295,20 13,93 934 2600,41 86,32
200175 20.03.2000 11.10.2002 7569,10 13,93 934 2698,05 89,56
30206007 22.03.2000 11.10.2002 1057,80 13,93 932 376,25 12,49
20207499 22.03.2000 11.10.2002 6828,50 13,93 932 2428,84 80,62
10202328 23.03.2000 11.10.2002 2349,30 13,93 931 834,73 27,71
60301194 24.03.2000 11.10.2002 8403,40 13,93 930 2982,61 99,00
60301176 24.03.2000 11.10.2002 21045,80 13,93 930 7469,76 247,95
10202453 24.03.2000 11.10.2002 29851,60 13,93 930 10595,19 351,70
20207632 29.03.2000 11.10.2002 9447,80 13,93 925 3335,27 110,71
10400370 04.04.2000 11.10.2002 39029,20 13,68 919 13443,07 446,23
20307138 06.04.2000 11.10.2002 14686,30 13,68 917 5047,48 167,55
20307182 08.04.2000 11.10.2002 27174,50 13,68 915 9319,14 309,34
20307247 13.04.2000 11.10.2002 18933,90 13,68 910 6457,65 214,35
60300753 14.04.2000 11.10.2002 24187,00 13,68 909 8240,23 273,53
10301623 16.04.2000 11.10.2002 18846,50 13,68 907 6406,65 212,66
60300882 16.04.2000 11.10.2002 30601,80 13,68 907 10402,73 345,31
300171 17.04.2000 11.10.2002 3466,10 13,68 906 1176,96 39,07
60300908 19.04.2000 11.10.2002 5822,40 13,68 904 1972,71 65,48
20307364 19.04.2000 11.10.2002 10526,20 13,68 904 3566,43 118,38
10301906 20.04.2000 11.10.2002 336,80 13,68 903 113,99 3,78
60301015 20.04.2000 11.10.2002 3584,80 13,68 903 1213,24 40,27
60300964 20.04.2000 11.10.2002 11762,20 13,68 903 3980,79 132,14
10301812 20.04.2000 11.10.2002 31889,20 13,68 903 10792,56 358,25



20307416 21.04.2000 11.10.2002 4344,00 13,68 902 1468,55 48,75
60301215 23.04.2000 11.10.2002 7577,40 13,68 900 2555,97 84,84
60301216 23.04.2000 11.10.2002 20546,80 13,68 900 6930,75 230,06
10302239 23.04.2000 11.10.2002 32418,80 13,68 900 10935,35 362,99
10302294 26.04.2000 11.10.2002 2662,00 13,68 897 894,94 29,71
20307569 28.04.2000 11.10.2002 6316,80 13,68 895 2118,91 70,34
10400563 06.05.2000 11.10.2002 22546,30 13,51 887 7402,21 245,71
10400564 06.05.2000 11.10.2002 22546,30 13,51 887 7402,21 245,71
10400810 07.05.2000 11.10.2002 3064,70 13,51 886 1005,04 33,36
10401179 12.05.2000 11.10.2002 26895,60 13,51 881 8770,40 291,12
10201461 14.05.2000 11.10.2002 3961,00 13,51 879 1288,71 42,78
20407325 17.05.2000 11.10.2002 2435,50 13,51 876 789,69 26,21
10401432 17.05.2000 11.10.2002 44650,70 13,51 876 14477,54 480,57
10401551 18.05.2000 11.10.2002 768,80 13,51 875 248,99 8,26
10202126 18.05.2000 11.10.2002 5573,30 13,51 875 1805,02 59,92
20407436 25.05.2000 11.10.2002 10316,90 13,51 868 3314,60 110,02
20407433 25.05.2000 11.10.2002 23080,40 13,51 868 7415,25 246,14
10502057 25.05.2000 11.10.2002 37095,60 13,51 868 11918,03 395,61
20407418 25.05.2000 11.10.2002 39535,90 13,51 868 12702,05 421,63
20507051 02.06.2000 11.10.2002 8253,50 12,88 860 2504,72 83,14
30505186 03.06.2000 11.10.2002 16569,20 12,88 859 5022,47 166,72
10600376 06.06.2000 11.10.2002 45221,40 12,88 856 13659,69 453,42
10301615 15.06.2000 11.10.2002 9179,50 12,88 847 2743,63 91,07
10301808 19.06.2000 11.10.2002 9111,60 12,88 843 2710,47 89,97
20707042 11.07.2000 11.10.2002 26336,90 12,35 821 7316,14 242,85
20607214 12.07.2000 11.10.2002 3708,60 12,35 820 1028,96 34,16
20607208 12.07.2000 11.10.2002 24004,10 12,35 820 6659,99 221,07
20607252 13.07.2000 11.10.2002 14474,30 12,35 819 4011,03 133,14
10700245 10.08.2000 11.10.2002 7420,90 12,10 791 1945,92 64,59
10700359 11.08.2000 11.10.2002 1014,70 12,10 790 265,74 8,82
10700360 11.08.2000 11.10.2002 9164,90 12,10 790 2400,20 79,67
10701338 25.08.2000 11.10.2002 14305,70 12,10 776 3680,13 122,16
20807048 01.09.2000 11.10.2002 2824,00 12,01 769 714,56 23,72
20907000 04.09.2000 11.10.2002 3419,30 12,01 766 861,82 28,61
20907104 06.09.2000 11.10.2002 9695,40 12,01 764 2437,30 80,90
10800763 09.09.2000 11.10.2002 7515,40 12,01 761 1881,86 62,47
10900784 12.09.2000 11.10.2002 14431,20 12,01 758 3599,33 119,48
10801521 20.09.2000 11.10.2002 1820,30 12,01 750 449,22 14,91
20907414 22.09.2000 11.10.2002 14957,60 12,01 748 3681,41 122,20
10900742 11.10.2000 11.10.2002 5690,50 11,26 729 1279,75 42,48
20907235 13.10.2000 11.10.2002 1457,90 11,26 727 326,97 10,85
20907282 18.10.2000 11.10.2002 11443,40 11,26 722 2548,81 84,61
11001077 18.10.2000 11.10.2002 39071,10 11,26 722 8702,39 288,87
20907454 25.10.2000 11.10.2002 5434,80 11,26 715 1198,77 39,79
20907507 27.10.2000 11.10.2002 164,80 11,26 713 36,25 1,20
21007203 15.11.2000 11.10.2002 787,80 11,09 694 166,12 5,51
11001218 18.11.2000 11.10.2002 1617,50 11,09 691 339,59 11,27
21007294 19.11.2000 11.10.2002 4076,40 11,09 690 854,60 28,37
31005482 22.11.2000 11.10.2002 1084,70 11,09 687 226,41 7,52
11001318 22.11.2000 11.10.2002 18207,10 11,09 687 3800,46 126,15
21007359 23.11.2000 11.10.2002 16746,20 11,09 686 3490,43 115,86
21007432 25.11.2000 11.10.2002 10474,50 11,09 684 2176,85 72,26
11001665 29.11.2000 11.10.2002 952,60 11,09 680 196,81 6,53
11100096 02.12.2000 11.10.2002 5902,90 11,05 677 1209,83 40,16
11100017 02.12.2000 11.10.2002 13764,60 11,05 677 2821,12 93,64
11100157 03.12.2000 11.10.2002 7967,40 11,05 676 1630,54 54,12
11100215 06.12.2000 11.10.2002 6186,10 11,05 673 1260,38 41,84
11100418 08.12.2000 11.10.2002 7786,60 11,05 671 1581,76 52,50



