Nadácia Zastavme korupciu


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Nadácia Zastavme korupciu, IČO: 42 266 777, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, proti žalovanému:
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 811 04 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SŠHR-2020/00577-006-PRED zo dňa 24.11.2020, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Správy štátnych hmotných rezerv
Slovenskej republiky č. SŠHR-2020/00577-006-PRED zo dňa 24.11.2020 ako aj rozhodnutie
žalovaného č. SŠHR-2020/00776-001-KP zo dňa 20.10.2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28. 9. 2020 žalobca doručil žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácii podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon o slobode informácií“),
ktorou sme žiadali sprístupniť nasledovné informácie:
I. Názvy spoločností, ktoré sa uchádzali o zákazku týkajúcu sa zabezpečenia dodávky testov na COVID-
19. Zmluvu uzavrela SŠHR s Labo SK 07.09.2020.
II. Dôvod, pre ktorý boli ponuky jednotlivých uchádzačov vylúčené
III. Zloženie výberovej komisie
IV. Zápisnicu z rokovania komisie

2. Rozhodnutím č. SŠHR-2020/00776-001-KP zo dňa 20.10.2020 žalovaný rozhodol tak, že podľa § 11
ods. 1 písm. b) v spojení s § 18 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 26 ods. 9 a § 55 ods. 3 zákona
č. 343/2015 Z.z., o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom
obstarávaní“), v spojení s § 9, § 12 zákona o slobode informácií, § 46 a 47 správneho poriadku:
I. Žiadosti o sprístupnenie informácií v časti: „názvy spoločností, ktoré sa uchádzali o zákazku týkajúcu sa
zabezpečenia dodávky testov na COVID -19, zmluvu uzavrel žalovaný s Labo SK, s. r. o. Dňa 07.09.2020
(<https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4952122&I=sk>)“ nevyhovel.
II. Žiadosti o sprístupnenie informácií v časti: „dôvod, pre ktorý boli ponuky jednotlivých uchádzačov
vylúčené“ nevyhovel.
III. Žiadosti o sprístupnenie informácií v časti: „zloženie výberovej komisie“ nevyhovel.
IV. Žiadosti o sprístupnenie informácií v časti: „zápisnicu z rokovania komisie“ nevyhovel.



3. Proti rozhodnutiu vydanom žalovaným v prvom stupni administratívneho konania žalobca podal
rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. SŠHR-2020/00577-006-
PRED zo dňa 24.11.2020, tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a
(prvostupňové) rozhodnutie kancelárie predsedu žalovaného č. 2020/00776-001-KP zo dňa 20.10.2020
potvrdil.

4. K odmietnutiu sprístupniť informácie v časti výroku I. a výroku II. prvostupňového rozhodnutia žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že informácie týkajúce sa názvov spoločností uchádzajúcich
sa o zákazku ako aj dôvody ich zaradenia alebo nezaradenia do dynamického nákupného systému
nebolo možné sprístupniť počas prebiehajúceho verejného obstarávania. V porovnaní so štandardným
postupom verejného obstarávania, pri ktorom sa všetci záujemcovia musia kvalifikovať na začiatku
verejného obstarávania, pri dynamickom nákupnom systéme môže hospodársky subjekt požiadať o
zaradenie kedykoľvek počas jeho trvania. Dynamický nákupný systém musí byť zriadený ako otvorený, t.
j. kedykoľvek počas jeho trvania musí byť do neho zaradený každý záujemca, ktorý požiadal o zaradenie
a splnil podmienky účasti. Pri zadávaní jednotlivých zákaziek v rámci dynamického nákupného systému
je výzva adresovaná všetkým hospodárskym subjektom, ktoré sú v ňom počas celej jeho životnosti
zaradené a ktorých počet nie je možné obmedziť, a tým pádom môže dôjsť k predloženiu vysokého
počtu ponúk.

5. Vysoký počet ponúk je jednou z výhod dynamických nákupných systémov (Smernica 2014/24). Táto
technika nakupovania umožňuje verejnému obstarávateľovi mať k dispozícii osobitne veľký rozsah
ponúk, čím sa zaisti optimálne používanie verejných finančných prostriedkov prostredníctvom širokej
súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, stavebnými prácami alebo
službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu“.

6. Poukazujúc na § 60 ods. 6, ods. 10, § 64 ods. 1. písm. b) zákona o verejnom obstarávaní žalovaný
argumentoval, že sprístupnenie zoznamu záujemcov zaradených do dynamického nákupného systému
by bolo v rozpore s cieľmi hospodárskej súťaže, pretože ako sa v dôvodovej správe k zákonu sa
uvádza, cieľom právnej úpravy je nedovoliť resp. nepodporovať kolúzne protisúťažné konanie zo strany
hospodárskych subjektov.

7. Dynamický nákupný systém je otvorený, resp. vytvorený na 24 mesiacov a hospodárske subjekty,
záujemcovia môžu zasielať do jednotlivých kategórií žiadosti aj opakovane, nevynímajúc kategóriu č.
16 - Odberové sety. Na základe uvedeného možno zoznam spoločností, resp. zoznam hospodárskych
subjektov zverejniť až po ukončení celého procesu verejného obstarávania.

8. Žalovaný zdôraznil, že § 64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní sa zápisnica z
vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v dynamickom nákupnom systéme nezverejňuje. Podľa
žalovaného uvedené zákonné ustanovenie jasne vylučuje zverejnenie zápisnice v celom jej rozsahu,
pričom zápisnica z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v dynamickom nákupnom systéme
obsahuje aj zdôvodnenie zaradenia alebo nezaradenia záujemcu do dynamického nákupného systému,
teda je jej neodmysliteľnou súčasťou, nebolo možné žalobcovi poskytnúť ani tieto informácie.

9. K tvrdeniu žalobcu v rozklade, že dôvodom nezverejnenia informácie povinnou osobou môže byť
napr. ochrana obchodného tajomstva, žalovaný uviedol, že ich považuje za nesúvisiace s rozhodnutím,
pretože v predmetnom verejnom obstarávaní sa neobmedzil prístup k informáciám z dôvodu ochrany
obchodného tajomstva, ale z dôvodu ochrany hospodárskej súťaže, pričom žalobca mylne v rozklade
nepripúšťal možnosť iného zákonného obmedzenia sprístupnenia informácií ako titulom ochrany
obchodného tajomstva.

10. Žalovaný zopakoval, že ako povinná osoba už v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol o obmedzení
poskytnutia požadovaných informácií na základe § 64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní,
ktorý explicitne upravuje obmedzenie zverejňovania žiadaných informácií. Je zrejmé že žalobcom
požadované informácie o všetkých záujemcoch a dôvodoch ich vylúčenia spadajú pod nezverejňované
informácie, nakoľko práve tieto sú esenciálnou súčasťou zápisnice z vyhodnotenia podmienok
účasti, ktorá je obligatórne vylúčená zo zverejňovania. Účelom uvedenej právnej úpravy je ochrana
hospodárskej súťaže najmä prostredníctvom zamedzenia kolúzneho správania účastníkov verejného
obstarávania.



11. K odmietnutiu sprístupniť informácie v časti výroku III. a výroku IV. prvostupňového rozhodnutia
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že členovia komisie, ktorých zoznam žiada žalobca
sprístupniť, sú vymenovaní na celú dobu trvania dynamického nákupného systému. Verejný obstarávateľ
a obstarávateľ sú povinní na vyhodnotenie ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu.

12. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom
alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v
rámci ktorej sa vyhodnocujú najmä požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti
ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a zároveň sa v
tejto fáze hodnotia ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Ich celkový počet je 11 a pri
vyhodnocovaní konkrétnych zákaziek zasadajú v rôznych zloženiach v nadpolovičnom počte z celku.
Verejný obstarávateľ je povinný zamedziť ohrozeniu čestnej hospodárskej súťaže, ku ktorému by mohlo
dôjsť nežiadúcim ovplyvňovaním členom komisie, ktorí budú vyhodnocovať konkrétne zákazky po dobu
24 mesiacov trvania zriadeného dynamického nákupného systému.

