STAVA IPS, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/61/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200211.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu
JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcu STAVA IPS, s.r.o., so sídlom
Slavkovská 18 Košice, IČO: 45 440 026, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so
sídlom kancelárie Murgašova 3, Košice, proti žalovanému Finančnému raidteľstvu SR, so sídlom v
Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100205873/2019
zo dňa 16.01.2019 takto,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100205873/2019
zo dňa 16.01.2019 podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice
č.101936761/2018 zo dňa 01. 10. 2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového
poriadku bol daňovému subjektu STAVA IPS, s.r.o., Slavkovská 18, Košice, IČO: 4544002, určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.095,60 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj : „DPH“)
za zdaňovacie obdobie december 2016.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u
daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016, výsledky ktorej sú uvedené v protokole č.
102218170/2017 zo dňa 19. 10. 2017. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole prevzal daňový subjekt 23. 10. 2017, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9
písm. a/ daňového poriadku). K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril v zákonom
stanovenej lehote dňa 09.11. 2017, v ktorom vyslovil nesúhlas s výsledkami daňovej kontroly. Vo
veci prerokovania pripomienok daňového subjektu v zmysle doručeného vyjadrenia k predmetnému
protokolu bola s daňovým subjektom dňa 15. 02. 2018 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, a
následne po vykonaní ďalších úkonov vo vyrubovacom konaní (výzvy na predloženie dôkazov, výsluchy
svedkov navrhovaných daňovým subjektom) spísal správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o
ústnom pojednávaní zo dňa 12.06.2018, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok v rámci
vyrubovacieho konania. Po spísaní poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní zo dňa 25.06.2018
vydal správca dane rozhodnutie č. 101936761/2018 zo dňa 01.10.2018, ktorým určil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3.095,60 euro.



3. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie preskúmavaného
rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“) v nadväznosti
na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane
z faktúry vystavenej deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou E-PARTS s.r.o., Pri bitúnku 13, 040 01
Košice, IČO: 46480790, DIČ: 2820017068, IČ DPH: SK2820017068 (ďalej len „E-PARTS s.r.o.“ alebo
„dodávateľ“), a to č.: 20161130 zo dňa 30.11.2016 za prenájom mechanizácie a dodávky materiálu v
sume - základ dane 15 478,00 eur, daň 3 095,60 eur, spolu 18 573,60 eur. Prílohu faktúry č. 20161130
tvorí rozpis jednotlivých druhov prenajatej mechanizácie a druhov materiálu v členení podľa stavieb, kde
boli údajne použité - Stavba AD Lokomotíva a Stavba UPJŠ FVS Popradská 66.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane v závere prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu uviedol :
„že v priebehu výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané materiálno - technicko - personálne
zabezpečenie ani u dodávateľa daňového subjektu spoločnosti E-PARTS s.r.o., čo potvrdil aj svojou
výpoveďou konateľ spoločnosti E-PARTS s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 17.05.2017 a ani u jeho
subdodávateľa spoločnosti KORASS s.r.o. Zároveň aj sám konateľ kontrolovaného daňového subjektu
potvrdil, že pred zaslaním objednávky spoločnosti E- PARTS s.r.o. neoveroval, či táto má
materiálno - technické zabezpečenie a zamestnancov potrebných na výkon požadovaných činnosti,
keďže pre rozhodovanie o výbere dodávateľa bolo pre neho najpodstatnejšie to, aby za dodané práce
a materiál platil až po ich realizácii.
Správca dane konštatuje, že daňový subjekt STAVA IPS, s.r.o. si už pri uzatváraní obchodnej spolupráce
so spoločnosťou E-PARTS s.r.o. mal preveriť, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný
vzťah, má vytvorené personálne a materiálno-technické podmienky na realizáciu požadovaných
dodávok tovaru a služieb. Daňový subjekt je povinný preverovať si svojich obchodných partnerov tak,
aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal
existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Skutočnosť, že kontrolovaný
daňový subjekt tak neučinil, vystavil seba samého riziku, že skutočného dodávateľa tovaru a služieb
nebude vedieť v prípade potreby preukázať, nemohol by vylúčiť vykonanie formou „čiernej práce“ napr.
fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na DPH. Najmä
v prípade zmluvného partnera - dodávateľa, ktorý nebol schopný sám realizovať objednané dodávky
tovaru a služieb, by malo byť v záujme objednávateľa prijať také opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby
jeho zdaniteľný obchod nebol poznačený podozrením z neoprávneného uplatnenia práva na odpočítanie
dane. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013,
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného obchodu správcovi dane. Správca dane v danej súvislosti poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného
práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom
pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Správca dane v súvislosti s preverovaním reálnosti dodania mechanizácie a materiálu od spoločnosti
E-PARTS s.r.o. vypočul svedka P. X., ktorý bol v čase od 22.07.2016 do 03.04.2017 konateľom
spoločnosti. Daňový subjekt bol upovedomený o vypočutí svedka, avšak nevyužil možnosť zúčastniť
sa na výsluchu a klásť svedkovi otázky. Z výpovede P. X. je zrejmé, že spoločnosť E-PARTS s.r.o.
nedisponovala žiadnym materiálno - technickým a personálnym zabezpečením, a z daného dôvodu mala
byť údajne subdodávateľom spoločnosť KORASS s.r.o. Správca dane vykonal preverovanie u údajného
subdodávateľa a zistil, že spoločnosť KORASS s.r.o. dňa 04.04.2017 bola dobrovoľne vymazaná
a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť T.R.H. s.r.o. Dodanie údajných mechanizmov a
materiálu, svedok S. D., konateľ spoločnosti KORASS s.r.o. tiež nepotvrdil, a to svojim vyjadrením,
ktoré zaslal správcovi dane na základe predvolania. V predmetnom vyjadrení uviedol meno osoby a
spoločnosť RESTON.SK s.r.o., ktorú nikto v priebehu daňovej kontroly nespomenul ani inými dôkazmi
nepreukázal jej účasť na údajnom dodaní tovarov a služieb.
Správca dane počas daňovej kontroly nezistil účtovné doklady, evidencie ani iné listiny dodávateľa
E-PARTS s.r.o., ani subdodávateľa KORASS s.r.o., ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov pre daňových subjekt STAVA IPS s.r.o. tak ako je to uvedené na faktúre