21107114 08.12.2000 11.10.2002 13272,40 11,05 671 2696,13 89,50
21107194 13.12.2000 11.10.2002 7611,20 11,05 666 1534,61 50,94
31105384 16.12.2000 11.10.2002 2671,10 11,05 663 536,13 17,80
31105381 16.12.2000 11.10.2002 19228,80 11,05 663 3859,54 128,11
31105412 17.12.2000 11.10.2002 14880,90 11,05 662 2982,34 99,00
31105457 20.12.2000 11.10.2002 23045,50 11,05 659 4597,70 152,62
31105484 21.12.2000 11.10.2002 6716,30 11,05 658 1337,91 44,41
21107379 22.12.2000 11.10.2002 5191,70 11,05 657 1032,63 34,28
31105517 22.12.2000 11.10.2002 5839,80 11,05 657 1161,54 38,56
21107517 28.12.2000 11.10.2002 267,40 11,05 651 52,70 1,75
21107506 28.12.2000 11.10.2002 14425,90 11,05 651 2843,11 94,37
21207005 03.01.2001 11.10.2002 6749,00 11,46 645 1366,76 45,37
21207010 03.01.2001 11.10.2002 8390,40 11,46 645 1699,16 56,40
21207111 06.01.2001 11.10.2002 24850,70 11,46 642 5009,17 166,27
21207106 06.01.2001 11.10.2002 54148,50 11,46 642 10914,74 362,30
11200561 10.01.2001 11.10.2002 1645,00 11,46 638 329,52 10,94
21207181 11.01.2001 11.10.2002 611,60 11,46 637 122,32 4,06
11200689 12.01.2001 11.10.2002 13311,50 11,46 636 2658,13 88,23
21207262 14.01.2001 11.10.2002 8816,50 11,46 634 1755,00 58,26
31205356 14.01.2001 11.10.2002 14621,30 11,46 634 2910,50 96,61
31205418 19.01.2001 11.10.2002 11008,70 11,46 629 2174,09 72,17
20117007 01.02.2001 11.10.2002 1257,30 11,42 616 242,32 8,04
20117046 04.02.2001 11.10.2002 8929,70 11,42 613 1712,66 56,85
20117235 21.02.2001 11.10.2002 1195,00 11,42 596 222,84 7,40
30115420 21.02.2001 11.10.2002 6082,50 11,42 596 1134,23 37,65
651.591,38 21.628,87

Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 21.628,87 EUR, ktorý je povinný zaplatiť
žalovaný v 3. rade. Skutočnosť, že istina bola uhradená neznamená to, že nárok na úroky z omeškania
sa nepremlčuje, viaže sa na splatnosť istiny. Súd zamietol nárok na vyčíslený úrok z omeškania z
daňových dokladov, pri ktorých bola splatnosť do 12.2.2004.
Žalobca navrhol, aby súd posúdil vznesenú námietku premlčania z hľadiska dobrých mravov.
Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že
tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo
právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými
mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR (právna úprava dobrých mravov premlčania totožná ako v SR) je
zrejmé, že účastník dnes môže v občianskom súdnom konaní s úspechom namietať, že výkon
práva druhej strany, ktorá vzniesla námietku premlčania, je v rozpore s dobrými mravmi. Podmienkou
úspešnosti takejto námietky je, aby zánik nároku oprávneného v dôsledku námietky premlčania
znamenal v tomto konkrétnom prípade pre účastníka konania ozajstnú mimoriadnu tvrdosť a súčasne
aby oprávnený presvedčivo preukázal, že svoje právo nemohol z nejakého relevantného dôvodu na
súde uplatniť včas.
Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku mal by byť prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor
druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky
priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov,
z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola
námietka premlčania tohto nároku uplatnená. V posudzovanom prípade sa nejdená o žiadne výnimočné
okolnosti. Vznesenú námietku premlčania žalovaného v 3. rade nemožno hodnotiť za konanie, ktoré by
bolo v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.
O povinnosti nahradiť trovy konania žalobcom súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca požadoval zaplatenie 50.801,87 EUR (100
%). Súd žalobcovi priznal 21.628,87 EUR (42,57 %). Neúspešný bol žalobca v rozsahu 57,43 % (100 % -