13. Informácie týkajúce sa zloženia výberovej komisie nie je možné sprístupniť počas prebiehajúceho
verejného obstarávania, nakoľko by tým mohla byť ohrozená čestná hospodárska súťaž a z tohto dôvodu
žalovaný oprávnená sprístupniť žalobcom žiadané informácie.

14. Žalovaný poukazujúc na v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlený inštitút zverejňovania v
zmysle § 64 ods. 1 písm. b.) zákona o verejnom obstarávaní neakceptoval v rozklade uvedenú
námietku žalobcu, že sprístupnenie zoznamu členov komisie nemôže mať kolúzny následok, keďže by
sa po uzatvorení jednotlivých zmlúv v dynamickom nákupnom systéme informácie mali zverejňovať.
Dodal, že sa v danom smere zhoduje s prvostupňovým rozhodnutím a podľa neho zásada
transparentnosti aj v tomto prípade bude dodržaná zverejneným členom komisie spolu s ostatnými
zverejňovanými informáciami po skončení zriadeného dynamického nákupného systému. Žalovaný
odkázal na dôvodovú správu k § 64 ods. 1 písm. b.) zákona, podľa ktorej sa „zavádza povinnosť
zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu
o skutočne poskytnutých plneniach“.

15. Predmetné ustanovenie taxatívne zakotvuje rozsah informácií a dokumentov, ktoré je verejný
obstarávateľ povinný zverejňovať v profile. Základom zverejňovania v profile je jeho členenie na
jednotlivé zákazky, ku ktorým sa následne priraďujú informácie a dokumenty k nim prináležiace.
Zákazkou sa v tomto kontexte rozumie zriadený dynamický nákupný systém, nie jednotlivé, konkrétne
zákazky.

16. V súlade s § 53 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní komisia vyhotovuje o vyhodnotení
ponúk zápisnicu, ktorá obsahuje najmä zoznam členov komisie, zoznam všetkých uchádzačov, ktorí
predložili ponuky, zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia, dôvody vylúčenia
mimoriadne nízkych ponúk, poradie uchádzačov a identifikáciu úspešného uchádzača alebo úspešných
uchádzačov s uvedením dôvodov úspešnosti ponuky alebo ponúk; podiel subdodávky, ak je známy,
ak ide o verejnú súťaž, informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti a dôvody, pre ktoré člen
komisie odmietol podpísať zápisnicu alebo podpísal zápisnicu s výhradou.

17. Ustanovenie § 64 zákona o verejnom obstarávaní má za cieľ zabezpečovanie dodržiavania princípu
transparentnosti, keď umožňuje záujemcom, uchádzačom aj verejnosti na jednom mieste prístup ku
všetkým najdôležitejším informáciám, ktoré sa týkajú konkrétneho verejného obstarávania. Zákon
pri výkone verejného obstarávania prostredníctvom dynamického nákupného systému uprednostňuje
dodržanie princípov verejného obstarávania na dosiahnutie cieľa vytvorenia hospodárskej súťaže pred
okamžitou transparentnosťou v priebehu súťaže v podobe poskytovania informácií verejnosti, ktorá
je v prípade dynamického nákupného systému počas jeho existencie v priamom rozpore s týmto
cieľom. Účelom princípu transparentnosti v procese verejného obstarávania je zabezpečiť, aby tento
proces prebiehal prehľadným, predvídateľným a preskúmateľným spôsobom, v súlade s podmienkami
stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Princípu transparentnosti sa prejavuje
hlavne povinnosťou verejného obstarávateľa viesť dokumentáciu o všetkých úkonoch vo verejnom
obstarávaní.



18. Podľa § 24 ods. 1 prvej vety zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú
povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí
prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

19. Dokumentovanie celého postupu zadávania zákazky je dôležité z hľadiska preskúmateľnosti
konania verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Každý úkon verejného obstarávateľa a obstarávateľa
vykonaný v súvislosti so zadávaním zákazky musí byť v procese verejného obstarávania riadne
zdokumentovaný a prehľadný, a to najmä za tým účelom, aby bolo možné v každej fáze, a teda aj po
ukončení procesu verejného obstarávania, riadne preskúmať, či jeho konanie bolo v súlade so zákonom.

20. Princíp transparentnosti má teda zabezpečiť predvídateľnosť konania verejného obstarávateľa
a obstarávateľa (zo strany záujemcov alebo uchádzačov) a zároveň preskúmateľnosť, t. j. kontrolu
nestrannosti každého úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonaného v súvislosti so
zadávaním zákazky (zo strany kontrolných orgánov).

21. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že zápisnica z vyhodnotenia ponúk obsahuje
informácie, ktoré nie je verejný obstarávateľ oprávnený zverejniť v priebehu uskutočňovania
zákazky. Princíp transparentnosti je v danom prípade zachovaný, nakoľko verejný obstarávateľ vedie
dokumentáciu o všetkých úkonoch vo verejnom obstarávaní a teda je zachovaná preskúmateľnosť jeho
postupu. Predvídateľnosť, ktorú princíp transparentnosti tiež sleduje, by sprístupnením požadovaných
informácií žiadateľovi bola naopak porušená. Poskytnutím uvedených informácií by bola poskytnutá
výhoda novým uchádzačom vo verejnom obstarávaní a tým porušený princíp rovnakého zaobchádzania.
Účel princípu rovnakého zaobchádzania je stráženie neutrality pri posudzovaní ponúk alebo žiadostí
o účasť, kedy je nevyhnutné, aby sa vylúčila akákoľvek subjektivita a možné zvýhodnenie alebo
poškodenie súťažiacich subjektov o zadanie zákazky. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov,
princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom, že verejný
obstarávate!' a obstarávateľ pristupujú principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom
alebo záujemcom, pričom nemôžu žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome
zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení.
Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozdelí dynamický nákupný systém do kategórií tovarov,
stavebných prác alebo služieb podľa vyššie uvedeného, uvedie primerané podmienky účasti pre každú
kategóriu. Keďže v rámci jednej kategórie môžu byť konkrétne zákazky vyhlasované opakovane je
nežiadúce, aby vyhodnotenie podmienky účasti v tej - ktorej kategórií bolo zverejnené, rovnako ako
vyhodnotenie ponúk. Ich zverejnením by došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania v rámci
užšej súťaže, tým, že uchádzačom neskoršej konkrétnej zákazky v danej kategórií by boli sprístupnené
informácie, ktoré uchádzači skoršej konkrétnej zákazky v danej kategórii k dispozícii nemali. Vyhovením
žiadosti o poskytnutie požadovaných informácií by bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie účastníkov verejného obstarávania, pretože ak by požadované informácie boli
poskytnuté, bol by žiadateľ voči iným záujemcom neoprávnene zvýhodnený a verejný obstarávateľ by
mu takýmto postupom zvýhodnenie poskytol. K zverejneniu zápisnice z vyhodnotenia ponúk má dôjsť
bezodkladne po zverejnení zmluvy podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Povinnosť
zverejnenia nastáva až uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo bezodkladne po
zrušení verejného obstarávania.

22. V súvislosti s dynamickým nákupným systémom je nutné vyššie uvedený moment, ktorý je
determinantom na vznik publikačnej povinnosti, chápať v širších súvislostiach, nakoľko v opačnom
prípade by mohla byť ohrozená hospodárska súťaž, ktorá sa dynamickým nákupným systémom
sleduje. V dynamickom nákupnom systéme moment uzatvorenia zmluvy a moment zrušenia verejného
obstarávania sú od seba časovo veľmi rozdielne. Zatiaľ čo Zmluva pre jednotlivú zákazku už môže
byť uzatvorená a zverejnená v CRZ, ukončenie, resp. zrušenie verejného obstarávania nastáva
až ukončením zriadeného dynamického nákupného systému. Nakoľko samotný dynamický nákupný
systém sa v tomto prípade uzatvorilo na dobu 24 mesiacov, je viac ako pravdepodobné, že k
zrušeniu verejného obstarávania dôjde za značne dlhší čas. Medzi uzatvorenou zmluvou, ktorá je
ukončením jednej zákazky a ukončením samotného zriadeného dynamického nákupného systému je
nutné rozlišovať najmä z časového hľadiska a následkov, ktoré ich ukončenie spôsobuje.



