SynergiQ, s. r. o.


Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/1310/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614206479.2

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Triton Tech, s.r.o., so sídlom Priemyselná
1/2034, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 449 830, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Dušan
Janči, advokát so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti povinnému Y.. I. Q.Ú., S. C. XXX, T. W.,
štátne občianstvo: SR, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, pod spis. zn.: EX 3067/2014, o vymoženie 500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcií z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením č. 5505 053589 zo dňa 24.7.2014 poveril súdneho exekútora
JUDr. Petra Matejovie vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 500 eur s príslušenstvom proti
povinnému, na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k.: 5C/377/2013 zo dňa 3.4.2014.

Dňa 18.8.2014 povinný doručil do sídla exekútorského úradu povereného súdneho exekútora písomné
podanie označené ako „námietka proti exekúcií“, pričom súdny exekútor postúpil uvedené podanie
povinného tunajšiemu súdu na rozhodnutie dňa 11.12.2014. Z obsahu námietok povinného proti exekúcií
vyplýva, že namieta pohľadávku oprávneného voči svojej osobe, keď oprávnený nepredložil súdu platnú
objednávku, ani obchodnú zmluvu podpísanú povinným. Podľa tvrdení povinného, oprávnený si nárokuje
svoje pohľadávku len na základe vystavenej faktúry „druhá časť faktúry“, ktorý povinný prvý krát videl
v platobnom rozkaze, teda bez dôkazu o tom, že by sa oprávnený s povinným na takejto sume dohodli
je to len tvrdenie oprávneného proti tvrdeniu povinného o cene za vykonanú službu. Ďalej povinný
uviedol, že faktúru zaplatil. V ďalšom obsahu podania, povinný uviedol skutočnosti vzťahujúce sa k jeho
častému pobytu v zahraničí, na základe čoho bol pre neho problém preberať poštu v mieste svojho
trvalého bydliska. V základnom konaní, kde došlo k vydaniu exekučného titulu, povinný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil tým, že bol práceneschopný, s tým,, že ak bude treba doručí aj potvrdenie
o práceneschopnosti.

Oprávnený k námietkam povinného proti exekúcií doručil na výzvu súdu písomné vyjadrenie
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde uviedol, že s námietkami povinného proti exekúcií
nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení oprávnený poukázal na to, že súd v rámci predchádzajúceho súdneho
konania 5C/377/2013, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu voči povinnému posúdil a následne
rozhodol o splnení povinnosti Y.. I. Q. zaplatiť sumu 500 € s príslušenstvom oprávnenému, na základe
čoho došlo k vydaniu rozsudku č. k.: 5C/377/2013-74 zo dňa 03.04.2014, ktorý je právoplatný dňom
6.6.2014 a vykonateľný dňom 10.6.2014. Ďalej oprávnený uviedol k tvrdeniam povinného v námietkach
proti exekúcií, že na základe ústnej dohody a elektronickej objednávky sa oprávnený zaviazal vytvoriť
povinnému webovú stránku a povinný sa zaviazal zaplatiť cenu za vytvorenie webovej stránky, pričom
povinný si vyúčtoval zálohu v sume 500 €, vystavil zálohovú faktúru č. VZ2012004 zo dňa 12.5.2012 so



