AVA-stav, s.r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314222316.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., so
sídlom Galanta, Puškinova 700/90, IČO: 43 989 268, zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so
sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Občianske združenie PROVIDENTIA, so
sídlom Sládkovičovo, J. Dalloša 1183/12, IČO: 42 156 050, zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so
sídlom Bratislavská 47/59, 924 00 Galanta, o zaplatenie 223.748,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. januára 2019 č.k. 35Cb/4/2014-1276,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214.147,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 214.147,72 Eur od 28.03.2013 do zaplatenia a vo výroku, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 91,40% z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.09.2014 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 223.748,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 223.748,32 eur od 28.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 214.147,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 214.147,72
Eur od 28.03.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 91,40%
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný ako objednávateľ
a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 16.03.2011 zmluvu o dielo na základe výsledku verejného
obstarávania v zmysle § 3 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Na obstaranie predmetu zmluvy
- vykonanie diela „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ bol použitý postup
zadávania podprahovej zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s uzavretou
zmluvou súd nespochybnil argumentáciu žalovaného, že zmluvné strany v zmluve komplexne dojednali
postup v prípade zistenia nepredvídaných naviac prác, ktoré mali byť dohodnuté zápisom v stavebnom
denníku alebo zápisom z pravidelnej porady zástupcov strán a následne ocenené a premietnuté do
zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku ku zmluve. Zároveň súd považoval za nesporné, že k zmene
diela vo forme uzavretia dodatku k zmluve o dielo zo 16.03.2011 medzi stranami sporu nedošlo, v
dôsledku čoho súd súhlasí s tým, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 549 ods. 2 Obchodného
zákonníka o zvýšení ceny s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch
spojených so zmeneným vykonávaním diela, nakoľko v tomto smere neboli splnené zmluvne dojednané