23. Uvedený záver možno vyvodiť zo znenia § 59 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého
ak ide o ukončenie dynamického nákupného systému, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ túto
skutočnosť oznamuje publikačnému úradu a úradu oznámením o výsledku verejného obstarávania.

24. Ukončenie dynamického nákupného systému je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný oznámiť
publikačnému úradu a ÚVO, a to oznámením o výsledku verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ
informáciu o ukončení dynamického nákupného systému uvádza v bode IV.2.8 oznámenia o výsledku
verejného obstarávania a obstarávate!' v bode IV.2.8 oznámenia o výsledku verejného obstarávania pre
vybrané odvetvia.

25. Podľa § 24 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú
písomnú správu o každej zákazke, rámcovej dohode, koncesii, súťaži návrhov a o každom zriadení
dynamického nákupného systému. Odsek 2 zakotvuje povinnosť pre verejných obstarávateľov
vypracovať písomnú správu o každej zákazke, rámcovej dohode (t. j. nie o jednotlivých čiastkových
plneniach), koncesii, súťaží návrhov a o každom zriadení dynamického nákupného systému (t. j.
nie o jednotlivých zákazkách zadaných v rámci predmetného dynamického nákupného systému). Z
uvedeného vyplýva, že až po ukončení dynamického nákupného systému podľa § 59 ods. 6 zákona
o verejnom obstarávaní bude zverejnená súhrnná správa o vyhodnotení zákazky v zmysle § 64 ods.
1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Analogicky možno vyvodiť rovnaký postup aj pre ostatné
dokumenty zverejňované podľa §64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní..

26. Žalovaný tiež poukázal na §1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaním z ktorého vyplýva, že zákon
o verejnom obstarávaní upravuje prebiehajúci proces verejného obstarávania, v ktorom sa spravidla
sprístupňujú informácie o výsledku ukončených procesov (informácie o rozhodnutiach), avšak nie
informácie o procesoch prebiehajúcich.

27. Poskytnutie informácií žalobcovi by mohlo viesť k situácii, že žiadateľ by mal v určitom okamihu
o prebiehajúcom verejnom obstarávaní viac informácií ako jeho účastníci. Ak by žalovaný pripustil
možnosť zverejňovania všetkých informácií o prebiehajúcom verejnom obstarávaní na základe zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, potom by ktokoľvek mohol kedykoľvek počas verejného obstarávania
disponovať celým spisom verejného obstarávania, čím by dochádzalo k obchádzaniu zákona o verejnom
obstarávaní a k porušovaniu princípov čestnej hospodárskej súťaže. Sprístupnením požadovaných
informácií v rozsahu a obsahu, ktoré žiadal žalobca, by došlo k vytvoreniu existencie možnosti zneužitia
informácií tretími osobami, pričom požadované informácie získané z predmetných dokumentov by za
predpokladu ich sprístupnenia mohli žiadateľovi, resp. iným osobám ponúknuť výhodnejšiu pozíciu vo
vzťahu k prebiehajúcemu verejnému obstarávaniu na uvedený predmet zákazky, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o verejnom obstarávaní ako aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

28. Žalovaný zdôraznil, že zriadený dynamický nákupný systém je stále prebiehajúci a priebeh verejného
obstarávania je neverejný. Tento proces je nepriamo chránený aj ustanovením § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 211/2000 Z.z..

29. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný ako správny orgán
konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané
rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto
rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení
v časti V. tohto rozsudku.

II. Žaloba

30. Včas (elektronicky) podanou správnou žalobou, súdu doručenou dňa 19.01.2021, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti v úvode odôvodnenia tohto rozsudku opísaných rozhodnutí
žalovaného, tieto považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

31. V úvodnej žalobnej námietke žalobca poukázal na to, že v dôvodovej správe k § 26 ods. 9
zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca uviedol, že dôvodom nezverejnenia informácie verejným



obstarávateľom pre možné ohrozenie alebo bránenie hospodárskej súťaži by bolo napríklad vtedy, ak
by zverejnením informácie došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Žalobca dodal, že
aplikácia inštitútu obchodného tajomstva ako dôvodu pre nezverejnenie časti informácie v oznámení o
výsledku by mala byť možná len v prípade, ak uchádzač, resp. záujemca uviedol predmetnú informáciu
ako obchodné tajomstvo vo svojej ponuke, resp. v inom svojom dokumente.

32. Vzhľadom na to, že sprístupnenie informácií požadovaných v predmetnej žiadosti (opísaná v ods.
1 odôvodnenia rozsudku) nie je spôsobilé ohroziť obchodné tajomstvo uchádzačov v dynamickom
nákupnom systéme, a teda ani čestnú hospodársku súťaž a žalobca si dovolí domnievať sa, že
uchádzači neuviedli ním požadované informácie vo svojich ponukách ako obchodné tajomstvo, žalobca
mal za to, že žalovaný neposkytnutím predmetných informácií porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu vyplýva zo zákona č. 211/2000 Z.z..

33. Pokiaľ ide o informáciu požadovanú v bode I. infožiadosti (názvy spoločností, ktoré sa uchádzali
o zákazku týkajúcu sa zabezpečenia dodávky testov na COVID- 19), dôvodom nesprístupnenia
predmetnej informácie bolo, že takéto zverejnenie je zákonom obmedzené, nakoľko by mohlo ohroziť
hospodársku súťaž. Napriek tomu je známe, že počas trvania dynamického nákupného systému
žalovaný s firmami priebežne uzatváral zmluvy, ktoré následne zverejňoval, a to vrátane názvov
obchodných spoločností a cien, v centrálnom registri zmlúv. Z tohto dôvodu sa žalobca domnieval, že
názvy obchodných spoločností, ktoré sa uchádzali o zákazku, možno považovať za všeobecne známe
informácie, a preto nie je dôvodné sa obávať, že by ich poskytnutím došlo k ohrozeniu alebo narušeniu
hospodárskej súťaže.

34. Pokiaľ ide o informáciu požadovanú v bode II. infožiadosti (dôvod, pre ktorý boli ponuky
jednotlivých uchádzačov vylúčené), podľa žalovaného bola dôvodom neposkytnutia požadovanej
informácie skutočnosť, že je obsiahnutá v zápisnici z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, pričom
táto zápisnica sa nezverejňuje. Podľa žalobcu sprístupnenie informácie o dôvode vylúčenia nemôže
naplniť ani jednu z podstát, pre ktorú je v dynamickom nákupnom systéme obmedzený princíp
transparentnosti. Preto sa žalobca nestotožnil s tým, že by nezverejňovanie zápisnice podľa zákona
malo automaticky znamenať aj obmedzenie práva na informáciu o dôvodoch vylúčenia, a to napriek
tomu, že sú obsahom tejto nezverejňovanej zápisnice.

35. Pokiaľ ide o informáciu požadovanú v bode III. infožiadosti (zloženie výberovej komisie), podľa
žalobcu zverejnenie informácie o členoch komisie nemôže mať kolúzny následok. Naopak, zverejnenie
týchto osôb je v súlade s princípom transparentnosti a teda je na základe toho možné reálne vyhodnotiť
splnenie pravidiel podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Podľa § 64 zákona o verejnom obstarávaní verejný
obstarávateľ a obstarávateľ uverejnia v profile v členení podľa jednotlivých verejných obstarávaní
zápisnicu z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti okrem zápisnice podľa § 60 ods. 6 <https://
www.epi.sk/zz/2015-343>, ponuky všetkých uchádzačov doručené v lehote na predkladanie ponúk,
zápisnicu z otvárania ponúk, zápisnicu z vyhodnotenia ponúk, zápisnicu zo zasadnutia poroty, správu
podľa § 24 <https://www.epi.sk/zz/2015-343>, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy,
rámcovej dohody alebo bezodkladne po zrušení verejného obstarávania. Pri dynamickom nákupnom
systéme sa nezverejňuje zápisnica z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti. To ale neznamená, že
by sa po jednotlivých zadaniach a uzatvorených zmlúv v rámci dynamického nákupného systému nemali
publikovať zápisnice z vyhodnotenia ponúk, ktoré podľa § 53 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní
zoznam členov obsahujú.