č. 20161130 zo dňa 30.11.2018. Správca dane na základe uvedeného konštatoval, že deklarovaný
dodávateľ E-PARTS s.r.o. dodanie tovaru a služieb pre spoločnosť STAVA IPS, s.r.o. v zdaňovacom
období december 2016 podľa vyššie uvedených faktúr nepreukázal.
Správca dane i na návrh daňového subjektu vykonal preverovanie dôkazu, a to platby zo dňa 12.04.2017
uhradenej spoločnosti E-PARTS s.r.o. vo výške sumy uvedenej na faktúre č. 20161130. To, že platba
bola síce poukázaná na uvedený bankový účet, ale v značnom časovom odstupe a dokonca v čase keď
už spoločnosť E-PARTS s.r.o. zanikla, nepreukazuje skutočné dodanie tovarov a služieb uvedených na
faktúre č. 20161130. Ďalšie zistené skutočnosti ako disponovanie pána L. s finančnými prostriedkami
na účte nepreukazujú ani spoluprácu so spoločnosťou KORASS s.r.o.
Správca dane vyhovel požiadavke o vypočutí ďalších svedkov a to X. K., Z. I., U.. A. J. a predvolal ich na
vypočutie. Na pojednávanie sa za daňový subjekt STAVA IPS s.r.o. dostavila splnomocnená zástupkyňa
JUDr. P. I., ktorá svedkom nepoložila žiadne otázky. Ich výpovede potvrdili realizáciu stavebných prác
na stavbách, ale nepotvrdili dodanie mechanizácie spoločnosťou E-PARTS s.r.o.
S daňovým subjektom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej sa vyjadril k skutočnostiam
týkajúcim sa dodania mechanizmov a tovaru od spoločnosti E-PARTS s.r.o. Porovnaním svedeckej
výpovede konateľa spoločnosti E-PARTS s.r.o. P. X. a vyjadrení konateľa spoločnosti STAVA IPS s.r.o.
U.. Z. S. k ich spolupráci boli nezhody, a to v začatí obchodnej spolupráce, pri uzatvorení zmluvy, pri
obsluhe prenajatých mechanizmov, úhrade faktúry. Uvedený nesúlad správca dane hodnotí ako dôkaz
nedodania mechanizmov a tovaru tak ako je to uvedené na faktúre č. 20161130.
Na základe všetkých zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že medzi dodávateľom E-
PARTS s. r. o. a odberateľom STAVA IPS, s.r.o. sa nejedná o reálne dodanie tovaru v zmysle § 8 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. a reálne dodanie služby v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004
Z.z., a teda u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
Vzhľadom na to, že dodávateľovi E-PARTS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č.
222/2004 Z.z., platiteľovi dane STAVA IPS, s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.”

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že :
„správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov,
ktoré predložil daňový subjekt, nevychádzal len z predloženej faktúry, ale k tomuto účelu vykonal
dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti E-PARTS s.r.o. odráža skutočnosť a
či jej nechýba materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov
o tom, či daňový subjekt prijal tovar a služby fakturované uvedenou spoločnosťou a či údaje uvedené
na preverovanej faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane skúmal uskutočnenie
zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so
stavom formálnym. Správca dane použil ako dôkazy nielen predložené doklady, ale vykonal rozsiahle
dokazovanie formou vypočutia svedka pána P. X., konateľa spoločnosti E-PARTS s.r.o., zaslaním výzvy
na predloženie dokladov spoločnosti T.R.H. s.r.o. ako nástupníckej spoločnosti E-PARTS s.r.o., zaslaním
výzvy na predloženie dokladov spoločnosti T.R.H. s.r.o. ako právnemu nástupcovi spoločnosti KORASS
s.r.o. (subdodávateľovi), opakovaných ústnych pojednávaní s konateľom spoločnosti STAVA IPS, s.r.o.,
výziev na predloženie dokladov daňovému subjektu, vypočutím svedkov, ktorí sa mali na realizácii
deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj výziev na poskytnutie informácii v súvislosti s
účtom dodávateľa daňového subjektu a získaním informácií z iných daňových kontrol u spoločnosti
T.R.H. s.r.o. Správca dane hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne
z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k
záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetnej
faktúre od spoločnosti E-PARTS s.r.o. a následne daňovému subjektu nevzniklo ani právo na odpočítanie
dane z tejto faktúry.
Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie
ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že
prenájom mechanizácie a dodávky materiálu fakturované spoločnosťou E-PARTS s.r.o. táto spoločnosť
skutočne dodala. Daňový subjekt síce tvrdil, že prenájom mechanizácie a dodávky materiálu boli
zrealizované, čo správca dane ani nespochybnil, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych
dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto tovarov a služieb spoločnosťou E-
PARTS s.r.o., ktorá vystavila preverovanú faktúru.”
6. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol nasledovné :
“K námietke daňového subjektu o jeho sankcionovaní za porušenie daňových povinností jeho
dodávateľa, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu,



uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik
nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt síce nebol povinný preverovať si
svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať
splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.
Daňový subjekt nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania tovarov a služieb,
a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre
odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli
schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vychádzajúc aj
zo záverov Najvyššieho súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013), uskutočňovanie
zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to,
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na
charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu
správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k
zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh
nadobúdania a dodania tovaru a služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, resp. osôb
realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými
stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti. Sám daňový subjekt pri ústnom pojednávaní
uviedol, že nepreveroval, či jeho dodávateľ má oprávnenie na výkon činnosti, materiálno - technické
vybavenie a personálne zabezpečenie na realizáciu predmetu faktúry, ale rozhodujúce preňho bolo to,
že za faktúru zaplatí až po uskutočnení zdaniteľného obchodu.

Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že deklarovaný dodávateľ daňového
subjektu spoločnosť E-PARTS s.r.o., ako aj deklarovaný subdodávateľ daňového subjektu spoločnosť
KORASS s.r.o. boli dňa 04.04.2017 dobrovoľne vymazané z Obchodného registra SR a ich nástupníckou
spoločnosťou sa stala spoločnosť T.R.H. s.r.o. Spoločnosť T.H.R. s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou,
ktorá má konateľa občana rumunskej národnosti p. A. A., ktorý ako to vyplýva z odpovede na MVI nič
o spoločnosti T.H.R. s.r.o. nevie, nikdy na Slovensku nebol a ani nikoho nesplnomocnil zaňho konať.
Správca dane priebehu vyrubovacieho konania predvolal na výsluch svedka aj p. S. D., ktorý bol v
čase deklarovaného zdaniteľného obchodu konateľom subdodávateľskej spoločnosti KORASS s.r.o. P.
D. na predvolanie reagoval listom, v ktorom poprel akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou
STAVA IPS. Správca dane zároveň zistil ďalšiu previazanosť medzi spoločnosťou E-PARTS s.r.o. a
spoločnosťou KORASS s.r.o., a to, že konateľ spoločnosti KORASS s.r.o. splnomocnil dňa 7.9.2016
pána P. X. (konateľa spoločnosti E-PARTS s.r.o.) na zastupovanie spoločnosti KORASS s.r.o. voči
štátnym a justičným inštitúciám v SR.