podmienky v čl. VI. bod 6.2 a článku 14.5 zmluvy o dielo. Na strane druhej však žalobca svoj nárok
odôvodňuje tým, že fakturované práce neboli súčasťou Zmluvy o dielo. Podľa žalobcu malo ísť o
úplne nové požiadavky žalovaného a žalobca ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti
nemohol predvídať potrebu ich realizácie pri predložení cenovej ponuky do verejného obstarávania
realizovaného žalovaným. Súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie tieto tvrdenia žalobcu
potvrdzuje. Vykonávanie zmien vyvolaných nedostatkami projektovej dokumentácie a pôvodných
podkladov ako aj zmenou účelu stavby vo svojich rozsiahlych výpovediach potvrdili aj svedkovia L.
L. (asistent stavbyvedúceho, neskôr výrobný riaditeľ žalobcu), F. D. (obchodný riaditeľ žalobcu), B. E.
(asistent stavbyvedúceho, technik žalobcu), ktorý sa na strane žalobcu zúčastňovali pri realizácii diela.
Za zásadnú súd považuje výpoveď svedka H. R., ktorý sa na realizácii diela zúčastňoval ako asistent p.
C., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor a bol teda osobou poverenou žalovaným. Tento svedok
potvrdil, že p. R. určité veci ústne doobjednával, keď niečo chýbalo, povedal, aby sa to urobilo, že on (p.
R.) a konateľ žalobcu sa potom finančne dohodnú. Svedok potvrdil, že na stavbe boli vykonané mnohé
práce, ktoré neboli nacenené, lebo ich neobsahovala projektová dokumentácia. Boli však jednoznačne
prevedené, keďže stavba bola funkčná a bola skolaudovaná. Svedok tieto veci nemohol objednávať
sám, vždy sa to konzultovalo s pánom R., za účasti ktorého sa konali aj kontrolné dni. Práve na týchto
kontrolných dňoch sa preberali veci, bez ktorých by dielo nebolo možné dokončiť. O prácach, ktoré
obsahovala projektová dokumentácia, a ktoré boli súčasťou rozpočtu sa nehovorilo, riešili sa vždy práve
práce, ktoré neboli v projekte a neboli v rozpočte. Svedok si nepamätal, že by p. R. tieto práce odmietol.
Svedok zároveň potvrdil, že stavebné práce na diele boli zastrešované žalobcom, prípadne jeho
subdodávateľmi. Podľa názoru súdu možno na základe vykonaného dokazovania jednoznačne dospieť
k záveru, že žalovaný vykonanie zmien na diele v porovnaní s pôvodnou projektovou dokumentáciou
požadoval a odsúhlasoval tak, ako to vyplýva z výsluchu uvedených svedkov, ako aj zo záznamov v
stavebnom denníku. Podľa názoru súdu na základe dohody zmluvných strán nemalo byť vykonávanie
prác realizovaných nad rámec pôvodnej projektovej dokumentácie podriadené režimu zmluvy o dielo
zo 16.03.2011, pretože v takom prípade by si tieto naviac práce vyžadovali uzavretie dodatku k
zmluve a predovšetkým posúdenie a odsúhlasenie zo strany ministerstva. Súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ ide o nároky uplatnené v tomto konaní, tieto predstavujú
cenu stavebných prác titulom ústne uzavretej samostatnej a oddelenej zmluvy o dielo, keďže medzi
štatutárnymi zástupcami strán dochádzalo priebežne k dohodám o realizácii prác, ktoré neboli zahrnuté
v projekte a ani v rozpočte, ktorý bol prílohou zmluvy. Vo veci došlo mimo rámca zmluvy o dielo zo
16.03.2011 k uzavretiu samostatnej ústne dojednanej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce
na dielo, ktoré si dodatočne žalovaný objednával, žalobca ich zaznamenával v stavebnom denníku
a žalovaný potvrdzoval na kontrolných dňoch, pričom ich vykonanie nikdy nerozporoval. Z výsluchu
konateľa žalobcu a svedka H. R. bolo preukázané, že strany sa dohodli, že cena prác bude stanovená
dodatočne po ich zrealizovaní. Medzi stranami tak boli dojednané všetky podstatné náležitosti zmluvy
o dielo, pokiaľ ide o práce vykonané mimo zmluvy o dielo zo 16.3.2011. Pokiaľ ide o cenu a rozsah
vykonaných prác, znalec potvrdil, že jednotkové ceny jednotlivých položiek sú adekvátne k danému
fakturačnému obdobiu a celková hodnota súčtu predložených faktúr zodpovedá fakturačnému obdobiu.
Rozsah vykonaných prác potvrdili aj vypočutí svedkovia a podľa zistení znalca vyplýva aj zo záznamov
v stavebných denníkoch. Pri posúdení hodnoty stavebných prác súd vychádzal zo zistení znalca,
ktorý po vykonaní obhliadky diela poukázal na nejasnosti pri faktúre č. 40, keď zo strany žalobcu
nebolo špecifikované, kde by sa položka ÚK termostatické hlavice 5 ks mala nachádzať. Žalobca síce
dodatočne (podanie z 13.11.2018 - č.l. 1232) uviedol, že tieto položky súviseli s dodávkou dodatočných
vykurovacích rebríkov po zmene účelu zariadenia z Hospicu na ZSS, dodanie a špecifikáciu umiestnenia
týchto položiek však súdu nepreukázal. V časti nároku vo výške 118,44 Eur tak súd žalobu zamietol.
Pri faktúre č. 39 považoval znalec vymedzenie položky Geotextília, štrkové priťaženie za technicky
nejasné. Žalobca síce dodatočne uviedol, že šlo zaťaženie strehy pre ochranu hydroizolácie a pripojil
fotodokumentáciu, z ktorej však nie je možné posúdiť rozsah použitého materiálu ani jeho cenu a
žalobca v tomto smere doplnenie dokazovania nedoplnil. V časti nároku vo výške 5.523,96 Eur tak súd
žalobu zamietol. Pri faktúre č. 38 znalec poukázal na súborovú položku Preloženie dom. vodárničky,
Expanznej nádrže a potrebu túto položku špecifikovať. Žalobca na vyjadrenie znalca nereagoval. V časti
nároku vo výške 2.098,20 Eur tak súd žalobu zamietol. Pri faktúre č. 37 znalec poukázal na súborovú
položku Premiestnenie ČOV a potrebu túto položku špecifikovať. Žalobca len opätovne predložil už v
spise sa nachádzajúci súpis prác, z ktorého vyplýva zahrnutie znalcom vytknutej súborovej položky, bez
jej ďalšej špecifikácie. V časti nároku vo výške 300,- Eur tak súd žalobu zamietol. Pri faktúre č. 36 znalec
poukázal na súborovú položku Demontáž a montáž technológie a potrebu túto položku špecifikovať.
Žalobca uviedol, že tieto práce boli zabezpečené subdodávateľom žalobcu, od ktorého dostali cenovú



ponuku na komplet. Predmetnú cenovú ponuku, ani jej úhradu však žalobca súdu nepredložil. V
časti nároku vo výške 1.560,- Eur tak súd žalobu zamietol. Súd tak žalobu celkovo zamietol v časti
sumy 9.600,60 Eur. Vo zvyšnej časti vyfakturovaných prác v celkovej výške 214.147,72 Eur súd žalobe
vyhovel, keďže mal na základe znaleckého posudku preukázané, že taká je hodnota stavebných prác
naviac, teda prác zrealizovaných mimo zmluvy o dielo zo 16.03.2011. zároveň súd priznal žalobcovi
nárok na úroky z omeškania v sadzbe 8,75% ročne uplatnenej v súlade s §3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., a to od 28.03.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr vystavených
20.03.2013. Žalovaný, ktorého záväzok spočíval v peňažnom plnení, sa dostane do omeškania, keď
nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. V danom prípade bolo dielo žalovanému
odovzdané 31.07.2012, žalobca však požaduje úroky z omeškania až po uplynutí dodatočnej lehoty
stanovenej vo vystavených faktúrach.

4. Pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu žalovaného na označenie ďalších skutočností a doplnenie
dokazovania, ktorý predniesol na pojednávaní 19.11.2018, a ktorý sa mal týkať toho, že určité práce
zahrnuté do rozpisov žalobcu nevykonal žalobca, ale zabezpečil si ich žalovaný a za tieto zaplatil iným
dodávateľom, súd takýto návrh vzhľadom na ust. § 153 ods. 1 a 2 C.s.p. zamietol. Strany boli v priebehu
konania riadne poučené o následkoch nepredloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany,
ktorými sú aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov.
Vo forme uznesenia boli strany o povinnosti označiť v lehote 10 dní dodatočné dôkazy, ktoré navrhujú
v konaní vykonať s tým, že ak ďalšie dôkazy nebudú označené a špecifikované v stanovenej lehote,
súd na nebude prihliadať, poučené na pojednávaní 29.03.2017. Súpisy prác, cenu ktorých si žalobca
v konaní uplatňuje, boli ako prílohy pripojené už k žalobe. Podľa názoru súdu mal žalovaný možnosť
uviesť skutkové tvrdenia o tom, že práce uvedené v súpisoch nevykonal žalobca ale niekto iný a označiť
dôkazy na preukázanie týchto tvrdení v súdom stanovenej lehote. Nakoľko tak neurobil, súd na skutkové
tvrdenia uvedené neskôr neprihliadol a návrhy na vykonanie dokazovania zamietol.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobcovi vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 91,40%., pretože celková
výška uplatneného nároku v časti istiny bola 223.748,32 Eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej
istiny 214.147,72 Eur (95,7%) a žalovaný vo zvyšnej časti (4,3%), s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(262 ods. 2 C.s.p.).

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 214.147,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 214.147,72
eur od 28.03.2013 do zaplatenia a v časti vo výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná
plnú náhradu trov konania, prípadne rozhodnutie v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. Žalovaný zdôraznil, že uzatvoril dňa 16.03.2011 so žalobcom ako
zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej bola cena za dielo stanovená ako pevná. Zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade potreby realizácie prác nad rámec dohodnutej ceny sa bude postupovať podľa ustanovení
zmluvy. Teda sa dohodli, že v prípade zistenia aj nepredvídaných naviac prác musia byť dohodnuté
zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných
strán na stavbe. Následne budú všetky tieto práce ocenené, premietnuté do zmeny v rozsahu diela
uzavretím dodatku v tejto zmluve. Bod 5.2.1 čl. V predmetnej zmluvy jednoznačne uvádza, že v prípade,
že zhotoviteľ vykoná naviac práce bez dodržania tohto postupu, objednávateľ tieto naviac práce nebude
akceptovať. Teda aj požiadavky objednávateľa ohľadne naviac prác (bod 5.2.1 zmluvy o dielo) t.j.
prác, ktoré nie sú predmetom plnenia zmluvy podľa čl. 3 zmluvy sa riadia ustanoveniami predmetnej
písomnej zmluvy o dielo. Ďalej podľa čl. VI bod 6.2 prípadné naviac práce budú fakturované a uhrádzané
samostatne s podmienkou, že budú odsúhlasené v písomnom dodatku a príslušná faktúra zhotoviteľa
bude označená odpovedajúcim číslom dodatku k tejto zmluve. Podľa bodu 6.3 prílohou faktúr má byť
aj súpis vykonaných prác, ktorý bude odsúhlasený zástupcom objednávateľa. Podľa čl. 14.5 zmluvy o
dielo meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných číslovaných dodatkov
podpísaných zástupcami zmluvných strán okrem dodatku č. 1, 2, 3 žiadnej inej dohode resp. dodatku
ohľadne zmien nedošlo. Ako vyplýva zo zmluvy o dielo cena bola stanovená ako pevná, potom v tomto
prípade sa vychádza zo zákonnej požiadavky, že zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a na svoje



