AVA-stav, s.r.o.


Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219037
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217219037.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: AVA-
stav, s.r.o. so sídlom Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, v konaní zastúpeného JUDr.
Róbertom Spálom, advokátom so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: N. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. č. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Dunajské
nábrežie 14, Komárno, o náhradu škody vo výške 3.552,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.036,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.036,- € od 27.4.2017 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 41,66 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.7.2017 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 3.552,- € s príslušenstvom a trovy konania. Podanú žalobu postavil na tom skutkovom
tvrdení, že žalovaný svojim konaním dňa 11.1.2017 o 17.00 hod. v objekte čerpacej stanice kolenom
rozbil sklo automatických dvojkrídlových dverí, čím mu spôsobil škodu. Škodová udalosť bola riadne
zapísaná pod č. XXXXXXXXXX a nahlásená do poisťovne žalobcu. Za účelom vyčíslenia rozsahu
poškodenia žalobca prizval na obhliadku odborne spôsobilé osoby, a to spoločnosť AL DOOR JH
s.r.o. a spoločnosť Quasys, s.r.o., ktoré odporučili vymeniť poškodené dvere za nové. Celková výška
nákladov na výmenu dverí predstavuje 2.960,- € bez DPH, keďže medzi spoločnosťami bol uplatnený
prenos daňovej povinnosti. Nakoľko vzniknutú škodu nebolo možné preplatiť z poistky žalobcu ako
poškodeného, žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 31.3.2017 na oznámenie čísla poistnej
zmluvy a oznámenie poisťovne, v ktorej má žalovaný poistenú zodpovednosť za škodu, alternatívne na
náhradu škody s termínom na úhradu do 14.4.2017. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 5.4.2017,
spôsobenie škody nepoprel, škodu však listom zo dňa 7.4.2017 odmietol uhradiť. Následne žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 26.4.2017, v celkovej sume 3.552,- € s
DPH, ktorou žalovanému prefakturoval náklady spojené s výmenou automatických dvojkrídlových dverí
a listom zo dňa 12.4.2017 ho vyzval na úhradu tejto sumy v lehote splatnosti. Žalovaný dlžnú sumu
neuhradil a tiež nenavrhol iný spôsob vysporiadania vzniknutej škody. Konštatoval, že žalovaný porušil
svoju právnu povinnosť počínať si tak, aby predchádzal vzniku škody, keď svojou nepozornosťou
narazil do automatických sklenených dverí, čím spôsobil rozbitie skla, ohnutie AL profilov, poškodenie
počítačovej jednotky a motorov a rozbitie vnútorného radaru. Žalobcovi vznikla škoda vo výške nákladov
na opravu poškodených dverí v sume 2.960,- € (faktúra č. 17004, uhradená dňa 26.1.2017). Zároveň
bol žalobca povinný sám priznať DPH vo výške 592,- € a túto uhradiť. Okrem zaplatenia sumy 3.552,-