Z uvedeného vyplýva, že nástupnícka spoločnosť dodávateľa a subdodávateľa daňového subjektu so
správcom dane nekomunikovala a správcovi dane neposkytla žiadne daňové a účtovné doklady, a
teda správca dane nemohol u dodávateľa daňového subjektu nijako preveriť uskutočnenie zdaniteľného
obchodu. Z uvedeného je námietka daňového subjektu neopodstatnená.

Daňový subjekt v odvolaní namietal, že preukázal prijatie tovaru a služieb dokladmi a tým, že
za tovar riadne zaplatil. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podmienky, za ktorých platiteľovi
vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím
charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť, pretože zákon to neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a
ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. V zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočítania dane reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že daňový
subjekt dodávateľské faktúry uhradil, nepreukazuje, že k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako
to deklarovala predložená faktúra vystavená spoločnosťou E-PARTS s.r.o. Citovaná právna úprava
úhradu faktúry neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane. K úhrade faktúry
Finančné riaditeľstvo SR ďalej uvádza, že tá bola daňovým subjektom zrealizovaná so značným
časovým odstupom od deklarovaného uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to až dňa 12.04.2017
a bola zrealizovaná až po začatí daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 16.03.2017 (oznámenie o
daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
č. 100419731/2017 zo dňa 08.03.2017) a zároveň deň pred prvým ústnym pojednávaním s daňovým
subjektom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100621467/2017 zo dňa 13.04.2017). Uvedená platba



bola uhradená na účet spoločnosti E-PARTS s.r.o. až po výmaze spoločnosti z Obchodného registra
(dňa 04.04.2017).

V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť je spojením
povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt
nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil
také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej
faktúre. Tvrdenie, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené
odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú
realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúre od spoločnosti E-PARTS s.r.o. a
doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť
ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené doklady nepreukazujú
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu vo svojej materiálnej podstate spoločnosťou uvedenou na
predloženej faktúre. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ dane preukazuje svoje právo na odpočítanie
dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí dôjsť
k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená
materiálna podstata veci, teda dodanie tovaru a služby a až následne vystavená faktúra, len v takomto
prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúru a formálne
doklady, ktoré nie sú úplné a neodzrkadľujú skutočnosti tak, ako nastali, ešte neznamená, že spoločnosť,
ktorá tieto faktúry vystavila, v skutočnosti tovar a služby aj dodala. Finančné riaditeľstvo SR v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť správcu dane nespočíva vtom, že má prevziať
na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho získavať dôkazy. Je povinnosťou daňového subjektu,
ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce
skutočné dodávky tovaru a služieb tou spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre, a je to práve daňový
subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Keďže nebolo preukázané,
kto tovar a služby dodal, nemožno vylúčiť ani možnosť vykonania prác formou „čiernej práce", napr.
fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované
na dani z pridanej hodnoty. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanou
faktúrou skutočne realizovala spoločnosť E-PARTS s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia
podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.
V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt
dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane.
Z vyššie uvedených dôvodov, Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky daňového subjektu, za
neopodstatnené. Daňový subjekt nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať
splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane, a tým nesprávnosť záverov správcu dane.

K námietke daňového subjektu týkajúcej sa výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti E-PART
s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že p. X. bol konateľom spoločnosti E-PARTS s.r.o. v čase od
22.07.2016 do 03.04.2017, t.j. až do jej zániku, teda bol konateľom v čase deklarovaného uskutočnenia
zdaniteľných obchodov. Z tohto dôvodu bola jeho výpoveď dôležitá a nevyhnutná pre preverenie
uskutočnenia zdaniteľného obchodu a podmienok za akých k nemu došlo. Daňový subjekt bol o výsluchu
svedka riadne a včas upovedomený a svoje právo zúčastniť sa na výsluchu a klásť svedkovi otázky
nevyužil.

Správca dane zistil podstatné rozdiely v súvislosti s preverovaným zdaniteľným obchodom vo výpovedi
svedka p. X. a konateľa daňového subjektu p. U.. Z. S., ako aj ďalšie nezrovnalosti zistené pri výkone
daňovej kontroly, a to k začatiu obchodnej spolupráce medzi oboma spoločnosťami, k uzatvoreniu
zmluvy o spolupráci, k obsluhe prenajatých mechanizmov, zariadení a vozidiel, k odovzdaniu prenajatých
mechanizmov, zariadení a vozidiel a k odvozu a dovoz vybúraných hmôt.
Uvedené zistenia správca dane podrobne rozobral v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Tieto rozpory neboli daňovým subjektom odstránené ani pri ďalších ústnych v pojednávaniach a ani
výpoveďami svedkov navrhnutých daňovým subjektom v rámci vyrubovacieho konania.
Finančné riaditeľstvo SR nesúhlasí ani s tvrdením odvolávajúceho sa, že dodanie tovarov a služieb v
zmysle preverovanej faktúry bolo potvrdené výpoveďami svedkov a uvádza, že počas vyrubovacieho
konania boli na návrh daňového subjektu vypočutí svedkovia, a to pán K., konateľ spoločnosti
Železničné pozemné stavby spol. s r.o., pán I., koordinátor prác na stavbách „Apartmánové domy
Lokomotíva" a „ FVS, Popradská 66, UPJŠ Košice" a pán J., konateľ spoločnosti MTConstruct, s.r.o. Z
výpovedí svedkov zhodne vyplýva, že síce vykonávali stavebné práce na stavbách „Apartmánové domy