36. K spornej otázke týkajúcej sa nesprístupnenia žalobcom požadovanej informácie v bode IV.
(zápisnica z rokovania komisie) jeho infožiadosti žalobca poukázal na argumentáciu k bodu III. Opísanú
v odseku 34 odôvodnenia rozsudku.

37. Hoci zákonodarca uviedol vo svojej dôvodovej správe k § 26 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní
obchodné tajomstvo, ako len príklad z viacerých možných dôvodov, pre ktorý je možné považovať
sprístupnenie informácie za spôsobilé ohroziť hospodársku súťaž, žalobca vyjadril názor, že hoci týchto
dôvodov môže byť viac, mali by sa všetky zhodovať vo svojej podstate, ktorou je ochrana citlivých, resp.
dôverných informácií.



38. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 22 ods. 1, ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
Zákonodarca zakotvuje taxatívny výpočet prípadov, ktoré môže označiť záujemca, resp. uchádzač ako
dôverné informácie. Tento rozsah nie je možné (verejným) obstarávateľom v súťažných podkladoch
ani rozšíriť, ani zúžiť. Obchodný zákonník <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> podáva legálnu definíciu obchodného tajomstva, ktoré poníma ako všetky skutočnosti
obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súvisia s podnikom a ktoré majú skutočnú alebo
aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch
bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich
utajenie zabezpečuje.

39. Poukazujúc na ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní žalobca uviedol,
že toto ustanovenie prelamuje ochranu dôverných informácií zakotvenú v § 22 ods. 1 tohto
zákona v tom, že dôverné informácie nepožívajú ochranu v prípade, ak má dôjsť k ich
zverejneniu podľa predpisov verejného obstarávania alebo podľa zákona č. 211/2000 Z. z. <aspi://
module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
III. Vyjadrenie žalovaného

40. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným elektronicky dňa 15.03.2021, zotrval na svojom
pôvodnom právnom názore, žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

41. K nesprístupneniu informácií požadovaných žalobcom v bode I. a II. jeho žiadosti žalovaný poukázal
na znenie § 60 ods. 6, ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní

42. Zákon o verejnom obstarávaní explicitne upravuje obmedzenie zverejňovania žiadaných informácií.
Je zrejmé že žalobcom požadované informácie o všetkých záujemcoch a dôvodoch ich vylúčenia
spadajú pod nezverejňované informácie, nakoľko práve tieto sú esenciálnou súčasťou zápisnice z
vyhodnotenia podmienok účasti, ktorá je obligatórne vylúčená zo zverejňovania. Účelom uvedenej
právnej úpravy je ochrana hospodárskej súťaže najmä prostredníctvom zamedzenia kolúzneho
správania účastníkov verejného obstarávania. Sprístupnenie zoznamu záujemcov zaradených do
dynamického nákupného systému by bolo v rozpore s cieľmi hospodárskej súťaže. Ako uvádza
zákonodarca v dôvodovej správe, cieľom tejto úpravy je nedovoliť resp. nepodporovať kolúzne -
protisúťažné konanie zo strany hospodárskych subjektov. Dynamický nákupný systém je otvorený, resp.
vytvorený na 24 mesiacov a hospodárske subjekty, záujemcovia môžu zasielať do jednotlivých kategórií
žiadosti aj opakovane, nevynímajúc kategóriu č. 16 - Odberové sety. Na základe uvedeného možno
zoznam spoločností, resp. zoznam hospodárskych subjektov zverejniť až po ukončení celého procesu
verejného obstarávania. Nakoľko zápisnica z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v dynamickom
nákupnom systéme obsahuje aj zdôvodnenie zaradenia alebo nezaradenia záujemcu do dynamického
nákupného systému, teda je jej neodmysliteľnou súčasťou, nie je možné poskytnúť žiadateľovi ani tieto
informácie. Zákon v § 64 ods. 1 písm. b) o verejnom obstarávaní jasne vylučuje zverejnenie predmetnej
zápisnice v celom jej rozsahu

43. Argumentáciu žalobcu týkajúca sa zverejnenia zmlúv v CRZ považoval žalovaný za irelevantnú,
nesúvisiacu s vyššie uvádzanou problematikou zverejnenia všetkých záujemcov o súťaž. Povinnosť
žalovaného povinne zverejňovať uzatvorené kontrakty nemožno zamieňať s povinnosťami žalovaného
ako verejného obstarávateľa. Zákon o verejnom obstarávaní v otázkach zverejnenia záujemcov o
zaradenie do súťaže a dôvodov ich vylúčenia, resp. nezaradenia do dynamického nákupného systému
ustanovuje v § 64 ods. 1 písm. b) jasne, že zverejnenie týchto informácií je nežiadúce.

44. K namietanej nezákonnosti rozhodnutia týkajúcej sa nesprístupnenia informácií požadovaných
žalobcom v bode III. jeho žiadosti žalovaný poznamenal, že žalobca sa nevyporiadal so žiadnym s
argumentov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí. Podľa jeho názoru rozhodnutie o rozklade bolo
dostatočne odôvodnené, čo však bolo žalobcom odignorované, o čom podľa žalobcu svedčí zrejmá
obsahová totožnosť rozkladu a správnej žaloby.

45. Žalobca, tak ako v rozhodnutí o rozklade, zopakoval, že členovia komisie, ktorých zoznam žiada
žalobca sprístupniť sú vymenovaní na celú dobu trvania dynamického nákupného systému. Zriadenie
komisie na vyhodnotenie ponúk Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní na vyhodnotenie
ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny



orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j.
procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa vyhodnocujú najmä požiadavky na predmet
zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje
znaky mimoriadne nízkej ponuky a zároveň sa v tejto fáze hodnotia ponuky na základe kritérií na
vyhodnotenie ponúk. Ich celkový počet je 11 a pri vyhodnocovaní konkrétnych zákaziek zasadajú v
rôznych zloženiach v nadpolovičnom počte z celku. Verejný obstarávateľ je povinný zamedziť ohrozeniu
čestnej hospodárskej súťaže, ku ktorému by mohlo dôjsť nežiadúcim ovplyvňovaním členom komisie,
ktorí budú vyhodnocovať konkrétne zákazky po dobu 24 mesiacov trvania zriadeného dynamického
nákupného systému.

46. Informácie týkajúce sa zloženia výberovej komisie nie je podľa žalovaného možné sprístupniť
počas prebiehajúceho verejného obstarávania, nakoľko by tým mohla byť ohrozená čestná hospodárska
súťaž. Zverejnením členov komisie by došlo k ohrozeniu hospodárskej súťaže, nakoľko by exponovanie
členov komisie mohlo zvýšiť nebezpečenstvo napr. snahy o ovplyvňovanie jej rozhodnutia, použitia
nekalosúťažných praktík, nátlaku a iné formy ohrozenia hosp. súťaže. Z uvedeného dôvodu žalovaný
rozhodol o nesprístupní žalobcom žiadané informácie.

47. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú informáciu uvedenú v bode IV. jeho infožiadosti, zápisnica
z rokovania komisie, žalovaný poukázal na § 26 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní a odmietol
argumentáciu žalobcu viažucu sa na obchodné tajomstvo ako možný dôvod pre nesprístupnenie
informácie v záujme ochrany hospodárskej súťaže

48. Žalovaný o nesprístupnení informácií rozhodol z dôvodu ochrany hospodárskej súťaže, ktorej
obmedzenie nespočívalo v ochrane dôverných informácií ale v ochrane informácii o súťaži, ktorých
zverejnenie by mohlo viesť k ohrozeniu hospodárskej súťaže s dôvodu ovplyvňovania protisúťažného
konania a kolúzneho konania. Žalovaný chráni hospodársku súťaž tým, že zamedzí v zákonom mu
dovolenej miere, používaniu nekalých praktík, ktoré sú spôsobilé ohroziť súťaž.

49. V žalobe uvádzaný § 22 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní považoval žalovaný za nesúvisiaci
s poskytovaním informácií na základe infožiadosti, ale s obligatórnym zverejňovaním zmlúv.

50. Rovnako ako v žalobe napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazujúc na § 64 ods. 1 písm. b) zákona
o verejnom obstarávaní a vysvetlil, že „predmetné ustanovenie taxatívne zakotvuje rozsah informácií
a dokumentov, ktoré je verejný obstarávateľ povinný zverejňovať v profile. Ide v podstate o informácie
a dokumenty o celom životnom cykle zákazky. Základom zverejňovania v profile je jeho členenie
na jednotlivé zákazky, ku ktorým sa následne priraďujú informácie a dokumenty k nim prináležiace.
Zákazkou sa v tomto kontexte rozumie zriadený dynamický nákupný systém, nie jednotlivé, konkrétne
zákazky. Ustanovenie § 64 ZVO má za cieľ zabezpečovanie dodržiavania princípu transparentnosti, keď
umožňuje záujemcom, uchádzačom aj verejnosti na jednom mieste prístup ku všetkým najdôležitejším
informáciám, ktoré sa týkajú konkrétneho verejného obstarávania. Avšak zákon o verejnom obstarávaní
pri výkone verejného obstarávania prostredníctvom dynamického nákupného systému uprednostňuje
dodržanie princípov verejného obstarávania na dosiahnutie cieľa vytvorenia hospodárskej súťaže
pred okamžitou transparentnosťou v priebehu súťaže v podobe poskytovania informácií verejnosti,
ktorá je v prípade dynamického nákupného systému počas jeho existencie v priamom rozpore s
týmto cieľom. Účelom princípu transparentnosti v procese verejného obstarávania je zabezpečiť,
aby tento proces prebiehal prehľadným, predvídateľným a preskúmateľným spôsobom, v súlade s
podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Dokumentovanie celého
postupu zadávania zákazky je dôležité z hľadiska preskúmateľnosti konania verejného obstarávateľa a
obstarávateľa. Každý úkon verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonaný v súvislosti so zadávaním
zákazky musí byť v procese verejného obstarávania riadne zdokumentovaný a prehľadný, a to
najmä za tým účelom, aby bolo možné v každej fáze, a teda aj po ukončení procesu verejného
obstarávania, riadne preskúmať, či jeho konanie bolo v súlade so zákonom. Princíp transparentnosti
má teda zabezpečiť predvídateľnosť konania verejného obstarávateľa a obstarávateľa (zo strany
záujemcov alebo uchádzačov) a zároveň preskúmateľnosť, t. j. kontrolu nestrannosti každého úkonu
verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky (zo strany
kontrolných orgánov). Z uvedeného vyplýva, že zápisnica z vyhodnotenia ponúk obsahuje informácie,
ktoré nie je verejný obstarávateľ oprávnený zverejniť v priebehu uskutočňovania zákazky. Princíp
transparentnosti je v danom prípade zachovaný, nakoľko verejný obstarávateľ vedie dokumentáciu



o všetkých úkonoch vo verejnom obstarávaní a teda je zachovaná preskúmateľnosť jeho postupu.
Predvídateľnosť, ktorú princíp transparentnosti tiež sleduje, by sprístupnením požadovaných informácií
žiadateľovi bola naopak porušená. Poskytnutím uvedených informácií by bola poskytnutá výhoda
novým uchádzačom vo verejnom obstarávaní a tým porušený princíp rovnakého zaobchádzania. Účel
princípu rovnakého zaobchádzania je stráženie neutrality pri posudzovaní ponúk alebo žiadostí o účasť,
kedy je nevyhnutné, aby sa vylúčila akákoľvek subjektivita a možné zvýhodnenie alebo poškodenie
súťažiacich subjektov o zadanie zákazky. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého
zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom, že verejný obstarávateľ a
obstarávateľ pristupujú principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom alebo záujemcom,
pričom nemôžu žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať
alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Ak verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ rozdelí dynamický nákupný systém do kategórií tovarov, stavebných
prác alebo služieb podľa vyššie uvedeného, uvedie primerané podmienky účasti pre každú kategóriu.
Keďže v rámci jednej kategórie môžu byť konkrétne zákazky vyhlasované opakovane je nežiadúce,
aby vyhodnotenie podmienky účasti v tej - ktorej kategórií bolo zverejnené, rovnako ako vyhodnotenie
ponúk. Ich zverejnením by došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania v rámci užšej súťaže,
tým, že uchádzačom neskoršej konkrétnej zákazky v danej kategórií by boli sprístupnené informácie,
ktoré uchádzači skoršej konkrétnej zákazky v danej kategórii k dispozícii nemali. Vyhovením žiadosti
žiadateľa o poskytnutie požadovaných informácií, by bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie účastníkov verejného obstarávania, pretože ak by požadované informácie boli
poskytnuté, bol by žiadateľ voči iným záujemcom neoprávnene zvýhodnený a verejný obstarávateľ by
mu takýmto postupom zvýhodnenie poskytol.“

51. Žalobca ďalej argumentoval, že „k zverejneniu zápisnice z vyhodnotenia ponúk má dôjsť
bezodkladne po zverejnení zmluvy podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Povinnosť
zverejnenia nastáva až uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo bezodkladne po
zrušení verejného obstarávania. V súvislosti s dynamickým nákupným systémom je nutné vyššie
uvedený moment, ktorý je determinantom na vznik publikačnej povinnosti, chápať v širších súvislostiach,
nakoľko v opačnom prípade by mohla byť ohrozená hospodárska súťaž, ktorá sa dynamickým nákupným
systémom sleduje. V dynamickom nákupnom systéme moment uzatvorenia zmluvy a moment zrušenia
verejného obstarávania sú od seba časovo veľmi rozdielne. Zatiaľ čo Zmluva pre jednotlivú zákazku
už môže byť uzatvorená a zverejnená v CRZ, ukončenie, resp. zrušenie verejného obstarávania
nastáva až ukončením zriadeného dynamického nákupného systému. Nakoľko samotný dynamický
nákupný systém sa v tomto prípade uzatvorilo na dobu 24 mesiacov, je viac ako pravdepodobné, že
k zrušeniu verejného obstarávania dôjde za značne dlhší čas. Medzi uzatvorenou zmluvou, ktorá je
ukončením jednej zákazky a ukončením samotného zriadeného dynamického nákupného systému je
nutné rozlišovať najmä z časového hľadiska a následkov, ktoré ich ukončenie spôsobuje. Uvedený
záver možno vyvodiť zo znenia § 59 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní: „Ak ide o ukončenie
dynamického nákupného systému, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ túto skutočnosť oznamuje
publikačnému úradu a úradu oznámením o výsledku verejného obstarávania.“ Ukončenie dynamického
nákupného systému je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný oznámiť publikačnému úradu a
ÚVO, a to oznámením o výsledku verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ informáciu o ukončení
dynamického nákupného systému uvádza v bode IV.2.8 oznámenia o výsledku verejného obstarávania
a obstarávateľ v bode IV.2.8 oznámenia o výsledku verejného obstarávania pre vybrané odvetvia. Podľa
§ 24 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú písomnú
správu o každej zákazke, rámcovej dohode, koncesii, súťaži návrhov a o každom zriadení dynamického
nákupné ho systému.“ Odsek 2 zakotvuje povinnosť pre verejných obstarávateľov vypracovať písomnú
správu o každej zákazke, rámcovej dohode (t. j. nie o jednotlivých čiastkových plneniach), koncesii,
súťaží návrhov a o každom zriadení dynamického nákupného systému (t.j. nie o jednotlivých zákazkách
zadaných v rámci predmetného dynamického nákupného systému). Z uvedeného vyplýva, že až po
ukončení dynamického nákupného systému podľa § 59 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní bude
zverejnená súhrnná správa o vyhodnotení zákazky v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom
obstarávaní. Analogicky možno vyvodiť rovnaký postup aj pre ostatné dokumenty zverejňované podľa
§64 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.“

52. Súd považuje, vzhľadom na vyššie uvedený opis a citáciu z vyjadrenia žalovaného, za vhodné
konštatovať, že pokiaľ ide o argumentáciu proti jednotlivým žalobným námietkam, táto bola obsahovo
identická, akú žalovaný použil v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.