€ si uplatnil na zaplatenie i sumu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 27.4.2017
do zaplatenia a tiež náhradu trov konania.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uplatnený nárok na náhradu škody považoval za nedôvodný
a neobhájiteľný. Uviedol, že z podanej žaloby sa stotožňuje len s opisom škodovej udalosti, ktorá vznikla
tak, že svojim konaním dňa 11.1.2017 o 17.00 hod. v objekte čerpacej stanice rozbil kolenom sklo
automatických dvojkrídlových dverí. Doplnil, že sklenenú výplň dverí rozbil kolenom následkom potknutia
sa pri vchádzaní do interiéru obchodných priestorov v objekte čerpacej stanice E. nachádzajúcej sa
na T. XXX/XX v J.. Doplnil, že disponuje videozáznamom vyhotoveným následne po rozbití sklenenej
výplne predmetných dverí, z ktorého vyplýva, že sklenená výplň bola nahradená kartónovým papierom
a predmetné dvere boli po dobu niekoľkých dní od škodovej udalosti v riadnej bezporuchovej prevádzke.
Tiež uviedol, že v prípade potreby má možnosť navrhnúť výsluch minimálne troch svedkov, ktorí toto
jeho skutkové tvrdenie potvrdia svedeckou výpoveďou. Preto odmietol odborné vyjadrenie spoločností
AL DOOR JH s.r.o. a Quasys, s.r.o. o potrebe výmeny celých automatických dverí, keď cena pevných
zasklených svetlíkov v rozmere 350 x 2160 mm v počte 2 ks predstavuje 280,- €. Vyjadrenie žalobcu o
tom, že nebol ochotný situáciu riešiť považoval za nepravdivé, keď poukázal na svoje písomné podanie
zo dňa 19.4.2017, v ktorom vyjadril ochotu predmetnú škodu uhradiť maximálne do výšky 500,- € a
to výlučne z dôvodu výmeny pevných zasklených svetlíkov dverí. Mal za to, že v danom prípade je
zodpovednosť na strane žalobcu, ktorého povinnosťou v zmysle platnej normy DIN 12600 bolo použiť
ako výplň dverí výlučne niektorý druh bezpečnostného skla, a nie bežné ploché sklo float, ktoré sa
pri rozbití roztriešti na črepiny šabľovitých tvarov, ktoré môžu veľmi ľahko spôsobiť poranenie osôb.
Tým, že žalobca prevádzkoval a prevádzkuje automatické dvojkrídlové dvere vyplnené bežným plochým
sklom float, ohrozoval a ohrozuje tak životy a zdravie osôb pohybujúcich sa v obchodných priestoroch
predmetnej čerpacej stanice. Týmto žalobca porušil svoju povinnosť počínať si tak, aby predchádzal
vzniku škody a to tým, že ako výplň automatických dvojkrídlových dverí použil sklo, ktoré nevyhovuje
predpísanej norme DIN 12600. Vo svojom podaní tiež vysvetlil rozdiel medzi bežným plochým sklom float
a bezpečnostným sklom, ktoré je oproti bežnému sklu približne 5 x viac odolné voči bočnému nárazu, má
väčšiu úroveň odolnosti voči tepelnému šoku a pri jeho rozbití vznikajú malé neostré úlomky. S ohľadom
na uvedené navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného uviedol, že v rámci predžalobných rokovaní došlo k
stretnutiu žalobcu s právnym zástupcom žalovaného, na ktorom bola prezentovaná snaha žalobcu o
vyriešenie sporu mimosúdne a bol prednesený návrh na urovnanie, ku ktorému sa mal žalovaný vyjadriť.
K vyjadreniu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu však už nedošlo. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení
k podanej žalobe poukazoval na normu DIN 12600, žalobca konštatoval, že ide o nemeckú normu, ktorá
pre žalobcu nie je právne záväzná. Mal za to, že používanie technických noriem je založené na zásade
dobrovoľnosti, pričom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zhoda
so slovenskými technickými normami dobrovoľná, okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje tento
zákon alebo iný technický predpis. Požiadavky na stavby uskutočňované na území SR upravuje vyhláška
Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
pričom v ustanovení § 49 sú upravené požiadavky pre autoservis a čerpacie stanice kvapalných palív,
avšak žiadna povinnosť použiť technickú normu pre sklenené plochy v budovách, či už STN alebo
harmonizovanú normu inej európskej krajiny, v uvedenom ustanovení nie je. Mal za to, že na čerpacie
stanice sa nevzťahuje ani povinnosť upravená v § 59 predmetnej vyhlášky, keďže toto ustanovenie
výslovne upravuje, že sa týka prístupu do priestorov stavby uvedenej v § 56 písm. a) až c) a e), teda na
čerpacie stanice sa nevzťahuje povinnosť podľa bodu 1.6.2 prílohy vyhlášky. Keďže predmetná stavba
bola riadne skolaudovaná, spĺňala všetky zákonné požiadavky na jej bezpečnú prevádzku. Žalovaným
spomenutý videozáznam, prípadne vyjadrenia svedkov nepovažoval za relevantné dôkazy, nakoľko
čiastočná funkčnosť dverí do ich opravy nepreukazuje rozsah ich poškodenia a ani nedôvodnosť opráv
realizovaných dodávateľom AL DOOR JH s.r.o. a spomenutí očití svedkovia nie sú odborníkmi na danú
problematiku. Z kamerového záznamu zabezpečeného žalobcom jednoznačne vyplýva, že žalovaný
pri vstupe do prevádzky nevenoval dostatočnú pozornosť chôdzi, ale bol zamestnaný obsahom svojej
peňaženky, a/alebo telefónu a teda škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou žalovaného. Pritom
náraz do vstupných dverí bol taký silný, že aj z videozáznamu je nespochybniteľné, že pri náraze došlo k
poškodeniu sklenenej výplne dverí a tiež k vytrhnutiu (vysunutiu) celých dverí z posuvného mechanizmu
a tým k poškodeniu celého mechanizmu (t.j. došlo k poškodeniu a ohnutiu lišty a poškodeniu vodiacich