nebezpečenstvo. Aj keď sa v priebehu realizácie diela zmenia niektoré z položiek uvedených v rozpočte,
z ktorého sa pri určení ceny diela vychádzalo, jednostranné dodatočné zvýšenie ceny zhotoviteľom
tu nie je možné. Samozrejme zmluvným stranám nič nebráni uzavrieť dodatok v pôvodnej zmluve,
ktorým sa pôvodná cena zmení (Obch. zák. - veľký komentár, Mamojka a kol. II zväzok eurokódex
december 2016, str. 398 § 547 Obch. zák.). Podľa bodu 5.3 zmluvy o dielo ostatné zmeny ceny nie sú
prípustné. Súd prvej inštancie nespochybnil, že zmluvné strany v zmluve komplexne dojednali postup
v prípade zistenia nepredvídaných naviac prác, ako uvádza žalovaný, avšak podľa názoru súdu došlo
mimo rámca zmluvy o dielo k uzavretiu samostatnej ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej mali byť
práce na diele, ktoré si dodatočne žalovaný objednával a žalobca ich zaznamenával v stavebnom
denníku, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný tvrdí, že okrem písomnej zmluvy o dielo vrátane písomných
dodatkov žiadnu inú dohodu alebo zmluvu o dielo či už ústnu alebo písomnú so žalobcom neuzavrel. V
tomto smere sa ani nevykonali dôkazy, nakoľko žalobca počas celého súdneho konania nikdy netvrdil,
že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, prvý krát to uviedol až v záverečnej reči. Ak túto
argumentáciu súd prevzal, rozhodol prekvapivo a nepredvídateľne. Bez skutkových a právnych tvrdení
a možnosti na ne reagovať. To že žiadna ústna zmluva o dielo nebola a všetky prípadné naviac práce
sa realizovali cez písomnú zmluvu o dielo preukazujú nasledovné skutočnosti. Žalobca nikdy v priebehu
konania netvrdil a nepoukazoval na údajnú ústnu zmluvu o dielo, ktoré malo existovať údajne popri
písomnej zmluve o dielo. Žalobca už v samotnej žalobe uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre
žalovaného dielo s názvom Domov dôchodcom, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo podľa zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 16.03.2011. Žalobca neuvádza, že ako zhotoviteľ pre
žalovaného realizoval aj iné dielo na základe ústnej zmluvy o dielo. V žalobe žalobca tvrdí, že ďalšie
práce, s ktorými zmluva o dielo nerátala boli odsúhlasené oboma zmluvnými stranami v stavebnom
denníku. Ak teda naviac práce boli vykonané podľa žalobcu na základe ústnej zmluvy o dielo, prečo
potom zhotoviteľ uvádzal tieto naviac práce do stavebného denníka, ktorý sa týkal zmluvy o dielo zo
dňa 16.03.2011 a nie napr. do stavebného denníka týkajúcej sa i ústnej zmluvy o dielo. Už v samotnej
žalobe žalobca chcel naznačiť tú skutočnosť, že zmluvné strany postupovali v súlade so zmluvou o
dielo zo dňa 16.03.2011, čo dokazuje absenciu jeho tvrdenia ohľadne ústnej zmluvy o dielo, čo prvýkrát
vyslovil až koncom roka 2018 v záverečnej reči. Tvrdenia uvádzané žalobcom v záverečnej reči, a ktoré
uvádzal v priebehu konania sú rozdielne. V záverečnej reči žalobca uvádza, že naviac práce nevyplynuli
dodatočne z nepredvídateľných okolností, avšak žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017 uviedol, že
tieto práce vyplynuli z nedostatkov projektovej dokumentácie z chýb výkazu výmer atď..., čiže vyplývali
z realizácie stavby ako takej. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu K. I. všetky kroky a všetky naviac práce
vyplývali z realizácie stavby a predstavovali nutné a najmenšie náklady, aby budova bola zrealizovateľná.
Tieto rozdielne tvrdenia žalobcu preukazujú účelovosť tvrdení žalobcu so zámerom obísť dohodnuté
ustanovenia v zmluve o povinnej písomnosti jej zmeny a tiež to, že naviac práce vyplývali z realizácie
stavby a nie preto, že ich žalovaný objednával. Ak naviac práce vyplývali z realizácie stavby tak je
samozrejmosťou, že sa bude postupovať podľa riadnej zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011. Zástupca
žalobcu dňa 16.05.2016 na otázku právneho zástupcu vyhlásil (strana 3 zápisnice zo dňa 16.05.2016),
že on sa riadil zmluvou o dielo zo dňa 16.03.2011. Žiadnu údajnú ústnu zmluvu o dielo ani nespomenul.
V nadväznosti na jeho vyjadrenie ohľadne riadenia sa podľa písomnej zmluvy žalobca uviedol, že všetky
kroky a všetky naviac práce predstavovali nutné a najmenšie náklady, aby budova bola zrealizovateľná.
Podľa súdu podľa ústnej zmluvy o dielo si žalovaný objednával naviac práce u žalobcu, žalobca ich
zaznamenával v stavebnom denníku a žalovaný ich potvrdzoval na kontrolných dňoch. Toto tvrdenie
je v rozpore so zisteniami znalca. Sám znalec v posudku uvádza, že počas svojej znaleckej praxe
sa tak podrobnými zápismi v stavebnom denníku nestretol a preto je zarážajúce, že tak v podrobnom
stavebnom denníku sa podľa slov znalca je len pár záznamov k prácam naviac (str. 5 dole ZP). Je
potom na mieste otázka, ako mohol žalovaný potvrdzovať naviac práce v rozsahu 214.147,72 eur v
stavebnom denníku, ak je len pár záznamov k prácam naviac. Podľa znalca položky prác a dodávok
ako sú sformulované žalobcom vo faktúrach síce neboli súčasťou súťažných podkladov, ale obsahovo
a popisovo je väčšina položiek obsiahnutá v ponukovom rozpočte žalobcu predloženom v ponukovom
konaní. To znamená, že minimálne väčšinou žalovaných prác žalobca počítal a bol uzrozumený s touto
skutočnosťou zmluvou o dielo s pevnou cenou, ktorú podpísal, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka Bc. F. D.,
ktorý potvrdil, že obhliadka staveniska bola vykonaná pred predložením ponuky. Zmätočnosť údajných
naviac prác, ktoré majú byť premietnuté v stavebnom denníku vyplýva napr. z faktúry č. 201300039
na sumu 146.579,93 eur a spárovanie tejto faktúry s údajnými naviac prácami v stavebnom denníku.
Na jednej strane žalobca poukazuje na záznamy z kontrolného dňa z roku 2011, avšak na druhej
strane uvádza, že k týmto naviac prácam malo dôjsť na hlavnej budove v roku 2012 a to konkrétne
počas 6-tich dní, kedy sa montoval hromozvod, okapový chodník, vnášanie zeminy, dlažba na balkóny,