42,57 %). Úspešný bol žalovaný v 3. rade v rozsahu 14,86 % (42,57 % - 57,43 %). Žalovaní v 1. a 2. rade
boli úspešní v rozsahu 100 %, preto súd o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že podáva
odvolanie, ktorým napadá druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty výrok rozsudku. Uviedol, že podané odvolanie
odôvodňuje podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a c/ s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ Občianskeho
súdneho poriadku. Uviedol, že z výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že prvý výrok
uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.628,87 EUR. Zároveň v druhom
výroku vo zvyšku žalobu zamietol. V treťom výroku rozhodol súd o trovách konania voči žalovanému
v 3. rade a zároveň opätovne v štvrtom výroku rozhodol o tom, že žalobu voči žalovanému v 1. a
v 2. rade zamieta. Mal zato, že druhý výrok napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný, neurčitý a
celkom nezodpovedá intenciám práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že súd prvej inštancie prvým
výrokom rozsudku čiastočne priznal uplatnený nárok žalobcovi. Čiastočné priznanie nároku znamenalo
nevyhovenie žalobe voči ďalším žalovaným v 1. a v 2. rade a rovnako nevyhovenie žalobe v celej výške
uplatneného nároku z dôvodu námietky premlčania. Ak potom súd druhej inštancie výrokom žalobu vo
zvyšku zamietol, nie je zrejmé, či ním rozhodol o zamietnutí nároku žalobcu čo do výšky alebo čo do
okruhu účastníkov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. a v 2. rade. Túto nejasnosť a právnu neistotu
síce čiastočne odstraňuje štvrtý výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol voči žalovanému v 1. a v
2. rade, ale neodstraňuje nejasnosť a neurčitosť druhého výroku rozsudku, pretože z tohto výroku nie
je zrejmé, čo konkrétne súd vo zvyšku zamieta.

3. Poukázal tiež na to, že došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie a vo štvrtom výroku rozsudku o
zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. a v 2. rade. Zdôraznil, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo
dňa 8.12.2015 uviedol, že súd prvej inštancie sa taktiež dopustil pochybenia, keď vo výroku rozsudku vo
veci samej nerozhodol osobitne voči žalovanému v 2. a v 3. rade. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku vytýkané pochybenie snažil napraviť práve štvrtým výrokom, avšak opätovne nerozhodol
správne. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1. a v 2. rade jediným
výrokom, avšak z citovaného odvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že mal voči žalovaným
v 1. a v 2. rade rozhodnúť osobitne.

4. V tejto súvislosti poukázal na Zbierku rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod V/1968,
kde je uvedené, že nevyhnutnou súčasťou jednotlivých výrokov súdneho rozhodnutia musí byť určitosť
stanovenia ukladanej povinnosti alebo určenia právneho vzťahu či práva, aby tak zo znenia výroku
bolo celkom a jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol. Nemá teda výrok rozsudku byť formulovaný len
odkazom na obsah žalovaného návrhu slovami návrhu sa vyhovuje alebo návrh sa zamieta.

5. Má zato, že súd vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne závery. Uviedol, že rešpektuje právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo
dňa 8.12.2015 a rešpektuje aj viazanosť súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím v zmysle § 226
O.s.p.. Napriek tomu zastáva odlišný právny názor, podľa ktorého je povinný na zaplatenie žalovanej
pohľadávky žalovaný v 2. rade. Zdôraznil, že uvedený záver prezentoval prostredníctvom právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 29.2.2016. Predmetom žaloby v tomto konaní je návrh na zaplatenie
úrokov z omeškania z kúpnej ceny podľa kúpnych zmlúv, ktoré uzatvoril pôvodný žalovaný v 3. rade
NsP. Uviedol, že Nemocnica s poliklinikou v zmluvnom vzťahu vystupovala s právnou subjektivitou
v podstate bez ohľadu na zriaďovateľa a vystupovala v právnych vzťahoch samostatne. Rovnako
samostatne zmluvným partnerom zodpovedala za zmluvné záväzky. K tomuto záveru dospel aj Krajský
súd v Bratislave v obdobnom rozhodnutí pod sp. zn. 4Cob/56/2006. Potom, ako žalobca navrhol
pristúpenie žalovaných v 2. a v 3. rade, došlo zo strany žalovaného v 2. rade uznesením Prešovského
samosprávneho kraja zo dňa 30.5.2006 k zrušeniu žalovaného v 3. rade bez právneho nástupcu
s účinnosťou k 31.5.2006. Táto skutočnosť je pre rozhodnutie súdu zásadná. Uviedol, že zrušenie
príspevkovej organizácie NsP bez právneho nástupcu upravuje § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého k zániku rozpočtovej organizácie alebo
príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí



termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú
na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu,
práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcim po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak
osobitný zákon neustanoví inak. To znamená, že ak uznesením PSK došlo k zrušeniu NsP bez právneho
nástupcu v zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia dňom nasledujúcim po zrušení, prechádzajú
všetky práva a povinnosti na jej zriaďovateľa, ktorým už v tom čase bol žalovaný v 2. rade. Zdôraznil,
že podľa predloženého výpisu registra n.o. vznikla ku 4.8.2005, t.j. ešte predtým, ako vôbec došlo k
zániku pôvodnej NsP - pôvodného žalovaného v 3. rade; podľa tohto výpisu sa Ľubovnianska nemocnica,
n.o. vyhlasovala za právneho nástupcu NsP, hoci tá ešte skoro jeden rok existovala a mala právnu
subjektivitu. Právnu subjektivitu stratila až dňom 31.5.2006. Zdôraznil, že k univerzálnej sukcesii došlo
len na základe vyhlásenia Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v jej zakladateľských dokumentoch. To ale
na platnosť univerzálnej sukcesie podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. nepostačuje. K platnému a
právnemu nástupníctvu sa podľa uvedeného zákonného znenia vyžaduje rozhodnutie zriaďovateľa, v
ktorom určí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré
prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia.