splatnosťou do 19.5.2012 s označením, resp. názvom 1. Časť zálohy za portál, ktorú povinný uhradil
dňa 14.05.2012. Faktúrou č. 2012042 zo dňa 20.7.2012 oprávnený zúčtoval vyššie uvedenú zálohovú
faktúru č. VZ2012004 zo dňa 12.5.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný uhradil oprávnenému
za vytvorenie webovej stránky a to 1. časti sumu 500 €, pričom tiež potvrdil skutočnosť, že projekt
vytvorenia webovej stránky bude rozdelený, a teda pokiaľ zaplatil zálohu za 1. časť vytvorenia webovej
stránky, z toho logicky vyplýva, že povinnému bude vystavená faktúra za vytvorenie webovej stránky
2. časť. S faktúrou č. 2012043 vystavenej dňa 30.7.2012 so splatnosťou do 6.8.2012 v sume 500 €
za vytvorenie webovej stránky 2. časť bol oboznámený dňa 24.7.2012 v kancelárii oprávneného. V
emailovej komunikácii prebiehajúcej medzi oprávneným a povinným v septembri 2012, predovšetkým zo
dňa 18.9.2012 a 20.9.2012, týkajúcej sa predmetnej veci, povinný nárok oprávneného nepopiera a dlžnú
sumu pohľadávky uznáva. V emailovej komunikácií povinný uviedol, že pre neho sú problém peniaze,
z toho dôvodu bolo možné dlžnú pohľadávku uhradiť aj v splátkach.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Vzhľadom k citovanému ustanoveniu Exekučného poriadku súd posúdil dôvodnosť námietok povinného
proti exekúcií pričom nezistil žiaden z vyššie uvedených zákonných predpokladov, pre ktoré by
bolo možné vyhovieť námietkam povinného. Predmetom podaných námietok proti exekúcii môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali
až po vzniku exekučného titulu. Ak by totiž existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Preskúmajúc námietky povinného proti exekúcií, súd dospel k záveru, že tieto
nie sú dôvodné, s poukazom na vyššie uvedené, nakoľko predmetom námietok v exekúcií, môžu byť
skutočnosti procesného alebo hmotného práva vzťahujúce sa k exekučnému titulu, avšak ich spoločným
znakom, pre to aby mohli byť úspešne uplatnené v exekúcií je to, že tieto skutočnosti nastali až po vydaní
exekučného titulu a spôsobujú zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Povinný
vo svojom písomnom podaní, ktorým podľa jeho obsahu vznáša námietky proti exekúcií, žiadnym
spôsobom neosvedčil vyššie uvedené zákonné predpoklady preto, aby súd mohol jeho námietkam
vyhovieť. Povinný svoje tvrdenia v námietkach proti exekúcií ohľadne toho, že na vymáhanej sume sa
nedohodol s oprávneným a taktiež, že faktúru oprávneného už zaplatil, žiadnym spôsobom nepreukázal.
Zo strany povinného ho zaťažuje dôkazné bremeno pri preukazovaní svojich tvrdení v námietkach o
tom, že vymáhaný nárok oprávneného už zanikol prípadne, že sú tu ďalšie zákonné okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti jeho nároku a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vzhľadom k tomu, že povinný
svoje tvrdenia v námietkach proti exekúcií žiadnym právne relevantným spôsobom neosvedčil (resp.
nepreukázal), súd jeho námietky proti exekúcií ako nedôvodné zamietol.

Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré povinný uvádza v nadväznosti na svoju neúčasť v konaní pred
súdom, kde došlo k vydaniu exekučného titulu, súd uvádza, že tieto procesné skutočnosti stratili svoj
právny význam po tom, čo došlo k vydaniu exekučného titulu, ktorý už nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Úlohou exekučného súdu už nie je preskúmavať správnosť a odôvodnenosť postupu
súdu v predchádzajúcom konaní, keď exekučný súd nepreskúma exekučný titul z hľadiska jeho
formálnej a materiálnej správnosti, námietky proti exekúcií neplnia z procesnoprávneho hľadiska funkciu
opravného prostriedku proti exekučnému titulu. Z pripojeného súdneho spisu základného konania
č. 5C/377/2013, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému vymáhanú sumu, súd zistil, že exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný v súlade
s ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p. Zároveň súd dáva povinnému do pozornosti, že svoju neprítomnosť
na pojednávaní pred tunajším súdom riadne neospravedlnil, keď poukazoval (aj v námietkach proti
exekúcií), na to, že bol práceneschopný. Žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov,
musí byť riadne a včas odôvodnená v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 O. s. p. Keď povinný svoju
neúčasť na nariadenom termíne pojednávania riadne neospravedlnil v súlade s citovaným ustanovením



Občianskeho súdneho poriadku, súd vykonal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., pojednávanie
aj v jeho neprítomnosti.

S poukazom na doteraz uvedené ako aj po preskúmaní obsahu podaní účastníkov v predmetnej
exekučnej veci, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keď zamietol námietky
povinného proti exekúcií ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.