vozíkov). Hneď po škodovej udalosti sa už dvere nevedeli sami plne otvoriť, čo je tiež viditeľné z
videozáznamu. Dvere už nefungovali riadne, svojvoľne sa otvárali a zatvárali, nereagovali na manuálne
uzamknutie kľúčom, ale ďalej sa svojvoľne otvárali a zatvárali. Obratom preto kontaktovali spoločnosť
AL DOOR JH s.r.o., ktorá zabezpečila vysadenie elektronického mechanizmu (manuálne uvoľnili hnacie
remene a kladky) a násilne dvere manuálne zatvorili. Až do opravy sa potom do priestorov čerpacej
stanice vstupovalo cez bočné dvere cez terasu. Vyslovil domnienku, že aj keby boli dvere opatrené
bezpečnostným sklom, k jeho rozbitiu a poškodeniu mechanizmu by aj tak došlo. Podanej žalobe preto
navrhol v celom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 7.5.2018 uviedol, že za účelom posúdenia
požiadavky bezpečnosti prevádzky je potrebné vyžiadať od žalobcu predloženie dokladu o zhode
stavebných materiálov, kolaudačného rozhodnutia, protokolu o kolaudácii stavby a tiež záväzného
stanoviska Inšpektorátu práce Trnava ku kolaudácii stavby. Mal za to, že žalobcom predložená
fotodokumentácia vierohodne preukazuje hrubé nedbanlivostné konanie, resp. nekonanie žalobcu, a
to hrubé zanedbanie bezpečnostných opatrení. V prípade veľkoplošných automatických dvojkrídlových
dverí s dokonale priesvitnou sklenenou výplňou je elementárnym bezpečnostným opatrením farebné
rozlíšenie sklenenej výplne napr. nálepkami alebo iným spôsobom na prvý pohľad viditeľným farebným
označením, ktoré zabráni prípadnej kolízii a aj náhodnému rozbitiu sklenenej výplne dverí. V danom
prípade bol žalovaný obeťou hrubej nedbanlivosti žalobcu, ale aj náhodnej zhody nešťastných udalostí,
pretože ihneď po rozbití sklenenej výplne bol žalovaný svedkom rozhovoru vedúceho čerpacej stanice
a obslužného personálu, kedy sa vedúci pýtal obsluhy, kde sú nálepky z dverí, na čo mu obsluhujúci
personál odvetil, že pred čistením sklenenej výplne nálepky dali dole a ešte ich nestihli vrátiť späť.
Podanú žalobu opätovne navrhol v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

5. Na pojednávaní dňa 4.9.2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, keď mal za to, že
predloženými dôkazmi jednoznačne preukázal vznik škody ako aj výšku škody, keďže došlo k úplnému
zničeniu veci a žalobcovi by mala byť uhradená cena zaobstarania novej veci. Za rovnako preukázané
považoval zavinenie žalovaného, čo bolo preukázané predloženým videozáznamom, z ktorého je
viditeľné, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť chôdzi a svojmu okoliu, keď nárazom spôsobil
rozbitie dverí. Zo strany žalobcu nedošlo k úmyselnému neoznačeniu vstupných dverí, z jeho strany išlo
tiež o nedbanlivostné konanie, keď niektorý zo zamestnancov zabudol umiestniť na predmetné dvere
nálepky. Právny zástupca žalovaného mal za to, že uplatnený nárok nemá oporu v zákone. Vyjadrenie
odbornej osoby - spoločnosti AL DOOR JH s.r.o. o potrebe výmeny dverí považoval za zaujaté. Poukázal
na ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež normu DIN
12600, keď za rozbitie dverí zodpovedá žalobca, nakoľko sklo aplikované do dverí ohrozuje bezpečnosť
a žalobca tým porušuje právnu povinnosť počínať si tak, aby predchádzal vzniku škody. Namietal, že
pokiaľ by sklenená výplň dverí bola farebne označená, nemuselo ku kolízii dôjsť. V tejto súvislosti
poukázal na nariadenie vlády č. 391/2006 Z.z. bod 11.2 a 11.4.. Nesúhlasil s vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu, že neumiestnenie nálepiek na vstupné dvere predstavovalo nedbanlivostné konanie,
keď podľa jeho názoru ide o nesplnenie si zákonnej povinnosti zo strany žalobcu. Následne došlo k
odročeniu pojednávania za účelom doplnenia dokazovania.

6. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 7.9.2020, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu
predvolania dňa 28.7.2020 nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po vypočutí si
prednesu právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise,
a to výpisu z obchodného registra žalobcu na č.l. 5 a 6, čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.
ú. J. na č.l. 8, oznámenia o vzniku škodovej udalosti na č.l. 9, fotodokumentácie na č.l. XX až 12,
poškodenia automatických dverí na č.l. 13, faktúry na č.l. 14, vyjadrenia poisťovne na č.l. 15, výzvy spolu
s doručenkou na č.l. 16, oznámenia na č.l. 17, výzvy spolu s doručenkou na č.l. 18, faktúry na č.l. 19,
odpovede na č.l. 20 a 21, detailu platby na č.l. 22, rozhodnutia na č.l. 48 až 50, videozáznamu na č.l.
80, oznámenia Mesta Galanta na č.l. 157 až 159, priloženej projektovej dokumentácie č.l. 160 až 163,
vyjadrenia spoločnosti AL DOOR JH s.r.o. na č.l. 187, preberacieho protokolu na č.l. 190, vyhlásenia
dodávateľa o zhode a zložení skla na č.l. 191 a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:



7. Žalobca je výlučným vlastníkom stavby - čerpacej stanice pohonných hmôt - obslužnej budovy
s prístreškom súp. č. XXX postavenej na parcele reg. „Z.“ parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 v k.ú. J. evidovanej Okresným úradom J. na LV č. XXXX pre k.ú.
J.. Užívanie predmetnej stavby bolo povolené rozhodnutím Mesta J. č. I. XX/XX-X/XXXX-PE zo dňa
20.2.2014, právoplatným dňa 20.2.2014 (rozhodnutie založené na č.l. 48 - 50 spisu). Dňa 11.1.2017
o 17.00 hod. došlo k poškodeniu vstupných automatických dvojkrídlových dverí obslužnej budovy, o
čom spísal žalobca dňa 18.1.2017 oznámenie o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku, v ktorom
vyčíslil predpokladanú výšku škody na sumu 2.960,- €. Rozsah poškodenia sklenenej výplne vyplynul
z predloženej fotodokumentácie založenej na č.l. 10 až 12 spisu, z ktorej vidieť, že došlo k rozbitiu
sklenenej výplne dverí a roztriešteniu skla na veľké šabľovité úlomky. Priebeh škodovej udalosti bol
zaznamenaný na videozázname zo dňa 11.1.2017, ktorý predložil žalobca v priebehu konania. Prehratím
videozáznamu súd zistil, že žalovaný pri príchode k vstupným automatickým dverám prevádzky mal
sklonenú hlavu a bol zaujatý predmetom, ktorý držal v rukách, pričom k dverám pristupoval bez toho, aby
sa pozeral pred seba. Automatické vchodové dvere boli v čase bezprostredne pred nárazom žalovaného
do ich sklenenej výplne plne zatvorené, na pohyb žalovaného (približovanie sa k vstupným dverám)
nereagovali otváraním sa, pričom žalovaný do plne zavretých dverí narazil celým telom, následkom
čoho došlo k rozbitiu sklenenej výplne dverí, pričom na videozázname bolo vidieť, že išlo o silný náraz,
ktorý spôsobil otrasenie krídel dverí i celého posuvného mechanizmu, do ktoré boli krídla dverí osadené.
Dvere sa následne otvorili, zatvorili a následne sa otvorili už len čiastočne. Tiež bolo na videozázname
počuť hlas obsluhujúceho personálu, ktorý uviedol: „mestských zavolať, aby došli spraviť záznam“.

8. Ako vyplynulo z podania spoločnosti AL DOOR JH s.r.o. zo dňa 12.1.2017, podpísaného i zástupcom
spoločnosti Quasys, s.r.o., dňa 12.1.2017 došlo k odbornej prehliadke, po ktorej bolo konštatované, že
pri poškodení došlo k rozbitiu izolačných skiel, ohnutiu AL profilov na krídlach a následne aj vodiacich
vozíkov, poškodeniu počítačovej jednotky a motorov, rozbitiu vnútorného radaru. Pre veľký rozsah
poškodenia bola konštatovaná nutnosť výmeny jestvujúcich automatických dverí za nové.