6. Zdôraznil, že k univerzálnej sukcesii nemôže dôjsť z príspevkovej organizácie na neziskovú
organizáciu (n.o.), ako to vyplýva priamo z § 21 ods. 13 zák. č. 521/2004 Z.z., ktorý umožňuje zánik
rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zlúčením alebo splynutím, ale len opätovne na rozpočtovú
alebo príspevkovú organizáciu. V danej veci ale NsP ako pôvodný žalovaný v 3. rade bol príspevkovou
organizáciou a súčasne i žalovaný v 3. rade je neziskovou organizáciou, preto aj z uvedených dôvodov
nemožno prijať záver, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. je právnym nástupcom pôvodnej NsP. Na
základe toho podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. zodpovedá za záväzky, a teda aj za predmet
podanej žaloby práve žalovaný v 2. rade.

7. Poukázal tiež na to, že na platné prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka je nevyhnutný
súhlas veriteľa, teda žalobcu. V predmetnej veci však takýto súhlas na prevzatie záväzkov neposkytol,
preto k platnému prevzatiu záväzkov medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade nemohlo nikdy
dôjsť ani preberacím protokolom. Prichádza však do úvahy úprava podľa § 543 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého kto sa dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytnúť plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z tohto všetkého priame právo nevznikne. Je
teda zrejmé, že ak sa žalovaný v 2. rade dohodol so žalovaným v 3. rade na prevzatie záväzkov bez
súhlasu žalobcu, na žalobcu sa táto dohoda nevzťahuje a priame právo voči žalovanému v 3. rade mu
nevzniká. Z vyššie uvedených dôvodov by mala byť správne uložená povinnosť plniť záväzok žalovaným
v 2. rade, ktorý doposiaľ za záväzky zrušenej NsP ako pôvodného žalovaného v 3. rade zodpovedá.
Má zato, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, uviedol, že námietka
premlčania žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, pretože od začiatku pre nejasnosť právnej úpravy
nebolo zrejmé, kto bude za záväzky vyplývajúce z kúpnych zmlúv zodpovedať. Súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozsudku s námietkami žalobcu vysporiadal, avšak otázku aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka podľa názoru žalobcu nesprávne interpretoval a rovnako nesprávne aplikoval aj na daný
právny vzťah. Uviedol, že v danej veci nenamieta dôvodnosť premlčaného nároku vo vzťahu k faktúram,
z ktorých nároky sa premlčali do 1.11.1999, keďže žalobu podal na súde až dňa 4.11.2003, a to voči
žalovanému v 1. rade. Tvrdenie o tom, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi je
však dôvodná v časti, ktorá sa týka nepriznaného nároku súdom za obdobie od 4.11.2003 (podanie
žaloby) do 12.2.2004 (návrh na pristúpenie účastníkov v konaní). Návrh na pristúpenie účastníkov do
konania urobil na základe podaného odporu žalovaným v 1. rade. Tvrdil, že nevedel kto bude pasívne
legitimovaným a túto skutočnosť nezavinil žalobca, pretože to bolo spôsobené nejasnosťou právnej
úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyššieho územného celku. Má za to, že došlo
k špekulatívnemu konaniu žalovaného v 2 .rade, ktorý počas súdneho konania voči nemu a žalovanému
v 3. rade NsP zrušil žalovaného v 3. rade bez právneho nástupcu a pritom sám v priebehu konania tvrdil,
že došlo k univerzálnej sukcesii na Ľubovniansku nemocnicu, n.o.. Jeho vlastné tvrdenia odporujú jeho
konaniu. Opätovne zdôraznil, že zrušením Nemocnice s poliklinikou došlo až potom, ako bola zriadená
Ľubovnianska nemocnica n.o. a hoci podľa žalovaného v 2. rade malo dôjsť medzi týmito subjektmi k
právnemu nástupníctvu, v skutočnosti k tomu dôjsť nemohlo. Vzhľadom na uvedené trvá na tom, že
vznesená námietka premlčania žalovaným v 2. a v 3. rade je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
vzhľadom na charakter uplatneného práva a dôvod neskorého uplatnenia návrhu voči žalovaným v 2. a v
3. rade predstavuje námietka premlčania tvrdý a nespravodlivý postih pre spoločnosť žalobcu.



