STAVA IPS, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/180/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515217068
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7515217068.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu P.. A. F., H..
X.XX.XXXX, bytom v Z., E. E. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Nerudova 14, IČO: 50 001 949, proti žalovanému 1/ STAVA IPS, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Slavkovská 18, IČO: 45 440 026, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Murgašova 3, žalovanej 2/ P.. E. C., H.. XX.X.XXXX, bytom v E., B. XX, zast. JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, a žalovaného 3/ JFK Development, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Dopravná 12, IČO: 36 753 882, o určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 16C/989/2015-573 zo
dňa 31.7.2020,

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e III. výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania vo veci samej.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil,
že žalovaný 3. rade JFK Development, s.r.o. (ďalej len ,,JKFD“) je vlastníkom nehnuteľností bližšie
špecifikovaných vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (I. výrok), zamietol žalobu v zostávajúcom
rozsahu (II. výrok), žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania vo veci samej (III.výrok),
nepriznal stranám sporu náhradu trov neodkladného opatrenia (IV.výrok) a vzájomnú žalobu žalovaného
v 1. rade vylúčil na samostatné konanie (V. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv o prevode
sporných nehnuteľností, ako aj určenia vlastníckeho práva žalovaného 3/ k nehnuteľnostiam. Žalobca
žiadal vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 10.8.2015 uzatvorenej medzi
žalovaným 3/ ako predávajúcim, v ktorého mene konal záložný veriteľ, a žalovaným 1/ ako kupujúcim
podľa § 39 OZ z dôvodu jej rozporu so zákonom, a v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na
iného viac práv ako sám má, žiadal za neplatnú určiť aj následnú kúpnu zmluvu zo dňa 17.8.2015
uzatvorenú medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou. Žalobca sa domáhal
rozhodnutia súdu ako jeden zo spoločníkov a konateľov žalovaného 3/, keď podanie žaloby žalovaným
3/ podmienené spoločným konaním oboch konateľov, bolo vylúčené tým, že druhým z konateľov
bola žalovaná 2/. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odôvodil tým, že evidenčný
stav vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom,
lebo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčilo v prospech žalovaných 1/ a 2/, aj keď
vlastníkom je podľa práva žalovaný 3/. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva tak, aby zodpovedal
skutočnému právnemu stavu.



3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 20 ods. 1, § 151a, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1, § 151l ods.
1, ods. 4, § 151m ods. 1, ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ je absolútne neplatná. Záložný veriteľ si nesplnil voči žalovanému 3/
svoje zákonné povinnosti, preto predaj zálohu v rozpore s § 151l a § 151m súd prvej inštancie posúdil
ako neplatný právny úkon, v dôsledku čoho sa žalovaný 1/ nemohol stať vlastníkom nehnuteľností.
Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, súd prvej inštancie
považoval za neplatný aj následný prevod vlastníckeho práva k jednej z nehnuteľnosti zo žalovaného
1/ na žalovanú 2/. Nakoľko súd považoval uzavreté kúpne zmluvy za absolútne neplatné, k prevodu
vlastníctva z pôvodného vlastníka nedošlo, preto určil, že vlastníkom prevádzaných nehnuteľností je
žalovaný 3/. Otázku platnosti kúpnych zmlúv súd prvej inštancie riešil ako predbežnú otázku, keďže
vyslovenie neplatnosti zmlúv by s konečnou platnosťou nevyriešilo otázku komu nehnuteľnosť patrí.
Skonštatoval, že len žaloba o určenie vlastníckeho práva vedie k základnému cieľu sporového konania,
ktorým je úplné odstránenie sporu. Žalobca preto nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnych zmlúv, keďže určením neplatnosti by nemohol dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia
a odstránenie neistoty vlastníckeho vzťahu. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti určenia neplatnosti
kúpnych zmlúv zamietol.

4. O trovách konania vo veci samej rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a ods. 2. Uviedol, že žalobca bol vo
veci samej úspešný v časti o určenie vlastníckeho práva a neúspešný v časti o vyslovenie neplatnosti
kúpnych zmlúv. Pomer úspechu žalobcu sa preto rovná jeho neúspechu, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie žiadnej zo strán sporu vo veci samej náhradu trov konania nepriznal.

5. Rozsudok v jeho III. výroku o trovách konania vo veci samej napadol včas podaným odvolaním
žalobca uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval § 255 CSP a vec nesprávne právne posúdil, čo odôvodnil tým, že bol úspešný
v celom uplatnenom nároku. Argumentoval, že predmetom jeho návrhu bolo určenie vlastníckeho
práva žalovaného 3/ k nehnuteľnostiam, ktoré boli nezákonným konaním žalovaného 1/, žalovanej 2/ a
prevedené z majetku žalovaného 3/. Podkladom na určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného
3/ bolo zistenie neplatnosti právnych úkonov, ktorými boli tieto nehnuteľnosti nezákonne prevedené,
pričom výlučne na základe ustálenia neplatnosti kúpnych zmlúv mohol súd následne určiť vlastnícke
právo v prospech žalovaného 3/. Z rozsudku súdu prvej inštancie je evidentné, že súd kúpne zmluvy
vyhodnotil ako absolútne neplatné v súlade s návrhom žalobcu. Žalobca uviedol, že si uvedomuje
procesnú stránku uplatnenia jeho nároku, a to aké sú možnosti, spôsoby a formy, ktorými je možné
sa domáhať určenia vlastníckeho práva, ale nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý určenie
vlastníckeho práva formálne oddelil od neplatnosti kúpnych zmlúv a vyčlenil ho ako samostatný nárok,
pri ktorom následne žalobca nebol úspešný. Súd určil vlastnícke právo v prospech žalovaného 3/ na
podklade neplatnosti kúpnych zmlúv, preto žalobcovi nie je zrejmé ako mohol byť v časti o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv neúspešný, keď v konaní ich súd považoval za absolútne neplatné. Z
uvedených dôvodov považoval napadnutý výrok rozsudku tiež za nepreskúmateľný a nedostatočne
odôvodnený a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania
vo veci samej v rozsahu 100 %, alebo aby výrok o náhrade trov vzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu
SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania
sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je



naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva
v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce
správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav
nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o trovách konania vo veci samej v
rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov
konania správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.
Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv
na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

10. Procesnú zodpovednosť strán sporu za výsledok konania súd vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim
spôsob, keď prihliadol na to, čo bolo predmetom žalobného petitu tj. o akých žalobcom uplatnených
nárokoch meritórne rozhodoval. V zmysle § 137 písm. c/ CSP, základným predpokladom procesnej
úspešnosti žalobcu pri podaní určovacej žaloby, je preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu. Je nesporné, že na základe žaloby bol predmetom konania tak samostatný nárok určenie
neplatnosti právnych úkonov o prevode nehnuteľností, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj nárok na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, v ktorej časti súd žalobe vyhovel.

11. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, len vtedy, ak je
tvrdené právo neisté alebo ohrozené a za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno
túto neistotu, alebo ohrozenie odstrániť. Samotnú naliehavosť treba chápať tak, že právny záujem ma
dostatočnú intenzitu a prejaví sa v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv nerieši
otázku komu svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorých dôvodov uzavrel, že
na určení neplatnosti kúpnych zmlúv nemá žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca bol preto v tejto
časti žaloby procesne neúspešný a zamietavý výrok nadobudol právoplatnosť, keďže nebol odvolaním
napadnutý.

12. Pre posúdenie procesnej úspešnosti žalobcu je relevantné len to, či súd jeho žalobe vyhovel
alebo ju zamietol, čo sa odrazí vo výroku rozhodnutia. Spôsob akým súd vyriešil predbežné otázky,
ktorých hodnotenie sa prejaví len v odôvodnení rozhodnutia, no neprejaví sa vo vyhovujúcom výroku
rozhodnutia práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je pre hodnotenie procesného
úspechu žalobcu významné. Práve výrok súdneho rozhodnutia je základom pre úpravu právnych
pomerov sporových strán. Určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo
verejnom registri so skutočným právnym stavom sú svojou povahou žalobami na plnenie. Žalobný
návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv (žaloba na určenie) na základe, ktorých došlo k prevodu
vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, predstavuje prejudiciálnu otázku pre žalobný návrh na určenie
vlastníckeho práva (žaloby na plnenie), tzn., že nárok na určenie vlastníckeho práva konzumuje nárok
na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Výsledok rozhodovacej činnosti súdu sa prejavil výlučne vo
vyhovujúcom výroku rozsudku, ktorý odráža skutočný procesný úspech žalobcu v spore nezávisle od
toho, ako boli riešené čiastkové právne a skutkové otázky. Súd prvej inštancie preto správne situáciu
vyhodnotil, keď uzavrel, že úspech žalobcu (určenie vlastníckeho práva) sa rovná jeho neúspechu
(zamietnutie určenia neplatnosti právnych úkonov). Pretože žalobca mal vo veci úspech len čiastočný,
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP zodpovedajúco pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v
spore (50:50) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutom III. výroku o nároku
na náhradu trov konania vo veci samej v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalovaným žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.



15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).