IV. Relevantné právne predpisy

53. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

54. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

56. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so
sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
b) ju zverejňuje na základe zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe,
iba do tejto doby,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou,
ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie
informácie udelí súhlas,
d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu
skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom
chránené záujmy,
e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem
informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich
neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,
g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov
okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej
sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
i) ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie
a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,
pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým
trvá dôvod nesprístupnenia.

58. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

59. Podľa § 26 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemusia
uverejniť určité informácie o výsledku verejného obstarávania, ktorých uverejnenie by mohlo byť v
rozpore so zákonom, s verejným záujmom, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb alebo by
bránilo hospodárskej súťaži.



60. Podľa § 55 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytnú
informácie týkajúce sa zadávania zákazky alebo koncesie, uzavierania rámcových dohôd alebo
zaradenia do dynamického nákupného systému, ak by ich poskytnutie bolo v rozpore so zákonom,
s verejným záujmom alebo by mohlo poškodiť oprávnené záujmy iných osôb, alebo by bránilo
hospodárskej súťaži.

61. Podľa § 60 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ' vyhotoví
zápisnicu z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti záujemcov, ktorí predložili žiadosť o účasť.

62. Podľa § 60 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ
bezodkladne po zriadení dynamického nákupného systému vypracuje správu o zriadení dynamického
nákupného systému podľa § 24 a zverejní ju v profile podľa § 64; informácia o záujemcoch zaradených
do dynamického nákupného systému sa v profile nezverejňuje.

63. Podľa § 64 ods. 1. písm. b) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ
uverejnia v profile v členení podľa jednotlivých verejných obstarávaní zápisnicu z vyhodnotenia splnenia
podmienok účasti okrem zápisnice podľa § 60 ods. 6, ponuky všetkých uchádzačov doručené v lehote
na predkladanie ponúk, zápisnicu z otvárania ponúk, zápisnicu z vyhodnotenia ponúk, zápisnicu zo
zasadnutia poroty, správu podľa § 24, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej
dohody alebo bezodkladne po zrušení verejného obstarávania.

V. Posúdenie veci správnym súdom

64. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi.

65. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

66. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 69594-14/2018-BA zo dňa
04.12.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (vydané žalovaným)
č. 69594-9/2018-BA zo dňa 05.11.2018 o odmietnutí sprístupnenia informácií bližšie opísaných v ods.
1 odôvodnenia rozsudku a toto rozhodnutie potvrdil.

67. Žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, pričom podľa jeho názoru nie je zákonné
zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v ním požadovaných dokumentoch
z dôvodu, že niektoré informácie nachádzajúce sa v týchto dokumentoch podliehajú režimu
nesprístupnenia.

68. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno
ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah.

69. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti



aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám,
ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

70. Z článku 26 ods. 5 Ústavy SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústava v článku 26 ods. 4 stanovuje
aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť
stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 Ústavy SR je osobitne zakotvené právo každého
na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na
prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní
svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám,
t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99).

71. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.
%2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na
informácie zaručené v čl. 26 ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-
k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri
relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v
oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú.
Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom
pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať
tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu
zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie
informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom
(mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu,
aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní
a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového
alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96 <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k-
dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie
vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej
samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány
ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim,
ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie,
ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR <aspi://
module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ústava SR neobmedzuje
právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií,
ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet
informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“

72. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná
osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov
verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.

73. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon č. 211/2000 Z.z.,
podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom
informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány,
obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu
tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení



tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z.).

74. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky
informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej
osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať,
či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č.
211/2000 Z.z.. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba
informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11.

75. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú
odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za
súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené
v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z..

76. Jednou z výnimiek obligatórnej povinnosti zverejniť informáciu povinnou osobou je predpoklad
ustanovený v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z., na ktoré sa v žalobe napadnutom rozhodnutí
odvolával žalovaný.

77. Výklad uvedeného zákonného ustanovenia, ktorý ponúkol žalovaný vo svojich rozhodnutiach,
nepovažoval súd za vecne správny. Súd je tiež toho názoru, že úvahy žalovaného o nutnosti
nesprístupniť požadované informácie z dôvodu ochrany hospodárskej súťaže a pretože ich niektoré v
určitom momente zverejňuje v korelácii s ústavným (článok 26 ods. 1, 4 Ústavy SR) a zákonným (§ 12
zákona č. 211/2000 Z.z.) imperatívom zverejňovať informácie v čo najväčšej možnej miere nemožno
považovať za kongruentné s dikciou §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z..

78. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné vykladať tak, že bráni povinnej
osobe, akou je i žalovaný, nesprístupniť v predmetnej žiadosti žalobcu uvádzané informácie bez ďalšieho
len preto, že časť z nich v budúcom čase zverejní podľa zákona o verejnom obstarávaní.

79. Ani z textu uvedeného zákonného ustanovenia, teda jeho gramatickým výkladom, nemožno dospieť
k takému záveru, ako ho prezentoval vo svojich rozhodnutiach žalovaný. Zo znenia § 11 ods. 1 písm.
b) zákona totiž vyplýva, že povinná osoba obmedzí alebo nesprístupní požadovanú informáciu len po
dobu zverejnenia informácie podľa iného právneho predpisu ako zákon č. 211/2000 Z.z.. To znamená,
že v čase vzniku požiadavky od oprávnenej osoby, len pokiaľ je informácia už zverejnená na verejne
prístupnom mieste, má povinná osoba na výber buď obmedziť alebo nesprístupniť takúto informáciu.
Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. nie je aplikovateľné v čase pred zverejnením
alebo po zverejnení takejto informácie. Možno tiež dedukovať, že ak sa povinná osoba prípadne
rozhodne tento druh informácie zverejniť, urobí tak bez právnej povinnosti.

80. Rozhodnutie o žiadosti sprístupniť informácie, ktorú povinná osoba v rozhodnom čase zverejňuje
na základe zákona má prebiehať podľa štandardov vyplývajúcich z § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z..
V prípade infožiadosti požadujúcej sprístupnenie informácie vyššie uvedeného typu, povinná osoba
nesmie okamžite rozhodnúť o nesprístupnení, ale bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich
dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú
vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie a až keď žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených
informácií, povinná osoba mu ich nesprístupní v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z..

81. Súd podotýka, že gramatický výklad právnych predpisov nie je primárnou ale až sekundárnou
výkladovou metódou. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia
materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu
nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v
podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou
spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp.
zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len



vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom
právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

82. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická
a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

83. Účelom § 11 ods. 1 písm. b) bolo odbremeniť povinné osoby, ktoré sú už podľa iného právneho
predpisu povinné zverejňovať určité druhy informácií. Zverejňovanou informáciou je taká informácia,
ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, je voľne prístupná bez podstatného obmedzenia.
Ide teda o také informácie, ktoré sa v danom momente stávajú prístupné každému.

84. Nemôže byť preto akceptovaná argumentácia o naplnení dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 211/2000 Z.z. za skutkového stavu v posudzovanej veci, kedy považoval žalovaný za potrebné v
danom momente predmetné informácie uchrániť pred spoznaním nie len žalobcu ale i širšej verejnosti,
a teda neboli v čase rozhodnom pre posúdenie veci verejnosti k dispozícii.