úprava obrubníkov, natiahnutie farby na garáž atď. Minimálne polovica týchto prác vôbec nesúvisí s
hlavnou budovou, napriek tomu týmto žalobca preukazuje vykonanie naviac prác na hlavnej budove. Je
zarážajúce, že hodnota týchto naviac práce, ktorých polovica nesúvisí s hlavnou budovou a ktoré práce
sa podľa žalobcu mali uskutočniť v priebehu 6-tich dní má hodnotu 146.579,93 eur. Žalovaný netvrdí,
že nedošlo k vykonaniu prác, s ktorými pôvodný projekt nepočítal, avšak žalovaný si neobjednával
naviac práce na základe ústnej zmluvy o dielo a už vonkoncom nie v takom rozsahu v akom uvádza.
Súd mal za preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, podľa svedeckých
výpovedí, výpovedí zástupcu žalobcu a žalovaného, ale tieto osoby nikdy neuviedli, že sporové strany
medzi sebou uzavreli samostatnú ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie naviac prác.
Zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný si objednával tieto práce resp. tieto práce boli uskutočnené na
žiadosť žalobcu. Na druhej strane uvádza, že naviac práce bolo potrebné vykonať, aby budova bola
zrealizovateľná, nakoľko on ako staviteľ si nemohol dovoliť urobiť stavbu s takými nedostatkami, pričom
tiež ako už bolo spomínané uvádzal, že sa riadil písomnou zmluvou. Svedok L. L. tiež uviedol, že všetky
uvedené naviac práce boli realizované a vykonané, nakoľko to bolo nevyhnutné pre riadne zrealizovanie
diela. Žalovaný spochybňuje hodnovernosť svedkov, ktorí uvádzali, že žalovaný si objednával naviac
práce. Bc. F. D. je od 01.01.2011 až po súčasnosť obchodným riaditeľom žalobcu. L. L. - zamestnanec
žalobcu, Ivan Svitek - technik žalobcu. Tieto osoby nikdy netvrdili, že existuje zvlášť samostatná ústna
zmluva o dielo medzi sporovými stranami. Svedok F. D. na pojednávaní 10.10.2016 dokonca vo svojej
výpovedi poukazoval na vyjadrenia svedka L. L., ktorý vyslovil na pojednávaní dňa 20.01.2016 to
znamená, že mal vedomosť o tom, ako sa vyjadroval svedok v predchádzajúcom konaní. Svedok D.
svoju výpoveď dokonca čítal z vopred pripraveného papiera. Viď zápisnica z pojednávania zo dňa
10.10.2016. Svedok H. R. uviedol, že on nastúpil na stavbu až v dvoch tretinách, čiže vtedy, keď už bolo
dielo na 70 % dokončené. Súd však tieto skutočnosti nezobral vôbec do úvahy. Svedok H. C. - stavebný
dozor uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný si objednal u žalobcu naviac práce a nevie
o tom, že žalovaný vôbec odsúhlasil nejaké naviac práce. Podľa NS ČR spis.zn. 33Cdo/2441/2008 pri
dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má
svedok vzťah k účastníkom konania. Ak sa súd stotožnil napriek uvedenému so subjektívnym a účelovým
tvrdením žalobcu ohľadne toho, že žalovaný si objednával žalované práce v rozsahu 214.147,72 eur
ušlo pozornosti súdu bod 5.2.1 zmluvy o dielo, ktorý uvádza, že vykonanie naviac prác, ktoré vyplynú
z požiadaviek objednávateľa t.j. prác, ktoré nie sú predmetom plnenia zmluvy podľa čl. 3 sa budú
riadiť podľa ustanovení zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011. Prečo žalobca začal tvrdiť, že so žalovaným
uzavrel ústnu zmluvu o dielo až koncom roka 2018 dáva vyjadrenie znalca, keď znalec Dipl. Ing. Július
Ratulovský v znaleckom posudku vyjadril názor, ktorý je v súlade s uvedenou judikatúrou, že žalobca
urobil technickú chybu, ktorá spočíva v tom, že so žalovaným neuzatvoril samostatnú zmluvu o dielo na
naviac práce (str. 4 ZP). Čiže znalec v roku 2018 po preskúmaní veci zistil aj podľa vyjadrení sporových
strán na miestnej ohliadke, že okrem zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011 žiadna iná ústna zmluva o dielo
medzi stranami nebola. Odvolateľ poukázal na § 549 ods. 1,2 Obchod. zák., § 272 ods. 2 Obchod.
zák. bod 14.5 zmluvy o dielo, podľa ktorého meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné len
formou písomných, číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2014 spis.zn. 4Cob/1/2014. Ak sa
však dohodli na písomnej forme zmluvy a podľa § 272 ods. 2 Obchod. zák. aj na tom, že aj zmeny zmluvy
o dielo sa uskutočnia v písomnej forme, potom k platnej zmene záväzku nemôže dôjsť ústne, ale len v
písomnej forme. Dodávateľ nie je preto povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú než v zmluve dohodnutú cenu
diela. V takom prípade vykonanie naviac prác nenaplní ani žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a § 454 Obč. zák. alebo nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale ide o plnenie
na základe zmluvy o dielo. Rovnako poukázal na rozhodnutie OS Žilina spis.zn. 11Cb/262/2008 zo
dňa 20.01.2010. Na to, aby medzi účastníkmi došlo k dohode o rozšírení rozsahu diela by podľa tohto
zmluvného ustanovenia musel byť uzatvorený písomný dodatok k zmluve. Ak bola cena diela dojednaná
pevnou čiastkou, tak navrhovateľ ako zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo aj v prípade, kedy náklady na zhotovenie diela sú vyššie ako pôvodne predpokladal. Ak
takáto dohoda v písomnej forme uzatvorená nebola, navrhovateľovi nemohlo vzniknúť nárok na zvýšenú
cenu diela zodpovedajúci ním tvrdených prácam naviac. Objednávateľ totiž nie je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi inú ako v zmluve dohodnutú cenu diela. Poukazuje rovnako na ustálenú judikatúru NS ČR
napr. rozhodnutie 32Cdo/259/2008, 29Odo/214/2003, 32Odo/735/2004, 23Cdo/2856/2009. Rozsudok
NS ČR zo dňa 26.06.2012 spis.zn. 23Cdo/1095/2012. Odvolací súd správne s odkazom na judikatúru
NS dospel k záveru, že plnenie z titulu práce naviac bez uzatvorenej dohody nie je bezdôvodným
obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, lebo v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia upravená v § 451 - § 454 Obč. zák., keďže v takomto prípade nejde