Lokomotíva" a „FVS, Popradská 66, UPJŠ Košice", ktorých realizáciu správca dane ani nespochybnil,
ale materiál a stroje zabezpečoval podľa vyjadrení svedkov daňový subjekt a nevedeli, resp. sa
nezaujímali o to, kto bol vlastníkom týchto mechanizmov a zariadení. Z uvedeného vyplýva, že námietka
daňového subjektu je neopodstatnená, pretože svedkovia nepotvrdili dodanie mechanizácie a materiálu
dodávateľom daňového subjektu a ani vykonanie ostatné pomocných stavebných prác, ktoré uviedol
konateľ daňového subjektu pri ústnom pojednávaní. Zároveň bol pri vypočutí svedkov prítomný aj
splnomocnený zástupca daňového subjektu, ktorý na svedkov nemal žiadne otázky.”
7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.03.2019 žalobca žiadal, aby správny súd preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu žalovaný pochybil,
keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia
žalovaného žalobca nesúhlasil a bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho a skutkového posúdenia veci, nakoľko z vykonaného dokazovania uvedeného v tomto
rozhodnutí vyplýva, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. V správnej žalobe argumentoval nasledovne :
„Žalobca poukazuje na skutočnosť, že prvostupňovému správnemu orgánu v rámci rozsiahleho
dokazovania riadne preukázal, že medzi ním a dodávateľom, spoločnosťou E-PARTS s.r.o.,
existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého mu vznikla povinnosť uhradiť cenu poskytnutého tovaru a
služieb a právo uplatniť si ho ako náklad.
Rovnako žalobca riadne preukázal, že spoločnosť E-PARTS s.r.o mu zdaniteľné plnenie dodala,
na základe čoho mu vzniklo právo zaúčtovať si do svojich nákladov v príslušnom mesiaci, t. j. v
mesiaci uskutočnenia daňovej kontroly výdavok za prijaté tovary a dodané služby. Uvedené žalobca
v správnom konaní preukázal faktúrou podpísanou oprávnenou osobou a dokladom o úhrade tejto
faktúry. Vykonanie fakturovaných prác bolo taktiež možné zistiť z popisu prác, kontrolou priamo na tvári
miesta a z akceptácie realizovaných prác investormi, ktorí vykonávali priebežnú kontrolu. Skutočnosť,
že sa zdaniteľné obchody dodanie tovaru a služieb, ktoré sú predmetom vyššie uvedenej faktúry reálne
uskutočnili bola navyše preukázaná a predmetné skutočnosti boli v priebehu dokazovania potvrdené aj
výsluchmi svedkov.
Prvostupňový orgán vykonávajúci daňovú kontrolu spochybnil dodanie mechanizmov a tovaru od
spoločnosti E-PARTS s.r.o., pričom tieto svoje pochybnosti založil na skutočnosti, že sa mu v rámci
dokazovania nepodarilo overiť spôsob dodania a účtovníctvo spoločnosti E-PARTS s.r.o.,
resp. jej právneho nástupcu spoločnosti T.R.H. s.r.o. Podľa záverov správcu dane z daňového
konania nereálnosť dodania tovarov a služieb potvrdzuje nielen nekontaktnosť nástupníckej spoločnosti
dodávateľa E-PARTS s.r.o., ale aj rozpory vo výpovediach svedkov, konkrétne konateľov spoločnosti
STAVA IPS, s.r.o. a E-PARTS s.r.o..
Žalobca v rámci daňového konania poskytol správcovi dane najvyššiu možnú súčinnosť, sám navrhoval
dôkazy a má za to, že akékoľvek rozpory, či pochybnosti, prípadne nezhody vo výpovediach boli v
priebehu dokazovania vysvetlené a odstránené. Žalobca riadne preukázal, že dodanie tovaru a služieb
spoločnosťou E-PARTS s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 bolo reálne uskutočnené a teda v
konaní bol preukázaný reálny obsah faktúry vystavenej dodávateľom, t. j. reálne plnenie zdaniteľných
obchodov.
Ak došlo k porušeniu daňových predpisov zo strany spoločnosti E - PARTS s.r.o. alebo jeho dodávateľov,
nemôže byť za ich porušenie sankcionovaný žalobca !! Prenášanie zodpovednosti za porušenie
zákonných predpisov nie je možné a zákon o dani z pridanej hodnoty resp. iný všeobecne záväzný
právny predpis neumožňuje založenie zodpovednosti daňového subjektu za porušenie zákonnej
povinnosti jeho dodávateľom.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
plnenia
- boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,
- prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Splnenie formálnej stránky
na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok,
aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia a daňový subjekt má za to že táto skutočnosť preukázaná bola.
V rámci dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a



informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná,
akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto
zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
...... Žalobca má za to, že v rámci dokazovania uskutočneného v súvislosti s daňovou kontrolou za
december 2016 predložil prvostupňovému orgánu dôkazy potvrdzujúce vznik nároku na odpočet podľa
ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca je toho názoru, že žalovaný dôkazy
vykonané a skutkový stavy zistený prvostupňovým orgánom nevyhodnotil správne. Z vykonaného
dokazovania je nesporné, že predmetnými faktúrami vyúčtované obchody boli reálne uskutočnené a
tieto skutočnosti následne v daňovom konaní riadne preukázané“.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2019 k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že v danom prípade žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov
uvedených na faktúre, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane. Zistený skutkový stav je
uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí.

10. K žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe zaujal stanovisko :
„Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 222/2004
Z.z. uvádza, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v
rozhodnutí žalovaného. Námietky uvedené v žalobe sú v podstate identické s námietkami uvedenými
v odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného a žalovaný k nim zaujal stanovisko v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods.
2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie. ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodení žalobou napadnutého rozhodnutia
sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s
námietkami uvedenými v žalobe. Z obsahu rozhodnutia vyplýva. z akých skutočností žalovaný vychádzal
a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane predložil všetky potrebné dôkazy, ktorými preukázal,
že dodávateľská spoločnosť' E-PARTS s.r.o mu tovar a služby riadne dodala a to faktúrou podpísanou
oprávnenou osobou a dokladom o úhrade tejto faktúry a že vykonanie fakturovaných prác bolo
taktiež možné zistiť z popisu prác, kontrolou priamo na tvári miesta a z akceptácie realizovaných
prác investormi, ktorí vykonávali priebežnú kontrolu, ako aj výsluchmi svedkov, uvádza, že správca
dane v rozhodnutí č. 101936761/2018 zo dňa 01.10.2018 nespochybňoval uskutočnenie zdaniteľných
obchodov (prenájom mechanizácie a dodávky materiálu). ale na základe vykonaného dokazovania
nebolo potvrdené dodanie tovarov a služieb spoločnosťou uvedenou na preverovanej faktúre. Správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedka pána P. X., konateľa spoločnosti E-
PARTS s.r.o., zaslaním výzvy na predloženie dokladov spoločnosti T.R.H. s.r.o. ako nástupníckej
spoločnosti E-PARTS s.r.o.. zaslaním výzvy na predloženie dokladov spoločnosti T.R.H. s.r.o. ako
právnemu nástupcovi spoločnosti KORASS s.r.o. (subdodávateľovi), opakovaných ústnych pojednávaní
s konateľom spoločnosti STAVA IPS, s.r.o., zaslaním výziev na predloženie dokladov žalobcovi,
vypočutím svedkov, ktorí sa mali na realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako
aj výziev na poskytnutie informácií v súvislosti s účtom dodávateľa žalobcu a získaním informácií z
iných daňových kontrol u spoločnosti T.R.H. s.r.o. Správca dane použil ako dôkazy nielen predložené
doklady, ale hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska
ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru. že
k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre od
spoločnosti E-PARTS s.r.o. a následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry.