85. Pokiaľ počas konania o predmetnej infožiadosti pred žalovaným, neboli informácie požadované
žalobcom (opísané v ods. 1 odôvodnenia rozsudku) zverejnené podľa zákona o verejnom obstarávaní
resp. iného zákona, nebol naplnený dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. a žalovaný o nesprístupnení na základe tohto ustanovenia zákona
nemal rozhodnúť.

86. Hoci žalovaný v záverečnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zhrnul nesprístupnenie
požadovaných informácií práve do dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z., pričom
vyššie uvedené úvahy súdu sa týkajú práve tohto zhrnutia, neuniklo pozornosti správneho súdu, že
nepomerne väčší diel odôvodnenia svojich rozhodnutí žalovaný venoval vysvetleniu, že sprístupnenie
predmetných informácií dotýkajúcich sa ním realizovaného dynamického nákupného systému by bolo
v rozpore s cieľmi hospodárskej súťaže, pretože cieľom príslušnej právnej úpravy (zákon o verejnom
obstarávaní) je nedovoliť resp. nepodporovať kolúzne protisúťažné konanie zo strany hospodárskych
subjektov.

87. V danom kontexte súdu nedá nepoznamenať, že žalovaný pomerne dogmatickým, predovšetkým
však arbitrárnym a relevantnú právnu úpravu nereflektujúcim spôsobom argumentoval, že zverejnením
predmetných informácií by ohrozil transparentnosť procesu zadávania zákazky postupom podľa zákona
o verejnom obstarávaní, ktorého sa infožiadosť týkala a zároveň by ohrozil hospodársku súťaž.

88. Je nutné konštatovať, že takéto tvrdenia jednak nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. (§ 9 až § 11) a zároveň ich súd neakceptoval aj z dôvodu ich nedostatočnej
racionality. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (opísaný v úvodnej časti odôvodnenia)
nasvedčuje, že argumentácia žalovaného bola predostretá eklekticky a cielene len ku prospechu
žalovaným tvrdenej potreby nesprístupniť legitímne žiadané informácie.

89. Nie je potrebné pripomínať, že dôvod obmedzenia prístupu k informácii musí vychádzať z dikcie
zákona č. 211/2000 Z.z. a pokiaľ má byť pri obmedzení sprístupnenia alebo nesprístupnení aplikovaný
osobitný predpis, vždy tak musí byť v spojení (s odkazom) na niektoré z ustanovení zákona č. 211/2000
Z.z., teda právneho predpisu, ktorý upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k
informáciám.

90. Skutočnosť, že verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nie je daná povinnosť uverejniť
niektoré informácie podľa zákona o verejnom obstarávaní (napr. v zmysle § 26 ods. 9, § 55 ods. 3 zákona
prípadne § 60 ods. 10) neznamená, že tomu istému subjektu ako povinnej osobe nie je daná povinnosť
sprístupniť informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Z ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. je celkom
zreteľný imperatív sprístupniť informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, mimo výnimiek, ktoré
však musia byť dané primárne týmto zákonom. Iný výklad je nesprávnou aplikáciou právnych noriem a
nezodpovedá ani požiadavke ústavokonformného výkladu právnych noriem.



91. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na viacerých miestach akcentoval „princíp
transparentnosti“, pričom tvrdil že týmto princípom bol riadený jeho postup v procese verejného
obstarávania.

92. V tom istom rozhodnutí však tiež tvrdil (opísané v ods. 17 odôvodnenia rozsudku), že „zákon
pri výkone verejného obstarávania prostredníctvom dynamického nákupného systému uprednostňuje
dodržanie princípov verejného obstarávania na dosiahnutie cieľa vytvorenia hospodárskej súťaže pred
okamžitou transparentnosťou v priebehu súťaže v podobe poskytovania informácií verejnosti, ktorá je
v prípade dynamického nákupného systému počas jeho existencie v priamom rozpore s týmto cieľom“
a tiež že „Princíp transparentnosti sa prejavuje hlavne povinnosťou verejného obstarávateľa viesť
dokumentáciu o všetkých úkonoch vo verejnom obstarávaní“.

93. Žalovaného vysvetlenie podľa názoru správneho súdu nemožno akceptovať ako zámienku na
rezignáciu k legitímnej požiadavke žalobcu alebo ktorejkoľvek inej oprávnenej osoby v zmysle zákona
č. 211/2000 Z.z. na nesprístupnenie informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii a pri ktorej nie je
zákonom zreteľné obmedzenie.

94. Za nesprávnu a nezodpovedajúcu relevantnej právnej úprave považoval súd úvahu žalovaného,
že ak by žalovaný pripustil možnosť zverejňovania všetkých informácií o prebiehajúcom verejnom
obstarávaní na základe zákona č. 211/2000 Z.z., potom by ktokoľvek mohol kedykoľvek počas verejného
obstarávania disponovať celým spisom verejného obstarávania, čím by dochádzalo k obchádzaniu
zákona o verejnom obstarávaní a k porušovaniu princípov čestnej hospodárskej súťaže.

95. Žalovaný nekorektne rozšíril požiadavku žalobcu na zverejnenie predmetných informácií na
požiadavku sprístupniť celú dokumentáciu verejného obstarávania. Zároveň je nutné zopakovať, že
zákon č. 211/2000 Z.z. ustanovuje aj obmedzenia prístupu k informáciám (v § 8 a nasl.), ktoré má
povinná osoba možnosť aplikovať, avšak len v prípadoch, ktoré sú pod uvedené zákonné ustanovenia
subsumovateľné. Ako súd vysvetlil vyššie v odôvodnení rozsudku, žalovaným uplatnené obmedzenie
prístupu k predmetným informáciám z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z
bolo nesprávne, pričom súčasnú aplikáciu ustanovení § 26 ods. 9 a § 55 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní, ako to uvádzal žalovaný vo svojich rozhodnutiach, nemožno kvalifikovať bez väzby na
konkrétne a zodpovedajúce ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. ako posúdenie adekvátne a podľa
práva.

96. Správny súd za dôvodné nepovažoval ani tvrdenie žalovaného, že sprístupnením informácií
žalobcovi by došlo k vytvoreniu existencie možnosti zneužitia informácií tretími osobami a osobám by
ponúkli výhodnejšiu pozíciu vo vzťahu k prebiehajúcemu verejnému obstarávaniu.

97. Súd si dovoľuje poukázať na fakt, že v procese verejného obstarávania nezriedka jednotlivý
uchádzači poznajú vzájomne svoju identitu, resp. majú možnosť ju spoznať.

98. K paušálnemu neposkytnutí en blok všetkých informácií žalobcovi súd tiež dodáva, že napríklad
neposkytnutie informácie o dôvodoch pri vylúčení uchádzačov z predmetného dynamického nákupného
systému žalovaným javilo sa nepatričné aj z toho dôvodu, že zákon o verejnom obstarávaní v § 60
ods. 8 priamo ukladá verejnému obstarávateľovi poskytnúť informáciu o nezaradení do dynamického
nákupného systému dotknutému uchádzačovi, pričom táto informácia má obsahovať najmä identifikáciu
dynamického nákupného systému, dôvody nezaradenia záujemcu. Za týchto okolností je tvrdenie
žalovaného o potrebe utajenia informácie požadovanej žalobcom v bode II jeho žiadosti nedôvodné a
v jeho dôsledku i neefektívne.

99. Súd poukazuje na to, že pri východisku rozumne očakávaného štandardu poctivého obchodného
styku nie je na mieste očakávať príčinnú súvislosť medzi zverejnením záujemcov dynamického
nákupného systému, zápisnice z rokovania komisie vrátane opisu dôvodov, pre ktoré ponuky
jednotlivých uchádzačov neboli prijaté alebo zloženia výberovej komisie a ohrozením obmedzenia alebo
dokonca priamym obmedzením hospodárskej súťaže alebo zákonnosti verejného obstarávania.



100. V procese verejného obstarávania sa obvyklé ponuky platné pre bežný trh v zásade upravujú podľa
osobitných okolností toho ktorého obchodného prípadu a zároveň sú tieto informácie podnikateľmi
zabezpečené ako ich obchodné tajomstvo. Súd si tiež dovolí tvrdiť, že možno s pochybnosťami
kalkulovať aj s takou eventualitou, že odhalením totožnosti účastníkov dynamického nákupného
systému môže byť podnetom na vytvorenie tlaku na súťažiteľov poskytnúť nižšiu cenu alebo iný atribút
konkurencieschopnosti, čo je nepochybne želaný efekt. Oboje - možnosť záporného alebo kladného
efektu znalosti identity záujemcov v procese zadávania verejnej zákazky, je rovnakou fabuláciou.
Nemožno ani jednu vopred vylúčiť ale ani mať za preukázanú. Preto je súd toho názoru, že efekt
zverejnenia v ods. 1 odôvodnenia rozsudku opísaných informácií bude k otázke hospodárskej súťaže
neutrálny.

101. Možno zhrnúť, že pokiaľ žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie s odkazom na §
26 ods. 9 § 55 ods. 3 alebo § 60 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, jednak na zistený skutkový
stav nepoužil správny právny predpis a tiež zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Žalovaný uvedenou chybnou aplikáciou práva vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci

102. Nad rámec potrebného odôvodnenia správnemu súdu nedá nespomenúť, hoci žalobcom
nenamietaný, ďalší nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to absenciu posúdenia
adekvátnosti nesprístupnenia celej požadovanej informácie, pokiaľ je zákonom daná možnosť aj
prípadného obmedzenia.

103. V danom prípade išlo o takú zjavnú a neznesiteľnú nespravodlivosť, ku ktorej nemohol zostať súd
ľahostajný a považoval za potrebné sa k tejto otázke vyjadriť, aby sa v budúcej praxi správny orgán
podobnému vybočeniu z ústavne konformnej aplikácie zákona č. 211/2000 Z.z. vyvaroval.

104. Zákon č. 211/2000 Z.z. zo sprístupnenia vylučuje iba informácie uvedené v jeho konkrétnych
ustanoveniach. Pokiaľ však oprávnenou osobou je požadovaná informácia, ktorá okrem tohto druhu
obsahuje aj iné informácie, nie je možné predmetné zákonné ustanovenie vykladať, tak ako to urobil
žalovaný, spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva verejnosti na informácie.
105. Žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií bola vznesená požiadavka získať informácie, pri
ktorých žalovaný odvolajúc sa na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. informácie nesprístupnil,
hoci mu ako povinnej osobe bolo dané na výber, aj sprístupnenie daných informácií obmedziť.
106. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného posúdiť uvedené možnosti z pohľadu
proporcionality potreby takého zásahu do práv na informácie žalobcu v podobe nesprístupnenia ním
požadovaných informácií - celého dokumentu, z dôvodu, že tieto by mohli eventuálne obsahovať aj
informácie spomínané § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z..
107. Správny súd konštatoval nedostatočné odvodnenie rozhodnutia žalovaného nesprístupniť
žalobcom požadované informácie z dôvodu, že sa v rámci nich nachádzajú aj informácie podliehajúce
pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z.., pričom, len na okraj, prízvukuje, že
súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní
rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za
predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky
účastníka správneho konania.
108. Oprávnená osoba (žiadateľ o informácie) ma´ nepochybne právo žiadať o informácie v ľubovoľnom
rozsahu - t. j. napríklad vyžiadať si i kópiu celého administratívneho spisu. Je potom povinnosťou
povinnej osoby preveriť, či požadovaný materiál neobsahuje informácie, na ktoré´ sa vzťahujú zákonné
obmedzenia. To ma´ potom nevyhnutne za následok preverenie jednotlivých súčastí poskytovaného
spisu z hľadiska ich kompatibility so zákonnými limitmi práva na informácie (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR, č.k.: 1 As 98/2008 - 148 zo dňa 29.07.2009).
109. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej
moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o
opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
236/06).
110. Pokiaľ povinná osoba má podľa zákona č. 211/2000 Z.z. na výber informáciu nesprístupniť alebo
jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné
brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho



postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť
pre jednu zo zákonom ponúkaných možností.
111. Žalovaný nemohol s určitosťou konštatovať, že informácie (dokumenty) požadované žalobcom
(opísané v ods. 1 odôvodnenia rozsudku) mali pozostávať len z takých, ktoré podliehajú (ak vôbec)
definícii podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z.. Pokiaľ je oprávnenou osobou požadovaná
informácia, ktorá okrem zo sprístupnenia vylúčených obsahuje aj iné informácie, nie je možné predmetné
zákonné ustanovenie vykladať, tak ako to urobil žalovaný, spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva
verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona bol v rozpore s úmyslom
zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
112. Základným a najpodstatnejším východiskom povinnej osoby pri posúdení žiadosti o poskytnutie
informácií v takýchto prípadoch bude vyjasnenie otázky, ktoré časti z požadovanej informácie nemožno
sprístupniť a z akého právne relevantného dôvodu, pričom za zákonné a právo na informácie reflektujúce
posúdenie možno považovať len také, ktoré mieru nesprístupnenia zvolenú povinnou osobou i náležite
zrozumiteľne a presvedčivo v rozhodnutí vysvetlí.
113. Inými slovami, zákon č. 211/2000 Z.z. sprístupnenie, čiastočné nesprístupnenie až nesprístupnenie
informácií odstupňováva tak, že v prvom rade sa požadovaná informácia sprístupní; ak informáciu
nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom sa sprístupnenie požadovanej informácie obmedzí;
ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu a až
v krajnom prípade sa požadovaná informácia nesprístupní.
114. Správny súd opakuje, že sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii
a s cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám
oprávnenej osoby je nevyhnutné skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom
rozsahu a až pokiaľ informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba
informáciu nesprístupní.
115. Žalovaný sa vyššie uvedeným nespravoval, postupoval v rozpore so zásadou vyplývajúcou z § 3
ods. 1 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a ktorá vyplýva z článku 26 ods. 1, 4 Ústavy SR, čo súd považoval
za chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav.
116. Správny súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti v demokratickom štáte, ktorý je chápaný predovšetkým
ako materiálny právny štát, nemožno pripustiť taký výklad zákonného ustanovenia, ktorý odporuje
niektorej z fundamentálnych ústavných zásad. Pri aplikácii právneho predpisu pripúšťajúceho pri jeho
výklade viacero eventualít je úlohou všetkých štátnych orgánov interpretovať dané ustanovenia ústavne
konformným i eurokonformným spôsobom.

117. Súdna prax ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou smeruje k
extenzívnemu (smerujúci k rozšíreniu) vnímaniu povinnosti povinnej osoby zverejniť informácie ako k
výkladu zužujúcemu, benevolentnejšie vnímajúcemu obmedzenie zverejňovania.

118. Podľa názoru správneho súdu sa príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. (uvedené v časti
IV odôvodnenia rozsudku) majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných
informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Pokiaľ ide o priamo nesprístupnenie
informácií, správny súd považuje pre povinnú osobou túto možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto
krajnom riešení kladú správnemu orgánu zvýšené nároky na odôvodnenie, ktoré musí byť ekvivalentné
s rozsahom nesprístupnenia

119. Na základe uvedených skutočností, predovšetkým tých, ktoré sú opísané v ods. 68 až 101
odôvodnenia rozsudku, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného napadnuté správnou
žalobou trpia vadami nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom uvedené vady mali za následok
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SŠHR-2020/00577-006-PRED zo dňa 24.11.2020 ako
aj v prvom stupni vydané rozhodnutie žalovaného č. SŠHR-2020/00776-001-KP zo dňa 20.10.2020
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

120. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).



121. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).