o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené
podmienky pre úhradu týchto prác. V predmetnej veci medzi sporovými stranami nedošlo k zmene resp.
rozšíreniu rozsahu zmluvy o dielo písomným dodatkom. Dodatky č. 1-3 sa týkali úplne iných skutočností,
ktoré nemali vplyv na zvýšenie ceny diela. Žalovaný nie je teda povinný zaplatiť žalobcovi inú, než v
zmluve dohodnutú cenu diela. Judikatúra súdov odpovedá aj na otázku, či vykonaním prípadných naviac
prác sa nenaplní niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Podľa cit. judikatúry sa
nejedná ani o bezdôvodné obohatenie, lebo nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale ide o plnenie na
základe zmluvy o dielo u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác, zároveň poukazuje
na rozsudok NS ČR 32Cdo/259/2018. Už nehovoriac o tom, že pri týchto údajných ústnych zmluvách
o dielo malo prebehnúť samostatné preberacie konanie so samostatným časom prechodu vlastníctva
na objednávateľa so samostatným behom reklamačnej doby a podobne. Nič takéto však v priebehu
súdneho konania zisťované a tým ani preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaný namietal, že časť žalovaných
prác vykonal na vlastné náklady, súd tento návrh zamietol. Išlo napr. o kotolňu, chýbala regulácia
solárneho systému, solárne kolektory neboli prepojené do kotolne, zabezpečenie pozinkovaných rúr,
vzduchotechnika, zabezpečenie EPS signalizácie, kabeláž, vonkajšie úpravy. Na tieto skutočnosti bol
tiež upozornený znalec. Súd poukazujúc na uznesenie zo dňa 29.03.2017 návrh zamietol, nakoľko ho
žalovaný neuviedol do 10 dní, avšak žalovaný nemohol dopredu vedieť, či znalec započíta aj predmetné
práce do posudku resp. ich zohľadní, hoci znalca osobne na obhliadke upozornil na vyššie uvedené
skutočnosti.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie, ktoré považuje za správne a zákonné. Argumentácia žalovaného je účelová s cieľom vyhnúť
sa plneniu svojich povinností a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku
1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý
sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že
sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.
Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo
v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné



podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím
lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe
rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného
zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto
činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.
Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a
ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú
s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným
vykonávaním diela.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil tým, že medzi sporovými
stranami došlo mimo rámca písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011 k uzavretiu samostatnej
ústne dojednanej zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keď táto zmluva mala
byť uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej
boli práce na diele, ktoré si dodatočne žalovaný objednával. Súd mal za to, že medzi stranami boli
dojednané všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo, pokiaľ ide o práce vykonané mimo zmluvy o dielo
zo 16.03.2011, ktorých cenu žalobca žalovanému vyfakturoval, a pretože mu žalobca cenu týchto prác
neuhradil, považoval nárok žalobcu vo vyhovujúcej časti za dôvodný.

11. Odvolateľ namietal, že záver súdu prvej inštancie o uzavretí ústnej zmluvy o dielo medzi sporovými
stranami nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a že v tomto smere sa ani nevykonalo dokazovanie,
a preto je jeho rozhodnutie prekvapivé. Odvolateľ namietal, že zo svedeckých výpovedí, výpovedí
zástupcu žalobcu a žalovaného, nevyplýva, že by sporové strany medzi sebou uzavreli samostatnú
ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie naviac prác, keď sám odvolateľ poprel uzavretie
samostatnej ústnej zmluvy o dielo medzi sporovými stranami. Odvolateľ namietal rozpornosť tvrdení
žalobcu, ktorý tvrdil, že sa riadil písomnou zmluvou, a že naviac práce bolo potrebné vykonať, aby
budova bola zrealizovateľná a až v záverečnej reči tvrdil, že došlo k uzavretiu samostatnej ústnej zmluvy
o dielo. Odvolateľ spochybnil hodnovernosť svedkov, ktorí uvádzali, že žalovaný si objednával naviac
práce a to svedka Bc. F. D., ktorý je od 01.01.2011 obchodným riaditeľom žalobcu, svedka L. L., ktorý
je zamestnanec žalobcu, svedka B. E., ktorý je technikom žalobcu, ktorí naviac nikdy netvrdili, že bola
uzatvorená samostatná ústna zmluva o dielo medzi sporovými stranami. Odvolateľ spochybnil výpoveď
svedka F. D. aj z dôvodu, že mal vedomosť o tom, ako vypovedal svedok L. L. na pojednávaní, ktorý
naviac svoju výpoveď čítal z vopred pripraveného papiera. Odvolateľ poukázal na to, že sám svedok H.
R. uviedol, že on nastúpil na stavbu, keď bolo dielo dokončené na 70 % dokončené, avšak súd všetky
tieto skutočnosti nezobral vôbec do úvahy pri hodnotení dôkazov.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom



na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.
Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného
vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti
skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými
vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku
z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr.
pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na
to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná
úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom
na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto
hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe
hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne
sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti
tvrdených skutočností (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).

13. Podľa odvolacieho súdu potom hodnotenie dôkazov a to výsluchu svedkov, výpovede žalobcu
a žalovaného súdom prvej inštancie nezodpovedá zásadám vyjadreným v § 191 C.s.p., nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku pri svedeckých výpovediach nevyplýva, ako hodnotil vierohodnosť
výpovede svedkov Bc. F. D., L. L., B. E., ktorí mali podľa súdu prvej inštancie potvrdiť uzavretie ústnej
zmluvy o dielo ako to dôvodne namietal odvolateľ. Taktiež v odôvodnení absentuje hodnotenie svedka
H. C., ktorý tvrdil, že nevie o tom, že by žalovaný odsúhlasil naviac práce, že stavba bola postavená
v súlade s projektom, ako stavebný dozor žiadne zmeny nezbadal, čo vyplýva z ods. 26. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie všetkých
dôkazov vo vzájomných súvislostiach, a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. f) C.s.p.

14. Odvolací súd poukazujúc na citované ust. § 34, § 43a ods. l, § 43c ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 266 ods. l,2,3, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, považuje za potrebné uviesť,
že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, je existencia návrhu zmluvy (oferta), prijatie návrhu
(akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu
adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy, teda v danom prípade zmluvy o
dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, predmet diela, určenie
záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela, dohoda o cene diela alebo spôsobe
jej určenia alebo výslovná dohoda zmluvných strán o tom, že chcú uzavrieť zmluvy o dielo aj bez
určenia ceny. Podľa citovaného ust. § 43 Občianskeho zákonníka, zmluva vzniká okamihom, keď prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy dôjde k subjektu, ktorému je adresovaný a tento subjekt svojim
včasným vyhlásením, resp. iným včasným konaním návrh príjme. Prijatie návrhu môže byť buď výslovné
alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Citované ust. § 275 Obchodného zákonníka upravuje
v obchodnoprávnych vzťahoch akceptovanie návrhu zmluvy špecifickými spôsobmi, keď akceptácia
návrhu zmluvy faktickým konaním je prípustná za splnenia niektorých z nasledovných podmienok. Ak
je to možné so zreteľom na obsah návrhu na uzavretie zmluvy. Ak si zmluvné strany medzi sebou
zaviedli takú prax. Ak je odôvodnené s prihliadnutím na obchodné zvyklosti. Pre platné uzavretie zmluvy
o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda o jej podstatných náležitostiach. Ak sa
zmluvné strany rozhodnú pre ústnu formu zmluvy o dielo, v takom prípade musia znášať riziko dôkaznej
núdze v prípade sporu. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade
určujúci úmysel konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strane známy
alebo jej musel byť známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy a ani jej nemohol



byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v
akom je adresát úkonu, ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka prikazuje pri výklade vôle strán brať
náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu,
pričom akcentuje na rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i
následné správanie strán.
15. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý
rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že
závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje hodnotenie dôkazov
v súlade s ust. § 191 C.s.p. ako vyplýva z ods. 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že v
danej veci v prípade zistenia aj nepredvídaných naviac prác musia byť dohodnuté zápisom v stavebnom
denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných strán na stavbe,
následne ocenené a premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku v tejto zmluve, keď
tvrdenia žalobcu o uzavretí samostatnej zmluvy o dielo v ústnej forme poprel. Odvolací súd posúdil
ako dôvodnú námietku odvolateľa, že súd sa nevysporiadal s výkladom čl. 14.5. písomne uzavretej
zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011, podľa ktorého meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné
len formou písomných, číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán, keď v zmysle
citovaného ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, písomne uzavretú zmluvu možno meniť iba
dohodou strán v písomnej forme. Súd prvej inštancie obsah noriem upravujúcich kontraktačný proces
vôbec nevyložil, nevysvetlil, ako dospel k záveru o existencii ústne uzavretej zmluvy o dielo medzi
sporovými stranami a vôbec sa nevysporiadal s námietkami žalovaného, že písomná zmluva o dielo
výslovne upravovala možnosť rozšírenia naviac prác len formou písomného dodatku k zmluve, a
preto v podstate nepreskúmateľne dospel k závere, prečo je žaloba dôvodná vo vyhovujúcej časti.
Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z
neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Za týchto okolností rozsudok súdu
prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., keďže súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej
argumentácie žalovaného, v ktorej správne poukázal na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi strán.
16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd nesprávne zamietol jeho návrh na doplnenie
dokazovania prednesenom na pojednávaní dňa 19.11.2018, ktorý sa mal týkať toho, či určité práce
zahrnuté do rozpisov žalobcu nevykonal žalobca, pretože nemohol dopredu vedieť, či znalec započíta
predmetné práce do posudku, hoci znalca na to upozorňoval, vzhľadom k tomu, že v konaní zostalo
sporné, či sporové strany uzavreli samostatnú ústnu zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka mimo písomne uzavretej zmluvy o dielo ako to tvrdil žalobca, až v závislosti od posúdenia
tejto otázky, súd bude skúmať rozsah prác, ktoré mal žalobca ako zhotoviteľ vykonať pre žalovaného ako
objednávateľa na základe spornej zmluvy, keď žalovaný v konaní namietal aj rozsah prác vykonaných
žalobcom, čo bude v prípade potreby predmetom ďalšieho dokazovania na súde prvej inštancie.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobu, ktorý
si uplatnil predmetnou žalobou, a ktorý je predmetom sporu, predčasný.

18. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok a neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu
prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil
vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., bude opätovne vec prejednať, v prípade potreby doplniť dokazovanie,



znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného
dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc z hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 191
ods. 1 C.s.p., a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.
Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé, s uvedením skutočností,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôkazov pri tom vychádzal, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia,
ktoré sa vysporiada so všetkými námietkami strán konania.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.