9. Ako vyplynulo z faktúry č. XXXXXX zo dňa 19.1.2017, túto vystavila žalobcovi spoločnosť AL DOOR
JH s.r.o. titulom dodávky a montáže automatických dvojkrídlových dverí na akciu: AVA Jet - Galanta v
celkovej sume 2.960,- €. Dátum splatnosti bol vo faktúre stanovený na deň 26.1.2017, pričom k úhrade
tejto sumy žalobcom došlo dňa 26.1.2017 (detail platby založený na č.l. 22 spisu).

10. Z vyjadrenia poisťovne založeného na č.l. 15 spisu vyplynulo, že predmetnú škodovú udalosť nie
je možné likvidovať z rizika vandalizmu, nakoľko nešlo o úmyselný trestný čin (vandalizmus), ale o
nepozornosť zákazníka.

11. Žalobca písomným podaním zo dňa 31.3.2017 vyzval žalovaného na uvedenie čísla poistnej
zmluvy a uvedenie poisťovne, v ktorej má poistnú zodpovednosť za škodu, resp. na zaplatenie sumy
2.960,- € titulom spôsobenej škody najneskôr do 14.4.2017. Z predloženej doručenky vyplynulo, že
žalovaný predmetné podanie žalobcu prevzal dňa 5.4.2017. Na toto podanie žalobcu reagoval žalovaný
písomným podaním zo dňa 7.4.2017, v ktorom žalobcovi oznámil, že nemá uzavretú žiadnu poistnú
zmluvu, z ktorej by mohla byť poistná udalosť likvidovaná. Poprel, že by z jeho strany išlo o úmyselné
konanie, keď k rozbitiu skla došlo z dôvodu, že sa potkol. Preto konštatoval, že škodu nie je ochotný
uhradiť.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 12.4.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.552,-
€, pričom prílohou podania bola faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2017 vystavená žalobcom pre
žalovaného titulom dodávky a montáže automatických dvojkrídlových dverí na akciu: AVA Jett - J. -
prefakturácia v sume 2.960,- € + DPH 592,- €, celkove vo výške 3.552,- €. Na uvedenú predžalobnú
upomienku reagoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa
19.4.2017 (č.l. 20 - 21 spisu), v ktorom vyjadril nesúhlas s odborným stanoviskom dodávateľa AL DOOR
JH s.r.o. a Quasys, s.r.o., pretože po škodovej udalosti boli predmetné dvere opatrené kartónovou
výplňou a tieto boli naďalej v bežnej prevádzke, čo vie preukázať výpoveďou najmenej troch nestranných
svedkov. Konštatoval, že žalovaný vyjadril ochotu uhradiť titulom škody sumu maximálne vo výške 500,-
€ a to z dôvodu výmeny zasklených svetlíkov dverí.

13. Z oznámenia Mesta Galanta zo dňa 18.2.2020 vyplynulo, že vychádzajúc z overenej projektovej
dokumentácie, ktorá je súčasťou dodatočného povolenia stavby, ako aj z odsúhlaseného projektu



protipožiarneho zabezpečenia stavby mali byť na stavbe osadené vchodové dvere plastové s dvojsklom.
Konštatoval, že v konaní o dodatočnom povolení stavby vo vzťahu ku vstupným vchodovým dverám
nebola kladená žiadna požiadavka dotknutých orgánov, mesta ani organizácií, nešlo o špeciálny druh
dverí, nebolo navrhnuté špeciálne označenie dverí, ani požiadavky stavebného, či bezpečnostného
charakteru s ohľadom na charakter stavby a účel jej budúceho užívania. Zo spisovej dokumentácie
týkajúcej sa kolaudačného konania vyplynulo, že sa realizovali vchodové vstupné dvere hliníkové
s dvojsklom. Túto zmenu stavebný úrad, mesto i dotknuté orgány v kolaudačnom konaní schválili
bez pripomienok. Podmienky pre užívanie stavby stanovené neboli. Stavebník v kolaudačnom konaní
predložil k nahliadnutiu správnym orgánom certifikáty použitých materiálov, ktoré boli po posúdení
stavebníkovi vrátené. Prílohou oznámenia Mesta J. bola projektová dokumentácia.