8. Taktiež napadol aj výrok o trovách konania, uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v treťom, piatom
a šiestom výroku o trovách konania tak, že žalovanému v 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške
14,86 % a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %. Zdôraznil, že žalovaní si
nárok na náhradu trov konania neuplatnili, ten si uplatnil len žalobca. Okrem toho súd pochybil aj tým,
keď nerozhodol o náhrade trov konania voči spoločnosti žalobcu, ktorá si jediná náhradu trov konania
uplatnila. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
všetkých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 3. rade sa odvolal
proti výroku, ktorým bol žalovaný v 3. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi 21.628,87 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a tiež proti výroku o trovách konania, že žalobca je povinný žalovaným
v 3. rade nahradiť trovy konania vo výške 14,86 %, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku, tiež proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a tiež proti
výroku, že žalobca je povinný žalovanému v 2. rade nahradiť trovy konania vo výške 100 % tak, ako
budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 21.628,87 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žiadal, aby žalobca bol povinný
zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 14,86 % tak, ako budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku a aby žalobu voči žalovanému v 1. a v 3. rade zamietol.
Zároveň žiadal, aby žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 100 %
tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a taktiež zaviazať zaplatiť
žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 100 % tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. Poprípade žiadal vydať alternatívny petit a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Poukázal na to, že nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, keďže tento nemá oporu v právnom záväznom stanovisku Krajského súdu v Bratislave,
keď súd dôvodil, že Ľubovnianska nemocnica n.o. bola zriadená ako nezisková organizácia a je
zrejmé, že jej právnym nástupcom univerzálnym sukcesorom príspevkovej organizácie je NsP Stará
Ľubovňa, teda že je právnym nástupcom aj záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli NsP z dodávateľsko-
odberateľských vzťahov. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil, a preto
jeho závery o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného v 1. rade sú predčasné. Z tohto odôvodnenia
nevyplýva, že by krajský súd vyslovil právny záver, že Ľubovnianska nemocnica je pasívne legitimovaná
v predmetnom spore, ale výčitka pre prvostupňový súd je, že nevyhodnotil dostatočne skutočnosti
na prijatie záverov o pasívnej legitimácii. Uviedol, že odvolací súd sa ani v novom konaní dôsledne
nevysporiadal s otázku pasívnej vecnej legitimácie a aj záver krajského súdu o univerzálnom právnom
nástupníctve Ľubovnianskej nemocnice po Nemocnici s polikliniku Stará Ľubovňa v zriaďovateľskej
pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja je v rozpore so skutkovým stavom a s platným právnym
stavom.

10. Zdôraznil, že univerzálnou sukcesiou sa rozumie prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastáva
zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti. Zákon o rozpočtových
pravidlách verejnej správy nerieši priamu transformáciu príspevkových organizácií a ani rozpočtových
organizácií a na iné subjekty, napr. na neziskové organizácie, rieši to osobitný zákon. Zdôraznil, že
týmto zákonom je zákon č. 13/2002 Z.z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a
príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov. Transformačný zákon č. 13/2002 Z.z. sa ale nevzťahuje na rozpočtové
a príspevkové organizácie zriadené zákonom, na plnenie úloh obranyschopnosti a bezpečnosti štátu,
obcou alebo samosprávnym krajom. Zdôraznil, že Ľubovnianska nemocnica nevstúpila do všetkých práv
a povinností po príspevkovej organizácii - Nemocnici s poliklinikou v Starej Ľubovni so sídlom Obrancov
mieru 3, Stará Ľubovňa. Ľubovnianska nemocnica, n.o. vznikla 4.8.2005 na základe zakladateľskej
listiny. Jej zakladateľom bol Prešovský samosprávny kraj a Mesto Stará Ľubovňa. Nemocnica s
poliklinikou Stará Ľubovňa však zanikla uznesením zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
č. 76/2006 zo dňa 30.5.2006 s klauzulou bez právneho nástupcu, teda o necelý rok neskôr. Na
základe tohto skutkového stavu teda nemôže dôjsť k univerzálnemu právnemu nástupníctvu, ale len
k prechodu práv a povinností z dodávateľských vzťahov na základe dohody, ktorou bol delimitačný
protokol. Poukázal na niektoré ustanovenia Zakladateľskej listiny o založení neziskovej organizácie
poskytujúcej všeobecne prospešné služby zo dňa 12.7.2005, kde v čl. IX Vklady zakladateľov sa



vyslovene uvádza, že Prešovský samosprávny kraj spíše s neziskovou organizáciou písomný protokol
odovzdaní majetku a zmluvu o nájme majetku po jej registrácii registrovým úradom. Protokol obsahuje
presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného a prenajatého majetku, vedenú v účtovníctve podľa
osobitného predpisu. S vlastníctvom majetku vyššieho územného celku, ktorý prechádza do vlastníctva
neziskovej organizácie, prechádzajú aj práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom. Prešovský
samosprávny kraj spíše s neziskovou organizáciou písomný protokol o prevzatí záväzkov a pohľadávok
po jej registrácii registrovým úradom. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu prevzatých
záväzkov a pohľadávok vedenú v účtovníctve podľa osobitného predpisu. Poukázal na to, že protokol bol
spísaný dňa 21.10.2005. Jeho súčasťou je príloha č. 6 - Súpis záväzkov k 30.9.2005, ktoré prechádzajú
na Ľubovniansku nemocnicu, n.o. Stará Ľubovňa. Medzi nimi záväzok, ktorý je predmetom súdneho
sporu nie je.

11. Zdôraznil, že ak rozpočtová alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu,
práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§
21 ods. 14 zák. č. 523/2014 Z.Z. o rozpočtových pravidlách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vo vtedy platnom znení).

12. Poukázal tiež na to, že esenciálnou podmienkou prechodu vlastníckeho práva k pohľadávkam a
záväzkom, ktoré mali prejsť na zakladanú Ľubovniansku nemocnicu, n.o. je existencia vlastníckeho
práva Prešovského samosprávneho kraja. V čase vzniku vzniku Ľubovnianskej nemocnice, n.o. však
takýmito právami a povinnosťami z titulu dodávateľských vzťahov NsP Stará Ľubovňa nedisponoval.
Podľa § 21 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy boli a sú rozpočtové organizácie a
príspevkové organizácie oprávnené vo vlastnom mene nadobúdať práva, zaväzovať sa odo dňa svojho
zriadenia. V čase zakladania Ľubovnianskej nemocnice, n.o. nositeľom týchto práv a povinností bola
Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa, ktorá mala vlastnú právnu subjektivitu.