Na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil podstatné rozdiely v súvislosti s preverovaným
zdaniteľným obchodom vo výpovedi svedka p. X., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti E-PART
s.r.o. (od 22.07.2016 do 03.04.2017) a konateľa žalobcu, p. Ing. Z. S.. ako aj ďalšie nezrovnalosti zistené
pri výkone daňovej kontroly, a to:
- k začatiu obchodnej spolupráce medzi oboma spoločnosťami: vo svedeckej výpovedi p. P. X. uviedol,
že bol oslovený pánom U.. S., stretnutie sa konalo v kancelárii pána S., kde sa dohodli na obchodnej
spolupráci. Konateľ daňového subjektu STAVA IPS, s.r.o. uviedol, že pred začatím spolupráce sa s
konateľom spoločnosti E-PARTS s.r.o nestretol, prijal ho na odporúčanie inej osoby. Stretnutie sa
uskutočnilo počas realizácie a po ukončení prác v súvislosti s odovzdávaním a preberaním mechanizácie
a fakturácie.
- k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci: svedok P. X. uviedol, že zmluva bola uzatvorená, pri uzatváraní
zmluvy bol prítomný on ako konateľ za spoločnosť E- PARTS s.r.o. a za spoločnost' STAVA IPS, s.r.o.
bol prítomný pán U.. S. a zmluva bola podpísaná v kancelárii pána S.. U.. S. pri ústnom pojednávaní
uviedol, že si nepamätá, či bola uzatvorená zmluva, k tejto zákazke bola spoločnosti E-PARTS s.r.o.
zaslaná objednávka.
- k obsluhe prenajatých mechanizmov, zariadení a vozidiel: p. P. X. nevedel uviesť, kto zabezpečil
obsluhu prenajatých strojov, zariadení a vozidiel. Žalobca pri ústnom pojednávaní uviedol, že jednotlivé
mechanizmy obsluhovali subdodávatelia stavebných prác, zamestnanec spoločnosti STAVAN s.r.o.,
dohodári a živnostníci a tiež ľudia zo spoločnosti E-PARTS s.r.o.
- k odovzdaniu prenajatých mechanizmov, zariadení a vozidiel: žalobca uviedol, že jednotlivé
mechanizmy doviezla spoločnost' E-PARTS s.r.o. a preberali ich ľudia čo s nimi robili. Preberacie
protokoly nie sú k dispozícii.
- k odvozu a dovozu vybúraných hmôt: p. P. X. nevedel uviesť presné miesto nakládky a presné miesto
vykládky vybúraných hmôt (tehlovej prímurovky a výkopku), pretože na stavbe nebol prítomný, podľa
svedka všetky veci organizoval pán U.. S.. U.. S. pri ústnom pojednávaní uviedol, že odvoz prímurovky
mali zabezpečiť' ľudia z E-PARTS s.r.o., ďalej uviedol, že všetko. čo sa týkalo odvozu a dovozu
štrkov zabezpečila spoločnost' E-PARTS s.r.o.
- k úhrade faktúry č. 20161130 zo dňa 30.11.2016: svedok P. X. uviedol, že faktúra bola uhradená
čiastočne, časť v sume približne 4 800.00 eur nebola ku dňu svedeckej výpovedi (17.05.2017) stále
uhradená. Žalobca pri ústnom pojednávaní uviedol, že prijatá faktúra od spoločnosti E-PARTS s.r.o.
bola uhradená. o čom doklad predložil daňový subjekt dňa 13.09.2017 (výpis z bankového účtu č. U.
S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výpis č. 4 - apríl 2017, kde je dňa 12.04.2017 uvedená úhrada
dodávateľskej faktúry - K pre odberateľa E-PARTS s.r.o. v sume 18 573,60 eur na bankový účet č. U.
S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX). Spoločnosť E-PARTS s.r.o. zanikla dňa 04.04.2017 v dôsledku
zlúčenia, to znamená, že žalobca realizoval úhradu dodávateľskej faktúry v čase, keď' dodávateľ E-
PARTS s.r.o. bol dobrovoľne vymazaný z OR SR.
Tieto rozpory neboli žalobcom odstránené ani pri ďalších ústnych pojednávaniach a ani výpoveďami
svedkov navrhnutých žalobcom v rámci vyrubovacieho konania. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením
žalobcu, že svedkovia, ktorých navrhol vypočuť v rámci vyrubovacieho konania. a to pán K., konateľ
spoločnosti Železničné pozemné stavby spol. s r.o., pán I., koordinátor prác na stavbách „Apartmánové
domy Lokomotíva“ a „FVS, Popradská 66, UPJŠ Košice“ a pán J., konateľ spoločnosti MTConstruct,
s.r.o., potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie mechanizácie a materiálu a vykonanie
ostatných pomocných stavebných prác) dodávateľom uvedeným na faktúre. Z výpovedí svedkov zhodne
vyplýva. že síce vykonávali stavebné práce na stavbách ,.Apartmánové domy Lokomotíva“ a „FVS,
Popradská 66, UPJŠ Košice“, ktorých realizáciu správca dane ani nespochybnil, ale materiál a stroje
zabezpečoval podľa vyjadrení svedkov žalobca a nevedeli. resp. sa nezaujímali o to, kto bol vlastníkom
týchto mechanizmov a zariadení.
K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane predložil všetky potrebné dôkazy, ktorými preukázal, že
dodávateľská spoločnosť' E-PARTS s.r.o. mu tovar a služby riadne dodala. žalovaný uvádza, že okrem
faktúry a jej príloh, objednávky zo dňa 01.09.2016 a potvrdenia o zaplatení faktúry, žalobca nepredložil
žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom,
spoločnosťou E-PARTS s.r.o. Dodanie tovarov a služieb nepotvrdili ani navrhnutí svedkovia. Bývalý
konateľ spoločnosti E-PARTS s.r.o. síce uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdil, ale nevedel
predložiť žiadne doklady a dôkazy na podporu svojich tvrdení a zároveň obsah jeho výpovede
a výpovede konateľa žalobcu sa v podstatných rozdieloch rozchádza. P. X.alej uviedol, že v
preverovanom zdaniteľnom období nemala jeho spoločnosť žiadnych zamestnancov, ani materiálno-
technické vybavenie na dodanie deklarovaných tovarov a služieb, a preto požiadal o spoluprácu
spoločnosť D. s.r.o.. u ktorej však potrebné materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie



nijako nepreveroval. Na základe uvedeného považuje žalovaný dôvody a skutočnosti, na ktoré žalobca
poukazuje za neopodstatnené.
K ďalšiemu žalobnému dôvodu, ktorý podľa žalobcu preukazuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov
dodávateľskou spoločnosťou, a to k úhrade faktúry, žalovaný uvádza, že podmienky, za ktorých
platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne
svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť, pretože zákon to neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a
ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. V zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočítania dane reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že žalobca
dodávateľskú faktúru uhradil, nepreukazuje, že k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako to deklarovala
predložená faktúra vystavená spoločnosťou E-PARTS s.r.o. Citovaná právna úprava úhradu faktúry
neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane.
K úhrade faktúry žalovaný ďalej uvádza, že tá bola daňovým subjektom zrealizovaná zo značným
časovým odstupom od deklarovaného uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to až dňa 12.04.2017
a bola zrealizovaná až po začatí daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 16.03.2017 (oznámenie o
daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.
100419731/2017 zo dňa 08.03.2017) a zároveň deň pred prvým ústnym pojednávaním s konateľom
žalobou (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100621467/2017 zo dňa 13.04.2017). Uvedená platba bola
zároveň uhradená na účet spoločnosti E-PARTS s.r.o. až po výmaze tejto spoločnosti z Obchodného
registra (dňa 04.04.2017).
K tvrdeniu žalobcu o jeho sankcionovaní za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, žalovaný
uvádza, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať
si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné
podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu. resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových
zákonov. Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom
sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre
odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom preveroval
samotnú realizáciu dodania tovarov a služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania
splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil
k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok
pre odpočítanie dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť či skutočne došlo k
zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh
nadobúdania a dodania tovaru a služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, resp. osôb
realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú, resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými
stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti.
Sám žalobca pri ústnom pojednávaní uviedol, že nepreveroval, či jeho dodávateľ má oprávnenie na
výkon činnosti materiálno - technické vybavenie a personálne zabezpečenie na realizáciu predmetu
faktúry, ale rozhodujúce preňho bolo to, že za faktúru zaplatí až po uskutočnení zdaniteľného obchodu.
K námietkam žalobcu týkajúcich sa vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a dôkazného bremena
žalobcu s uvedením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, žalovaný
poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého
má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať'. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak. že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o
účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si
daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Aj z
ustálenej judikatúry NS SR (napr. č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010) ako
aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119)
vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou
jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok



nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
K tomuto žalobnému dôvodu žalovaný ďalej uvádza, že správca dane preveroval doklady predložené
žalobcom k daňovej kontrole, neobmedzil sa len na formálne preskúmanie dokladov predložených
odvolávajúcim sa, ale skúmal, či týmto dokladom neabsentuje materiálny základ a za týmto účelom
vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správcovi dane vznikli dôvodné pochybnosti o
realizácii zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Správca dane
o svojich zisteniach a pochybnostiach priebežne žalobcu informoval a vyzýval ho na vyjadrenie sa k
nim, žalobca bol taktiež upovedomený o vypočutí svedkov, avšak buď nevyužil možnosť zúčastniť
sa na ich výsluchu, alebo sa na výsluchu prostredníctvom splnomocneného zástupcu zúčastnil, ale
možnosť klásť svedkom otázky nevyužil. Od okamihu, kedy správca dane vyjadril pochybnosť o
deklarovaných skutočnostiach bolo, v zmysle kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej, ktorá sa prakticky realizuje presúvaním dôkazného bremena medzi žalobcom a
správcom dane, povinnosťou žalobou preukazovať dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní a v
dokladoch predložených správcovi dane, pričom mal dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení.
V danom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre č. 20161130 zo dňa
30.11.2016 od spoločnosti E-PARTS s.r.o.“

11. Napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na repliku k rukám právneho zástupcu
žalobcu spolu s výzvou v zmysle ust. § 106 ods. 1 SSP (označené doklady mu boli doručené dňa
26.08.2019), zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného súdu nezaslal žiadne stanovisko.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) po
preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 107 ods. 2, § 182 ods.1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP a po oboznámení sa s obsahom
podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych
spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust.
§ 190 SSP zamietol.

13. Podľa ust. § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

14. Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného
záujmu.

15. Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

16. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy.

18. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19.Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom slovnom tvare), pri správe daní



sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa ust. § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

22. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

23. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

27. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti
stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok
je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp.
uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh
správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.
Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom (§ 24 ods. 1).



28. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň či nárok na odpočítanie dane musí
mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko
zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto
dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty
skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné
predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie
nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim
zdaniteľným plnením.

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného,v ktorom sa nachádza protokol Daňového úradu
Košice, pobočka Spišská nová Ves, číslo protokolu: 102218170/2017 zo dňa 19.10.2017 vyplýva,
že predmetom daňovej kontroly bola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2016.
Daňová kontrola začala dňa 16.03.2017. V závere protokolu správca dane konštatuje, že vykonaným
preverovaním nebolo možné správcom dane overiť reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré
bolo deklarované faktúrou číslo 20161130 zo dňa 30.11.2016. Správca dane nemá preukázané, že
prenájom mechanizácie a dodávka materiálu, ktoré mali byť kontrolovanému daňovému subjektu
dodané dodávateľom deklarovaným na základe predmetnej faktúry mu dodala práve spoločnosť E-
PARTS s.r.o.. Zároveň konštatuje, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u
príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo
služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká
dňom dodania tovaru a dňom dodania služby. Vzhľadom na skutočnosť, že deklarovanej dodávateľskej
spoločností nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, platiteľovi dane, tj. žalobcovi
nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Práve z týchto podstatných
dôvodov správca dane neuznal právo platiteľa na odpočítanie dane vo výške 3.095,60 EUR z prijatej
faktúry od dodávateľa E-PARTS s.r.o., IČO: 46 480 790 so sídlom v Košiciach.

30. Uvedený protokol po vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu, ako aj doplnení dokazovania
bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. : 101936761/2018
zo dňa 01.10.2018, ktoré žalovaný potvrdil v odvolacom konaní na základe žalobcom podaného
odvolania preskúmavaným rozhodnutím č.: 100205873/2019 zo dňa 16.01.2019. Tak ako vyplýva
z obsahu tohto rozhodnutia, rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu
na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3.095,60 Eur boli závery správcu dane o
porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a
2 označeného zákona, keď správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane z
faktúry vystavenej deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou číslo: 20161130 zo dňa 30.11.2016 za
prenájom mechanizácie a dodávku materiálu, pričom prílohu tejto faktúry tvoril rozpis jednotlivých druhov
prenajatej mechanizácie a druhov materiálu v členení podľa stavieb, kde boli údajne použité - stavba
AD Lokomotíva a stavba UPJŠ FVS Popradská 66.
31. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie
zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH z faktúry od
deklarovanej dodávateľskej spoločnosti E-PARTS s.r.o., pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúre,
na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd poukazuje na záver vyplývajúci z
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom správca dane nespochybňoval uskutočnenie
zdaniteľných obchodov (prenájom mechanizácie a dodávky materiálov), ale na základe vykonaného
dokazovania nebolo potvrdené dodanie tovarov a služieb spoločnosťou uvedenou na preverovanej
faktúre. V rámci vykonávaného dokazovania o opodstatnenosti uplatneného nároku v predloženom
daňovom priznaní, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedka P. X., konateľa
dodávateľskej spoločnosti, zaslal výzvy na predloženie dokladov nástupníckej spoločnosti T.R.H. s.r.o.,
ako aj právnemu nástupcovi spoločnosti KORASS s.r.o. (subdodávateľovi), vykonal opakované ústne
pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul v priebehu dokazovania viacerých svedkov, ktorí sa mali na
realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj zaslal výzvy na poskytnutie informácií
v súvislosti s účtom dodávateľa žalobcu a získal informácie aj z iných daňových kontrol u spoločnosti
T.R.H. s.r.o.. Vykonané dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a
dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo spôsobom ako je to deklarované



na predmetnej faktúre od spoločnosti E-PARTS s.r.o. a preto následne žalobcovi nevzniklo ani právo
na odpočítanie dane z tejto faktúry. Aj správny súd poukazuje na podstatné rozdiely v súvislosti s
preverovaným zdaniteľným obchodom vo výpovedi svedka P. X. (bývalého konateľa dodávateľskej
spoločnosti E-PARTS s.r.o. od 22.7.2016 do 30.4.2017) a konateľa žalobcu U.. Z. S., ako aj ďalšie
nezrovnalosti zistené pri výkone daňovej kontroly, najmä:
- bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti vo výpovedi uviedol, že bol oslovený zástupcom žalobcu,
stretnutie sa konalo v kancelárii žalobcu, kde sa dohodli na obchodnej spolupráci. Konateľ žalobcu
uviedol, že pred začatím spolupráce sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nestretol, prijal ho na
odporúčanie inej osoby. Stretnutie sa uskutočnilo počas realizácie a po ukončení prác v súvislosti s
odovzdávaním a preberaním mechanizácie a fakturácie,
- bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že pri uzatváraní zmluvy bol prítomný ako konateľ
a za spoločnosť žalobcu bol prítomný U.. S., zmluva bola podpísaná v kancelárii štatutárneho zástupcu
žalobcu. U.. S. však pri ústnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či bola uzatvorená zmluva, k tejto
zákazke bola spoločnosti E-PARTS s.r.o. zaslaná objednávka,
- bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel uviesť, kto zabezpečil obsluhu prenajatých
strojov, zariadení a vozidiel. Štatutárny zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní uviedol, že jednotlivé
mechanizmy obsluhovali subdodávatelia stavebných prác, zamestnanec spoločnosti Stavan s.r.o.,
dohodári a živnostníci a tiež ľudia zo spoločnosti E-PARTS s.r.o.,
- zástupca žalobcu uviedol, že jednotlivé mechanizmy doviezla spoločnosť E-PARTS s.r.o. a preberali
ich ľudia, čo s nimi robili, preberacie protokoly však nie sú k dispozícii,
- bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel uviesť presné miesto nakládky a presné miesto
vykládky vybúraných hmôt (tehlovej prímurovky a výkopku) pretože na stavbe nebol prítomný, všetky
veci vraj organizoval štatutárny zástupca žalobcu, ktorý však pri ústnom pojednávaní uviedol, že odvoz
prímurovky mali zabezpečiť ľudia z dodávateľskej spoločnosti a všetko, čo sa týkalo odvozu a dovozu
štrkov zabezpečovala spoločnosť E-PARTS s.r.o.,
- bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že faktúra bola uhradená čiastočne, časť v sume
približne 4.800 Eur nebola ku dňu svedeckej výpovede t.j. ku dňu 17.05.2017 uhradená. Štatutárny
zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní uviedol, že prijatá faktúra od dodávateľskej spoločnosti E-
PARTS s.r.o. bola uhradená, o čom svedčí doklad, ktorý predložil dňa 13.09.2017- výpis z bankového
účtu číslo U. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - výpis číslo 4 - apríl 2017, kde dňa 12.04.2017 je
uvedená úhrada dodávateľskej faktúry - K pre odberateľa E-PARTS s.r.o. v sume 18.573,60 Eur na
bankový účet číslo U. S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dodávateľská spoločnosť E-PARTS s.r.o.
však zanikla dňa 04.04.2017 v dôsledku zlúčenia, tzn. že žalobca realizoval úhradu dodávateľskej
faktúry už v čase, keď dodávateľ E-PARTS s.r.o. bol dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra
SR. Ďalej je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že zo svedeckých výpovedí svedkov K., konateľa
spoločnosti Železničné pozemné stavby spol. s r.o. a I. koordinátora prác na stavbách „Apartmánové
domy Lokomotíva“ a „FVS,, Popradská 66, UPJŠ Košice“ a J., konateľa spoločnosti MTConstructs s.r.o.
potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie, mechanizácia materiál a vykonanie ostatných
pomocných stavebných prác) dodávateľom uvedeným na faktúre. Z výpovede týchto svedkov zhodne
vyplynulo, že síce vykonávali stavebné práce na označených stavbách, ktorých realizáciu správca dane
ani nespochybnil, ale materiál a stroje zabezpečoval podľa vyjadrení svedkov žalobca a nevedeli, resp.
sa nezaujímali o to kto bol vlastníkom týchto mechanizmov a zariadení.
32. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu administratívneho spisu daňových
orgánov, ako aj rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, t.j. že žalobca okrem faktúry
a jej príloh, objednávky zo dňa 01.09.2016 a potvrdenia o zaplatení faktúry nepredložil žiadne iné
dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom a to spoločnosťou
E-PARTS s.r.o.. Dodanie týchto tovarov a služieb nepotvrdili ani navrhnutý svedkovia. Bývalý konateľ
deklarovanej dodávateľskej spoločnosti E-PARTS s.r.o. síce uskutočnenie zdaniteľných obchodov
potvrdil, ale nevedel predložiť žiadne doklady a dôkazy na podporu svojich tvrdení a zároveň obsah
jeho výpovede a výpovede konateľa žalobcu sa v podstatných bodoch rozchádza. Dôležitým z výpovede
bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti je podľa názoru správneho súdu aj to, že v preverovanom
zdaniteľnom období nemala táto spoločnosť žiadnych zamestnancov, ani materiálno - technické
vybavenie na dodanie deklarovaných tovarov a služieb, preto o spoluprácu bola požiadaná spoločnosť
KORASS s.r.o., u ktorej však potrebné materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie
bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti žiadnym spôsobom nepreveroval. V kontexte týchto zistení
sa v neprospech uplatneného nároku žalobcu javí aj skutočnosť, že úhrada predmetnej faktúry bola
daňovým subjektom zrealizovaná so značným časovým odstupom od deklarovaného uskutočnenia
zdaniteľného obchodu dňa 12.04.2017, a to až po začatí daňovej kontroly, ktorá sa začala 16.03.2017



(oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti číslo 100419731/2017 zo dňa 08.03.2017) a zároveň deň pred prvým ústnym pojednávaním
s konateľom žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 100621467/2017 zo dňa 13.04.2017).
Uvedená platba bola uhradená na účet deklarovanej dodávateľskej spoločnosti až po jej výmaze z
Obchodného registra (dňa 04.04.2017).
33. K jednotlivým námietkam a žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza,
že po ich vyhodnotení dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené. Aj podľa názoru správneho
súdu daňové orgány dostatočne a správne zistili a ustálili skutkový stav, pričom žalovaný nebol
sankcionovaný za porušenie daňových povinností jeho dodávateľa, pretože daňový subjekt je povinný
viesť svoje evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak,
aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal
existenciu, respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalobcovi nevznikla
povinnosť preverovať si svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku,
že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa
§ 49 zákona o DPH. Žalobca správcovi dane nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú
realizáciu dodania tovarov a služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia
zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k
preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok
pre odpočítanie dane. Správny súd zdôrazňuje, že podpornými dokladmi na základe ktorých sa dá
preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak ako je to deklarované na predloženej faktúre,
slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodanie tovaru a služieb, zdokladovaním
kto tieto služby reálne dodal, respektíve osôb realizujúcich predmetné služby, písomná alebo e-
mailová respektíve iná komunikácia medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru
činnosti. Sám žalobca prostredníctvom štatutárneho zástupcu pri ústnom pojednávaní uviedol, že
nepreveroval či jeho dodávateľ má oprávnenie na výkon činnosti, ako aj materiálno-technické vybavenie
a personálne zabezpečenie na realizáciu predmetu faktúry, ale rozhodujúce pre neho bolo to, že za
faktúru zaplatí až po uskutočnení zdaniteľného obchodu. V súvislosti s tým opakovane správny súd
zdôrazňuje, že k úhrade faktúry došlo až so značným časovým odstupom a to v čase, keď deklarovaná
dodávateľská spoločnosť už zanikla zlúčením s inou spoločnosťou. Táto nová nástupnícka spoločnosť
T.R.H. s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou, jej konateľ je občan rumunskej národnosti, ktorý ako to
vyplýva z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií nič o tejto spoločnosti nevie, nikdy nebol na
Slovensku a ani nikdy nikoho nesplnomocnil, aby za neho konal. Správca dane v priebehu vyrubovacieho
konania predvolal na výsluch svedka S. D., ktorý bol v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu
konateľom subdodávateľskej spoločnosti KORASS s.r.o., a tento na predvolanie reagoval listom, v
ktorom poprel akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou žalobcu. Správca dane zároveň zistil
previazanosť medzi spoločnosťami E-PARTS s.r.o. a spoločnosťou KORASS s.r.o., a to, že konateľ tejto
subdodávateľskej spoločnosti splnomocnil dňa 07.09.2016 bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti
na zastupovanie spoločnosti KORASS s.r.o. voči štátnym aj justičným inštitúciám Slovenskej republiky.

34. K námietkam žalobcu, že cena poskytnutého tovaru a služieb bola riadne zaplatená správny súd
uvádza, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú
hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť a
preukázať. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje a to ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. Povinnosťou
daňových orgánov je skúmať nielen formálne predložené doklady pre uplatnenie odpočítania dane,
ale aj skutočnosť či týmto zodpovedá reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Samotná úhrada
dodávateľskej faktúry nepreukazuje dodanie tovarov a služieb tak ako je to uvedené v tejto faktúre
vystavenej spoločnosťou E-PARTS s.r.o.. Dokonca ani príslušná právna úprava zákona o DPH úhradu
faktúry neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane.

35. K námietkam žalobcu týkajúcim sa splnenia dôkazného bremena a teda aj všetkých povinností,
ktoré mu vyplývajú zo zákona pre priznanie uplatneného nároku, správny súd zhodne so žalovaným
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.US 401/09-17 zo
dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení



neskorších predpisov. Tým si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. V
podmienkach tohto preskúmavacieho konania správny súd zdôrazňuje, že správca dane spochybnil
žalobcom predložené dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku a po presune
dôkazného bremena opätovne na stranu žalobcu, žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by
boli spôsobilé preukázať ním deklarované skutočnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb tak ako je to
zachytené v predloženej dodávateľskej faktúre od spoločnosti E-PARTS s.r.o.. Správny súd poukazuje
aj na to, že správca dane tak v procese dokazovania, doklady predložené žalobcom k daňovej kontrole
preveroval nielen z hľadiska formálnych predpokladov, ale skúmal, či týmto dokladom neabsentuje
materiálny základ a od okamihu, kedy správca dane vyjadril pochybnosť o deklarovaných skutočnostiach
bolo v zmysle kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej, ktorá sa prakticky
realizuje presúvaním dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane povinnosťou žalobcu
preukázať dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní a v dokladoch predložených správcovi dane.
Žalobca však napriek dostatočnému priestoru tieto skutočnosti nepreukázal.

36. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru o správnosti vyhodnotenia vykonaného
dokazovania správcom dane, ako aj žalovaným v tom smere, že v konaní neboli preukázané tvrdenia
žalobcov skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre číslo 20161130 zo dňa 30.11.2016 od
spoločnosti E-PARTS s.r.o..

37. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v
postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti,
že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
38. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania
žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol
podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na



dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).