14. Z vyjadrenia spoločnosti AL DOOR JH s.r.o. zo dňa 24.7.2020 založenej na č.l. 187 spisu súd
zistil, že ako výplň automatických dvojkrídlových dverí bolo použité vrstvené bezpečnostné sklo výrobcu
Jüllich Glas Holding Zrt., Holland Fasor 5, Székesfehérvár. Zároveň bol predložený preberací protokol
zo dňa 19.1.2017 vystavený spoločnosťou Quasys, s.r.o. a vyhlásenie dodávateľa o zhode a zložení
skla vystavený spoločnosťou Jüllich Glas Holding Zrt. dňa 23.7.2020.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.9.2020 zotrval na svojich ústnych a písomných
vyjadreniach učinených v priebehu konania. Doplnil, že s ohľadom na periférne videnie ľudského oka,
ak by boli automatické dvere primerane označené, žalovaný by si ich všimol. V danom prípade však
vstupné dvere nijako označené neboli. Mal za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu bodu 11.2
a 11.4 nariadenia vlády č. 391/1996 Z.z., pretože ako výplň dverí nebolo použité bezpečnostné sklo,
ale len bežné sklo float. Konštatoval, že z listín predložených spoločnosťou AL DOOR JH s.r.o. nie je
zrejmé, či ide o vyjadrenie k pôvodnému sklu dverí, alebo ku sklu použitému pri dverách vymenených
po škodovej udalosti. Oznámenie Mesta J. považoval za neprijateľný dôkaz, keď vyjadrenie označil za
ľahkovážne. Podanú žalobu navrhol zamietnuť, keďže zodpovednosť za vznik škody v plnom rozsahu
pripísal žalobcovi. Doplnil, že sklo použité ako výplň automatických dverí nezodpovedalo požiadavkám
na ochranu bezpečnosti a života ľudí. Žalovaný sa sám v tejto veci cíti byť poškodeným a nie je ochotný
žalobcovi nič uhradiť. Pokiaľ by boli predmetné dvere riadne označené, žalovaný by si ich určite všimol
a k nárazu by nedošlo a pokiaľ by ako výplň dverí bolo použité bezpečnostné sklo, nárazom by k jeho
rozbitiu nedošlo, resp. by došlo k rozbitiu iným spôsobom.

16. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 3.552,- € s
príslušenstvom.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.



19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby.
Z predloženého videozáznamu a fotodokumentácie mal súd jednoznačne a nad všetku pochybnosť
preukázané, že k poškodeniu automatických vstupných dvojkrídlových presklených dverí došlo konaním
žalovaného, ktorý pri prichádzaní k vstupným dverám nevenoval pozornosť svojmu okoliu, nepozeral sa
pred seba, ale bol zaujatý predmetom, ktorý držal v rukách, hlavu mal sklonenú, pričom celým svojim
telom narazil do automatických vstupných dverí so sklenenou výplňou, následkom čoho došlo k rozbitiu
sklenenej výplne, dvere sa otvorili, zatvorili a následne sa otvorili už len čiastočne. To, čo vyplynulo
z predloženého videozáznamu žalovaný nepopieral, tiež nepopieral, že osoba na videozázname je
on a že svojim telom (pričom obe strany sporu zhodne tvrdili, že išlo o náraz kolenom, hoci podľa
názoru súdu vychádzajúc z predloženého videozáznamu žalovaný do sklenej výplne dverí narazil celým
telom) narazil do vstupných automatických dverí osadených na obslužnej budove čerpacej stanice vo
vlastníctve a prevádzke žalobcu. Z predloženého videozáznamu mal súd tiež nad všetku pochybnosť
preukázané, že sklenená výplň predmetných vstupných dverí bola číra bez akéhokoľvek označenia,
pričom žalobca v priebehu konania uznal, že na sklenenej výplni dverí neboli žiadne nálepky, prípadne
iné označenie a nepoprel ani skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že v čase vzniku škody boli nálepky z
dverí zlepené a to z dôvodu, že došlo k čisteniu dverí (žalovaný v tomto smere učinil skutkové tvrdenie,
že bol svedkom rozhovoru vedúceho a obslužného personálu prevádzky, pri ktorom obslužný personál
na otázku vedúceho prevádzky odpovedal, že z dôvodu čistenia dverí dal nálepky dole a ešte ich
nestihol umiestniť späť). Poukazujúc na vyššie uvedené je potom potrebné počínanie si žalovaného
právne kvalifikovať ako porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. V danom prípade žalovaný porušil túto povinnosť, keď nevenoval dostatočnú pozornosť vstupu
do obslužnej budovy čerpacej stanice, k budove a vstupným dverám pristupoval so sklonenou hlavou
a bol zaujatý predmetom, ktorý držal vo svojich rukách. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno,
keď predloženým videozáznamom, fotodokumentáciou, vyjadrením zástupcov spoločností AL DOOR
JH s.r.o. a Quasys, s.r.o. zo dňa 12.1.2017 a faktúrou č. XXXXXX vystavenou spoločnosťou AL DOOR
JH s.r.o. žalobcovi dňa 19.1.2017 znejúcou na sumu 2.960,- € preukázal, že na jeho majetku vznikla
škoda, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti (konkrétne povinnosti stanovenej
v § 415 Občianskeho zákonníka), tiež preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaným a vznikom škody, ako aj zavinenie žalovaného (nedbanlivosť). Pokiaľ ide rozsah škody a
jej výšku, žalobca svoje skutkové tvrdenia v tomto smere podložil listinnými dôkazmi, a to vyjadrením
zástupcov spoločností AL DOOR JH s.r.o. a Quasys, s.r.o. ohľadne rozsahu poškodenia dverí a tiež
faktúrou vystavenou spoločnosťou AL DOOR JH s.r.o. titulom dodávky a montáže dverí. Pokiaľ žalovaný
skutkové tvrdenia žalobcu o rozsahu poškodenia dverí a výške škody popieral, v priebehu konania
nevyužil a nenavrhol žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukázal, že rozsah poškodenia