13. Poukázal tiež na to, že aj keby došlo k právne bezchybnému odovzdaniu a prevzatiu záväzkov
z hľadiska obsahu, predmetom prechodu by nemohol byť predmetný záväzok z hľadiska dôsledného
gramatického a logického výkladu dotknutých ustanovení zakladateľskej listiny: podľa ods. 3 čl. IV
zakladateľskej listiny ĽN nezisková organizácia je právnym nástupcom všetkých záväzkov a pohľadávok,
ktoré vznikli NsP z dodávateľských vzťahov, t.j. od 1.1.2003 do vzniku Ľubovnianskej nemocnice,
n.o.. Záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu vznikol pred založením NsP - VÚC a pri prechode
zriaďovateľskej pôsobnosti na VÚC PSK bola hodnota delimitovaných záväzkov NsP v zriaďovateľskej
pôsobnosti MZ SZ nulová. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že súdy pri svojom rozhodovaní
opomenuli zobať do úvahy, že úkony orgánov verejnej správy súvisiace s kreovaním a rušením
právnických osôb spadajú pod oblasť verejného práva, kde sa uplatňuje zásada „všetko je zakázané,
čo nie je dovolené“.

14. K odvolaniu žalobcu a žalovaného sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý poukázal na skutočnosť, že
Ľubovnianska nemocnica, n.o. vznikla 4.8.2005 na základe zakladateľskej listiny zo dňa 12.7.2005 ako aj
v rozhodnutí Krajského úradu v Prešove zo dňa 4.8.2005 je ustanovené, že Ľubovnianska nemocnica je
právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, a to vo všetkých právach a záväzkoch
z pracovnoprávnych vzťahov, know-how a záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli z dodávateľských
vzťahov. Úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto sporu, súviseli s listinou za dodávku liekov, a to
znamená, že spadajú pod dodávateľské vzťahy a mala by ich uhradiť Ľubovnianska nemocnica, n.o..

15. Zdôraznil, že vo všetkých spomínaných oblastiach bol aj spísaný protokol o ich odovzdaní a prevzatí
medzi NsP Stará Ľubovňa, Prešovským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom a Ľubovnianskou
nemocnicou zo dňa 21.10.2005, kde sa uvádza, že na Ľubovniansku nemocnicu prešli všetky záväzky
z dodávateľsko-odberateľských vzťahov vrátane neukončených súdnych sporov. Ak by sa aj niektorý
záväzok opomenul v tomto protokole, je všeobecne podľa vôle zakladateľov a zriaďovateľa bývalej
NsP Stará Ľubovňa stanovené, že prechádzajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a to všetky na
Ľubovniansku nemocnicu. Poukázal na to, že ust. § 534 Občianskeho zákonníka možno aplikovať
aj na tento konkrétny prípad. Uviedol, že neeviduje ani jeden prípad, kedy by bola Ľubovnianska
nemocnica, n.o. v niektorých z troch uvedených oblastí niekedy namietala, že by niečo nebola prevzala,
a to ani v oblasti know-how, ani v oblasti pracovno-právnych, ani ohľadom ostatných dodávateľsko-
odberateľských vzťahov. Namietol tvrdenie žalobcu, že by malo jeho konanie znaky špekulatívnosti.
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Zdôraznil, že Prešovský samosprávny kraj vôbec nekonal



špekulatívne, ale dochádzalo tu k usporiadaniu vzťahov a záväzkov medzi jednotlivými subjektmi.
Od začiatku v konaní preukazoval, že pasívne legitimovanou v prípade, že by tu nebolo Ministerstvo
zdravotníctva SR, mala byť Ľubovnianska nemocnica, n.o. s dokladovaním všetkých skutočností.
Poukázal tiež na to, že je nesúlad medzi rozsudkom a tým, čoho sa žalobca domáha, v odvolaní žalobca
napáda len druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty výrok rozsudku, ale v petite sa domáha zrušenia rozsudku
vo všetkých výrokoch a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 3. rade bez nariadenia
pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých
súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami.

17. Súd v danej veci nenariadil pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v
lehote 5 dní pred jeho vyhlásením tak, ako to ustanovuje § 219 ods. 3 C.s.p..

18. Odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom rozhodnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednávaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

20. Krajský súd v Bratislave poukazuje na ust. § 387 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti pôvodného napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného
stavu veci a doplnenia dokazovania vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu a
námietku žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že druhý výrok napadnutého
rozsudku je nepreskúmateľný, neurčitý a celkovo nezodpovedá intenciám práva na spravodlivý proces,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozsudku
zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi 21.628,87 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v štvrtom
výroku uviedol, že zamieta žalobu voči žalovanému v 1. a v 2. rade a z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, ako aj zo samotného výroku, že voči týmto žalovaným zamieta žalobu v celom rozsahu je
zrejmé, že zamietol žalobu vo vzťahu k žalobcovi i žalovanému v 3. rade vo zvyšnej časti uplatnenej
pohľadávky a že druhý výrok napadnutého rozsudku sa vzťahuje k prvému výroku a týka sa žalovaného
v 1. rade vzhľadom na znenie štvrtého výroku, kedy bola žaloba voči žalovanému v 1. a v 2. rade
zamietnutá. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zastáva právny názor, že bol pasívne legitimovaným na
zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaný v 2. rade a na dôvody, ktoré uvádza žalovaný a žalobca v
podanom odvolaní má zato, že uznesením Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 30.5.2006 došlo
k zrušeniu žalovaného v 3. rade bez právneho nástupcu s účinnosťou k 31.5.2006, ktorá skutočnosť
je podľa jeho názoru pre rozhodnutie zásadná s poukazom na § 21 ods. 13 zák. č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nesporné, že
Ľubovnianska nemocnica, n.o. vznikla 4.8.2005. V zakladateľskej listine zo dňa 12.7.2005 ako aj v
rozhodnutí Krajského úradu v Prešove zo dňa 4.8.2005 je ustanovené, že Ľubovnianska nemocnica, n.o.
je právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, a to vo všetkých právach a záväzkov z
pracovno-právnych vzťahov, know-how, záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov.
Úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto sporou, súviseli s istinou za dodávku liekov, a to znamená,
že spadajú pod dodávateľské vzťahy. Ľubovnianska nemocnica, n.o. už samotným dňom svojho vzniku
prevzala práva a záväzky z pracovno-právnych vzťahov, know-how a záväzky a pohľadávky, ktoré
vznikli z dodávateľských vzťahov, a to z dôvodu, že takáto bola vôľa zakladateľov, ktorí ju takto založili.



Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Ľubovnianska nemocnica,
n.o. prevzala uvedené záväzky nie po zrušení Nemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa, ale ešte za jej
existencie, a preto na túto skutočnosť nemožno aplikovať ust. § 13 a 21 zák. č. 523/2004 Z.z., ktorý
rieši možnosti pri zlúčení, rozdelení, splynutí alebo zrušení príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie.
Je potrebné uviesť, že príspevková alebo rozpočtová organizácia môže byť nástupcom iba vtedy, ak k
vzniku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo
splynutím, ale nie zrušením. NsP Stará Ľubovňa však bola zrušená, a to bez právneho nástupcu a
tiež práva a povinnosti, ktoré ku dňu zrušenia na nej boli, prešli zo zákona na jej zriaďovateľa, t.j. na
Prešovský samosprávny kraj. Práva a záväzky z pracovno-právnych vzťahov, know-how a záväzky a
pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov už v čase zrušenia na NsP Stará Ľubovňa nemohli
v súlade s ods. 13 § 21 zák. č. 523/2004 Z.z. prejsť na samosprávny kraj, je nesporné, že o prechode
všetkých troch vyššie spomínaných oblastí bol spísaný a protokol o ich odovzdaní a prevzatí medzi NsP
Stará Ľubovňa, Prešovským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom a Ľubovnianskou nemocnicou,
n.o. zo dňa 21.10.2005, kde sa uvádza, že na Ľubovniansku nemocnicu, n.o. prešli všetky záväzky z
dodávateľsko-odberateľských vzťahov uzavretých s NsP Stará Ľubovňa vrátane neukončených súdnych
sporov. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného v 2. rade, že ak by aj niektorý
záväzok opomenul, v tomto protokole je všeobecne podľa vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej
NsP Stará Ľubovňa stanovené, že prechádzajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a to všetky na
Ľubovniansku nemocnicu, n.o.. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom
prípade nemohlo dôjsť k univerzálnej sukcesii z príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu, toto
vyplýva z ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z., ktorý umožňuje zánik rozpočtovej alebo príspevkovej
organizácie zlúčením alebo splynutím len opätovne na rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu a
žalovaný v 3. rade je v danom prípade neziskovou organizáciou, avšak v danom prípade je potrebné
aplikovať ust. § 534 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa s dlžníkom dohodne, že splnil
záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytnúť plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi
z tohto však priame právo nevznikne. Z vyššie citovaných istín, zakladateľskej listiny a rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že bolo dohodnuté v protokole o odovzdaní a prevzatí záväzkov
a pohľadávok nehnuteľných a hnuteľných vecí a pracovno-právnych vzťahov dňa 21.10.2005, že
dodávateľsko-odberateľské vzťahy prechádzajú z NsP Stará Ľubovňa na Ľubovniansku nemocnicu,
n.o.. Je nesporné, že veriteľovi síce priamo právo voči Ľubovnianskej nemocnici, n.o. nevzniká, ale
v tomto konaní na plnenie žalobcovi na základe predložených a prezentovaných skutočností má byť
zaviazaná Ľubovnianska nemocnica, n.o., nakoľko jej táto povinnosť vznikla na základe vyššie uvedenej
zakladateľskej listiny, rozhodnutia Krajského úradu v Prešove a vyplýva aj z protokolu o odovzdaní a
prevzatí záväzkov a pohľadávok. Je nesporné, že dohodou sa zakladá nový samostatný záväzkový
právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou, preto pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť. V danom
prípade teda nedošlo k prevzatiu dlhu podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, ako sa domnieva
žalobca, ale podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 534
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v podanom odvolaní, že námietka premlčania
žalovanou je v rozpore s dobrými mravmi, pretože už od počiatku pre nejasnosť právnej úpravy nebolo
zrejmé, kto bude za záväzky vyplývajúce z kúpnych zmlúv zodpovedať, odvolací súd sa plne stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia námietky premlčania a jej rozpornosť s dobrými
mravmi a poukazuje na skutočnosť, že dobrými mravmi sa rozumie podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem. Týmto normám v zásade neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva
uplatneného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote právnych vzťahov je inštitútom
zákonným, a teda použiteľný vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

22. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že premlčanie je inštitútom
občianskeho práva a jeho účelom je na jednej strane stimulovať veriteľa k rýchlemu a včasnému výkonu
práva a na druhej strane poskytnúť dlžníkovi ochranu. Je nesporné, že zákon umožňuje dlžníkovi
možnosť voľby, či uplatní pred súdom námietku premlčania. Súd neprihliada k námietke premlčania
z úradnej povinnosti, ako je to v prípade preklúzie, ale výhradne na základe námietky dlžníka. Ak by
výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku mal byť prostriedkom umožňujúcim poškodiť
iného účastníka v právnom vzťahu, išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého
účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie za vykazujúce znaky priameho
úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať za okolností a dôvodov, z ktorých
je k vzniku uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka



premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej
intenzite, aby bol odôvodnený tak významným základným princípom právnej istoty, akým je odopretie
práva uplatniť námietku premlčania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
v posudzovanom prípade sa nejedná o žiadne výnimočné okolnosti. Vznesenú námietku premlčania
žalovaného v 3. rade nemožno hodnotiť za konanie, ktoré by bolo v rozpore s ustanoveniami § 3
Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj pokiaľ ide o trovy konania. Je
nesporné, že žalovaní v 2. a v 1. rade boli v konaní úspešní, a preto im súd prvej inštancie priznal
náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vtedy účinného a o trovách
konania rozhodol ta, že namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
percentom, tak ako to umožňovalo ust. § 151 ods. 7 O.s.p.. Žalovaní v 1. a v 2. rade nemali právnych
zástupcov, a preto mohol súd rozhodnúť o trovách konania s poukazom na ust. § 51 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

24. Ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy konania nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia.

25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak žalovanému v 1. a v 2. rade trovy konania
nevznikli, súd prvej inštancie im po právoplatnosti rozhodnutia prizná trovy konania vo výške 0. Pokiaľ
ide o priznanie trov konania žalovanému v 3. rade, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že súd prvej inštancie správne rozhodol o týchto trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2
O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca požadoval zaplatenie 50.801,87 EUR, súd žalobcovi priznal 21.628,87
EUR a neúspešný bol žalobca v rozsahu 57,43 EUR a žalovaný bol úspešný v rozsahu 15,86 %, preto
mu priznal správne trovy konania v tomto percentuálnom vyjadrení.

26. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 3. rade, namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu vydaného pod č.k. 2Cob/210/2014-16 zo dňa 8.12.2015 nevyplýva, že by krajský súd vyslovil
právny záver, že Ľubovnianska nemocnica je pasívne legitimovaná v predmetnom spore, ale vyčíta
súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil dostatočne skutočnosti na prijatie záverov o pasívnej legitimácii
a že v danom prípade nemohlo dôjsť k univerzálnej sukcesii vzhľadom na zákon č. 13/2002 Z.z.,
že Ľubovnianska nemocnica nevstúpila do všetkých práv a povinností po príspevkovej organizácii
Nemocnice s poliklinikou v Starej Ľubovni, odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že
Ľubovnianska nemocnica, n.o. už samotným dňom svojho vzniku prevzala práva a záväzky z pracovno-
právnych vzťahov, know-how a záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli z dodávateľských vzťahov, a to
z dôvodov, že takáto bola vôľa zakladateľov, ktorí ju takto založili a takto aj vznikla. Je nesporné,
že Ľubovnianska nemocnica prevzala uvedené záväzky nie po zrušení NsP Stará Ľubovňa, ale ešte
za jej existencie, a preto na túto skutočnosť nemožno aplikovať ust. § 21 zák. č. 523/2004 Z.z., v
ktorých rieši možnosti pri zlúčení, rozdelení, splynutí alebo zrušení príspevkovej alebo rozpočtovej
organizácie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak by aj niektorý záväzok sa opomenul v
protokole, podľa vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej NsP Stará Ľubovňa bolo stanovené, že
prechádzajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a to všetky na Ľubovniansku nemocnicu, n.o., zo dňa
12.7.2005 a rozhodnutia Krajského úradu Prešov o reorganizácii Ľubovnianskej nemocnice, n.o. zo dňa
4.8.2005 v protokole o odovzdaní a prevzatí záväzkov a pohľadávok, nehnuteľných a hnuteľných vecí a
pracovno-právnych vzťahov zo dňa 21.10.2005 so všetkými jej prílohami. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje predovšetkým na časť II. protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku medzi odovzdávajúcim
Nemocnicou s poliklinikou, Obrancov mieru 3, Stará Ľubovňa, zriaďovateľom Prešovský samosprávny
kraj, Námestie mieru č. 2, Prešov a preberajúcou Ľubovnianska nemocnica, n.o., Obrancov mieru
3, Stará Ľubovňa, z ktorého vyplýva predmet protokolu je: 1. majetok, ktorý tvoria nehnuteľné veci,
hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov ako aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky a
predmetom protokolu podľa tejto časti sú aj obežné prostriedky organizácie prechádzajúce v celosti
na Ľubovniansku nemocnicu, n.o. a zásoby v celkovej hodnote uvedenej v predmetnom protokole
finančné aktíva v celkovej hodnote uvedené v predmetnom protokole, pohľadávky prechádzajúce na
Ľubovniansku nemocnicu, n.o., veci špecifikované ako aj záväzky NsP Stará Ľubovňa k 30.9.2005
v určitej špecifikovanej hodnote. Tiež je v protokole uvedené, že predmetom prevzatia a odovzdania
sú aj dodávateľsko-odberateľské zmluvy vrátane neukončených súdnych sporov uzavreté s NsP



Stará Ľubovňa a ktoré sú v platnosti ku dňu vzniku Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa
a prechádzajú na neziskovú organizáciu podľa zmlúv uvedených v prílohe č. 10. Odvolací súd
zdôrazňuje, že ak by aj niektorý záväzok sa opomenul v tomto protokole, je všeobecne dané, že podľa
vôle zakladateľa a zriaďovateľa bývalej NsP Stará Ľubovňa bolo stanovené, že prechádzajú všetky
dodávateľsko-oberateľské vzťahy, a to všetky na Ľubovniansku nemocnicu, n.o.. Tiež je nesporné z tohto
protokolu, že záväzky prebrala Ľubovnianska nemocnica, n.o. od NsP Stará Ľubovňa.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

28. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 v spojení s ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalovanému v 2. rade, ak by mu boli trovy
odvolacieho konania vznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP).