AVA-stav, s.r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/9/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122395951
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6122395951.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o.,
so sídlom Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268, proti žalovanému: FINBUILD s.r.o., so
sídlom Astrová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 35 702 516, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Kalabová,
advokátka so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 766 922,05 eura s príslušenstvom,
o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 25Cb/11/2023-224 zo dňa 12.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/11/2023-224 zo dňa
12.04.2023 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k.
25Cb/11/2023-224 zo dňa 12.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“), zamietol návrh žalobcu na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 04.04.2023, ktorým sa domáhal zriadenia
záložného práva v jeho prospech a to

k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 4581:

- nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na prízemí stavby - HB Blok - D.Á. X -
postavenej na parcele registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 605 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, so
súpisným číslom XXX, nachádzajúcej sa na adrese D. X, XXX XX P. - mestská časť Ružinov,

- nebytový priestor č. 2, nachádzajúci sa na 1. poschodí stavby - HB Blok - D. X - postavenej na parcele
registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 605 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, so súpisným číslom XXX,
nachádzajúcej sa na adrese D. X, XXX XX P. - mestská časť Ružinov,

k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 5820:
- nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na prízemí stavby - HB blok - D. X- postavenej na parcele
registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 600 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, so súpisným číslom
XXX, nachádzajúcej sa na adrese D. X, XXX XX P. - mestská časť Ružinov vedenom Okresným úradom
Bratislava II, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., Obec Bratislava, Okres
Bratislava II, ktoré nehnuteľnosti (nebytové priestory) sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, za účelom
zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 1 045 277,75 eura s príslušenstvom

a priznania nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že rozhodnutie o zriadení
zabezpečovacieho opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím a preto sa nevykonáva dokazovanie, ale



skúma, či žalobca osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj ako ,,CSP“) predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide
najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom k návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré
sa odvoláva.

3. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,NS
SR“) sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
pod č. R 20/1998.

4. Zastával názor, že v danom prípade žalobca neosvedčil podaným návrhom základné predpoklady na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. že sa žalovaný
zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.
Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry na základe zmluvy o dielo č. 253/2020
zo dňa 28.12.2020 (ďalej aj ako ,,zmluva o dielo“), uznania záväzkov zo dňa 11.10.2022, ako aj, že mal
získať zálohu 500 000 eur z iného právneho vzťahu, resp. ďalšie finančné prostriedky formou pôžičky, nie
je zákonným dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v priebehu konania vo veci
samej, žalobcom uplatnený nárok spochybňoval, a to tak v podanom odpore, ako aj v ďalšom vyjadrení
(namietal, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela a že dielo malo vady, pričom zvažoval
voči žalobcovi aj uplatnenie zmluvnej pokuty). Z uvedeného dôvodu, preto súd prvej inštancie nemal v
danom štádiu konania nepochybne preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému v sume
1 045 277,75 eura s príslušenstvom. Mal za to, že obava žalobcu, že exekúcia jeho pohľadávky bude
ohrozená, keďže žalovaný uprednostňuje iných veriteľov preto neobstojí. Taktiež sa súd prvej inštancie
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný zmaril predaj nehnuteľnosti v Banskej Štiavnici
zabezpečenej záložnou zmluvou žalobcu, ktorá je ťažko predajná bez parkoviska a jej hodnota už nie je
dostatočná pre zabezpečenie pohľadávky. Zastával názor, že žalobca vôbec neosvedčil, akým konaním
mal žalovaný zmariť predaj tejto nehnuteľnosti, keď v e-maili zo dňa 26.03.2023 výslovne uviedol
ako dôvod odstúpenie tretej strany od kúpnej zmluvy. Taktiež nie je ohrozením exekúcie pohľadávky
žalobcu, keď na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného zapísanej na LV č. XXXX (pozn. odvolacieho
súdu, správne má byť LV č. XXXX, katastrálne územie: P. Š.), bolo zapísané ďalšie záložné právo
na zabezpečenie pohľadávky tretích osôb, keďže žalobca sám tvrdil, že predmetná záložná zmluva
už na zabezpečenie pohľadávky žalobcu nepostačuje. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie nemal zo spisu osvedčené, že žalovaný konal s úmyslom poškodiť žalobcu, či reálne ho
ukrátiť o finančné prostriedky, ktorých zaplatenia sa v predmetnom konaní voči žalovanému domáha.
Mal za to, že tvrdenia žalobcu o ohrození budúcej exekúcie sú len v rovine domnienok, z
ktorých nevyplýva dôvodná obava, že jeho pohľadávka bude skutočne nevymožiteľná. S poukazom na
uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
napadnutým uznesením zamietol ako nedôvodný.

5. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia dostatočne určito a zrozumiteľne skutkovo odôvodnil a tvrdil, že prípadná exekúcia bude
ohrozená, pretože žalovaný účelovo uprednostňuje iných veriteľov a iné svoje záujmy pred uznaným
záväzkom voči nemu. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že nemal preukázanú
existenciu pohľadávky voči žalovanému, nakoľko ju tento uznal. Je to v rozpore s judikatúrou, podľa
ktorej v prípade, že bol záväzok uznaný súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno urobiť
spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v
konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Žalobca namietal konštatovanie súdu prvej inštancie,
že neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo
zámenou za veci nižšej hodnoty, a že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a
konaním žalovaného, ktoré predstavuje iné konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho
majetkové pomery. Taktiež namietal arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia
nakoľko z neho nevyplýva na podklade akých skutočností nevyhovel jeho návrhu a na podklade



akej právnej úpravy sa rozhodol nepriznať mu právo procesnej ochrany zriadením zabezpečovacieho
opatrenia. Podľa žalobcu zriadením zabezpečovacieho opatrenia na strane žalovaného, nedochádza k
žiadnemu významnejšiemu zásahu do jeho majetkových práv a nie je prekážkou scudzenia predmetných
nehnuteľných vecí a rovnako nemá žiadny právny ani faktický vplyv na výkon práv žalovaného k
predmetným nehnuteľným veciam. Namietal, odklon od existujúcej judikatúry a nevysporiadanie sa s
jeho relevantnou argumentáciou. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu v zmysle návrhu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací
súd“) v zmysle § 34 CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzti&refSource=text> po oboznámení sa s obsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztooi&refSource=text> a § 380 CSP <https://
www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztqma&refSource=text>, postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

8. Podľa § 343 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy&refSource=text> ods. 1 CSP,
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy&refSource=text> ods. 2 CSP, záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do
príslušného registra.

10. Podľa § 343 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy&refSource=text> ods. 3 CSP, výkon
záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztina&refSource=text>, ustanovenia o
neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa § 324 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztena&refSource=text> ods. 1 CSP, pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 326 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztenq&refSource=text> ods. 1 CSP, v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztenq&refSource=text> ods. 2 CSP, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.



15. Podľa § 328 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzteoa&refSource=text> ods. 1 CSP, ak súd
nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzteoi&refSource=text> ods. 1 CSP, súd môže
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí
neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 329 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzteoi&refSource=text> ods. 2 CSP, pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 387 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztqny&refSource=text> ods. 1 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 16.08.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 766 922,05
eura s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za vykonanie diela na základe zmluvy o dielo.

20. Dňa 04.04.2023 žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým požadoval
zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam uvedených v návrhu, a to za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky v sume 1 045 277,75 eura s príslušenstvom. Uviedol, že v súlade s ustanoveniami
zmluvy o dielo, vystavil žalovanému faktúry, ktoré mu riadne a včas neuhradil. Dielo bolo odovzdané
Protokolom o odovzdaní a prevzatí stavebného diela zo dňa 15.07.2022. Uviedol, že žalovaný bol v
omeškaní s úhradou sumy 1 045 277,75 eura, ktorá pozostáva z nezaplatených faktúr v sume 757 545,47
eura, zádržného v sume 143 866,14 eura a zádržného v sume 143 866,14 eura. Časť záväzku žalovaný
uznal dňa 11.10.2022 a to, že sumu 922 915,15 eura (súčet nezaplatených faktúr 779 049,01 eura pred
vystavením dobropisu vo výške 21 503,54 eura a zádržného vo výške 143 866,14 eura) uhradí najneskôr
do dňa 31.12.2022, čo však neučinil. Medzi sporovými stranami a spoločnosťou DELTA COMPANY, s.r.o.
ako záložcom, bola dňa 13.06.2022 podpísaná zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti
záložcu nachádzajúce sa v Banskej Štiavnici (ďalej aj ako „založená nehnuteľnosť“) a ktorej súčasťou
v článku V. bolo aj uznanie časti záväzku žalovaným. Uviedol, že predmetom záložného práva nebol
pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie P. Š.B., ktorý
žalovaný žiadal zo záložnej zmluvy vypustiť a ubezpečoval ho, že aj samotná stavba je dostatočnou
zábezpekou. Zdôraznil, že v čase podpisu záložnej zmluvy nemal vedomosť o dôsledkoch vypustenia
tohto sporného pozemku - parcely registra „C“ č. XXXX, nakoľko ide o stavbu v historickom centre
Banskej Štiavnice a až neskôr sa dozvedel, že samotná stavba bez prináležiaceho pozemku
- parcely registra „C“ č. XXXX označovanej ako „parkovisko“, je výrazne nižšej hodnoty. Zároveň dňa
29.03.2023 sa dozvedel, že na LV č. XXXX, katastrálne územie P. Š. bolo zapísané ďalšie záložné
právo na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen na zabezpečenie pohľadávky tretích osôb. Žalobca
ďalej zistil, že žalovaný dostal zálohu vo výške 500 000 eur na základe vyššie uvedeného právneho
vzťahu a že tieto finančné prostriedky nepoužil na úhradu svojho záväzku voči žalobcovi. Uviedol, že
vzhľadom na to, že na stavbe na ulici D. X L. P. je stavebný ruch, je pravdepodobné, že žalovaný zadal
ďalšie práce tretej osobe, ktorú v zmysle svojho e-mailu zo dňa 26.03.2023 plánuje zvýhodniť pred
žalobcom, nakoľko viackrát uprednostnil iných veriteľov a voľné finančné prostriedky použil na iné účely,
ako je vyplatenie pohľadávky žalobcu, napriek tomu, že mu to viackrát prisľúbil. Suma pohľadávky (istina
s príslušenstvom) neustále narastá a uvedená založená nehnuteľnosť nie je už dostatočná pre
zabezpečenie pohľadávky žalobcu.

21. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,



kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

22. S poukazom na ustanovenie § 329 <https://www.beck-online.sk/bo/document-
view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzteoi&refSource=text> ods. 2 CSP
v spojení s § 344 CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztina&refSource=text> odvolací súd považuje za
nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných podmienok
pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z
ohrozenia exekúcie, pre ustálenie existencie ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje
samotné tvrdenie o existencii pohľadávky žalobcu a ani tvrdenie o vyhýbaní sa plneniu peňažného
záväzku. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej
obavy v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie žalovaného, ktoré by mohlo byť
kvalifikované ako konanie smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku. Dôvodnosť obavy z ohrozenia
exekúcie nezakladá samo osebe ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný uprednostňuje pri plnení si záväzkov
iných veriteľov a plneniu jeho pohľadávky sa napriek prísľubu plnenia a čiastočnému uznaniu záväzku
vyhýba. Vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie odvolací súd uvádza, že dôvodom
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998). Pre účely vydania uznesenia o zriadení
zabezpečovacieho opatrenia musí byť obava z ohrozenia exekúcie nevyhnutne osvedčená spôsobom
zodpovedajúcim minimálne vysokej pravdepodobnosti existencie tvrdených skutočností, k čomu však
v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z
kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 343 <https://www.beck-online.sk/bo/
document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy&refSource=text> ods.
1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní žalobcu, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť
do najvyššej možnej miery objektivizovaná, t.j. v žiadnom prípade nepostačuje len samotné vyslovenie
takejto obavy. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo
v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací
súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že neboli osvedčené dôvody na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

23. K námietke žalobcu ohľadom existencie záväzku žalovaného odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva, že by súd spochybnil existenciu pohľadávky ako takej alebo existenciu
obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

24. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného zabezpečenia predmetnej pohľadávky odvolací súd
uvádza, že výška uplatňovanej pohľadávky s poukazom na § 329 ods. 2 CSP v čase vydania
uznesenia v sume 766 922,05 eura s príslušenstvom, má nepochybne zásadný význam pre zisťovanie
primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva. Potom by sa jednalo o neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva žalovaného, nakoľko pohľadávka žalobcu je už zabezpečená zriadeným záložným
právom na nehnuteľnostiach spoločnosti DELTA COMPANY, s.r.o. nachádzajúcich sa v Banskej Štiavnici
(v sume 2 000 000 eur - č.l. 21), ktoré vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností (vklad povolený dňa
21.07.2022, viď LV č. XXXX).

25. K námietke žalobcu, že následne vzniklo na vyššie uvedenom predmete zálohu ďalšie záložné právo
tretích osôb (zapísané v katastri nehnuteľností dňa 20.03.2023, viď LV č. XXXX), odvolací súd poukazuje
na právnu úpravu súbehu záložných práv v § 151k ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v zmysle ktorej, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie
ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri a nie počet záložných práv. Právna úprava nevylučuje, aby sa jeden a ten
istý záloh použil na zabezpečenie viacerých pohľadávok. Ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, pre
ich uspokojenie je rozhodujúce poradie, v akom boli zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných
práv alebo v niektorom z osobitných registrov (napr. v katastri). Právna úprava dôsledne rešpektuje právo



prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr. Prednosť na uspokojenie
má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kto
je veriteľom. V tomto prípade má prednosť na uspokojenie zo založenej nehnuteľnosti žalobca (vklad
povolený v katastri nehnuteľností dňa 21.07.2022, viď LV č. XXXX, katastrálne územie P. Š.).

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho odvolací súd v zmysle § 380 CSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztqma&refSource=text> napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztqny&refSource=text> ods. 1 CSP ako vecne
správne v celom rozsahu potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli
stranám sporu v súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).