dverí bol menší než bolo ustálené vo vyjadrení zástupcov spoločností AL DOOR JH s.r.o. a Quasys,
s.r.o. zo dňa 12.1.2017 (ktoré realizovali výmenu vstupných dverí), ktoré vyjadrenie žalobca predložil v
priebehu konania ako dôkaz a že vzniknutá škoda predstavuje nižšiu sumu než bolo vyčíslené faktúrou
č. 170004 vystavenou spoločnosťou AL DOOR JH s.r.o. žalobcovi dňa 19.1.2017 znejúcou na sumu
2.960,- €, ktorú žalobca uhradil dňa 26.1.2017 (pričom predmetnú faktúru a detail platby žalobca predložil
v priebehu konania za účelom preukázania svojho skutkového tvrdenia). Nad túto sumu žalobca výšku
škody nepreukázal a svoje skutkové tvrdenie o tom, že titulom škody došlo z jeho strany aj k úhrade
DPH vo výške 592,- € ničím nepreukázal.

21. S ohľadom na jednoznačne preukázanú skutočnosť, že vstupné dvere do obslužnej budovy čerpacej
stanice žalobcu v čase nárazu žalovaného neboli opatrené žiadnym vhodným ochranným systémom
(napr. viditeľným označením), hoci z ustanovenia § 19 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, žalobcovi takáto povinnosť za účelom zníženia rizika nárazu vyplývala, súd
považoval za spravodlivé konštatovať, že i samotný žalobca ako poškodený nesie zodpovednosť za
vznik predmetnej škody. V danom prípade žalobca porušil ustanovenie § 19 predmetnej vyhlášky, keď
nezabezpečil vhodný ochranný systém na zníženie rizika nárazu žalovaného do prekážky (vstupných
automatických dverí), napr. viditeľným označením čírej sklenenej výplne dverí, hoci takýmto označením
(nálepky) disponoval, avšak v čase príchodu žalovaného k vstupným dverám prevádzky toto označenie
umiestnené na dverách nebolo, sklenená výplň dverí bola číra a tak nezabezpečila zníženie rizika
nárazu do nej. Porušenie povinnosti použiť vhodný ochranný systém na zníženie rizika nárazu do
prekážky - automatických vstupných presklených dverí (či už umiestnením viditeľného označenia,
použitím skla s vyššou odolnosťou voči nárazu, nastavením mechanizmu otvárania dverí tak, aby sa
začali otvárať už v čase väčšej vzdialenosti prichádzajúcej osoby k dverám, prípadne ponechaním
automatických vstupných dverí otvorených a to až do času opätovného označenia nálepkami a pod.) súd
vyhodnotil ako porušenie právnej povinnosti žalobcu ustanovenej vo vyhláške Ministerstva životného
prostredia SR č. 532/2002 Z.z., pričom toto porušenie právnej povinnosti jednoznačne malo vplyv na
vznik predmetnej škody, keď zavinenie na vzniku škody potom treba konštatovať i na strane žalobcu.
Porušenie právnej povinnosti žalobcu v danom prípade zvýšilo riziko nárazu žalovaného do vstupných
dverí, keďže tieto neboli nijako viditeľne označené a vychádzajúc z predloženého videozáznamu nebol
ich mechanizmus nastavený tak, aby zaznamenal príchod osoby v dostatočnej vzdialenosti tak, aby
sa v momente, keď sa osoba ocitne bezprostredne pred nimi, začali otvárať (čo by taktiež bolo
spôsobilé upriamiť pozornosť žalovaného a pohyb dverí (vizuálny, prípade zvuk otvárania dverí) by mal
možnosť zaznamenať napriek tomu, že mal bezprostredne pred vstupom do obslužnej budovy hlavu
sklonenú a zrak upriamený na predmet, ktorý držal v rukách). Počínanie si zamestnancov žalobcu,
ktorí z dôvodu čistenia dverí tieto po ich umytí ponechali bez označenia nálepkami a zákazníkov (i
žalovaného) nijako neupozornili na nebezpečenstvo nárazu v dôsledku čírej sklenenej výplne, ktorá nie
je nijako zabezpečená vhodným ochranným systémom na zníženie rizika nárazu, nemožno pripisovať
na ťarchu žalovaného a zodpovednosť za vznik škody v celom rozsahu pripisovať porušeniu povinnosti
žalovaným počínať si tak, aby predchádzal vzniku škody. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania v rámci
svojej obrany poukazoval na porušenie povinnosti žalobcu použiť na obslužnej budove automatické
dvere so sklenenou výplňou z bezpečnostného skla (poukazujúc na normu DIN 12600), jeho skutkové
tvrdenie bolo vyvrátené vyjadrením príslušného stavebného úradu (Mesto Galanta), keď právny poriadok
Slovenskej republiky v žiadnom predpise žalobcovi ako prevádzkovateľovi čerpacej stanice pohonných
hmôt takúto povinnosť neukladá a osadenie špeciálnej sklenenej výplne vstupných dverí do obslužnej
budovy čerpacej stanice nebolo vyžadované správnym orgánom ani v čase vydania stavebného
povolenia a ani v čase vydania kolaudačného rozhodnutia.

22. Preto súd konštatujúc čiastočné zavinenie žalobcu ako poškodeného na vzniku škody stanovil mieru
zodpovednosti strán sporu na vzniku škody, keď mieru zavinenia žalovaného stanovil v rozsahu 35 %
a mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 65 %. Súd považoval porušenie právnej povinnosti žalobu použiť
vhodných ochranný systém na zníženie rizika nárazu do vstupných automatických dverí na obslužnej
budove čerpacej stanice pohonných hmôt za účelom určenia miery zodpovednosti za vznik škody za
závažnejšie než porušenie povinnosti žalovaného počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škody,
keď v prípade použitia vhodného ochranného systému pre zníženie rizika nárazu do predmetných dverí
žalobca vo výraznej miere mohol zabrániť tomu, aby žalovaný do predmetných dverí svojim telom narazil
a spôsobil tak ich poškodenie. Vyššie stanovenú mieru zodpovednosti strán sporu za vznik škody súd



považoval za spravodlivú a to vychádzajúc z okolností, za ktorých došlo k vzniku škody, keď pre úplné
vyvinenie sa žalovaného zo zodpovednosti za vznik škody žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Preto
podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.036,- € vyhovel (35 % zo sumy 2.960,- €), pričom žalobcovi
priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy počnúc od 27.4.2017 do zaplatenia, keď
ku dňu 27.4.2017 už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Úrok z omeškania bol zo strany
žalobcu uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že vyčíslil pomer
úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a žalovanému ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 41,66 % (úspech žalobcu bol s ohľadom na predmet sporu a výšku
priznaného plnenia v rozsahu 29,17 % a úspech žalovaného s ohľadom na predmet sporu a výšku
uplatnenej sumy, vo vzťahu ku ktorej bola žaloba zamietnutá, v rozsahu 70,83 %). O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods.
2 CSP).

24. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď s ohľadom na výšku žalobcovi priznanej
sumy stanovil žalovanému lehotu na plnenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach,
resp. autorizovaným elektronickým podaním.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.